Neviem sa vyrovnať so zlým detstvom
Dobrý večer.
Chcem sa trošku vypísať, posťažovať, vyliať srdce...
Neviem prečo, ale po rokoch sa mi vrátili spomienky, hnusne, škaredé, spomienky na moje zle detstvo.
Vopred sa ospravedlňujem za dĺžku príspevku.
Musím po rokoch priznať, že nemala som dobrých rodičov. Otec alkoholik, neliečený (už je na druhom svete). Prežila som si šikanovanie na škole. Od 3. ročníka až po ten deviaty som dennodenne trpela, prežívala bitky, vysmievanie kvôli môjmu výzoru, prirovnávali ma k jednému zvieraťu, ďalší spolužiak mi dal prezývku podľa jedného filmu. Otras. Rodičov som prosila aby ma preložili na inú školu, ich odpoveď bola že v žiadnom prípade, aj v inej škole ťa budú šikanovať. To bolo celé ich riešenie. Keď som sa im vyhrážala že do školy nebudem chodiť tak mi povedali, že skončím niekde v detskom domove. Každý deň som chodila domov s revom, ale ich to vôbec nezaujímalo. Šikanovanie neriesili ani moji rodičia, ani škola. A najhoršie bolo že moja vlastná matka sa mi za vyzor vysmievala. Teraz som to mame po 20 rokoch pripomenula tak vraj si vymýšľam, vôbec nič také o mne nehovorila, a že ani ma nesikanovali. To že som sa ani neucila a som prepadala zo skoro každého predmetu to im tiež bolo jedno.
Opíšem prípad spred 3 rokov. Môj bratranec, matkin miláčik, ta ho zbožňuje, bol u nej na návšteve a bola som tam aj ja. Začal mi hnusne nadávať, ponižovať ma, vraj sa mám pozrieť do zrkadla, ale mám dávať pozor by to zrkadlo neprasklo a také podobné veci mi začal hovoriť. Ja mu na to ze najprv sa pozri na seba a tak hodnoť druhých. Na to po mne zvyšoval hlas, bol agresívny. Moja matka tam len sedela, ani necekla, ani sa má nezastala, nic, ani keď som jej povedala nech mu dačo povie. Povedala mne, keď som sa kvôli tomu rozrevala, že mám ísť na psychiatriu.
A teraz ako zijes? Praca? Vztah? Rodina? Konicky?...
Urobiť tučnú čiaru za svojim detstvom a viac sa k tomu nevracať. Tu je príbeh, ktorý možno prebudí : https://vmarkus.sk/pribehy/mudre-podobenstvo-o-...
Ospravedlňujem sa ak Vám nesadne.
@dzulli1980 dzuli ty si v poslednej dobe akási naštartovaná 😵😱😀
Nie som naštartovaná, som priama ... vždy som bola priama povaha ... tiež sa so mnou život nemaznal ... veľakrát som bola na kolenách, v sračkách, na ZŠ som bola šikanovaná, lebo som bola tučná, spolužiak o mne v 5. ročníku pri opise spolužiaka napísal, že som tučná ako prasa, dotklo sa ma to, prestala som jesť, za dva mesiace som schudla 20 kg!, rodičia si nič nevšimli, až keď ich zavolali do školy, keď som bola v 30.-tom týždni tehotenstva, otcovi diagnostikovali rakovinu pankreasu, kto nezažil, nepochopí atď. ... naučila som sa jedno: ľútosť a ofukovanie inými človeku nepomôže ... jednoducho sám musí chcieť, sám musí ísť za tým, aby mu bolo v živote lepšie ... to je celé.
@nika11103
@dzulli1980 každý si v živote niečo prežil, niekto sa s tým dokáže vysporiadať, niekto nie... A nemyslím si, ze by sme sa mali správať hnusne, k tým, ktorý to nedokážu...
Autorka, určite smer psychológ
@mamusa123456789 Ja sa k nej nesprávam hnusne ... jednoducho potrebuje vyprovokovať k tomu, aby išla za odborníkom - psychológom, psychiatrom, ľútosť a ofukovanie rán od žien tu na koníku jej určite nepomôže ... nie je to hanba, je to lekár ako každý iný, ktorý jej dokáže pomôcť.
@dzulli1980 podľa mňa skôr 'sypes soľ do otvorených ran'
Zeny,prosim vas nepiste jej,ze sa lutuje a ze ma na to zabudnut. Toto je podla mna jeden velmi smutny pribeh,kde otec alkoholik a matka narcistka cely zivot strpcovali dcere zivot. To sa neda hodit za hlavu ani zabudnut. Autorke odporucam ak nechce ist za psychologom,tak skus IPcko,tam su online psychologovia,je to anonymne,zadarmo,mozes si zvolit bud chat,telefonat. Zas neber to v zlom,ale podla mna toho psychologa potrebujes akutne,lebo sa nepohnes z miesta a ked budes mat partnera,deti moze to byt este 100x horsie. Pokial ti je zle ides ku lekarovi a teba teraz boli dusa,tak jedine psycholog,psychiater.
Skus nejaku terapiu,moze ti to pomoct spracovat detstvo. Dobra sprava je,ze teraz mas uz zivot vo svojich rukach,mozes si ho zariadit ako chces,pracovat na sebe,robit co ti robi radost. Mrzi ma,ze si si zazila vela zleho,ze rodicia nic neriesili... ale vzdy je sanca sa od zleho odrazit a zit super zivot.
@dzulli1980 každý sme iní.a nie, nie na každého platí vyprovokovať, aby šiel k odborníkovi. Ja tiež nie som typ, že ma niekto "vyprovokuje" takýmito rečami, že niečo spravím, odhodlam sa. Skôr človek, čo potrebuje mierne usmernenie, pochopenie.
Mala som v práci riaditeľku, čo si tiež myslela, že takým vyprovokovanim nás donúti k lepším výkonom. U mňa to malo úplne opačný efekt. Ale to je o inom.
Milá autorka, ja Ti rozumiem ako sa cítiš. Nič z toho čo si prežívala nebolo v poriadku. Žiaľ, minulosť neovplyvníš. Ale momentálnu situáciu ovplyvniť môžeš. Spracovať staré traumy ti pomôže psychológ. Ale čo je hlavné teraz sa musíš odstrihnúť od ľudí ako je tvoj bratranec. Kto je on, aby kričal, vysmieval sa, bol agresívny? Nestretávaj sa s ním. Ak uvidíš, že má niekto podobne správanie, tak jednoducho odíď a prerus kontakt s takou osobou. Si už dospelá, bývaš ešte s rodičmi? Ak nie, tak k nim choď iba v nevyhnutných prípadoch. Obklopuj sa radšej ľuďmi, ktorí nesúdia človeka podľa vzhľadu a ktorí niesú tak primitívni, že sa budú niekomu vysmievať...
@dzulli1980 vidíš, niekto sa s tým dokáže vysporiadať, niekto nie. Tiež som bola tučná, sa mi kvôli tomu vysmievali, na telesnej som bola nemehlo, sa mi vysmievala ešte aj ucitelka. Lenže ja som bola v takom zlom psychickom rozpoložení, že som nemala záujem popracovať na sebe, schudnúť a tak podobne. Ty si sa s tým vysporiadala, schudla si. So mnou sa to vlečie doteraz
@tykat našla som si super prácu, aspoň že v tej práci sa mi dari, kde mám naozaj super kolegov. Ale som teraz na RD, mám 9 mesačné dieťa. Viem že aspoň kvôli nemu by som sa mala pozviechať, hodiť minulosť za hlavu a začať odznova
@lelab01 prečítam
@ahhola nikdy sme nemali dobrý vzťah, stále ma len urážal. A mama to nevidela, ona bola zaslepena, a vlastne aj je. Furt jeho stranu držala. Keď som ešte bývalá s ňou a ku nám chodil, sadol si do obývačky na gauč a zvrieskol na mňa: dones mi jesť! Vtedy som sa ako už fakt nedala, som mu na to povedala aby si išiel sám nabrať, 2 zdravé ruky ma. A mama že: šak nebuď taká a choď mu nabrať. A to sa stávalo opakovane
@dzulli1980 Môžeš prestať? To čo tu predvádzaš je otrasné. Ty si psychológ? Tak to si otrasný psychológ! Takému sa oblúkom vyhnúť. Každý človek týranie prežíva inak, sama som bola týraná.
@dzulli1980 ja by som to tak ako ty jej nevravel. Ale ako jeden z pohľadov medzi inými je tiež na zamyslenie. Neľutovať sa.
@denithestrange1993 podľa jednej osoby som troll,ktorý si všetko len vymyslel, ale nie je to tak. Všetko čo píšem, som bohužiaľ prežila. Ja som veľmi citlivá osoba, asi aj preto to tak ťažko prežívala. Ja viem že som psychológa už mala dávno navštíviť. Ale skúsim to IPcko, dakujem
@valeria_h 32 rokov mám. Mám priateľa a malého syna, bývame sami
Bojíš sa lekárov aj psychológov. Môže za tým byt celková nedôvera k odborníkom. Ja napríklad im dôverujem a nemám problém ani s lekárskymi zákrokmi. Možno preto lebo som sám odborník a viem čo to obnáša a že o danej veci nik nevie viac ako dobrý odborník. Oni ti pomôžu sama to celé pozrieť inak. Ja vždy odporúčam vypínať myseľ keď príde myšlienka na krivdy. Nie vždy sa to dá a možno ty si teraz v období keď ti to všetko došlo a musíš sa s tým vysporiadať. Vtedy je dobre aj sa vyrozprávať ako zu teraz. Ale keď takto myslíš na zlé už dlhu dobu a nič sa nelepší tak je na čase začať zabúdať a neváľať svoj mozog v zlých spomienkach. A vtedy treba ozaj trochu sa donútiť a byt na seba tvrdý. Príde myšlienka, odhalím že prišla uvedomím si to a ihneď ju opúšťam nerozvíjam ju ďalej. Na pomstu nemysli ty si najdôležitejšia život tvojej matky je vedľajší aj to čo hovorí koná. Akurát chráň samu seba pred jej rečami. Kľudne zvýš hlas ak treba alebo jednoducho povedz svoje pocity a fakty. Nestarala si sa o to ako sa cítim tak ma teraz nepoučuj. Keď ti bude oponovať Nehovor nič nehladaj sa nesnaž sa aby zmenila svoj názor, ty len povedz svoje a mlč. Mlčaním potvrdzuješ to čo si povedala. Hádkou to spochybňuješ. A na druhý krát znovu povieš to isté. To môže byt take malé zadosťučinenie. Proste jej pripomen krivdy a mlč. Nezvyšuj hlas vlastne. Možno sa jej to rozlezi v hlave a pochopí ale skôr nie. Alebo si to neprizná. To skôr. Zameraj sa na seba. A chod ďalej zabudaj na minulosť a odborník ti pomôže ako myslieť o sebe ako sa správať a budeš to trénovať. Postupne krok po kroku. Aby si si vážila samú seba. Lebo ty si to zaslúžiš si božské stvorenie. Už len preto ak by pre nič iné.
Nikdy je je neskoro navstivit psychologa,on ty nepomoze len s minulostou,ale hlavne s pritomnostou a buducnostou.
zabudnut sa neda, ani odpustit, ale uz ak si dospela, tak _> tvoji rodicia ti dali zivot, je uz len teraz na tebe ako s nim nalozis. mozes doma plakat do vankusa, ake to bolo hrozne alebo sa postavit na nohy a zacat zit, postupne, budovat, trpezlivost, pracovat na sebe, pomalicky a uspech pride. hlavne ak si mlada a mas zivot pred sebpu, mozes byt kymkolvek. Toto nariekanie ti nepomoze akurat ta taha dole. mozes byt tym cim chces byt, len musis velmi chciet a pracovat na sebe. pekny den
V prvom rade prerus kontakty s rodinou, ktora ti do zivota neprinas anic dobre. Normapne nasurovo ich odstrihni.. Vie o tomto vsetkom tvoj priatel? Ak nie, povedz mu o tom a moze ist na zaciatok k psychologovi s tebou aj on.. ak si s psychologom nesadnete, skusis ineho az kym nenajdes toho s kym si vybudujes doveru a dovolis mu ti pomoct.. nateraz skus nasadit B vitaminy, magnezko, popripade nejaky sedatif alebo tomu podobne veci.. venuj sa rodine a veciam co ta bavia, pripadne zacni skusat nejake nove veci.. zo zaciatku to bude tazsie ale krok po kroku sa urcite budes citit lepsie. Drzim palce 🙂
Trauma je hnus a vec a znici ti mozog vyhľadaj odbornú pomoc kvalitnú a kľudne min na to úspory
Emdr a biofeedback riešia traumy, rozhovory ti nepomôžu
aj dusu treba liecit. Psychologa treba hladat najlepsie podla osobnych referencii. Moja dcera chodi ku psychologicke, ktora jej sadla, a pomaha jej.
nepredstavuj si to ako nejaku prisnu ambulanciu s clovekom v bielom plasti. Je to vacsinou prijemna miestnost, kde si ludsky porozpravas s clovekom, ktory ta pocuva a pomoze ti tvoje traumy spracovat. Su aj skupinove terapie, kde mozno stretnes ludi s podobnym alebo aj horsim osudom.
Mozno by bolo dobre, kym to v sebe nevysporiadas alebo aspon nebudes na tej ceste... obmedzit alebo uplne vynechat stretavania s rodicmi. Tym si len obnovujes traumy, lebo oni sa nezmenia. Leda ze by velmi chceli, ale ty na to nemas dosah.
Ty mas dosah, len na to, co urobis ty.
To ze mas pracu, kde sa citis fajn a bavi ta - je velmi dobre. Pomaha aj obycajna ludska spolocnost, dobri kamarati, spolocne aktivity s nimi.
Neskutočne čo si niektorý ludia prejdu.
A si viac stasttna sama v sebe a po vacsinnu casu alebo naopak? Ak.sa mozem opytat.
Klobúk dole, napriek traume z detstva si toho veľa dokázala. Ja by som za psychológom tiež nešla. Zamerala by som sa na to pozitívne, čo som v živote dosiahla a od matky by som sa citovo odstrihla. Ale ak sa to u teba nedá, tak smer psychológ alebo kouč.
Úplná krawa, asi ju dobre klati... synovec.
To už je fakt vrchol, skus ho nejak vypudit matke zo života.
.... (počula som, ako XY o tebe hovorí, ze ta využije a kopne do riti...) niečo príhod z vašich reálií, aby to bolo dôveryhodné... Bud konečne aj ty taka sviňa, ako si mala doteraz okolo seba. Nenechaj cudziemu smradoví váš byt, vymysli volaco.
Tvoja mat nebude kompletná žena... 💦