Nikdy som necítila potrebu mať dieťa
Ahojte, prišla som sa len vyrozprávať a možno mi poradíte, či sú moje pocity v tejto veci normálne.
Som mladá (27), ale v podstate som už vo veku, kedy sa odomňa očakáva, že by som mala založiť rodinu. Dávalo by to aj zmysel, som v dlhodobom, šťastnom partnerstve, financie problém nie sú atď.
No nikdy som necítila potrebu mať dieťa. Celkovo mi obrázky malých detí nikdy neprišli nejak rozkošné, ako to majú iné ženy. Deti, ktoré máme v rodine, sú fajn, ale tiež s nimi nevydržím dlhšie ako 2-3 hodiny, nechcem s nimi tráviť veľa času. Nemám na to trpezlivosť, nervy.
Z okolia počúvam rôzne informácie a skúsenosti z materstva. No a to je to, čo ma desí najviac. Desí ma samotné tehotenstvo (ako ženy priberú, vypadávajú vlasy, niektorým dokonca zuby.. nie každej samozrejme, ale tehotenstvo je skrátka obrovský zásah do tela ženy, nehovoriac o rizikách atď). K pôrodu sa snáď nemusím ani vyjadrovať, moja nočná mora už teraz a to som ho ešte nezažila.
Z predstavy kojenia sa mi ježia chlpy, pardon, mne to príde nechutné. No a potom ten kolotoč, nočné vstávanie, plač, krik, prebaľovanie, detské choroby, množstvo peňazí minutých, nonstop "mamaa", plus ten strach o dieťa... Koľko krát tu čítam o ženách, ktoré sa poriadne nevyspali už roky, alebo sa im zhoršil ich partnerský vzťah, sexualita, zanedbali sa popri deťoch, kvalita života išla dole, žiadna sloboda/spontánnosť atď... Odstrašuje ma to. Po tom všetkom nemám vôbec motiváciu chcieť dieťa. Okrem toho, mám dobrú prácu a kariérne ciele, o ktoré by som teoreticky mohla pri materskej prísť (alebo by sa minimálne sťažila cesta k nim). Možno som sebecká, to asi áno (vždy som dávala seba na prvé miesto). Ale je to len tým?
Ja neviem, šibe mi? Je normálne sa doslova myšlienkam na dieťa vyhýbať?
myslim si, že nie je povinnost mať dieťa a hlavne, ked ich nemaš rada, zničiš život sebe i im...
na IG jedna 50r. tam ukazovala 4 skrine plne značkovych veci a ako nemá deti, ale má toto..bolo to poĺutovaniahodné a úplne odveci
Ale veď dieťa mať nemusíš nikto ťa nenúti. Mňa udivujú tieto stále sa opakujúce príspevky kde sa bezdetná musí dať uistiť cudzími ženami na materskom fóre že je v poriadku keď nechce deti. Keď ti napíšeme že nie si normálna a deti mať musíš, tak ich mať budeš???
Btw. opisuješ to tak ako keby bolo normálne že sa zo ženy počas pôrodu stane holohlavá bezzubá troska a po pôrode otrok dieťaťa ktorý je spoločensky a kariérne odpísaný.
Myslíš si že všetky sme sa tu išli zabiť pri pohľade do kočíka na cudzie dieťa? Veď to je normálne že k cudzím deťom nemáš taký vzťah ako by si mala k svojmu.
@anonym_autor v 27 je skoro na dieta, ako to mozes uzavriet v 45-48, ze nie. A mozno aj skor, nikto deti mat nemusi. Tiez mozes dieta adoptovat atd.
Ale veď dieťa mať nemusíš nikto ťa nenúti. Mňa udivujú tieto stále sa opakujúce príspevky kde sa bezdetná musí dať uistiť cudzími ženami na materskom fóre že je v poriadku keď nechce deti. Keď ti napíšeme že nie si normálna a deti mať musíš, tak ich mať budeš???
Btw. opisuješ to tak ako keby bolo normálne že sa zo ženy počas pôrodu stane holohlavá bezzubá troska a po pôrode otrok dieťaťa ktorý je spoločensky a kariérne odpísaný.
Myslíš si že všetky sme sa tu išli zabiť pri pohľade do kočíka na cudzie dieťa? Veď to je normálne že k cudzím deťom nemáš taký vzťah ako by si mala k svojmu.
@mimikarol tak zeny sa boja, vacsina z toho vyjde ok, niektore lepsie ako predtym. O tom sa uz vobec nehovori, ze to moze niekomu aj pomoct. Ale tak povinnost to nie je. Nam to moze byt jedno kto ma a nema deti
Ja som na tom ako ty. Nikdy som necitila tu potrebu mat dieta. Vyrastala som ale v tom, ze sa to patri. Najdes si priatela, vydas sa, bude dieta. Povazuje sa to za standard. Ja som si mojho nasla v 25. V 30 sme stavali dom. Teraz budem mat 37 a obaja sme sa zhodli na tom, ze sa nebudeme do niecoho nutit, ked to tak necitime. U mna sa ten pocit posledne roky iba zosilnil, ze dieta nechcem. Ine ti tu pisu, ze nie je povinnost mat deti, ze je to normalne ak ich nechces a uplne v poriadku. Ano je to tak. Chapem ta ak sa pytas, ci si normalna. Lebo spolocnost ako taka sa pozera cez prsty na ludi co nechcu deti. Za posledne roky som dostala x otazok, ci mam deti a ak nie, tak preco. A vela ludi to nevedelo (nechcelo) pochopit. A zacali ma prehovarat. Lebo podla tych ludi to nie je normalne.
Ano, nemusís mat deti, nieje to povinnosť, možnosť tejto voľby už dnes je. A ako jednomatka toddlera, chapem tvoje obavy, síce opísala si nás viac negatívne ako v skutočnosti vyzeráme, ale budiš, dieta je ozaj veľká obeta, a hlavne v tejto dobe, keď sme takmer všetci total sami na deti lebo sme odsťahovani od rodicov/rodiny a sme prvá generácia ktorá vychováva deti bez "village".
Ale.. Poznam veľa "starých dievok"... Ano majú peniaze, majú vsetok svoj čas, maju svoju slobodu, nemajú toľko vrások, casto sú vycesane, upravené a všemožne sa o seba starajú ale keď na nich príde smútok a úprimná chvila, na rovinu hovoria o strachu zo staroby. O tom ze tu po nich nič nezostane, pes sa neráta samozrejme...
No a potom poznám aj také "prepäté" stare slecny ktore si takto materinske pudy prenášajú ku psíčkom... To je fakt nechutne...
Cize.. Myslieť na seba a svoj komfort je jedna vec, a mysliet na svoju budúcnosť(starobu) a budúcnosť ekonomiky z hľadiska starnutia populácie a vyrábania dôchodkov, je druhá vec.
Zamna, aspon to jedno dieťa podľa mňa zvládne každá. Tie roky ubehnu ako voda, a poznanie ze môžem stvoriť novú bytosť a učiť ju vsetko od nuly, a ona učí mňa tiež, je neprenosne..
@anonym_autor autorka maz aspon 10 rokov este na to si to premysliet. Nenechaj sa dotlacit k dietatu, ak sa na to uprimne necitis. Ja som dieta nikdy nechcela a mam 47 rokov a ziadne pochybnosti. A ani nemam obavy zo staroby, a urcite nie z financnych dovodov pretoze peniaze ktore som nevrazila do dietata som investovala. A tiez nie som prehnane upata na zvierata, dokonca s manzelom ani momentalne ziadne nemame. Ked vies po anglicky, najdi si na nete komunity dobrovolne bezdetnych, uvidis kolko inych rovnako zmyslajucich nas je...
V 27 ma ani len nenapadlo, zakladať si rodinu a mat deti.
Založila som si pred 40 a rodila tesne po. A som maximálne spokojná. Užila som si slobody viac než dosť, teraz si užívam rodinný život.
@anonym_autor ja mam 46 rokov a z toho ako vidím moje bezdetné rovesnicky, mi vychadza, že každá žena by mala porodiť aspoň jedno dieťa. Ak sa rozhodneš, že definitívne dieťa nechceš, ok. Ale ak za 10-15 rokov rozhodnutie zmenis, už sa to podariť nemusí. A hlavne ak po deťoch zatúži bezdetný chlap, ten sa môže o dieťa pokúšať prakticky celý život.
@rikarika z toho ako vidím moje bezdetné rovesnicky, mi vychadza, že každá žena by mala porodiť aspoň jedno dieťa.
Mozes toto nejako rozvinut? Asi ze by im to prospelo, ale v akom zmysle? Že budú mať krajsi, plnši zivot alebo naopak, že im to poriadne ukaze, o com je zivot a ze ich to nejako zoceli? Či uplne inak bola ta veľa myslena?
@rikarika z toho ako vidím moje bezdetné rovesnicky, mi vychadza, že každá žena by mala porodiť aspoň jedno dieťa.
Mozes toto nejako rozvinut? Asi ze by im to prospelo, ale v akom zmysle? Že budú mať krajsi, plnši zivot alebo naopak, že im to poriadne ukaze, o com je zivot a ze ich to nejako zoceli? Či uplne inak bola ta veľa myslena?
@elzena2 asi tym je myslene, ze síce dieta dá zabrať a riadne, na financie, na čas,na psychiku, na fyzicno, na všetko, uberie zo slobody a komfortu znacne.. Ale v konečnom dôsledku, ta žena dostane veľa. Vyssie hodnoty, vyššie ciele, zisti ze je niečo viac než len vlastný komfort, dovolenky a peniaze. Proste ze ten kus obetovanej slobody ma význam hlavne pre ňu v horizonte dekad rokov.
Ja som to zistila, som úplne iné ja. Bude to znieť divne ale, cítim akoby sa mi otvorila ďalšia kapacita mozgu ktora predtym spala. Nové spektrum emócií, nové zazitky, nové životné situácie, a to vsetko formuje moje nové ja. A hlavne, ako sa mi narodilo dieta, veľa nového som zistila o ľuďoch, o psychike, o povahach... Neviem to opísať
@rikarika z toho ako vidím moje bezdetné rovesnicky, mi vychadza, že každá žena by mala porodiť aspoň jedno dieťa.
Mozes toto nejako rozvinut? Asi ze by im to prospelo, ale v akom zmysle? Že budú mať krajsi, plnši zivot alebo naopak, že im to poriadne ukaze, o com je zivot a ze ich to nejako zoceli? Či uplne inak bola ta veľa myslena?
@elzena2 no tak že roky tvrdili že dieťa nechcú a zrazu po 40tke úplný obrat, ako keby úplne otočili, snaha o dieťa veľká, len po 40tke to už tak ľahko nejde...neviem prečo to tak je, ale veľa ľudí mojej generácie je bezdetných a o veľa ženách viem, že deti nechceli, lebo kariéra, lebo cestovanie, lebo neviem čo....a potom zrazu zmena.
@anonym_autor zaujímavé,že vieš,že dieťa nechceš,ale rozmýšľaš nad tým, čo všetko by predchádzalo tomu, mať dieťa 😁.
@anonym_autor mám to úplne rovnako nie si sama 🙏
@anonym_autor a kto ti káže mať dieťa , ja som tiež nechcela ,no jedno bolo a stačilo navždy práve pre hore spomínané
@anonym_autor tak nemaj, nám je to úplne jedno či budeš mať dieťa alebo nie 😅
@anonym_autor si úplne normálna. V minulosti boli tiež takéto ženy aj muži alebo nemali ani sex radi, nič im nehovoril. Takito ľudia šli väčšinou do kláštora. Zeny sa báli aj porodov, ktoré boli aj smrteľné.
Môže sa ale stať, že časom sa ti tvoj názor zmení. Preto by som ti odporučil nie len počkať, ale aj sa pýtať často samu seba, či áno či nie, či predsa som presvedčená, že budem bezdetná? Ty nie si ešte vo veku kedy sa musíš definitívne rozhodnúť, nechaj to ešte plávať Nehovor ani áno ani nie. Určite nekalkuluj s tým že deti potrebujes aby sa o teba mal kto postarať, alebo aby si nevyçnievala z davu kamarátiek matiek.
Ja ti poviem moju skúsenosť: deti? Absolútne som nevedel čo to je. Také čudné bytosti, veď ja som ešte včera bol decko. Ženiť sa? Načo. Veď sa máme radi.
A potom odišla snúbenica na dlhú pracovnú cestu do Nemecka. Na niekoľko mesiacov zaúčanie. A ja som bol tu vo firme. Ale keď prišla a odišla, bolo mi za ňou veľmi smutno. Tak som navrhol termín svadby a súhlasila. Potom sme už bývali spolu a vtedy to prišlo. Čo robiť spolu takto? Chodili sme na výlety, prerábali sme si byt, v práci sa nám darilo, chodili sme do kostola, oslavovali sviatky, navštevovali sme rodinu. A vtedy nám spontanne vyšla taká otázka. Načo je to všetko dobré, keď nemôžeme sa dať niekomu inému. Ja som doslova vyslovil na moju adresu pre mna dovtedy nepochopiteľne slovo ktoré som asi nikdy nevyslovil: ja sa cítim taký jalový. Aj ked som bol na služobných cestách a volali sme si alebo písali listy, lebo mobily neboli, tak som cítil že je to také polovičaté. Tak sme zacali plánovať dieťa a sex bol dvakrát denne. Ale nedarilo sa nám otehotnieť aj sme boli na vyšetrenia, mal som malo spermií. Tak mi poradil doktor nie bicyklovať, lebo som veľa jazdil, ale plávať. Hurá to mám rad. Tak som plával 3km denne. A sme otehotneli a keď sa syn narodil chvíľu sa mi nepáčil a bol akoby cudzí objekt, cudzí tvor. O pár dni som sauž na neho citovo naviazal. Páčili sa mi moje deti aj som sa s nimi objímal ako niekedy môj otec s nami. Ale cudzie deti sa mi stále nepáčili. Také čudné bytosti. Až keď naše deti vyrástli až vtedy som zistil, že to boli najkrajšie roky môjho života a od určitej doby sa mi zdajú všetky deti roztomilé. Keď už žiadne nemám obdivujem mladé rodiny. Včera som videl u nás mamku mladú, dcéra z kočíka na rukách okolo krku na nej visela ako opička a mamka ju natriasa a jednou rukou ťuká do mobilu. Sranda pohľad ale aj veľmi roztomilý. Som šťastný že som mal tu možnosť to zažiť. Mať deti.
Strach z pôrodu moja manželka nemal. Povedala, že verí, že to dieťa nejako tí lekáribz nej dostanú. A nepripúšťali sme si zlý scenár. Veľa nám vtedy pomohla viera.
@anonym_autor som úplne rovnaká takže chápem, ale partnerovi to treba povedať
@anonym_autor ja mam 46 rokov a z toho ako vidím moje bezdetné rovesnicky, mi vychadza, že každá žena by mala porodiť aspoň jedno dieťa. Ak sa rozhodneš, že definitívne dieťa nechceš, ok. Ale ak za 10-15 rokov rozhodnutie zmenis, už sa to podariť nemusí. A hlavne ak po deťoch zatúži bezdetný chlap, ten sa môže o dieťa pokúšať prakticky celý život.
@rikarika mne to tak vôbec nevychádza, že by každá žena mala porodiť dieťa, ak niektoré neporodia, je to lepšie aj pre ne aj pre to dieťa. A to vôbec nemyslím ženy, ktoré by sa o deti nestarali, zanedbávali ich, nebodaj týrali, Skrátka by im deti znemožňovali žiť život, ktorý žijú. Ja zopár takých žien poznám, horolezkyňu, vedeckú pracovníčku, lekárku na humanitárnej misii. Ani jedna nikdy neoľutovala, že by deti nemala, skôr naopak.