Ocino asi umiera
Ahojte, uz ani neviem co napisat. Strasne sa bojim o ocina, V lete mal infarkt, potom tazky zapal pluc a uz uz ked sa z toho dostal tak prisla rakovina, vzali mu oblicku a najnovsie ma naley na chrbtici... Vsetko behol pol roka...Dnes ma mamina narodeniny. Rano jej volam, aby som jej zagratulovala a akurat mi vravela ze cakaju na sanitku ze s ocinom je zle...vidim, ze to s tym ocinom ide uplne dolu vodou. Uz slabo je, ma vysoky tlak, nonstop unava. Denne berie vyse 11 liekov len na srdce. Neni tyzden aby neboli v nemocnici, alebo na pohotovosti...Zijem skoro 1000km od domova, ale snazim sa aj s detmi chodit takmer kazdy mesiac-mesiac a pol k nasim, aby sme boli s nimi..ale mna uz tak strasne boli srdce z toho vsetkeho. Uplne ma zmaha strach ze ten otec umrie...ja si to neviem vobec predstavit. Dnes ked sa mamina pytala v nemocnici ci sa z toho dostane, tak jej doktorka povedala ,, ale ved pan ma uz 72 rokov, co chcete...,, ja som hotova. Mam 3 male deti pod 5 rokov...takze musim fungovat, ale uplne ma boli srdce, vnutro, stale placem....bojim sa aj o maminu, lebo vidim, ze je psychicky na tom zle, bojim sa, ze ak ocino umrie tak si nieco spravi. Cela rodina sme na seba velmi naviazani a aj ked sa pred ocinom usmievame, tak sme hotovi.... ako ste zvladli taketo obdobie ked to uz s vasimi rodicmi nebolo OK? Ja sa modlim a nejak si aj uvedomujem, ze rodicia tu nemozu byt vecne, ale mna tak strasne boli srdce ked si uvedomim, ze to obdobie sa asi blizi.
ako sme to zvladali? smutkom, placom, nespavostou....
Nuž každý sa s tým vyrovnáva po svojom. Áno je to smutné keď ti niekto odchádza. Prijmi to, a buď oporou mame. Kľudne si poplač, rozprávaj sa o tom s mužom, priateľmi.
Veľmi ťažko. Videla som umierať moju maminu. Bolo to strasne vidieť takto svojho rodiča. Tie dni keď bola v nemocnici som mala strašné stresy. V noci som poriadne nespala, plakala som takmer denne. Až nakoniec zaspala navždy 😞
Prichadzat a prist o blizku osobu boli a velmi, to nezamaskujes falosnym usmevom, plne ta rozumiem ze sa bojis, je to normalne, tie pocity, ta uzkost a bezmocnost nad tym..
Povedz ocinovi kym sa da, ako ho velmi lubis a ze mu za vsetko v zivote dakujes, mamine bud oporou a u otca nech sa deje Bozia vola, kiezby sa mu polepsi da sa dokopy a este tu svami nejaku dobu bude. Ja som prisla o otca nahle velmi mlada, do dnes to boli, nikdy to nepreboli. Pomohol cas a plac. Momentalne mam babku v takom stave, ze mi pri pomysleni na nu, a pri pohlade na nu na srdce puka na milion casti.. nedokazem jej pomoct, ma svoj vek a kopu toho odziteho, ta bezmocnost v tomto je sialena.. som veriaca, boli nas to preto tak, pretoze nase duse su nesmrtelne a nevedia pochopit ze ina nam blizka dusa moze odijst z tohto sveta, modlim sa.. nech je ako ma byt..
Si silnejsia nez si myslis, posielam objatie a silu. ❤️
No ja mam situaciu tiez, som of rodicov 600km v inom state, tiez sa min raz za mesiac vidime. Tiez drzime pokope. Minuly rok som mala situaciu, ze obaja rodicia boli naraz vo vaznom stave v nemocke, tato to ledva dal. Za den som skoro osedivela. Bolo to hrozne. Dakujem rodine, ze dokazali veci spolu so mnou zariadit a zmaknut to. Pol roka bol tato vselijako, strasne sme sa bali. No ono sa s tym strachom len vyrovnat. Ja keby sa nieco stane, ten dalsi rodic ide k nam. Moja svokra je taka tiez pripravena pomoct, ona prisla o partnera necakane a bol to strasny zasah. Dost mi pomohla to nejako pobrat. Lebo ja som jedinacik a pre mna rodicia znamenaju velmi vela
Ked mama zomierala, byvala som posledne mesiace u nich a starala sa o nu. Bolo to narocne, ale pre moju psychiku lepsie ako sa s nou lucit na dialku a nebyt pri nej.
mama zomrela v nemocnici. nikto sme to nečakali. bolo to ako blesk z jasného neba.
už sú tomu roky. verím že je na dobrom mieste, sme veriaci. to mi pomáha.
autorka človek niekedy žasne nad sestričkami v nemocnici - nad ich chladnosťou, aroganciou a nejednej chýba aj empatia.... že má 72 však to nie je 102 r....
by som chcela vidieť či by bola taká hnusná keby sa jednalo o jej blízkeho človeka...
Ja ti poviem takto. Môj ocko umrel prakticky náhle neočakávane proste bol to šok sú tomu dva roky. Je to hrozné stále smútim chýba mi veľmi po ďalšie nerozlucili sme sa je to fakt veľmi ťažké. Mám pocit, že mi niečo zo mňa s ním odišlo. Veľmi zle to znáša m. Už nič nebude, ako bolo. Čo ti chcem poradiť snaž sa byť čo najviac s nim ukáž mu, ako ho ľúbiš a ako si mu nesmierne vďačná, že tu bol a je stále pre teba tak aspoň malom v sebe vo vnútri a aj jemu zmiernis ten pocit bolesti nič viac sa, totiž nedá. Držím moc palce nech sa to, ale vráti a ty sa budeš s otcom ďalej tešiť zo života. Veľa síl želám.
72 ešte nie je neviem aký hrozne vysoký vek, že by to už človek bral ako "čas vhodný na umretie". To rozhodne nie. Každopádne, v tomto veku veľmi závisí od stavu. A tvoj otec je na tom zle.
Nám v rodine ľudia umreli náhle, ťažko povedať, či je to lepšie, alebo horšie...
Trošku nechápem, prečo by si mamka mala niečo robiť v prípade smrti? Veď nie je 13 ročná emo pubertiačka, ak nemá žiadne psychicke trable, proste vie a chápe, že takto to v živote chodí a že nevyhnutnou súčasťou života je smrť. Pokiaľ je psychicky v pohode, tak toho by som sa nebál, alebo sa o tom s ňou porozprávaj.
A čo by si robila keby ti zomrel otec pár dní po 19 narodeninách 2 týždne pred maturitami? Ako mne napr? Trochu sa vzchop.. každý raz odide, máš malé deti, ktoré tá potrebujú.. otec svoj život už prežil ale ty potrebuješ žiť ďalej.. tak sa na to zameraj.. zosypana nebudeš pre svoje deti oporou ale príťažou..
@alchemilkazltozelena porovnavanie sa s v tychto veciach, kto to mal horsie vazne nie je na mieste. Autorke zomiera otec, nema ju preco zaujimat, ze tebe ten tvoj zomrel 2 tyzdne pred maturitami. Nechapem preco by sa mala vzchopit, zomiera jej rodic. Tieto rypave komentare tu nemaju co hladat.
Smrť je prirodzenou súčasťou života, je prirodzené,že deti pochovajú svojich rodičov, raz nás to čaká všetkých či už s prípravou na smrť alebo nie, mne zomrel otec 21.12. mal 65 rokov nikto s tým nepočítal jediné čo nie je prirodzené a je to nespravodlivé rodičia by nemali pochovávať svoje deti, takže hlavu hore všetci to zvládneme či už chceme alebo nie....o veľa vyšší level je keď ti zomrie partner..... želám veľa síl, život nie je jednoduchý a už vôbec nie spravodlivý občas nenájdeme odpoveď na našu otázku PREČO???? Lebo je to život 🤷
Ja som rodila a ocko mi umieral na rakovinu pankreasu ... v apríli to bude 8 rokov, stále je mi smutno, nie je dňa, aby som na neho nemyslela ... bolieť to bude stále, no časom to prijmeš, zmieriš sa s tým ... ja by som sa bola zosypala, keby som nemala doba malé dieťa, ktoré ma potrebovalo ... sú to boľavé životné situácie, no patrí to k životu.
@hankab a ako jej to pomôže že sa zloží? Ako to pomôže jej otcovi? Nerozumiem.. jasné že sa má vzchopiť, nič iné jej neostáva v tejto situácii.. vzchopiť sa a zmieriť sa s tým že je to prirodzený kolobeh života
Trosku sa vzchop.V istom veku sa treba mentalne pripravovat,ze raz sa to stane.Ze rodicia odidu.Je to tazke,hrozne tazke,ale je to zivot.Stale hovorim,ze kym odchadzaju ti najstarsi,tak je to "v poriadku".Bud vdacna za zdrave deti,za rodinu.Ak mas moznost chodievaj za nimi ovela castejsie.Lebo ano,ocino tu uz asi dlho nebude a najhorsie je lutovat co sme neurobili a mohli urobit.Drz sa.
@alchemilkazltozelena tak sa ta spytam - ty si sa vzchopila v tom case, ked ti zomrel otec? Chodila si namiesto truchlenia vysmiata? Zjavne nie, ked sa pretekas, kto to ma/mal horsie. Opakujem, ze autorku nema co zaujimat, ze cudziemu cloveku zomrel otec v 19tich. Jej otec zomiera teraz, a je ti to presne tak ukradnute ako jej to, kedy zomrel tvoj otec. To, ze jej napises “vzchop sa” jej pomoze presne nula cela nula nic. Kazdy sa s umieranim blizkeho vyrovnava inak a presne preto tu asi pise, aby sa jej ulavilo.
Ja posledne roky chodim s ocom po pohotovostiach,lekaroch,nemocniciach a znasam to uz dost tazko. Niekedy uz nevladzem ani nic robit. Pozerat sa na utrpenie rodica je velmi psychicky narocne. Uz ani plakat nevladzem. Nikdy som nebola nejaky placko a mozno aj to by pomohlo riadne sa vyplakat. Smrt rodica nikto nezvlada s usmevom. Smutok,lutost,plac k tomu patri. Co ine sa da robit. Posmutit a ist dalej. Snazit sa zit,brat to,ze taky je kolobeh zivota. Aj nasim rodicom umreli rodicia a museli ist dalej
@hankab nie som jediná ktorá to tu napísala takze sa ukludni 👍 áno, jedine to jej pomôže, určite nie to keď skončí zosypana na infúziách.. samozrjeme že sa má vzchopiť, nenapisala som to tu jediná, takze neviem prečo sa obuvas práve do mňa.. ja som si narozdiel od teba niečo zazila ale ty očividne nepíšeš z vlastných skúseností, inak by si mi tak kruto nenapísala že to nikoho nezaujíma kedy mne zomrel otec
@alchemilkazltozelena jedine ty si tu napísala akoby si prežívala tú najväčšiu krivdu a bolesť... a ešte takým spôsobom čo by si robila keby si bola... no nič, trpela by tak ako si trpela aj ty... tvoje trápenie a smútok už troška časom prešlo, ale autorke trápenie a bolesť stále trvá...
Už by som bola zbalená a na ceste k rodičom.
@alchemilkazltozelena Ty si na parádu empatická ... predpokladám, že si taká hustá bola aj vtedy, keď si mala tých 19-násť.
@deti95060810 neviem či najväčšiu.. ale je dosť rozdiel prísť o rodica na prahu dospelosti a prísť oňho v 40tke.. ja som jej chcela dobre, aby sa pozbierala, ale vidím že kôň zas nesklamal ako vždy, zbytocne sa tu do niečoho zapájať, radšej si uhryznúť do jazyka
Ok autorka tak ti radím ako ostatné, úplne sa nechaj pohltiť smútkom a beznadejou..
@alchemilkazltozelena ale tu nejde o vek. Strata rodiča je veľmi bolestivá bez ohľadu na to koľko máš rokov. Tak prosím ta nevyskakuj tu, že ty si trpela horšie ako napríklad autorka. Pretože to je niečo co sa porovnávať ani nedá.
@alchemilkazltozelena Mne zomrel otec keď som mala 14.rokoch.V podstate nečakane 😪 Aj keď bol veľmi chorí,vedeli sme, že nebude s nami večne,ale nie tak skoro..(52.rokov mal). Bola som s ním sama doma a ráno sme mali ísť spolu na jarmok.Asi to už cítil neviem..pretože už nikde nechcel ísť..a vtedy chcel! V noci dostal záchvat a kým som zobudila susedov a zavolala sa záchranka (telefón sme nemali)zomrel pred mojimi očami 😢😭
Už bude tomu 35.rokov a pamätám si všetko. Akoby to bolo včera. Mama v nemocnici ,zle bola na tom. Zo dňa na deň sa nám zrútil svet! Doslova a do písmena. Mama ostala sama na mňa a na staršiu sestru a 43.ročná vdova. Bolelo to dlho, ale až spätne ako dospelá som si uvedomila aké to mala mama ťažké. Takže radu nemám. Každá strata bolí a každého nás trápi ,keď vidíme milujúceho človeka vidieť umierať a trápiť sa.A ja žiaľ som už videla umierať veľa mojich blízkych. Taký je život. Veľa krát krutý..ale vy musíte byť silná. Pre seba, pre vaše deti a byť mame aj na diaľku oporou. Možno sa stane zázrak a všetko bude dobre. Pretože kto verí uverí.
Možno to neuverí, každý ale nám zomrel náhle nečakane svokor.Vzdy sme si mysleli, že on nás všetkých prežije.Osud to zariadil inak.A chýba nám stále.Rovnako som videla umierať mužovu starkú aj krstnú mamu.Bola som u nich každý deň a boli mi rovnako blízky, akoby boli moji najbližší .Maminho brata sme boli v nemocnici oholiť len pár hodín pred smrťou. Ja som ho holila pretože v nemocnici ho nechceli. Už vtedy sa mi zdal studený, bledy..prišli sme domov a už nám zvonil telefón, že umrel. Veľa som toho s mojou mamou zažila a všetkých súrodencov už maminka doopatrovala a paradoxne bila vždy najchoršia od mlada. A predsa sa bojím dňa keď raz tu ona nebude.Ale vnútorne sa roky pripravujem psychicky nato, ze raz to príde..a nebude tu nik navždy.
Asi by som sa prestala pred ocinom usmievať
Aj on sám si uvedomuje a cíti že je to zle, ubúdajú ku sily a čoraz častejšie je v nemocnici
Poďakovala by sim sa mu za všetko čo ti v živote dal, doprial, za výchovu a starosltivost, za lásku, čas, obetu….
Povedala mu ako ho veľmi lubis a čo pre teba v živíte všetko znamená
Tu už hrať divadlo, s úsmevom mi príde zbytočne
Pozri si stránku Liga proti rakovine. Majú psychológov po celom Slovensku, ktorí sa venuju onko pacientom a ich príbuzným
Sú výborní a je to zdarma. Mame by pomohli
Veľa síl celej rodine