Odkedy sa mi narodilo dieťa, tak si nerozumieme so sestrou

Tvoja sestra je sebecka, prepac... Ty predsa nemozes za to, ze im sa nedari, namiesto toho aby sa s tebou tesila takto... ☹

@simi882 ....simka, u nás podobne....ale na mieste tvojej sestry som ja a na tvojom mieste moja švagriná. Takže - nepochopíš 😉 pokým nezažiješ...chce to čas. Napriek všetkému u nás my nie sme problémom...tešíme sa z malej, ako pekne rastie, robí pokroky....naozaj úprimná radosť z nového človeka v rodine. V srdci je to bolesť a pocit nespravodlivosti, ale čo narobíš ? Problémom je práve na počudovanie moja švagrinka - už počas tehu dávala ostentatívne v našej prítomnosti najavo svoju dôležitosť - stále komunikovala nahlas s bábom v brušku, hladkala ho....pýtala sa bruška rôzne veci....po narodení to pokračuje aj pri telefonickej komunikácii - z ničoho nič sa začne rozprávať s novorodencom, ktorý je pri nej, nedokáže viesť normálnu reč dospelých....materstvo ju pohltilo a ja myslím, že aj prevalcovalo 🙂 ....napriek tomu chápem, neriešim, doprajem. Takže pohľad z druhej strany....možno ti pomôže 😉

@simi882 rozhodne si neklad otazky,ze ci ste spravili dobre a s dietatkom radsej nepockali... to vobec nie. Nemozete predsa za to,ze oni su v takej situacii. Si dobra sestra, beries na nu ohlad, ale zial az prilis. Je ti pokazeneho vztahu s nou luto, ale ty mas svoj zivot a ona svoj. To ako ona prebrala svoju ulohu krstnej mamy neries. Ona si v prvom rade este svoju bezdetnu situáciu nevysporiadala a tak to vyzera,ze to bude na dlhsie. Ono to tak byva,ze az po jej tehotenstve sa vsetko utrasie, ak sa im to vobec podari... Sustred sa hlavne na svojho manzela, dietatko a ludi,ktori chcu byt s vami a maju o vas uprimny zaujem. K sestre by som bola slusna, nic jej nevycitala,lebo z jej pohľadu sa citi ukrivdena. Chce to cas a v tomto pripade musi prist prvy krok z jej strany. Netrap sa, vsetko je tak ako ma byt.

@simi882 chapem aj ju aj teba...no ona je ta nestastnejsia z vas dvoch... bud trpezliva a ohladuplna a uvedom si, ze pocitovat nenaplndnu tuzbu je hrozne ☹ nebolo by ani ok, ak by sa pretvarovala, ze citi radost.... vies asi vzdy ked vidi a pocuje tvoju dcerku, citi "preco ja take nemam"....nemyslim, ze by v tom bolo nieco osobne voci tebe alebo dcerke, je v tom "len" jej prazdna naruc 😔 uzivaj si dcerku...na tvojom mieste by som netlacila na estru, dala jej najavo,ze tusis, ze je to pre nu bolestive a snazila sa udrziavat viac sestersky vztah ako krstna-krsna....neublizuj zbytocne sestre, krstna mama nie je v zivote nevyhnutna - ked bude ccerka vacsia a sestre sa snad postasti miminko,tak jej to vynahradi ;)

jedna vec je, ze tvoja sestra s kazdym novym babatkom v rodine a blizkom kruhu znamych vzdy bude citit aj zavist a smutok. treba to chapat. zmeni sa to asi az vtedy, ked sa aj jej podari otehotniet a docka sa svojho dietata. druha vec je, ze tvoj zivot sa od zakladov zmenil narodenim dcerky a tvoje zaujmy a problemy sa na 90% preorientovali tym smerom. sama pises, ze na oslave si sa venovala hlavne malej. nevravim, ze to je zle, ale z vlastnej skusenosti viem, ze pokial sa kamaratke alebo niekomu v rodine narodilo dieta, tak zrazu nebolo velmi o com... ja ako bezdetna (zatial) nedokazem viest velmi debaty o novorodencoch a novopecene mamicky castokrat zas nedokazu hovorit o nicom inom... vynimkou je snad (nastastie) moja sestra, ktora aj ked uz ma 2 deti, nikdy som nemala pri nej tento pocit. a prave vdaka tomu sa nase vztahy nijako nepokazili. ale kamaratky, kolegyne... no fakt, zrazu nebolo o com.

My sme mali problem,otehotniet ... síce sa zadarilo po roku... no výsledkami to uz vypadalo že pojdeme na umelé opl. ... a tiež mám sestru .. a ona mala v tomto smere viac šťastia ...a vobec si to nevážila...
Prišlo mi to nefér ... ale nikdy by som sa na tú moju malu neterku nehnevala ... prave naopak ... mám pocit ze je ako moja ..i ked žiju v zahranici ... nonstop jej piseme ze ju chveme vidiet... no ona nema cas :-/

V prvon rade ti chcem povedat... ze to ze sa nedari tvojej sestre,..za to vy nemozete,,. Preto by bolo irelevantne "byt solidarny" .... vy mate tiez svoj zivot,,,
Chapem aj sestru.,,. Ze " zijes jej sen" .. no to ju neopravnuje sa takto spravat ..,, chova sa ako dieta ..,, ked by skutocne tak po detoch tuzila,..tak by sa mala praveze zapajat o starostlivost o malu ( ked ste spolu - ako na tej chate) ...
Chapem ze ju to moze boliet .,, ale to male babo za to nemoze ....
Netrap sa tym.... nemozes za to ako sa rozhodla.... ked jej to ublizuje...tak nech sa teda nekontaktuje..... i ked mne to pride od nej nepekne ☹

@lapalma sorry, ale to, čo robí tvoja švagriná mi pripadá choré, tiež som sa rozprávala s bábätkom v brušku, ale v súkromí, namala som potrebu, aby moje slová počulo celé široké okolie, ani som nemala pocit výnimočnosti, že som tehotná. A voči tebe je to veľmi necitlivé, najlepšie je ignorovať to.

nam sa tiez dost nedarilo, 3x som potratila, hoci teraz uz mam zdrave 3 deti, veeeeeelmi dobre pamatam na ten pocit Tvojej sestry 😔 ktory asi dlhodobo preziva. po prve, asi ju v tom nikdy uplne nepochopis, kedze sa vam podarilo relativne hned, mozno keby si cakala aj Ty az roky, vedela by si to lepsie precitit.Ale to samozrejme nie je Tvoja chyba, ale ani jej 😉
po druhe, ako tu uz niekto pisal, skus v komunikacii s nou sa viac zaujimat o nu, co maju nove, co ma v praci, zaluby konicky filmy atd. nie stocit rozhovor na mamickovske temy a problemy, ktore by ona zjavne mala rad tiez 😒 lebo naozaj sme my matky tak postihnute, ze ked sa spytaju ako sa mame my, zacneme hned o tom, kolko ma dieta uz zubov a ako pekne sa prevaluje a dobre je a pod.
a po tretie, moju krstnu som nevidela od svojich asi 4 rokov, vydala sa potom a jej muz sa nechcel s nami stykat. ale nikdy som nemala pocit, ze ma nema rada alebo take daco, aj ked som ju fakt niekolko desatroci uz nevidela, mojmu pocitu osobnej hodnoty to nijako neuskodilo 😀 😀

drzim palce.

ahoj, tak určite sa nebudeš pýtať sestry či si môžeš urobiť dieťa? to hádam nie! čo si na tebe vybíja zlosť? mám sestru ktorá by veľmi chcel dieťa no nemá s kým lebo je taký domased že nikoho ani nestretne, nechodila ku mne často, a raz áno bolo to hnusné ale šla som jej na fb chcela som zistiť ako kamoške opísala môj pôrod nič viac, no a písala jej tam o tom, že ku mne nerada chodí lebo ked vidí bejby chcela by aj ona a je jej do plaču. Ale inak komunikovala so mnou normálne. Snažila som sa s ňou rozprávať o iných veciach nie o deťoch aby bola v pohode a po čase ju to prešlo, vraj ked vidí koľko sa treba dieťaťu venovať,že nemám čas pre seba, že napr film som si nepozrela už asi mesiac, tak povedala, že je zatial rada bez dieťaťa a už je všetko ok, ako sem tam ked ma niekto také sprosté reči "a prečo ešte nemáš chlapa?už by ti bolo načase mať dieťa" tak vtedy má slzy v očiach, ale na mne si to nevybíja

@simi882 ahoj, nemáš si čo vyčítať - nič si neurobila, mala si vzťah + uzavrela manželstvo = príchod bábätka bol očakávaný... tvoja sestra sa s tým musí vyrovnať sama, musí duševne dozrieť aby túto situáciu pochopila, prekusla, vyrovnala sa s tým a prestane sa takto správať... ty nemôžeš za to že IM to nevyšlo, život "je sviňa" ...jedna žena rodí každý druhý rok ako jabloň a iné páry ani po 10tich rokoch nemajú potomka...
Určite ti je teraz ľúto za vašim vzťahom... nechaj to nateraz tak, časom sa to upraví a dovtedy si žite s mužom svoj život - keď chcete druhé dieťa, tak smelo do toho 🙂
a k tomu silvestru - skrátka si matka, a keď je dieťa v cudzom prostredí vie ho utíšiť len rodič - keď to tvoja sestra so švagrom nechápali a vyčítali ti to, tak je chyba u nich a určite nie na tvojej strane, pretože si len chcela mať spokojné bábätko 😉 a striedala si sa s manželom a tiež prečo potom neprišla za tebou do izby s malou?

@simi882 z toho čo si napísala, ja nemám pocit, žeby sestra s Tebou nekomunikovala kvôli tomu, že máš dieťa. Mne to pripadá, že sa jej dotklo to, že si sa jej nevenovala počas spoločného pobytu. Že konečne po čase Ťa vidí, a je s Tebou a Ty sa stále točíš len okolo dieťaťa, ktoré máš pri sebe stále. Ale sestru len v tom čase, keďže bývaš v zahraničí. Mňa by sa to osobne tiež dotklo, že si ma moja sestra nevšíma a že je dieťa pre ňu všetkým. A možno by som si povedala, načo s ňou komunikovať, keď vidí len svoje dieťa? Samozrejme že do toho nevidím, len som mala ten pocit z toho čo si napísala.

@1andrea111 presne toto som aj ja chcela napísať zakladateľke

@1andrea111 presne toto som chcela napísať aj ja, vidím, že si to napísala aj za mna 🙂

@simi882 je to jednoduché chod za ňou a vyjasnite sito,tak isto nevieš co ona preživa ani ona tanechape lebo nevie čo ty prežívaš, povedzte si obidve čo prežívate. a možno sa trochu pochopite. musite sa rozpravat tto je riešenie celeho problemu.

@nikawero12 myslím že si to vystilha ... avsak jej sestra musí pochopiť že dieťa nie je šteniatko ktoré zavrieš v izbe a vsetko je v pohode 😉

Tak malé bejby je stredovod vesmíru rodičov, to je jasné...a akákoľvek návšteva sa má tešiť z malého človeka a jeho rodičov...pokial sa sestra s mužom urazili lebo ste sa nevenovali, kto im bránil ísť s autorkou do vecľajšej izby a pokecať vo dvojici trojici aj s malou na rukách? Nikto, tak nech sa zo svojej dokežitosti neposejú...ale myslím si že tu je hlavne zloba a závisť, zlosť na svet "prečo mne sa nedarí"...hold toto by si ale oba mala vnútri vyjasniť a zmieriť sa...a asi by som jej to aj narovinu povedala, ako sa cítiš a že ty d malou za jej stav nemožeš tak nech od seba takto neodháňa rodinu

@simi882 ahoj vôbec sa tým netráp.. Ja mám tiež len jednu sestru,ale komunikácia s ňou za posledné roky je viac menej nulová.. kedysi normálny vzťah,dokonca sme spolu aj bývalí v podnájme, ale jej nejako dosť preskočili zo snahy "dať" si urobiť dieťa... našla si debila ozraleckeho, ktorého ja vôbec neakceptujem, evidentne je nie moc šťastná,ale to je jej problém.. Ja na tom nie som tiez o moc lepšie(3xumele a nič) ale mám aspoň skveleho manžela,ktorý sa sám podujal riešiť adopciu, lebo videl ze ja už proste na to nemám síl momentálne..mala som pocit ze sa z každého náseho neusp.pokusu potešila...celé zle..nervy mi robila aj svagrina,čo otehotnela na prvý šup...nic iné som nepocuvala len či nevieme ako na to,a straaasne sa na tom zabávali... No proste úchvatný prístup...ale ja som taký typ ze som ich rovno poslala do .... a bol svätý pokoj...vzťahy sú také aké sú...nijaké... Ja nezavidim nikomu dieťa.. vždycky si poviem ze takéto karty mi rozdal život a ja s nimi musím hrať...

@simi882 niečo podobné som zažila. mám starších bratov o 10 rokov. Jeden z bratov - už bol ženatý, mal dcéru, sa neustále vypytoval čo to bude keď sa narodí - myslel pohlavie. Nevedeli sme, nechceli nám povedať, vraj sa máme nechať prekvapiť. Do pôrodu bolo všetko OK, často mi z Košíc tel., ale keď mu oznámili, že mám syna - naša komunikácia skončila. Viac nezavolal, nerozprával sa so mnou niekoľko mesiacov. Môjho syna neznášal.
V súčasnosti môj syn už má 20 rokov, oni viac deti nemali, a s mojim synom je najvačší kámoš z rodiny. Neustále si píšu, volajú, môjmu synovi povie hádam všetko. Mne nevolá, ale aspoň má da pozdraviť po mojom synovi. Syna aj volá ku nemu na návštevu, učil ho šoférovať v 15 ...... Takže všetko sa ešte môže zmeniť.

Milé maminky chápem vás keď sa vám nedarí. My máme síce 4 detičky, nikdy sme s tým nemali problémy - detičky prišli ani nevieme ako, ale jedno dieťatko máme postihnuté. Narodilo sa zdravé, ale postupom času sa situácia zvrtla. A tu je problém. Neviem sa s tým vyrovnať, resp. my často býva ľúto že dcéra je taká aká je. Všade kde prídeme, vzbudzujeme pozornosť. Jednoducho závidím maminkám ich zdravé deti.
Takže aj sestre pisateľky je ľúto že je situácia taká aká je.... Ale neviem, ja by som s tým problém nemala, určite by som si adoptovala dieťa. Poznám zopár maminiek ktorým sa tiež nedarilo a teraz sú šťastné s adop. detičkami.

My mame podobnu skusenost. Moj manzel a jeho brat. Tiez roky nemozu mat deti, su zobrati dlhsie ako my, tusim to bolo 10 rokov toho roku a stale nic A my mame 2 deti, mali sme ich jedno po druhom, a dokonca prveho hned po svadbe ako sme aj planovali.
Byvali sme v jednom meste, asi 15 min. od seba a prveho maleho boli pozriet ked sa narodil, aj to sme ich museli vyslovene pozyvat a druheho vobec nie. Deti ich videli len na rodinnych oslavach, mozno 3 krat za cely ich zivot a to uz su velki, maju 5 a 7 rokov. Su to pre nas cudzi ludia. Manzel si s bratom predtym vyborne rozumel, boli si dost blizki. On to nejako neriesi, chlapi asi taketo veci nejako neanalyzuju. Mna sa to nejako extra netyka, je to jeho rodina takze ostalo to cele tak.

Dufam ze tvojej sestre sa coskoro podari otehotniet alebo si adoptuju babatko a vztahy sa upravia.

@1andrea111 veď ale zakladatelia témy písala, že dieťa bolo nepokojné, nové prostredie, nemohla ho mať pri sebe v miestnosti kde sa ostatní hlučne zabávali...skrátka,keď je už malé bejby v rodine,všetko sa zmení, už sa nemôžu obaja zabávať, jeden vždy musí byť zodpobednejsi, a hlavne triezvy, ak sa niečo stane. Ja už to vidím na mojich kamoskach čo majú deti..skrátka sa v prvom rade venujú svojmu potomkovi.. bujare večierky skončili...🙂))...a sestre teda nič nebránilo ísť za ňou... čo mala nechať zakladatelka blaciace dieťa zavreté v izbe a ist sa baviť???...🙂 v tomto jej sestru nechápem, Sak je v prvom rade teraz mamina