On potrebuje šport a ja nie - kameň úrazu
Nikdy som nebola športový typ a dodnes ma šport nebaví. Chcem niečo robiť pre zdravie a celkovo čiže sa tomu nevyhnem, samozrejme nechcem doma kysnut..ale hovorím o tom že neprináša mi to nejaké uzasne pocity-skôr niečo typu vybaviť si to a hurá koniec. Skúšala som všeličo ale mám to so športom všeobecne, jednoducho som skôr taký pokojnejší kľudnejší typ človeka, nikdy som nevyhladavala dobrodružstva a niečo akčné. Mrzí ma, že za lepšie a zaujimavejsie sa považuje práve presný opak mna a ja teda automaticky pôsobim asi nudne, hoci mimo tohto si tak neprídem. No ale tu prichádza kameň úrazu
Mám dlhee roky partnera a vždy bol opak mna možno sme sa ako protiklady priťahovali. Ale teraz ked sme starší ( rozumej okolo 30) poslednú dobu si strašne lipne práve na športe a takomto vyžití. Akoby nič iné ani neexistovalo. Keď sa mame baviť o nejakých plánoch alebo aktivitách vždy len šport šport. Neberiem mu že chce žiť aktívne a niečo robiť pre zdravie aj dobrý pocit. Nechávam ho nech kľudne chodí s kamaratmi športovať, či už bicykel alebo korčule atd a potom počítam s tým že ked si toto všetko spokojne odbije príde za mnou a bude sa na mna tesir a spolu môžme robiť niečo iné. Lenže on zostal ako posadnuty, ked trebárs chcem niekam ísť dajme tomu na prechadzku do iného mesta, len tak na zmrzlinu kávu atd alebo wellness hneď mi povie že toto ame robili celé roky a že on nebude robiť stále takéto veci ako dôchodca, že to môže potom. Pritom mi príde uplne normálne že dvaja ľudia partneri robia práve takéto veci spolu. Veď s kamaratkou/kamaratom môžem ísť športovať ale asi Sa s ňou nebudem držať za ruky a prechádzať sa aleho lepiť sa na seba vo vírivke..
Naozaj pri všetkom vždy musí spomenúť len šport až si prodem ako nejaká vadná. Pritom som vôbec nepovedala že nepôjdem aj na bocykel len to nepotrebujem každý deň. A on o to viac zvýšil čas ktorý týmto veciam venuje, proste ked nejdem ja ide teda sám s inými ľudmi a stále menej je času pre nás. Kľudne po práci sa vezme a ide hneď športovať ( venuje sa viacerým veciam preto používam toto slovo) a nepovie si trebárs že okej tri dni v týždni sa bude venovať športu a zvyšné strávime spolu. Aj ja sa môžem prekonať a napr jeden deň v týždni pôjdem s nim ale nechcem aby tie zvyšné chodil potom sám a nakoniec zistím že nič iné aji nerobíme.
Už som mu povedala že pokial je u neho toto na prvej priečke dôležitosti a teda každý chceme niečo iné, možno by sme sa nemali trápiť kde jeden z nás vždy bude ukrátený. Ok to prezentuje takým štýlom že ako môžem takto žiť ako vyhasnuta duša bez života a ja si zase myslím, že s niekym iným by som možno nebola pod takýmto tlakom a žili by sme spokojne pretože by nebol takýto.
Toto sa týka aj dovoleniek- on by chcel robiť niečo akčné dobrodružné, ležať na plazí oddychovať ho nebaví hneď by sa šiel potápať, hneď vodný skúter atd no proste kadečo a ja zase nie..čím ďalej tým viac sa normálne hanbím a citom zle že z toľkých veci mám strach a na všetko hovorím nie až uvažujem o rozchode, hoci ho lubim ale neviem či toto prekonám. Chcem aby aj on bol šťastný-možno si nájde niekoho lto bude ako on a budú mat život nabitý kajdy deň aktivitami od vymysli sveta..a ja zase možno nájdem niekoho komu stačí menej, kto pôjde trebárs pár dni do týždňa do fitka alebo s kamošmi na bicykel ale príde za mnou a bude chcieť ísť na víkend na welnes aleho niečo take..pripadne na dovolenku kde nebude mat takéto veľké nároky..
Hoci sa mi páči typ chlapa akým je môj partner, čoraz viac riešim to ako ho ja brzdim, ako pre neho nie som dosť dobrá, ako mu iná môže ponúknuť viac a stráca pri mne roky života keďže deti ešte nemáme a ten čas sq dá naozaj využiť tak ako chceme .. nikdy som nemyslela že toto bude nás problém
@janno31 jasne sú cyklisti ktorí radi idu po ceste s autami alebo len po betónových cyklotrasach, on má rad vsetlo mimo toho, proste dobrodruzstvo, rad sa prekonáva a aj ta jazda c noci po lese istým spôsobom je niečo dobrodružné, hocikde môže natrafit na nejaké zviera atd
Má v pláne ísť takto na bicykel a aj prespať do lesa a to je zase vec na ktorú sa ja nepodujmem ale nebránim mu ísť s kamaratmi
No neviem, mne presne pre toto stroskotal jeden vztah: on sa nechcel vzdat svojho hobby… ani len trochu polavit… kym sme nemali deti, tak som mu to tolerovala… ale potom prisli deti a on par tyzdnov happy a potom sa vratil do starych kolaji… vkuse prec, lebo on ma hobby a nema na rodinu cas. Vies, babatka este do ziadneho sportu nezapoji… a kym budu deti male, mozno to bude vnimat tak, ze ho brzdia. Dlhsie som ja nevydrzala… cakat, kym deti vychovam, aby boli pre urodzeneho dost velki 🤦🏼… ako, su muzi, ktori to mali s prichodom rodiny inak, takze tvoj moze byt uplne iny… ale v tvojom pribehu mne blika kontrolka prave preto, lebo on vlastne nevyzera, ze mu vas spolocny cas chyba. Ty mu nechybas… on si ide kazdy den s kamosmi a tvoja nepritomnost mu nie je neprijemna. To nie je dobre. Ja som za slobodu v partnerstve, aj my mame sportove aktivity oddelene, ale vzdy sme viac spolu ako od seba. Lebo to tak chceme. On nie… ja som bola v tejto situacii a citila som sa nemilovana… doslova, hoci sme mali aj pekne chvile a vylety a tak… proste ten nezaujem alebo ako by som to nazvala bol hrozny. A tiez velmi znizuje sebavedomie.
@kvetinka75 jasne, poznám x párov kde všetci vedia že sa podvádzajú len oni to nevedia a ja nebudem mat presvedčenie o život zr toto sa mne nikdy nestane a že by som o tom vedela, lebo aj ti ktorým sa to deje sú v tom že sa to nedeje 🙂ale tak celkovo nemám momentálne žiadny dôvody na niečo takéto môj nie je typ ktorý by sa nejak zapodieval ženami alebo vôbec s nejakými niekde komunikoval to by si musel nejakú nájsť cez sociálke siete a o tom dosť pochybujem keďže mame o sebe slušný prehľad 😃
Píšeš, že máte všetko, nič vám nechýba. To sa ale myslí materiálne veci. Ja som napr. schopná sa radšej uskromniť, ak to znamená, že s partnerom budeme tráviť čas spolu (taká turistika síce stojí nejaké eurá na naftu, ale jedlo si vieš nabaliť)
Teraz ma ale reálne zaujíma, koľko času týždenne spolu trávite a čo spolu robíte, ako vyzerajú víkendy? Lebo takto to vyzerá, že on s tebou ani nie je.
Keď ste spolu začínali, boli ste ešte deti. Okolo 30-tky sa tá osobnosť viac formuje, kedy si človek začne uvedomovať, čo mu vyhovuje a čo nie. A toto sa asi uňho stalo. Uvedomil si, že možno nežil úplne tak, ako chcel.
autorka - mňa to napadlo len tak do budúcnosti. Lebo veľa vzťahom sa rozpadlo aj kvôli tomu, že každý mal iné záujmy a časom chcel človek tie záujmy zdielať aj s partnerom. Človek sa vekom mení. Možno by bol takýto aj skôr, keby mal na to prostriedky. A aj rokmi človek zisťuje, čo mu vyhovuje a čo nie.
On je praveze podla mna ten typ muza, ktory by sa praveze dietatu vobec nevenonval co sa tyka sportu. Lebo on pozera len na seba, na svoje vlastne sportove vyzitie, svoje vykony, svoj adrenalin. A ucit dieta sportovat je nieco uuuplne uuuplne ine. Ak by ho chcel naucit napr. lyzovat tak si myslim ze by ho najskor prihlasil do lyziarskej skolky, zveril instruktorovi (co samozrejme nie je vobec zle) a sam by si siel poriadne niekde zalyzovat. Lebo pere neho by take ucenie 4-6 rocnych deticiek bola proste nuda. Na to treba staaasne vela trpezlivosti a sampozrejme tam by nemal moznost podavat vykony a sam sa vystavit. Takze ja si myslim, ze prave ze on by deti sportovat velmi nenaucil.
@mane01 to má mrzí že to dopadlo tak. Neviem sama čo bude, vieš môže teraz niečo byt fajn a potom sa to môže zmeniť a opačne. Toto netrvá krátko ale zase ani prehnane dlho any som už robila závery. Určite pred 30kpu chcem mat ujasnené čo a ako pretože nechcem zostať na ocot bezdetna alebo mat nasilu deti s niekym s kým to nebude ono. Na tomto sme zhodili obaja, čo sa týka deti Netúžime ešte po nich síce mi zrovna včera povedal ze si vie predstaviť už aj mat takéto malého chlapčeka 😃😃 keby dieťa chcem nemal by problém mi ho hneď urobiť 😂 ale práve chceme ešte využiť Čas kým icj nemáme pre seba lebo obaja vieme ze potom to už take nebude
A myslím ze každá z nás hoci si niečo predstavovala ako hude tak málokomu sa niečo naplni na 100% a sú aj veci ktoré proste budú trosku inak než bolo v plane.. preto nechcem veľmi hodnotiť ako to určite bude keď budú deti, dolezite je pre mna poznať vlastnosti partnera názory na výchovu aby sme nemali obaja opačne a nezhodli sa potom v dôležitých veciach .. mna v stychu nenechal nikdy s ničom vždy pomohol
Pokial sa budeme mat dovre a ten čas si na mna nájde a celkovo aj keby mame dieťa sa bude venovať ja nebudem vidietvprpblěM v tom aby šiel niekam aj sám, nemusí byt so mnou a s malým nonstop celé dni
Ahoj autorka. Toto mi niečo pripomína. Môj manžel odkedy sme kúpili dom je ním posadnutý a ja vôbec. Teda som rada že sme v dome ale zistila som že to nie je moje hobby ani zmysel života. Čiže ja som zostala rovnaká ako predtým. Manžel našiel v dome nový zmysel a vždy po robote je von a niečo vykonáva ohľadom domu. Až tak ho to baví že u neho je trávenie voľného času len okolo domu. K tomu máme 2 ročné dieťa. Na ktoré som tiež viac menej sama. Takže nie, nemusí sa chlap zmeniť kvôli dieťaťu. Môže si naďalej vykonávať hobby a matka s dieťaťom furt sama. Chápem ťa. A tiež sme predtým robili všetko spolu a zrazu sa jeden z nás začal meniť. Radu neviem. Len sa vynútiť robiť veci aj spoločne. Bez toho by vzťah stroskotal.
@silvike neviem ako by to bolo s dievčaťom ale s chlapcom samozrejme iz teraz má plno plánov . Ako ho dá na hokej atd ..aj s tým bicyklom problém nevidím proste naučí sa môže mat kolieska pomocné a proste pôjde pomaly vedľa neho bude v prírode bude ho to baviť. Aj jemu sa tak v detstve venovali, on to pozná a myslím že presne to iste chce odovzdať. Teraz ho čakajú turnaje športové tam sa vyblazni čiže zase musím pár víkendov oželieť ale očakávam že potom príde a povenije sa aj mne
@ivana1592 chápem ta áno aj takto to môže byt že človek nájde v niečom vášeň môže to byt hocičo. Možno aj u mna príde čas kedy začnem s niečom čo ešte teraz neviem a pohltí má to.a potom keď človeka niečo veľmi baví či už práca alebo koníček musí byt ťažké sa toho vzdávať keď nám to prinasa taku radosť. Ale takí ľudia si práve preto musia uvedomiť či to pre nich bude kepsie ako slobodní- môcť si to robot koľko a kedy chcem alebo žiaľ keď mam partnera tak urobiť sú nejaký harmonogram
Myslím teda že keby ho napr cez víkend zavolas na výlet alebo sa podujmes pomáhať mu okolo domu nadšenie by bolo väčšie z druhej možnosti, je tak?
Dôležitá je fakt aj reakcia keny povieš že okej sobotu budem robiť s tebou okolo domu a v nedeľu ideme na výlet, že čo povie
Či je on ten ktorý vie kompromisy prijať alebo nie
Toto si presne chcem overiť aj ja
Že okej prekonám sa a uvidíme či potom aj on
Lebo áno doteraz priznám bolo to viac o mne ale uvidíme či sa nezmenil natoľko že už si pôjde len svoje a moje zamietne
Pokial nie tak to budem brat ako výhru akurát že budem musieť vyjsť z komfortnej zóny a ja to veľmi neviem, to je ten prpblem 😃
Môj príspevok tu možno trochu zanikol, ale AUTORKA, koľko času týždenne teda reálne trávite spolu? A víkendy?
@stvura to je pekne 🙂 tot presne mám ja problém rovnaký- nevadí mi šport samotný skôr tie pocity ako píšeš keď lyžovanie tak bojíš sa rýchlosti, možno toho pocitu v bruchu čo to so sebou prináša, plávanie dýchanie - ja takisto.všade nejaký problém. Odplávam neni to že nevoem vôbec čo robiť ale ťaží má to na hrudi robí mi to prpblem nedam to. Bajk- okej pohoda rovina mierny kopcek hore dole ale zbadám prekážku a už sa bojim že ho nebudem vedieť ovladat takisto sedačku musím mat zak aby som dociahla na zem 😃 na psychológii sme sq učili že každý v sebe mame mieru obľuby rizika podľa toho sme buď low alebo high seeker- low teda kto má nízke je kľudný, nevyhľadáva dobdruzstvo skôr naopak nepotrebuje to a je tak spokojný, ten druhý typ opačne miluje to má rad všetko nebezpečne, dokonca napr koreniste jedla ( ja ani to vidíš 😃) a tak, je to zaujímavé ale ame tak nastavení 🙂už teda je na každom či to ide prekonať a ide cez seba alebo zostane v tom čo má v sebe dane
Tie deti- nehovorím že to tak bude a budú to športovci, oni sami sa už rozhodnú čo ich niečo baví napĺňa nútiť ich do ničoho nebudeme
Ale viest ku tomu chcem aby boli vedení, niekto im to musí ukázať, spoznať, naučiť … chcem byt tento typ rodiča
A ak keď budú väčší to chcieť nebudú tak nie ale nechcem aby raz mali pocit že nikto im to ani len neukázal a budú sa vsetlo učiť ako dospeli
Na zaujima jedna vec, preco sa chces menit kvoli partnerovi? Ked sinsi doteraz nenasla vztah k takynto veciam, budes ich robit nasilu a uplne stratis samu seba. Partner to aj tak vyciti. Ja poznam jeden par, ktory bol tajto rozdielny, nakoniec sa aj aj napriek tomu vzali, nakoniec za dva roky prisiel rozvod. On strasne vela cvicil, robil crossfit a ona bola tiez na sport, ale kna bola skor na airobic, pilates. Chcela sa mu vyrovnvat a tiez zacala driet vo fitku a aj tak ju nakoniec poslal do riti a este nezabudol povedat, ze on vedel, ze tie cinnosti robila nasilu a vobec jej to nepasovalo :D takze naco... Ja som bola vzdy akcna zena a preto som si aj hladala takych partnerov. Moj manzel mi ukazal nove zaujmy, ja zas jemu a krasne sa doplname. Obaja sme naplneni a tak to ma byt. Pokial sa citis nestastna a pochybujes o sdbe, tieto pocity sa budu len stupnovat. A ano, je privela pohodlnych parov, ktori nechcu hladat iny vhodnejsi material a tak si kazdy zije svoj zivot. Ale velakrat potom vznikaju nevery alebo si clovek najde vhodnejsi material a zduchne
Nevravím,že mi to takto vyhovuje,snažím sa cvičiť,aj cvičím,len nie toľko,koľko by bolo treba,lebo schudnúť mi už fakt treba,už som č pásme obezity
autorka- sú ľudia, ktorí športom žijú, potom takí, ktorí ho majú ako menší doplnok a potom takí, ktorým nehovorí nič. Ty nie si nadšená zo športu, tak prečo chceš silou mocou niečo robiť. Ak je to kvôli zdraviu, tak si nájdi niečo, čo vyhovuje tebe. To, že sa budeš snažiť držať krok s partnerom - nezaručí ti, že budete spolu stále. Robiť niečo nasilu kvôli druhému je ešte horšie ako nerobiť vôbec nič.
Ja by som sa s tebou asi tiež nudila.. podľa mňa si malo aktívna, nemusíš byť športový typ, ale chodiť po kavickach a ležať na pláži je fakt nuda, hlavne pre človeka, ktorý je rád v pohybe .... A ďalšia vec, on bude o 10 rokov stále fit, ten denný pohyb a šport sú naozaj dôležité...
My sme doma ako tvoj frajer, no našťastie sa na tom zhodneme. Behám každý deň, cez víkend turistika, bicykel, voľno mam len 1 deň. Je to super, nemusíme sa na ničom dohadovať, žiadne kompromisy. Ja som bola vždy taká že keď vidím vysoku horu túžim stat na jej vrchole, rýchlo hore, rýchlo dole, zničiť sa, siahnuť si na svoje limity a opäť ich niekam posunúť. Tým ze to takto mame obidvaja, vzájomne sa ťaháme a možno aj chápeme prečo ma človek nutkanie robiť niečo každý deň.
No môj prvý priateľ bol veľmi podobný ako ty. Prírodu mal rád, ale tak ze prechádzky, ísť opekať, stanovať, zbierať hríby (pre mňa s vrtulou v zadku je hubarcenie čisté utrpenie len tak sa motať po lese a niečo zbierať).
Vedeli sme sa dohodnúť na kompromisoch, veľa som športovala aj sama, dalo sa to.
Ale keď to porovnám život je oveľa, oveľa ľahší keď to majú dvaja ľudia rovnako. Protiklady sa priťahujú, ale spoločná vášeň pre niečo, rovnaké nastavenie vzťahu veľmi pomáha.
Naopak keď partnera do niečoho nasilu tlačis (alebo samu seba koli partnerovi) je to o ničom.
@jesenzima áno som malo, vždy som taká bola, zameraná skôr na iné veci, vzťahy rozhovory umenie atd proste všetko čo nie je nejak v pohybe 😃 lenže 9 rokov som nemala pocit že by sa so mnou tak nudil aleho niečo a teraz až keď on sa v niečom našiel vidí možno tie rozdiely
Preto chcem keď aj nebudem takou súčasťou tohto jeho všetkého tak nechcem aby sa na mna začal pozerať že už sa mi nepacis lebo nerobíš to čo ja
Len tomu sa chcem vyhnúť
A ta aktivita- je to u mna tak že chcem ju robiť , budem robiť ale pre nejaké dôvody a nie len preto he ma to baví. Chcem sq cítiť dobre v svojom tele aj celkovo byt zdrava takze toto budú pre mna hlavne dôvody, nie radosť samotna
Ale ktovie možno aj ta príde vee veľa ľudí hovorí že keď začali bavilo ich to viac a viac. Ja to posúdiť nevoem lebo som pri ničom nevydržala.čiže najskôr treba posilniť pevnú vôľu
@lujza123 pekne povedané, takze vidíš to z pohladu môjho partnera len ženskými očami. Toto mi je presne ľúto-viem že má má rad ale keď si predstavím že hy mohol byt s niekym ako ty ( tými záujmami atd) príde mi ľúto či ho o niečo neoberam, či neni so mnou oen tak lebo by mu bolo ľúto rozísť sa kvôli tomuto
Musím zistiť ako veľmi to pre Neho dolezite je lebo nechcem aby sme sa na niečo hrali a trápili sa
A presne ako hovoríš- aj tie hríby mna bavia a jeho nie 😂😂😂proste to sú take typy ľudí nie je náhoda že toľko znakov spoločných majú takí a opačni
Je to v človeku
@unicornlady nevšimla som si necitala som všetko neskôr si prejdem celu diskusiu 🙂 no mame to tak všelijako keďže on má prácu kde je sám sebe panom a teda trebárs niektoré dni ideme aj kaudy deň ráno na spoločnú kávu, Alrbo počas dňa keď sa mu dá odbehnúť, večer sa radi len tqk vozíme niekam s kavou so sebou 😃počúvame hudbu rozprávame sa
Toto sú take naše aktivity počas dňa keď sa nedá niečo väčšie vymyslieť
Potom teda niektoré dni keď má prace menej že dá sq mu odbehnúť ide na ten bocykel tsk spontánne nemá to naplavane týždeň popredu proste vyjde to tak že sa mu dá tak ide
Ale snazu sa aspoň tu kávu si so mnou dať nie je to nikdy že nič počas dňa
Bývame spolu takze večer sq vidíme ja nejdem späť bez neho mame rituál že ideme naraz a vtedy vacsibou nadavam kee príde neskoro 😃 asi mesiac dozadu sme boli cez víkend na wellness ale to bolo skôr spojené s návštevou môjho otca ktorý tu nebýva a predtým mesiac som bola s ním na bocykel
Lenže tým že si on zeraz kúpil bicykel za 7 tisíc tak samozeejme by na ňom aj spával
No z tohto celkového opisu by som uvažovala o Tom ,či by bol z neho dobrý otec. Dieťaťu treba viac ako ho vziať na bicykel ... Aby sa nestalo,že otec sa bude venovať svojim koníčkom sám ako sa prispôsobiť tempu malého dieťaťa. Keď teraz nechce kompromisy čo by bolo pri malom drobcovi? Z popísaného nemám pocit,že si zmyslom jeho života, na prvom mieste má zrejme čosi iné ...
Tak ho pošli napríklad v sobotu na dlhú trasu nech sa poriadne rozbije a potom v nedeľu ten wellnes alebo termálne kúpalisko to môže mať v rámci regenerácie. To by ste mohli byť obaja spokojní
Ináč veľa veci co popisujes, tých tvojich pocitov zo športu je iba preto lebo to nevieš, máš slabú kondičku, si neistá . Akonáhle by si čokoľvek z toho robila každý týždeň, možno aj s trénerom aby ta naučil správne základy bolo by to v krátkom čase určite iné. Možno by to za to stálo dat tomu šancu...
Pri plávaní naozaj nič netlačí v hrudi ani žiadne problémy s dychom, na bicykli tiež chvíľu trvá kým máš takú istotu ze sa pustíš rýchlejšie dole kopcom alebo ten kopec vides bez vyplatia duše.
Fakt skus aspoň to fitko, uvidíš ze s kondíciou a menšou váhou sa športuje oveľa lepšie a možno ťa to dokonca aj nakoniec bude bavit
Rozmýšľam,tvoj priateľ je skvelý, úžasný....ste spolu cez 10r.ako priatelia,vlastne nič ti na ňom nevadí,problém nemáte.....v čom je teda problém?
Podľa mňa:nuda.
Alebo až také super to nie je a ten šport je iba vrchol ľadovca. Lebo všade píšeš ako je vo všetkom skvelý....ale buď nie je taký skvelý,buď tu chces od života viac,buď ty nie si taká skvelá a bojíš sa,že stráca atraktivitu,tak rozmýšľaš,že sa prinútia športovať,alebo?
Lebo hádam kvôli bicykelu nemáte vzťahový problém?
Skôr prechodeny,dlhoročný vzťah,kt.sa vlastne nikde neposunul a uvažujete,či chces s ním dieťa.
Paci sa mi, ako si tu napisala, ze deti zatial nechcete, aby ste si uzili spolocny cas, ale ocividne spolu ziaden cas netravite, akurat on ma sam so sebou a so svojimi “kamaratmi” spolocny cas 😅
autorka - teraz máte možnosť ujasniť si svoje priority a to, čo chcete v budúcnosti.
@autorka na mna posobis taka nemastna neslana, insitna filozofka spisovatelka (cit “zameraná skôr na iné veci, vzťahy rozhovory umenie”) co dokazuje aj to, ze uz len tu si napisala traktat dlhsi ako niektore dizertacky. Realny zivot ti preteka pomedzi prsty. Chces zazitky ale vlastne nechces, len o nich rozpravas, snivas taky day dreaming. Mam pocit, ze on by sa ti s aktivitami aj vedel prisposobit, ak by si mala aspon nejake chcenie, ale nemas. Nemas v sebe ziadnu energiu. A on sa prisposobil, on energiu ma musi/chce ju minut. Ty sa aj do toho fitka nutis, lebo si si to zracionalizovala cez zdravie. Ale nechces to. A po detoch a +cy kg uz sa nepohnes ani tolko… iba nutny pohyb okolo deti. A budes vyplakavat nad kg… a uspokojis sa tum obligatnym, nech ma lubi taka aka som. Rozid sa. Hladaj rovnakeho ako si ty.
Necitala som celu diskusiu. Ja som zivel, milujem sporty v exterieri a celkovo aktivny sposob zivota. Toto viem ze sa na mne nezmeni ale naopak tym ze mi deti odrastaju a mam viac a viac casu pre seba, zintenzivnujem. Pre mna by spoluzitie s niekym kto nie je rovnako nastaveny, bolo utrpenie. Napr. rodinne oslavy su neskutocne utrpenie pre mna.
autorka- takých nevinných už bolo😀. Ale to je už o inom. Vy ste obaja rozdielni. Teba šport nebaví a nemá zmysel aby si sa do niečoho nútila. Ak chceš niečo robiť pre svoje zdravie, tak si nájdi niečo, čo ťa bude baviť a nie z povinnosti, lebo radosť ti to robiť nebude