Opustiť muža pre šťastie detí a seba?

to sa takto menia povahy až po 2 deťoch?

@stanulienkat jasne, ak je silny alkoholik, agresor a veci rieši nasilim , je lepšie bez neho.. ale to spominany chlap autorky nie je..cela moja diskusia bola hlavne o jej chlapovi, ktory ( z toho co čitam) bol prave vychovavany len matkou a zanechalo to na nom dôsledky .. o tom tá štúdia presne je :D ( nie jedna ale rovno stovky nezavyslych s rovnakym vysledkom) .. ako každa štatistika, neplati v 100% pripadoch.. takže ludi ako ty je tiež kopec.. poviem priklad zo života.. mali sme mesiac, kedy kolegovia brali deti do prace na brigadu.. hlavne chlapcov.. 2 ja boli z rozvedenych rodin, vychovavani len matkami, 3 ja z uplnych s oboma rodicmi.. chlapci , ktori mali otcov boli priebojni, pracoviti, chceli peniaze, zartovali, nestresovali.. zo srandy sme ich nazyvali " our slaves" / naši otroci... 3 deti ( 15-17 ročne) s uplnych rodin pochopili sarkazmus a žart , zasmiali sa a pretekali sa, ktoro z nich zarobi viac... 2 chlapci vychovavani len mamou sedeli ticho oddelene vzadu.. už z daleka bolo citit ich stres, slabe socialne angažovanie .. pracovali z donutenia .. na každu srandu sa urazili, netahala ich práca a velmi dobre peniaze ktore si mohli lahko zarobit.. boli bojazlivi a bali sa čokolvek povedať.. s kolegami sme mali mensiu debatu prave o tom, aky obromny dopad ma otec na vychovu deti.. predpokladam, že sa to s nimi bude v určitej miere tahat do konca života..presne ako s chlapom autorky.. už su to 2 roky od kedy ich priniesli, z toho čo som počul tak chlapci z uplych rodin maju brigady, stale sa chcu tahat dopredu a tí dvaja sedia doma s mamou :D .. zatial to krásne sedí.. ale viem čo povieš " poznam deti z uplnych rodin ktore su bojazlive a nepriebojne a z rozvedenych ktore sa tahaju" . Samozrejme aj takych je vela.. všetko sa dá ak na sebe pracuju ale určite mali horši štart a vela veci sa museli naučit same..

Za mňa je to u neho na psychológa. Má nejaké veci nespracované, možno aj z dávnej minulosti a tým pádom to prenáša do každodenného života.
Nemyslím si, že to robí úmyselne.
Potrebuje terapie, kde si uvedomí, otázkami "na telo" čo v živote chce, čo robí, čo nerobí atď.
Tam bude niečo skryté, čo sa sám sebe pokúša zatlačiť do pozadia.
A k rozhovorom s tebou: rozprávajte sa po sexe. S kľudom, pochopením, pokúšať sa pozerať jeden na druheho. Tam ti neujde k inej práci.

@drago12587 máš pravdu, presne to isté by som ti povedala😄 To, že sú nepriebojni nezávisi len od toho, či vyrastali s matkou. Závisí to od temperamentu a povahových čŕt tej matky a od temperamentu a povahových črt tých detí. Možno by boli ustrachané aj keby žili s otcom ktorý ich mláti, boli by submisívne a ustráchané. Tam hrá rolu tak veľmi veľa faktorov, že naozaj je niekedy veľmi ťažké odhliadnuť od toho, či to je kvôli výchove, alebo nevychove s otcom. Ja som vyrastala len s matkou a od detstva som bola priebojná, bola som jeden vichor, všade ma bolo veľa, chodila som po brigádach... takže naozaj tam závisí aj od povahy a temperamentu rodiča a dieťaťa. Ale to nechcem povedať, že tam nechýba aj mužský prvok. Len tie tvrdenia čo si písal vyššie, sú veľmi diskutabilné. Myslím si, že nie je nad spokojnu rodinu. Keď je raz otec patologický prvok v rodine, treba sa ho zbaviť (ak nevie byt naprava) a samozrejme platí to je o matkách. A keďže píšes tvrdenia ktoré si písal vyššie, o chlapoch ktori vyrastali iba s matkami, povedz mi čo tým pádom majú z takéhoto otca tie deti. Lebo týmto pádom si vlastne protirečíš -otec bol vychovávaný iba s matkou a nemal mužský vzor. Teraz ho má nahrádzať deťom, ale keďže on nema tie správne mužské vzory, čo odovzdá on svojim deťom ako otec? Pretože to, čo autorka opisovala, u mňa by bolo na odchod od neho.

Este som chcela-viem, co bolo v mojej rodine nespravne a ja sa prave preto snazim robit veci inak-lepsie. Neprenasam nespravne vzorce do svojej rodiny. Preco to nerobia aj tito chlapi?

Najlepšie by bolo, keby sa zmeni a pracuje na tom, to by však najskôr musel chcieť. Ty máš vo svojej moci zmeniť len seba. Preto otázka je skôr.., chceš sama, dokážeš resp. vieš ako na to, aby ta netrápilo to, ako sa správa, dokazala si zmenit svoje očakávania a žiť predovšetkým v realite, mat myšlienky, pri ktorých ho nebudes hodnotiť, odsudzovať jeho správanie, dokážeš byt v pohode so svojimi pocitmi atď? Lebo toto je náročná cesta.
Za mna pokial by som nevedela sama finančne zabezpečiť rodinu, nie sú vo vzťahu vážne veci ako alkohol, násilie, nevera…, ešte by som sa to snažila riešiť cez tu parovu terapiu a psychológa pre seba.
Na začiatok by som si nedávala nejaké veľké ciele. Stačilo by začať sa o veciach rozprávať, priviesť partnera ku komunikácii tým, že zabudnem, že ja chcem niečo riešiť, dam mu priestor a len sa ho budem snažiť počúvať a nijak nekritizovat. Toto malo, vie narobiť veľké zmeny.

Ešte jedna vec, vela komentárov je takých, ktoré tvojho muža popisujú aký je, aké to máš ťažké, prečo si s ním alebo máte dve deti. Chápem to. Dokonca si myslím, že takto rozmýšľaš často aj ty, ale pomohlo ti to nejako doteraz?

@autor necitala som komentáre, len tvoj príbeh. A akoby som čitala o svojom otcovi, a to mam 38 rokov a moj otec je šestdesiatnik. Velmi rychlo od neho chid preč. Moj otec na verejnosti, pred cudzimi, je tazko pracujuci, super otec, manzel. Doma sme chodili po špičkach. Ked sa nieco rozbilo, nahodou, hned bol ohen na streche. Ked sa nieco nepodarilo, to bola chyba mojej mamy, ked sa podarilo, tak to bola len jeho zásluha (jasne, ze to tak nebolo). A presne ako si pisala, vtedy bol klud, ked bol otec v praci, ci dennej na nočnej. Ak bol doma, bola nervozita. Ak mu mama nahodou nieco tak povedala (hoc mala pravdu) otec sa s nou bol schopny cele dni nerozpravat, a jasne, mama musela urobit 1.krok. Nikdy,nikdy to neurobil otec. O tom ani nehovorim, ze mama neskor chodila na psychiatriu a brala lieky. Nemam dobre spomienky na detstvo, dospievanie. Pritom sme mohli od neho odist, ale nie, vsak dedina, co by povedali.Napisem strasnu vec, som si priala parkrat aby dostal infarkt a zomrel. Ja som tiez mávala búsenie srdca, a taketo psychicke veci. Nastastie som to zvladla bez dr. a bez liekov. Moja mama hovori, taky bol vzdy, aj ked spolu chodili, no tiez, myslela si, ze sa zmeni. Zmenil, k horsiemu. Teraz na starobu, sa to trolinku polepsilo. Ale dostal cukrovku, a na smiech, este aj z toho obvinoval na zaciatku mamu. Ze mu robila stres, a ze z toho😏 Neurob toto svojim detom, chod od neho. To to hovorim ako osoba, ktora v tomto vyrastala. Dodnes nechapem mamu, preco s nim zostala. Nemam krasne spomienky ani na jedny vianoce. Ja mam nastastie vyborneho muža, a vzdy na vianoce sa rozcitim, lebo u nas su az gyčove, deti to miluju,a ja si takto kompenzujem moje nevydarene detské.

@autor a este dodam, moj otec nikdy nepil, nefajcil, nebil nas, nerozpraval škaredo, nebol nasilnicky. Ale ja by som to aj u vas prirovnala k psychickemu teroru. To je to najhoršie.

Je mi ta velmi luto. Mam podobneho otca. Matku, ktora namiesto toho, aby odisla mi predhadzovala ich problemy od utleho detstva. Kym som neporiesila psychologicku, mala som problem najst si priatela. Teraz mam kompletnu rodinu, muz uplne iny a poviem ti, ze rodicov musim velmi intenzivne vytesnovat. Stretavam sa s nimi, byvaju nedaleko, ale prakticky nic s nimi neriesim a som rada, ze mam vlastnu rodinu. Preco ti to pisem? Aby si vedela, ako skoncis ak s nim zostanes a s cim sa budu borit tvoje deti, kedze toto bude ich normal. Budu cely zivot zit v napati, tichom konflikte s nestastnou matkou a nepristupnym otcom a bez psychologa budu mat dost problem najst kvalitny vztah. Ty samozrejma budes stale nestastnejsia, az ti to moze udriet na zdravie. Neviem, v akej si financnej situacii, ale ak si to budes moct po materskej dovolit, urcite odid a snaz sa zachovat vazby a vztah deti s otcom. To je v ich zaujme. Zit v takomto prostredi urcite ale v ich zaujme nie je. Mam uzkost uz len ked to citam, co pises, prilis dobre si to pamatam z domu.

Ahoj som viac menej presne v podobnej situácii...síce my sme spolu "len" 6 rokov a 5 rokov ako manželia....a sú dni kedy chcem odísť aj hneď ..potom si zas také dni že si presne poviem a čo deti? Máme dve 1 a 4 roky... nehovorím že je chýba len a len na manželovej strane .vždy sú dvaja na vine ..ale ako hovoris ani môj muž sa nechce somnou baviť vôbec rozprávať....nerieši...a keď aj prídem že pod porozprávajme sa ..jeho odpovede sú daj mi pokoj! Vypadni, myslíš si že keď mi rozkazes tak sa budem rozprávať? Od rozhovorov som vypustila. Auz za ním nechodím.... niekedy ale skôr často sa stane že príde domov z práce a som len čistý vzduch..jedine koho pozdraví sú deti...s deťmi je málo aj keď za posledné obdobie sa snaží...no?? Nie je to ONO!! Pracoval v zahraničí...prišiel naspäť lebo náš ani nie ešte ročný synček ..zistilo sa mu že má cukrovku....veľmi veľmi zle som to znášala...tie dni v nemocnici boli hrozne..aj to mu bolo zaťažko prísť za nami ... Prišiel domov aby pomáhal viac ako sa dá...ale aj tak som na všetko aj okolo "chorého dieťaťa" sama....tiez máme situácie ako popisujes pri kúpaní deti.. samozrejme iného typu...je to veru ťažké a stale človek uvažuje o odchode aj keď sme manželia že by to snim pohlo!!!! Ale..je tam to ale...viac sa rozpisovať nejdem ak chces kľudne mi napíš aj ss. Držím ti palce aby si sa správne rozhodla...🙏🏻😊

Z tvojho opisu mi dokonale sedi na skryteho narcisa. Jedneho takeho poznam a skoro nachlp presny opis.
Precitaj si tento clanok, je od muza, ktory pomaha ludom, ktori ziju s narcisom
https://www.postoj.sk/74817/chcite-od-nich-spol...

Autorka mala som frajera, zaľúbená po uši, vážne to bolo, už som sa videla v bielych šatách, ale tak strašne zaslepena som bola. Tiež som nikdy nevedela na čom som, nevedela som kedy bude dobra nálada, kedy mu niečo sadne na nos, a vždy všetko bola moja chyba, nikdy si nič nepriznal. Krasne časy a chvíle sme spolu prežili ale po 3 rokoch som bola zrelá na psychologa... našťastie sa nám dieťa nepodarilo a ja som nasla odvahu od neho odísť. Teraz mam muža, ktorý má síce plno chýb (ešte 5 min dozadu som bola total nahnevaná ze je chudáčik unavený a nič nepomôže a ja padám na hubu Tiež a koľko.ma toho ešte caka 😅) ALE je to taký strašný pohodak a kľudas, že ja som pri ňom zistila ze pre mňa rodinná pohoda je najviac na svete a že som strašne za to vďačná, že nemusím byť v strese co bude, že prídem domov a som DOMA a vždy to bude utocisko pre mňa aj moje deti. Moja mama mala debila otčima, má 55 a stále sem tam máva nočné mory, neznáša to keď je niekto naladovy ako bol aj on, proste ma z Toho traumu na celý život. Takže treba to zvážiť aj voči deťom, aby si to neriešili celý život.

Ja len poviem k tomu 2 veci, prvou je veľká hlúposť si myslieť si, že človek sa zmení, alebo žena muža zmení, je aký je a taký aj bol. Z chlapca dozreje na muža tam musí len veľmi chcieť by sa niečo pohlo, obvykle s nepohne nič a pôjde to skôr k horšiemu. Tam neovplyvnis nič. Druhá vec. Áno dajú sa vychovávať 2 deti s láskou, mám kamarátku, ma dvojčatá a zvláda to v rámci svojich možností úžasne. Od ex dostáva minimálne, ale vie sa obracať aj za dvoch.

ja verim v zmenu, len treba trochu sebakritiky, zastaviť sa a zamyslieť, ake su na mňa požiadavky, ked sa zmenim, bude mi to na osoh, bude to prospešné pre manželstvo, ocení to druha strana? nie z vypočitavosti, že ake vyhody mi z toho plynu, ale proste len myslieť aj na druhych nie len na seba..nie je to žiadna veda..aj ked si človek neprizna, niekde v podvedomi v ňom niečo hloda a možno si uvedomuje, že ten partner ma pravdu, ale z pýchy alebo hlúposti proste sa zmeniť nechce prípadne, ked mu teče do bot, nasľubuje hory-doly
veľa krat radim odsťahovať sa a to je ten zázračný moment, či si daná osoba vstúpi do svedomia a chce na sebe pracovať, alebo je jej to jedno a zatrpkne ešte viac, a stane sa svojim horším ja,..ked sa chce zmeniť, dobré preňho, bude z neho lepší človek..a má väčšiu šancu na lepší vzťah..lebo karma aj v tomto úraduje -dobro priťahuje dobro, a zlo priťahuje zlo

Co ja viem..bude to tazke hlavne financne a casovo..ale podla toho co pises (a citame len jednu stranu, nazor muza nevieme) tak ci maju deti vyrastat s matkou bez stresu z otca alebo s oboma rodicmi kde su v strede vsetci tak vychadza mi lepsie to prve..otazna je striedava starostlivost (resp vyriesenie tejto situacie) lebo striedava starostlivost drti dusu a psychiku dietata na male kusky…dieti niesu hlupe! to ze dvaja spolu ziju nasilu deti vnimaju a vzorce spravania si chytaju z aj tak nefunkcnej rodiny

Ja by som ho nechala tak a nepýtala som sa ho. Ja som totiž niečo ako tvoj muž a musela som pochopiť, sama som musela pochopiť , že keď nič nepoviem muž mi nerozumie. Ale prišlo to časom. Môj muž tiez do mňa hustil a ja som nevedela čo povedať, bol tak rýchly v reči že som moje myšlienky nestihla ani zachytiť nie to povedať. Bola som zaspatejsia, zasnenejsia...ale naučila som sa písať si poznámky pri vážnych rozhovoroch s muzom kedy sme sa rozprávali aby som zas nebola ticho a povedala čo má trapi, aby som nestratila niť.
Išlo to ťažko nebola som naučená rozprávať a už vôbec nie o mojich emociach. Teraz som na Tom lepšie dokážem povedať skôr čo má trapi a dokonca už viem aj vybuchnúť a nakricat na muža čo mi predtým nešlo. 😅 A dusila som to v sebe čo nebolo dobré.

uprimne, ja by som isla prec. co ti tento vztah prinasa?

Ja neviem. Za bežných okolností by som radila odchod. Ibaže čo tie deti? Za ne máš väčšiu zodpovednosť, za ich spokojnosť, blaho. Niekedy sa rozhodujeme sebecky, aby mne bolo dobre a čo tam po deťoch. Veď keď bude mne dobre, tak bude aj deťom. Len možno to tak nie je. Striedavá starostlivosť je pre deti peklo. Bav sa s mužom na rovinu a otvorene. Čo ti vadí, čo by mohol zmeniť. A treba si aj uvedomiť, že keď odídeš, mohol by sa v ňom prepnúť režim a robiť ti zo života peklo. On má zrejme nejaký problém a pohlcuje ho natoľko, že nedokáže žiť v prítomnosti. Jemu treba nie párovú terapiu, ale individuálnu. Pokiaľ vo vzťahu nie je násilie, oplatí sa zaň bojovať.

@petrofka ona za ten vztah bojuje uz roky bez vysledku...

chcem tym povedat len, ze preco my, zeny mame vsetko vydrzat?

@katariinam ma ročné dieťa. Keby som tak strašne nešťastná, tak si nerobím s tým mužom ďalšie dieťa. Keby bola bez detí, hneď by som radila odísť. Lenže sú v tom deti. Tie potrebujú stabilitu. Striedavá starostlivosť ich veľmi zasiahne. Ak je na neho natoľko nahnevaná, že je schopná odísť, tak môže byť v rozhovoroch o to úprimnejšia a nekompromisnejšia. Možno aj on uzná časom, že by sa mali rozviesť. Ja si ale myslím, že ak bude chcieť zobrať deti, muž sa postaví na zadné a bude robiť bordel.

Pozri...mne fascinuje,že ste spolu 17 rokov a máš dve malé deti,akože....to fakt? Viac neviem napísať. Lebo reálne ťažko. Máte absolvovanu poradnu🤷,čo viac. Držím palce.

@petrofka hej toto suhlasim. V tekychto situaciach partner vie vymýšľať aby to stazil...treba vediet sa aj inteligentne rozísť.ale nehovormw o tom ze treba bojovat za vztah.
Prislo to do bodu zjavne, ze uz nevladze bojovat..

@elisebah91 som introvert, rozpravam s najblizsimi ludmi, no o sebe a svojich pocitoch emociacj strachoch nedokazem rozpravat s nikym, tazko sa mi rozprava aj s detmi

@salije áno poznam to...ja som taký miešanec ani to neviem pomenovať. Som aj introvert aj extrovert. Hovorím neviem, ale veľmi mi pomohlo prijať sa keď som si urobila galup test. A tam presne bolo že ja viem vypočuť mnohých ale mne a nepočuje nik, alebo len málo (lebo o sebe nehovorím a to sa musím naučiť)

@drago12587 toto su nesmierne nebezpecne skratky... vies, na odlahcenie to je ten styl, na super zazracny krem z reklamy, kde je 95% klientov spokojnych a ked sa pozries lupou, zistis, ze ide o vzorku pouzitu u 12 ludi a aj to predpokladam, ze boli influenceri, ktori to v ramce spoluprace samozrejme ohodnotili pozitivne. Studie na ludoch su komplikovane a Tvoja "ministudia stazistov" urobila nesmiernu skratku... lebo si skumal len jeden jediny faktor a to ci maju/nemaju otca...

@elisebah91 ok mozno som aj ja nejaky miesanec, pretoze v malej skupine ludi, ktorych dobre poznam viem rozpravat, dokonca ma povazuju za zabavnu. Vo vacsej skupine a este aj menej znsmych mam ten akoby blok rozpravat, povuvam so zaujmom, ale nedokazem rozpravat. Viem vypocut poradit, Rada pomaham, len nikdy to nedostanem spat, neviem asi je ozaj chyba v sebaprijati. Stratila som aj naj kamosku. A uz sa len viac uzatvaram do seba.

@salije tak to nieje dobre uzatvárať sa, lebo aj ty potrebuješ vypustiť, vypočuť, potešiť, objať....áno odporúčam ti hľadať samu seba a nájsť sa, sebapriajtie mi veľmi pomohlo.

Ja som od podobného odišla a výsledok? Tri deti ostali jemu a ja som pre nich len niekto kto ich porodil. Ale môj príbeh je dosť komplikovaný. Od rozvodu to bude rok a ja stále dúfam, že sa niečo zmení. Ale pokiaľ budú deti pod jeho nadvládou a nadvládou jeho rodiny, tak som v slepej uličke. Úprimne? Jedno ale viem. Otvorili sa mi oči s akým človekom som to vlastne žila. Keby ma niekedy aspoň trošku miloval nedokázal by ma odcudziť od detí. Verte mi ťažko sa žije s tým pocitom. Ale hlavne že je náramný kresťan.