Ostali by ste alebo sa rozišli?
Ahojte baby, potrebujem vediet nezavisly nazor na moju situaciu: S partnerom sme spolu asi 4 roky, zijeme v zahranici, ale na SK je to na skok. On je cudzinec a zijeme v jeho rodnom meste. Je to fajn chlap, sikovny, vzdelany, slusne zaraba, sem-tam mi aj pomoze v domacnosti alebo sa aspon spyta, ci nieco netreba. Aj mi povie, ze ma lubi alebo ze dobre vyzeram, problem je, ze sa podla toho vobec nesprava a ja neviem, ci ma zmysel s nim zostat.
1. Travi so mnou strasne malo casu, citim sa v tomto vztahu sama. Bezne je cely den v robote, po praci bud musi nieco pomoct rodicom, s niekym sa stretnut, ist na pivo ci ist hrat futbal a pod. Velakrat ho cely den nevidim, pride domov o 21.00, osprchuje sa a ide spat. Ked je doma, tak len pozera telku, proste nic nerobime spolu, sme ako dvaja spolubyvajuci. Velakrat som sa mu na to stazovala, ale on len mykol plecom, povedal, ze nemame nic spolocne. Ale ani nikdy neurobil nic k tomu, aby sme nieco spolocne mali. Ked navrhnem nieco ja, vidim, ako to robi s nevolou alebo sa snazi z toho vykluckovat. Proste velmi ma zranuje, ze on nema vobec potrebu so mnou travit cas.
2. Chce byvat v dome, co patri jeho rodine. Boli by sme tam sami, ale je to 100 metrov od jeho rodicov, co sa mne az tak nepaci, lebo o blizkom spoluziti so svokrovcami som nikdy nepocula nic dobre. Navyse s jeho rodinou sa len tolerujeme a vela spolocneho teda nemame.
3. Dalsia vec je, ze tato krajina nie je uplne idealne miesto na zivot pre mna, aj ked za predpokladu fungujuceho vztahu by som to tu zvladla. Lenze kedze nas vztah je taky aky je, neviem, ci sa to oplati.
Budem mat 30 rokov a mam obrovsku dilemu, ci sa oplati v tomto vztahu pokracovat, lebo aj napriek hadkam nevidim ziadne zasadne zlepsenie a nechcem zit cely zivo v nestastnom vztahu. Na druhej strane viem, ze ziadny vztah nie je dokonaly, vsade je nieco a vzhladom na vek sa velmi obavam, ci si este niekoho niekedy najdem, resp., ci existuju aj normalni chlapi na tomto svete. Proste neviem, co je spravne, kde je ta spravna miera kompromisu.
Co si myslite vy?
Radšej byť sama a šťastná ako v nefungujúcom vzťahu. Už teraz nie si spokojná. Čo keď budete spolu dlhšie, zoberiete sa, prídu deti. Možno. Jeden problém sa bude nabalovať na ďalší. On ti povie, že nemáte nič spoločné, vidíš že ani nemá záujem niečo s tebou podniknúť. Ty si myslíš že sa to zmení? Nezmení. Alebo ťa vymení za inú, s ktorou si možno bude mať čo povedať a bude do nej po uši zaľúbený a ty s ním premárniš ešte kopu času. Nie si až tak ,,stará,, aby si nemohla začať od znova. S niekým, kto si ťa zaslúži. Roky pribúdajú, aby si potom nezostala sama v neskoršom veku.
Už len to, že muž nemá chuť a snahu tráviť čas so svojou priateľkou by malo byť signálom, že to nemá zmysel. Načo sa niekomu vnucovať.
Inak pripadá mi to tak, že si našiel babu, ktorá mu doma robí full servis a on má veget. Ke´d má chuť tak sa spýta či niečo netreba a inak si robí čo chce. Ako keby býval u rodičov. Keby ťa mal rád, tak by sa o teba zaujímal.
@lenkakravcova Presne toto mi chyba najviac - rozpravanie a diskutovanie o vsetkom moznom, ale my to vobec nerobime. Jeho to nebavi, ci uz vecer alebo kedykolvek. Cez vikend ma casto tiez svoj program alebo len pozera telku. Sem-tam ideme aj na vylet, aj on ho sem tam zorganizuje, ale viem, ze len preto, ze vie, ze ma to bavi. Ak sme na vylete, tak je stale zamraceny a po case sa ma zacne pytat, ci uz pomaly pojdeme domov...
@nives13 no bude to znieť asi tvrdo ale kašle na teba. Aspoň ja by som to tak brala.
Ja som citala na tuto temu par diskusii, aj slovenskych a zahranicnych a vidim, ze tento problem je vo viacerych vztahoch - ak partneri prestanu robit veci spolocne, tak to vedie k rozvodu a presne toho sa bojim...
@nives13 ak nie si stastna teraz....myslis,ze to perspektivu ma?nieco.vas spajat musi.
Ved predsa ste este kratko spolu na to,aby ste si zovsedneli,najma,nechceli byt spolu
Vztah da vzdy vyvija,ale ked v nom clovek nie je stastny,ked aktivitu prebera len jeden....to dlhevtrvanie mat nebude.
A kde este takyto nijaky vztah posunut do.vaznejsej roviny,do stshovania sa k svojrovcom,ci svadbe
Ludia su rozni, co vyhovuje jednemu druhemu moze pripadat ako dovod na rozchod. Podla mna si opomenula podstatnu zalezitost - lubis ho? Podla vsetkeho on teba ano (ze sa ti nevenuje neznamena ze ta nelubi), len mate ine zaujmy. Ak ho teda lubis aj ty je nacase na rozhovor a dohodnutie kompromisov ktore su v kazdom vztahu nutne. Z oboch stran. Ak ho nelubis tak sa rozid a neries ci budes schopna este niekoho najst, ak by aj nie zly vztah bez lasky nie je riesenie...
Toto je modry konik..pytat sa inych, ci ostat vo vztahu..a co oni vedia ako sa ty citis? Dala si si x odpovedi na to, ze NIE, ze nemas v takom vztahu ostavat. Mas 30 rokov. Budes s nim mat deti a co..potom sem budes pisat, ze o deti sa staras len ty..a bla..bla.. ja mam 33, som sa rozviedla..ani ma nebil..ani nechodil po krcmach..ale dovod bol ziadne spolocne zaujmy a rozdielne nazory. Koniec... radsej sama spokojna s 2 detmi ako nestastna.
Nič zavazne nemusi byt viditelne ociam okolia..a vo vztahu ziaden extrem..ale Tvoj pocit naplnenia a nenaplnenia je smerodatny..Ja sama som raz odisla zo vztahu..ktory okolie povazovalo za ukazkovy...A posledny cas som sa prichytila casto pri tom...ze nechcem s nim prejst cez nase dvere bytu...Lebo s nim som sa citila dobre..len v spolocnosti druhych..Ked sa dvere zatvorili..bola som osamelejsia s nim..ako v jeho nepritomnosti. Jeho nepritomnost ho totiz ospravedlnovala..Jeho pritomnost ho usvedcovala z jeho postoju ku mne. Stiahla som si z prstu snubny prsten a povedala mu..Ty si mna nezasluzis...Blizke okolie sokovane..a aj som sa pod tlakom priatelov par krat este zamyslela..ked mi povedali..ze vymyslam od dobroty..A moj jediny argument bol..Nebola som stastna..Cas vsak vsetko vyriesil....A dnes ked som s mojim muzom...rozumeju vsetci...Aky obrovsky dovod na rozchod som vtedy mala...Bola to absencia celeho dnesneho zivotneho stastia..
Nezabudni , ze aj ty mas pravo a stastie.... chod a hladaj ho....
neviem, ci by som vedela niekoho koho lubim len zit. osobne potrebujem zdielat s drahym aj zazitky. mam stastie, ze mame toho vela spolocneho, takze travime spolu aj volny cas po praci. ak to je tak ako to opisujes, neviem, ci to ma pre teba dalej zmysel ostat v takomto vztahu
Myslim, ze ho lubim, vzdy, ked sa na neho pozriem, tak mi prejde hlavou, aky je pekny a pritazlivy, ale stastna sa uz dlho necitim. Mozno tak zvonka vyzeram, ale zvnutra to tak vobec nie je. Nasim problemom zrejme bude, ze sme rozdielni, pochadzame z rozdielneho prostredia a mame radi ine veci. Navyse ja som viac introvert a on extrovert. Tym padom on sa nevie prinutit robit to co mam rada ja a ja aj robim to, co ma rad on (napr. chodenie na pivo s jeho kamosmi a vselijake party) ale citim sa pri tom zle.
Dospela som k nazoru, ze laska je na udrzanie vztahu malo. Laska je jedna vec a spolocne zaluby, nazory je vec druha.
Navyse sa hnevam sama na seba, ze som cely zivot zostavala prilis dlho vo vztahoch, ktore neboli perspektivne najmä z tohto dovovodu - rozdielnost povah a zaujmov.
Najhorsie je, ze zacinam pochybovat, ci si niekoho najdem, ci budem v zivote stastna a predstavujem si ako v 40tke budem zit sama s 10timi mackami :(
Veľakrát tu čítam, že v manželstve sa netreba obmedzovať navzájom, netreba popretŕhať kontakty s kamarátmi, neprestať pestovať svoje záujmy. A zrazu aj toto je dôvod na rozchod, rozvod. Ale to je vec názoru každého jednotlivca. Čo toleruje jeden, netoleruje druhý. Ako by ti vyhovovalo, keby tvoj partner robil niekoľko stoviek km od teba a domov by prišiel raz za mesiac? A veľa manželstiev tak funguje a sú šťastné. Ty si bezdetná, máš veľa voľného času a chceš ho tráviť s priateľom. Ale on chce pokračovať v tom, čo celý život robil. Ani ty na tom zrejme veľa nezmeníš. Ale ťa miluje. A to je pre teba málo? Koľko žien by menilo s tebou, keby mali každý večer partnera pri sebe? Vidím to vo svojom okolí. Je 18,00 hod a matka sama s deťmi na pieskovisku. Muž v robote. Keď som sa jej na to opýtala, bola vyrovnaná so stavom veci. Povedala, že nie je jediná, že dnes je to normálne. Ďalší dochádza denne za prácou 40 km dopravou. Príde domov večer. Aj záľuby majú rozdielne a tolerujú si ich. Víkendy majú pre seba a svoje deti. Aj tak sa dá fungovať a byť šťastný. Je to len a len o povahách. Je to aj tvoj prípad.
@oli18 Lenže to nie je len o praci. Ked musi zostat dlhsie v praci, ja to uplne chapem a tolerujem. A tiez som zastancom toho, ze clovek musi mat aj vlastny priestor, ale toto je prilis. Ved ja ho cez tyzden takmer nevidim, cez vikend malo. A keby ten cas, co so mnou stravi bol aspon plnohodnoteny, ze vidim, ze je rad, ze je so mnou, rozprava sa so mnou, ale nie je to tak. On proste so mnou nediskutuje o nicom, nebavi ho to...
@nives13 on je vo vzťahu k tebe veľmi pasívny, lenivý až arogantný. Dala by som s ním vážny rozhovor a podľa toho sa zariadila. Ale ak sa aj chvíľku posnaží, myslím, že skĺznete tam, kde ste dnes. Veľké nádeje by som nemala. A pokiaľ ide o tvoj vek - keď si tak pomyslím na chlapov mojich spolužiakov z výšky, ktorí sú takisto v tomto veku - asi 20 % je ženatých, 20% vo vzťahu a zvyšok k dispo. To je fajn bilancia. Do 40tky, ktorú tu spomínaš, máš ešte dobrých 10 rokov.
@tt247 My sme mali vela rozhovorv o tom, vzdy sa to zlepsilo len kratkodobo, tiez nemam nadeje na dlhodobe zlepsenie. Suhlasim so slovom arogantny. Dokonca som to riesila aj so psychologom, presne som mu opisala nas denny rezim a on povedal, ze mnozstvo casu, ktore vzajomne stravime je strasne nizke a tiez povedal, ze on je vo vztahu dost sebecky.
Je to celé o tom, či si viete vo vzťahu dohodnúť pravidlá. Napr. ak on chce ísť a venovať sa sebe / kamarátom, tak si dohodnite pravidlo že rovnaký čas potom musí na oplátku venovať tebe. U nás to funguje super a to tiež manželka nemusí moje koníčky a ja tiež nemusím niektoré veci ktoré chce ona. Ale takýto kompromis dáva aj mne aj jej čas venovať sa aj sebe - nezabúdaj že to že si vo vzťahu neznamená že všetok čas musíte tráviť spolu. Treba si od seba aj oddýchnuť.
Problém s bývaním / krajinou je podla mňa len druhoradý problém. Ak by si ho naozaj ľúbila, tak sa nad toto asi prenesieš.
Ináč - tá vec že je pekný / príťažlivý ale vlastne ho neľúbiš, nie si pri ňom šťastná - typicky babská vec - hodnotiť chlapa len podľa výzoru. A potom žiť len vedľa prázdnej schránky. Peknej ale prázdnej.
@nives13 myslím si, že už si spravila dosť pre záchranu vzťahu, teda ja by som to vzťahom ani nenazvala. Nepokračuj v tom, ukonči to a mladý nech si žije ako sa mu páči. Spolu vám to nepôjde, škoda strácať čas.
nemáte nič spoločné... tým povedal všetko.... asi by som tiež uvažovala o rozchode....
no, ono nejde ani tak o to, že koľko času spolu trávite ... ale ako ten čas trávite🙂 ...
pri deťoch budeš ty a on bude v práci, tiež vám nezostane veľa času ... problém vidím v tom, že sa cítiš osamelá - keď si bez neho...nemáš kamošky? záľuby? ...
no, keď sa už teraz obávaš, že ti bežia roky a strácaš čas v nejakom neperspektívnom vzťahu... neviem... dokonca to riešiš so psychológom, o čom to je? ... láska vo vzťahu musí byť - ale nie len tá telesná😉 alebo jednostranná... ale aj chápajúca, tolerantná a vzájomná ... ak o jeho láske k tebe pochybuješ, choď preč...tie pochybnosti ťa budú dusiť a skôr či neskôr to vzdáš alebo on ...
Ahoj, ako aj sama píšeš, ste rozdielne povahy..máte rozdielne záujmy, ste spolu málo..ono by to všetko až tak nevadilo, keby ste to spoločne vedeli vyriešiť. Napríklad nejakými spoločne strávenými chvíľami..pretože práve tie podľa mňa vzťah upevňujú. Určite existuje niečo čo máte radi obidvaja..My sme s manželom tiež úplne rozdielni, máme svoje koníčky, ale obaja máme radi welness, ísť na večeru, prechádzky do lesa a pod. Ak je snaha len z tvojej strany a pri všetkom sa tvári otrávene, tak potom je to ťažko..neviem si predstaviť také spolužitie na dlho. Na bývanie pri rodičoch mám podobný názor ako ty, aspoň ja nepoznám prípad vo svojom okolí, ze by to bolo bez problémov. A to, že ta ľúbi, no keby to bolo tak, snaží sa tráviť viac času pri tebe, keď vie, že ťa zraňuje, keď ste spolu málo. A vieš čo? Aj ja mám tridsať a práveže my tridsiatničky už dobre vieme, čo chceme 🙂) lebo už máme zopár vzťahov za sebou. Verím, že to nájdeš aj ty a že budeš šťastná..možno aj s novým mužom.
@tessa04 presne tak. My sme s mužom tiež rozdielni, ale máme aj spoločné záujmy. Trávime čas aj spoločne. Rozprávame sa, občas welnes, záhrada, ideme na zmrzku, či pozrieme si nejaký film. Ale každý máme aj svoje. Hlavne ja. Idem s kamoškami do kina, na kávu, zacvičiť si, behať, na angličtinu, na výlet, zaplávať si, ideme do welnesu. A on vtedy robí čo chce. Buď ide s kamarátom na pivo, alebo pozerá TV, alebo spí, alebo ide k mame, bratovi. Ale má snahu tráviť čas aj so mnou.
@nives13 ak teraz kyvne ze nemate nic spolocne a netravi s tebou cas, co bude dalej, co bude ak nahodou pridu deti. V kuse sama, len so sobasnym listom? Ja by som s nim dala vazny rozhovor, ale pravdepodobne rozchod.