Ostali sme bez ocka dobrovoľne - nasilu
Ahojte kočky moje, v prvom rade asi toľko, že som si vytvorila nový nick, pretože je to všetko ešte čerstvé, čo sa deje, čo sa stalo, a bolo by mi dosť nepríjemné aby o tom hneď vedel celý svet..
Ani neviem kde začať, ale začnem asi tým, že keď som sa dozvedela, že som tehotná, boli sme 2 týždne rozídení, s tým, že ho už nikdy nechcem vidieť. No po dlhom presviedčaní, ako sa bude snažiť, ako mi už nikdy neublíži, ako nám bude skvelo, ma napokon zlomil a začali sme spolu bývať. Boli aj pekné chvíľky, ale aj dni brutálnych hádok, kedy sa nevedal vpratať do kože. Vôbec ma nechápal, mala som návaly hormónov, chcela som byť stále s ním, chýbal mi keď nebol pri mne ale jeho to očividne obťažovalo, keď išiel na ryby, alebo domov ku rodičom, tak som plakala ako mi bude chýbať..asi normálne , keď má niekoho rád, ... ale on tomu vôbec nerozumel... často sme sa hádali pre somariny, ale on z toho nakoniec urobil veľkú vec, nadával, kričal na celý byt.. pretrpela som si "pekné" chvíľky čo vám poviem.. bolo už aj tak, že odíde, ale vždy sa to nejak ututlalo a zase bol 2 týždne, mesiac kľud..medzitým sa narodil malý, koľkokrát mal histeriózne scény aj pred ním, aj ho zobudil niekoľkokrát svojim krikom. býval často nervózny, nemohol chodiť do jeho milovaného lesa, lebo bol od neho 200km.. nastal zlom a museli sme sa odsťahovať ku jeho rodičom.. nechcela som ísť, ale povedala som si, snáď to bude stáť za to, a keď už bude pri svojom, tak sa to zlepší.. odišla som od všetkého čo ma držalo doma, od svojich blízkych , priateľov , proste od všetkých ktorí pri mne vždy stáli v dobrom aj v zlom...No, zmena nenastala, až v tom, že mal tam svoj les, tak mu nič nebránilo tam chodiť, koľkokrát ma s tým nahneval, išiel vtedy keď som ho potrebovala doma..a podobne... no hádky boli stále, zjapal ako chorý, nadával aj pred malým... no a táto posledná ma dorazila... povedal mi, ž pekne krásne budem chodiť na 3 týždne domov ku našim, kým bude jeho mama v Rakúsku...a ja som mu povedala, že pekne krásne pôjdem domov ku našim a on bude chodiť malého navštevovať..a on mi na to, že to by bolo asi najlepšie... po hodine prišiel s tým, že sa mám na druhý deň pobaliť, a že nás pôjde odviesť.. rana pod pás, myslela som si , že bude viac bojovať, ale nie... ja som tá ktorá sa má dávať do poriadku...ale to je jedno... odišla som aj s malým, ešte sme sa stihli riadne povadiť, teda hlavne on po mne kričal všelijaké nadávky, a ako ma nenávidí a podobne... trhalo mi to srdce....
Neviem, proste nechápem ako môže niekto niekomu povedať, nenávidím ťa keď týždeň pred tým mu povedal ľúbim ťa... nepochopím to nikdy... všetci sa mu čudujú, ešte aj najlepší kamarát mu dohovára že sa má vzchopiť, ale on si bude len to svoje, že somnou sa to nedá vydržať a podobne..
Chcem týmto povedať, že naspäť sa nehodlám ísť, ani keby mi zlatý chodník vyrobil, tak nie.. len je mi o všetko tak ľúto, lebo viem, že má malého veľmi, ale naozaj veľmi rád, takisto aj jeho rodičia, milujú ho nekonečne... mám hrozné pocity, či som urobila vlastne dobre, obviňujem sa, že som im ho "vzala" , že on nebude pri nom ked bude rásť.. aj keď viem, že si za to môže hlavne sám..ale aj tak... Zažila ste niektorá niečo podobné?
Ja som si s týmto mužom plánovala všetko, celý svoj život, mala som pocit že je moja životná láska, všetko sa mi rosypalo ako domček z karát, jeho sebeckosťou , arogantnosťou a nezodpovednosťou zabil všetko pekné... Môžem povedať aj napriek tomu, ako mi ubližoval , a ublížil, ako veľmi to bolí, že stále ho mám rada. Bolí to, a myšlienka na to, že nebudeme spolu vychovávať nášho syna ma zabíja. Neviem čo mám robiť, chcela som aby to bolo dobré, snažila som sa, no márne... Cítim sa potupená a na dne, neviem ako mám ďalej žiť :(
čo bolí,to prebolí..s odstupom času zistíš,že si urobila dobre tým odchodom..máš dieťa,nie si sama,život nekončí sklamaním jedným chlapom..drž sa
@zuzana581 ja viem, toto mi všetci hovoria, že radšej sama, ako "presrať" život s debilom. A pre malého bude lepšie, nebude nás vidieť ako sa vadíme... ja viem, ja viem, ale je to také ťažké, a ešte keď si pomyslím, že budem nosiť slobodná matka, aj keď to mohlo byť celkom inak..:( Dala som do toho všetko :( Možno som sa nesprávala vždy najlepšie, ale vždy som si to priznala a ospravedlnila som sa.. čo on nikdy nevedel...
@sad_smiley jaj no, pro jedno kvítí slunce nesvítí, aj keď je to spoluautor tvojho syna (lebo sorry, ale nevšimla som si z tvojho príspevku, že by pre syna spravil niečo extra, keď ho dokáže zobudiť svojím výstupom 😝 )... ale vieš, na vzťah sú potrební dvaja, na rozchod stačí aj jeden... chápem, že ťa mrzí a bolí zničený sen, ale človek plánuje, sníva a život často mení... čo na ňom tak ľúbiš? to pochopím iba ak sa priznáš k sado maso sklonom, inak nie... ver mi, dá sa žiť aj v harmonickom a šťastnom partnerstve, nemusíš sa nechať od niekoho terorizovať, a už vôbec nie tomu vystavovať svoje dieťa, ono si to nezaslúži... nech ťa nebolí to, že tvoj ex ho neuvidí vyrastať, nebude ho vychováť (by som povedala aj že našťastie), ale buď rada, že si drobec nebude pamätať jeho krik...
radšej inteligentná samota ako blbá spoločnosť 🙂
Vsetko chce čas.rodina tí pomôže.keby si sa mala stale hádať,trpelo by aj malé.toto je najlepšie čo si mohla spraviť.držím palce
@sissy27 Neprekvitám neviem akou láskou k nemu, držia ma pekné spomienky, a jeho pekný vzťah k malému... to je to, čo mám na ňom rada. Ale na to aby som s ním bola to nestačí, pretože zlé veci tú lásku zatienili.
@sad_smiley hlavne sa neobviňuj.. Mohla si narobiť chyby, každý robí chyby, ale ak majú byť dvaja spolu a rozumejú si, tak to prekonajú a spoločne nájdu riešenia.. V takejto situácii sú všetky slová zbytočné, lebo to čo cítiš, musíš sama vstrebať.. Nikto ti nepovie ako sa máš cítiť, alebo ako máš prestať niečo cítiť.. Dokážeš to jedine sama svojimi myšlienkami.. Jednoducho sa snaž stále zamerať na pozitívne myšlienky a hlavne také, ktoré sa netýkajú jeho.. Môžem ti zodpovedne povedať, že to čo cítiš, určite prebolí. Nezameriavaj sa naňho a neponižuj sa pred ním, len preto, že sa bojíš budúcnosti bez neho.. Ak budeš mať strach, alebo neistotu v seba samu, tak pôjdeš dopredu velmi pomaly a s problémami.. Povedz si, že to zvládneš..
Ďakujem za pekné pozitívne slová. Ľahko a čítajú, príjemné im veriť. Verím, že to zvládneme, len sa bojím, lebo viem, že toto je len začiatok konca :(
@sad_smiley prepáč, ale zobudiť dieťa krikom nazývaš pekným vzťahom? že ťa pošle aj s malým na 3 týždne v mesiaci preč tiež? to najlepšie, čo môže otec pre svoje deti spraviť, je milovať ich matku... a to u vás zjavne chýba...
čas všetko zahojí a uvidíš, že vám bude lepšie... ak on a jeho rodičia malého tak zbožňujú, isto sa budú s tebou vedieť dohodnúť na častých návštevách...
a ako ti písala @zuzana581 - ty sa neobviňuj a neber na seba zodpovednosť za správanie niekoho iného...
držím palce 🙂
@sad_smiley nie!! Toto je začiatok nového začiatku.. 🙂 Drž sa..
@sissy27 toto nepovažujem za pekné spomienky, a ani som nič nenazvala pekným Vzťahom, len som napísala, že boli aj pekné chvíľky ktoré mi vedia vyčariť úsmev na perách aj dnes.
Je to proste ťažké, nech to akokoľvek krkolomne znie..
@zuzana581 Ďakujem
Tak nieco podobné prezívam aj ja☹ Aj ja som si myslela ze budem mat krásnu rodinku starostlivého,milujuceho partnera a vyborneho otecka. A nic z toho. A podla mna je to asi tym ze sú egoisti! Myslia hlavne na seba na svoje dobro a hlavne nech si nadalej kludne ziju svoj doterajsí zivot! A aj ja som musela príst nato ze ma tento clovek urcite ze nikdy nelubil... Takze podla mojho nazoru si nezasluzia aby sme smútili boli znicené a na dne. A ja si stále tak myslím ze nám bude s dcerkou bez takého cloveka lepsie. Lebo si zasluzime nieco lepsie a urcite aj ty so syncekom. Preto sa aj ja snazím nemysliet na to co by bolo...aké by to bolo...ale hlavne co bude. Co dobré nás este s dcerkou caká a verím tomu🙂 Kazde obdobie teda aj zlé raz prebolí a skoncí. Takze prajem vela síl a pozitívnej energie
urobila si dobre. zažila som niečo podobné, ale s dvomi deťmi. trvalo mi vyše roka kým som sa z toho dostala, ale občas ma napadajú všelijaké myšlienky. pritom viem, že to bolo to najlepšie čo som mohla pre deti urobiť. aj ja som slobodná matka a s dvoma deťmi a čo? sú zdravé, krásne a žiadny debil na nás nebude vrieskať, alebo zazerať a nebaviť sa. neboj zvládneš to🙂)
ja by som ti len dve veci chcela :http://
https://www.youtube.com/watch?v=fVX1rM8EQyw
a druhá je: http://www.martinus.sk/?uItem=1008 fajn kniha 😉
http://uvedomenie.wordpress.com/2013/03/03/cito...
hlavne nemaj pocit viny, držím palce, a prajem šťastný-nie koniec, ale tento tvoj nový začiatok 😉
pre všetky : knihu mám rozčítanú, človek by ani neveril, kto s ním manipuluje a čo je horšie,ak zistí, že aj on sám je manipulátor 😉
@sad_smiley jasné, že to je ťažké, predsa len ste spolu niečo prežili, ale všetko zlé je na niečo dobré, aj keď až časom zistíš, na čo 🙂 život nekončí, život ide ďalej a hlavne začína niečo nové a budeš prekvapená, o koľko lepšie 😉 nie si prvá a ani posledná, ktorej sa niečo také stalo, dá sa to zvládnuť a dokonca ľahšie, ako to teraz vyzerá 😉
@sad_smiley Keby mal tak velmi rad svoje dieta, snazil by sa aspon pre neho zmenit. A hlavne by nezobudil svoje babätko krikom! Ja som prezivala s troma mojimi kamaratkami rozvody, poznala som ich partnerov, s niektorymi som si ja rozumela viac, nez ich manzelka, ale bohuzial, jednoducho sa k sebe nehodili, aj ked sa "obcas" snazili kvôli deťom, nakoniec to skoncilo rozvodom! Napriek tomu, ze ja mam "zatial" manzelstvo dobre, preskakala som si s nimi ich rozchody. A ver mi, ze ani jedna nelutuje, ze odisli od muza, dokonca jedna byvala u mna asi tyzden, lebo ju aj s malym syncekom muz vyhodil z bytu, a ona az u mna videla, co je to normalne manzelske spoluzitie, rodina bez hadok, bez vycitiek, bez stresu, s normalnou komunikaciou a s velkou laskou ku detom zo strany nas oboch. /a to my mame aj dieta s autizmom-to by som chcela vidiet, keby mal postihnute dieta, ci by to zvladol!!!/ Mozno ti pomôze jedna myslienka, ktora pomaha aj mne v tazkych situaciach: " Ked kracas cestou, na ktorej je hmla, vidis len na 10 krokov. Ked chces vidiet na dalsich 10 krokov, musis urobit dalsich 10 krokov!" Vedz, ze momentalne je tvoja buducnost vo velkej hmle, ale musis ist krôcik po krôciku, aby si videla dalej, do svojej buducnosti. Daj malemu tolko lasky, aby bola za oboch rodicov. Neboj sa, nic si nevycitaj, ty si chybu neurobila. Raz si najdes niekoho, kto vas bude milovat oboch.!
Moooc ti drzim palce...hlavu hore a bud silna! Prajem Ti aby si este v zivote nasla svoje stastie
@sad_smiley nič a nikto nie je dôležitejší ako tvoje dieťa a tak si treba aj život zariadiť... byť na všetko sám, bez partnera určite nie je prechádzka ružovou záhradou, ale ak vám niekto ubližuje a to akokolvek, nezaslúži si vás... dnes to vidíš inak, ale čas to všetko vyrieši... a aj ked je to možno ešte daleko ako pekne napísala @broonislava príde ti do cesty niekto kto vás oboch bude lubiť 🙂
@sad_smiley aj ja prežívam takéto obdobie. Mám presne tieto isté pocity ako ty.............. že syn bude vyrastať bez otca, že ho má rád,................ je to veľmi ťažké. Ja som preč už 3 mesiace a poviem Ti, zdá sa mi, že každým dňom je to lepšie. Sú samozrejme problémy, sú vyhrážky ohľadom syna, obviňovanie a veľa iných vecí. Aj my sme mali chvíle pekné, na ktoré sa teraz ťažko spomína a človeku je ľúto. Tieto pocitu sú úplne prirodzené a presne tak, ako aj mne tuto baby na MK povedali - chce to len čas. Určite nie je ľahké žiť bez partnera a vychovávať sama dieťa, ale zvládli to ostatné, zvládneme to aj my. Sme predsa ženy, matky a tie sa nikdy nevzdávajú................. aj keď to bolí...............
@sad_smiley zaslúžiš si lepšieho.
@ani3012 už je vypredaná, rada by som si ju prečítala.
@ada4326
@broonislava
@sissy27 Ďakujem za všetky vaše povzbudivé slová, aj keď ktoré ste to prežili, alebo prežívate, viete , že to nieje vôbec lahké a ťažko uveriť všetkým optimistickým slovám... aj keď viem, že donekonečna nešťastná nemôžem byť :(
@carrie4
@kattrin5
@zuzana581
teš sa,že si sa ho zbavila...časom na to prideš aj sama
Mna by len zaujimalo ako casto sa utiekal do lesa? Ako sa prejavovala jeho laska k dietatu? Kto a akym pomerom financoval rodinu? Akym sposobom ste mali zadeleny chod domacnosti. Aky mal on vztah k jeho rodine a to aj pocas detstva.
Nechcem sa ho zastavat, ale mozno tu nejde z jeho strany o sebectvo a egoizmus, ale o strach z novej roli otca a hlavy rodiny a namiesto pozbierania sa, sa zakuklil do uzlicka svojich pochybnosti a prejavil to svojou agresiou.
Aj dietatu ked sa nieco nedari tak sa hneva.
Ako si ho podporovala a motivovala ty? Okrem zakazov, ze nesmie na ryby, do lesa a za rodicmi?
@sad_smiley
...chýbal mi keď nebol pri mne ale jeho to očividne obťažovalo, keď išiel na ryby, alebo domov ku rodičom
...nastal zlom a museli sme sa odsťahovať ku jeho rodičom.. aky zlom?????
...povedal mi, ž pekne krásne budem chodiť na 3 týždne domov ku našim, kým bude jeho mama v Rakúsku...
...lebo viem, že má malého veľmi, ale naozaj veľmi rád, takisto aj jeho rodičia, milujú ho nekonečne....???? tu by som sa hlllllboko zamyslela, vela vela nepodstatnych veci si napisala, ktore ta matu a vzdaluju ta od podstaty problemu.... (dufam ze sa mylim 😖 )
@lubikan @sad_smiley alebo pozrieť v knižnici 😉
@egyptanka ja som nepísala, že som mu zakazovala, nikdy som mu nezakázala chodiť. Len som mu povedala, že najskôr sú povinnosti, a potom sú koníčky.
Niekedy chodil do lesa aj 2x denne, niekedy aj 3dni nebol.. to je rôzne. Keď som mu povedala, že nech nejde, lebo potrebujem aby bol s malým doma, tak zostal ofučaný a nebavil sa somnou. Ako malé decko.
Financovanie bolo asi také, on mal svoju výplatu, keď uznal za vhodné tak mi dal peniaze, alebo keď som si vypýtala, že už nemám. Mal mizernú robotu, každú korunu sme museli obracať. Motivovala som ho tak, že som mu pomáhala, nájsť si niečo druhé, zháňala som kurzy, čo by ho bavilo , a čo by bolo aj efektívne.. no všetko márne, vždy ma zrušil ako žiadosť na byt.
@sad_smiley Buď silná! Možno si teraz nešťastná ale bola by si šťastná, keby sa k tebe choval tak ako to opisuješ a tvoje deti by v tom vyrastali? Ten muž ťa nemiluje, tak sa snaž cez ten vzťah preniesť a nechaj prísť krajšiu budúcnosť..