Pomáhajú vám vaši rodičia?

@halabolka ľúbiť vnúčatá ako svoje deti znamená venovať sa im, hrať sa s nimi, zaujímať sa o ne, nie variť a upratovať u nich

@elizabet173 ved presne to som napisala aj ja.

Nie....mala som starsieho otca....pocas zivota velmi tazko fyzicky pracoval....som najmladsia z deti.....pomohli trochu kym vladali....zacali som si uvedomovat ze sily im ubudaju.....tak nasilu som to stopla...a nelutujem...sú ludia...ktori sa hanbia povedat.....a tak im od isteho casu posielame peniaze k slovenskemu dochodku....potraviny a ked som este vladala vymalovala som im prizemie...atd. Dnes by som to uz nezvladla....ale jasne zabezpecit vymalovanie ano....
Navstevy boli uz pre nich zatazujuce....zial .casom to bolo o par hodinach ....aby sme neobtazovali ich pokoj.
Boli skromni, vela nevyzadovali, ale ani o to malo by nepoziadali.zije uz iba mama.

Mne mama zomrela už davno, otec je ležiaci pacient.. svokor zomrel, svokra na dôchodku ušla naspäť do práce, a keď má voľno je so svojimi vnukmi od dcér.. nepomáha mi nikto a ja by som to ani nechcela..

keď ideme raz za mesiac k svokre aby deti s ňou nejaký vzťah aj tak som so svojimi deťmi zväčša ja, alebo manžel, pretože vždy sú tam aj ostatné vnúčatá a tak babka nie je takmer nikdy v takej situácii že by bola pre moje deti úplne prítomná len pre ne..

Ale dala by im aj modré z neba, ľúbi ich a moje deti ľúbia ju, ale nejakú starostlivosť nepotrebujeme.. ale aby som bola úprimná cez leto tam najmladší chodil počas jedného týždňa cez deň keď jeho súrodenci chodili do tábora - my s mužom sme zatiaľ konečne po 11r vymalovali podhľady..

Takže čo sa tyka pomoci, ak je to nutné babka pomôže, aj navarí (vari a pecie veľmi dobre) ale nie je to casto (veľa krát sa stalo že mala na pláne odrazu niečo iné) a my to ani nezneuzivame..

Ja som rada že sme sebestační a deti majú babku vyslovene len na občasné spestrenie.. kedysi mi bolo ľúto keď som videla že s vnukmi od dcér býva takmer denne, chodí za nimi autobusom a u nás tak nikdy nebola.. ale časom som si uvedomila, že to tak ani nechcem a je to super tak, ako je..

Mnohe tie,co ste ma skritizovali za nazor, ze rodicia nie su povinni nam varit,upratovat a starat sa o nase deti. Stojim si za tym. Starostlivostou vsak nemyslim lasku ,pozornost,venovanie sa. To je ine. A argumentacia,ze nasi stari rodicia strazievali vnucata. No ano. ALE!!! Vtedy bola prezamestnanosť, to čo v práci dnes robí jeden človek, vtedy tam bolo na to päť ľudí, neboli takí unavení a vyžmýkaný ako dnešní pracujúci. Do dôchodku sa chodilo ženy v päťdesiatke,to boli este mladé ženy, dnes ešte 60 70 ročni ľudia pracujú. Neviem si predstaviť, aby som obťažovala 65 ročnú svokru, ktorá pracuje, aby mi išla navarit, lebo ja som unavená, aj keď som celý deň doma. A ano, bola som veľakrát vyčerpaná,unavená, nevyspatá -roky rokúce, ale vždy som si to zariadila tak, aby som mala poriadok, aby som mala navarené, aby som mala postarané o dieťa a nedupala som nôžkami, aby mi to prišiel niekto urobiť. Pretože som bola vedená k samostatnosti. Apropo a mam na to vsetko este manzela,co 3/4 zien na MK ma chlapa povalaca,co tu teda citam. Mozno preto su mlade mamicky unavene,lebo neboli zvyknute na namahu a beru si chlapov,v ktorych nemaju oporu. Resp. sa nechaju zbuchnut a su na dieta same hned od narodenia.

takato diskusia tu je uz po x-ty raz, skupina, ktora sa hrdo busi do hrude ako vsetko zvladne sama (povacsine rodiny, kde tie vztahy proste nefunguju a to z roznych dovodov) versus skupina kde stari rodicia maju moznost a chcu pomahat (ci sa jedna uz o pomoc v domacnosti, alebo strazenie deti), v prispevkoch vobec nevidim ziadne zeny, ktore by pomoc zneuzivali, takze argumenty o tom ake su dnesne zeny lenive a rozmaznane a nevedia ani polievku uvarit su podla mna dost pritiahnute za vlasy (je to mizive percento), vo vseobecnosti sa minulost precenuje a pritomnost podcenuje, nase prastare matky sa dokazali postarat o 10 deti, obriadili aj muza a domacnost aj dobytok a este aj pole poorali, ano a zdochli ako 45-rocne od vycerpania a zanedbanych chorob, deti sa roztratili a na pohreb prisla polovica, trosku sa zabuda, ze nechodili do prace a tym detom sa popri tolkych domacich povinnostiach nemali ani cas venovat, takze tie sa vychovavali aj same, dalsia vec je ze v minulosti sa zilo viac komunitne a viacgeneracne, zeny nefungovali same s detmi v byte v cinzaku ako dnes....dnesne zeny toho maju rovnako vela ako tie v minulosti plus pracuju a maju svoje zamestnanie kedze muz nie je vyhradny zivitel rodiny, tato cela debata zacina a pada na rodinnych vztahoch, tam kde to nefungovalo medzi rodicmi a detmi to nebude fungovat ani s vnucatami, je to smutne, ale zial je to tak....

Moji rodičia (obaja ešte pracujúci) sú veľmi aktívni v živote našich detí, od úplného malinka si ich brávajú na víkend na chalupu, kedykoľvek potrebujem postrážiť, pomôcť s nimi, sú ochotní a veľmi radi. Svokra je už staršia, ale v rámci svojich možností sa deťom tiež veľmi venuje, hlavne strážila, keď boli chorí. S domácnosťou, varením atď nikto nepomáha, ani nepotrebujem. Všetci starí rodičia bývajú v tom istom meste ako my, takže logistický problém nemáme.

Moja mama hej kedze otca uz nemam nema nikoho ja som jedinacik vnucata su pre nu vsetko tak si ich berie aj na noc na vikend..muzovy vobec ani nevedia ako sa volaju nic...

Nuž...ja mam jedno dieťa 4r adoptovane a čakáme druhé. Rodičia aj svokrovci sú 150 km od nás a pracujú (a ešte 5-10 rokov isto budú).
Pokiaľ je fakt krizova situácia, že potrebujeme postrazit, lebo manzel ma pohotovosť a ja letím na dva dni na sluzobku, vedia nám krpca prísť postrazit. Alebo teraz mama aj svokra majú prísť každá na týždeň po pôrode, aby mohli nosiť malého do škôlky nech ja sa nemusím s týždňovým novorodencom trepať v tej zime. Ale za normálnych okolností typu "potrebujem si zabehnúť k lekárovi alebo upratať navariť...." sme tu na všetko sami. A to mam ešte psa mačku a dvor 😂a chlapa večne v robote.

Taka svagrina si vola mamu/svokru každú chvíľu pri každej príležitosti keď je náhodou s deťmi sama doma...lebo ona to s nimi z dvomi "nezvládne predsa".

Na druhej strane mi to príde trocha nefer...lebo moja mama aj svokra šla do práce a o dieťa sa jej vždy starali rodičia (jej rodičia). Resp my ako deti sme večne boli u starých rodičov na dvore...bravali nás von, na výlety, aj len tak na návštevu...no proste boli sme tam viac ako doma. Čiže čakala by som trochu viacej takej ochoty a autorke rozumiem...
Ale najväčší problém vidím v tom ze proste ešte pracujú....aj by možno chceli ale nie je to ako keď ostaneš na dôchodku

@nickpick nemáš celkom pravdu. Ja osobne sa do hrude nebijem a nikdy som sa nebila, ale pomoc od mojich a manželových rodičov som nikdy neočakávala. Mám na mysli pomoc v podobe varenia, upratovania a pravidelného stráženia detí. A vzťahy sme mali myslím perfektné, už som tu niekde písala, že sme spolu s rodičmi sme boli pár krát aj na dovolenke, chodili na výlety, so svokrou som v stálom kontakte, navštevujeme sa napriek tomu, že s jej synom som už roky rozvedená. Doopatrovala som oboch rodičov, dovolím si tvrdiť, že naše vzťahy boli nadštandardné. Aj s nimi, aj so svokrou, je to jeden z najlepších ľudí, ktorých som v živote stretla. Nepotrebovala som pomoc, ale tešil ma záujem. Chápem, že sú rodiny, kde je pomoc veľmi vítaná - rodiny s postihnutým dieťaťom, dvojičkami, v prípade choroby a pod. Každá rodina to má aj nadstavené inak, povinnosti rodičov s jedným dieťaťom v paneláku sú iné, ako povinnosti rodičov s tromi deťmi v rodinnom dome so záhradou, domácimi zvieratami a babkou pripútanou na lôžko. A ja na rozdiel od teba poznám zopár žien, ktoré pomoc nie len automaticky očakávajú, ale podľa mňa aj zneužívajú. Je to samozrejme ich vec, mne osobne by sa nepáčil model - každý víkend u rodičov, mama varí pre moju rodinu plus pre rodiny mojich dvoch súrodencov, deti zo školy a škôlky automaticky k babke, pripadala by som si neschopná a život veľmi stereotypný. Keď im to všetkým vyhovuje, prečo nie. Ale žiť by som tak nechcela, ani ako tá mama, ani ako dcéra.

pomahaju velmi.

@gabriela_obzerova akoby som citala otom ako to mam ja