Prečo rodičia deťom vyčítajú ich povinnosti voči nim?
Prečo rodičia vyčítajú svojím deťom ako ich živili dali strechu nad hlavou atď. pritom je to ich povinnosť. Na čo si potom niekto narobí deti keď im to mieni vyčítať.
Stručné zhrnutie
- Rodičia často vyčítajú deťom materiálne a emocionálne obety v situáciách, keď sú z ich správania frustrovaní alebo sklamaní (napr. nezamestnanosť, neukončené štúdium, závislosť).
- Diskusia uvádza viacero príčin nevďačného správania: rozdiely v povahe dieťaťa, vplyv puberty, vplyv kamarátov a sociálnych sietí, a čiastočne aj genetické predispozície.
- Navrhované prístupy k riešeniu zahŕňajú sebareflexiu rodiča, jasné hranice („moja strecha, moje pravidlá“), budovanie vzťahov oboma stranami a sporadicky spomínané tresty ako fyzická korekcia, ktorý je však v diskusii predmetom sporu.
Najčastejšie otázky
Q: Prečo rodičia deťom vyčítajú, že ich živili a dali strechu nad hlavou?
A: Diskusia uvádza, že takéto vyčítanie sa objavuje, keď sú rodičia zúfalí alebo sklamaní z chovania dieťaťa (napr. že neštuduje, nepracuje alebo je závislé) a chcú zdôrazniť svoje obety.
Q: Čo najčastejšie spôsobuje, že niektoré deti sú nevďačné alebo „drzé“?
A: Uvedené faktory sú rozdielna povaha dieťaťa, puberty (násobné zmeny správania), vplyv party a sociálnych sietí a v diskusii sa spomína aj dedenie povahových čŕt.
Q: Ako by mal rodič reagovať, ak sa cíti nedocenený?
A: V diskusii sa odporúča sebareflexia rodiča, otvorená komunikácia o vzťahu a nastavenie hraníc; výraz „moja strecha, moje pravidlá“ bol uvedený ako legitímny prístup k domácim pravidlám.
Q: Je fyzické potrestanie detí v diskusii považované za riešenie?
A: Názory sú rozdelené: niektorí účastníci opisujú osobnú skúsenosť, že „jedna po pysku/po papuli“ zabránila rizikovému správaniu, iní fyzické tresty jednoznačne odmietajú a označujú ich za násilie.
Q: Kedy je oprávnené rodičom pripomínať ich obety voči deťom?
A: Podľa diskusie sa takéto pripomienky najčastejšie objavujú pri dlhodobej frustrácii rodičov, napríklad keď dieťa dospelé zostáva závislé, neštuduje, nepracuje alebo páchá sebazničujúce správanie.
Q: Ako zlepšiť vzťah medzi rodičmi a dospelým dieťaťom, ktoré neprejavuje vďačnosť?
A: Účastníci navrhujú obojstranné budovanie vzťahu, viac empatie, zodpovednosť zo strany dieťaťa, komunikáciu a v niektorých prípadoch profesionálnu pomoc; konkrétne slovo „sebareflexia“ sa v diskusii opakovane objavuje.
Závery z diskusie
Zhoda
- Deti sa líšia povahou a nie vždy je správanie výsledkom iba výchovy rodičov.
- Puberta, vplyv kamarátov a sociálnych sietí sa v diskusii považujú za kľúčové faktory formovania správania.
- Rodičia pripomínajú svoje obety najmä v situáciách frustrácie alebo keď musia podporovať dospelé, nefunkčné dieťa.
Sporné názory
- Niektorí účastníci tvrdia, že fyzické tresty („po papuli“) boli efektívne v prevencii rizikového správania, zatiaľ čo iní ich označujú za násilie a odmietajú ich použitie.
- Niektorí vidia primárnu zodpovednosť za vzťahy na rodičoch (výchova od narodenia), iní zdôrazňujú, že dospelé deti majú vlastnú zodpovednosť a povahu, ktorá môže viesť k problémom aj pri dobrej výchove.
Otvorené otázky
- Ako vyvážiť pripomínanie rodičovských obetí a manipuláciu, aby sa nezničil vzťah medzi rodičom a dieťaťom?
- Kedy je vhodné hľadať profesionálnu pomoc (psychológ, rodinná terapia) pri dlhodobom konflikte medzi rodičmi a dospelým dieťaťom?
- Aké konkrétne komunikačné techniky najlepšie obnovia dôveru medzi rodičmi a nevďačným dieťaťom?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
sebareflexia,výchova,„moja strecha, moje pravidlá“,fyzický trest („po papuli“),adopcia,prerušovaný pohlavný styk,puberta,sociálne siete
Miesta a osoby
žiadne
@zuzanita1609 že tam sú dvere, joj a potom na staré kolená vyplakávajú,ako sa o nich deti nezaujímajú a nepomáhajú. Žnú čo zasiali
Tak keď to kamoška vyčíta dcére, načo sa tým kazíš náladu? Vieš čo všetko hrozné si niektorí ľudia navzájom robia? Proste to neovplyvníš...
Troška pokory by ti neuškodilo. Keď "odídu" rodičia častokrát by sa ich deti vrátili v čase a zmenili svoje postoje k ním. Rodičia sú tí, ktorí nesú zodpovednosť za svoje deti do 18rokov a do tej doby by mali rešpektovať rodičov. Všetko však závisí od situácie v každej rodine. Beriem to tak,vychovali,postarali sa a ja vďačne otočím list,doopatrujem. Je fajn,byť vďačný za dobrú výchovu a naplnení potrieb dieťaťa 😉.
@autorka násilie?? Mne jedna vzduchom chladená zachránila možno život, pretože už nikdy som sa neodvážila vstúpiť na (slabo) zamrznutý rybník, na ktorý som sa vypravila len aby som bola rebel, hoci mi to naši predtým 10x vysvetlili po dobrom... 🙄 Asi to nezapadne do tvojej projekcie, ale máme krásny vzťah a staráme sa o seba navzájom, naši sú na prahu 80... Preber sa.
Mňe keď v puberte zašibavalo,áno aj tu vzduchom chladenú som schytala od otca. Vtedy som vykrikovala,ako ma tyrajú,že násilie na deťoch,že ich už nechcem vidieť,no hrozné veci som odpapuľovala. A pritom to bolo len preto,že som chodila za školu. Hrozilo mi dokonca,že ma pošlú do ústavu,ale tatko to zariadil takto, jednou po pysku a môžem povedať,že teraz mu za to ďakujem. Zničila by som si svojou ľahkovážnostou celý život. A pritom mi nič nikdy nechýbalo,ohľadom potrieb. Ba mi dokonca aj tetovanie dovolil po dlhom prehováraní 🤭. Čiže dnes,keby žil a potreboval by moju pomoc,ani na sekundu nezaváham. To nie je len brať,ale vedieť aj dávať.
@zuzanita1609 mmnmm rebelka. Ja nie,nikdy, resp.nie takéto extrémy. Ani z kamarátov, nepamätám si, že by niektorý kamoš mal také problémy. Mala som fajn partiu 🙂
Buď vďačná ,aj tvoja kamoška nech je vďačná za rodičov, ktorí sa o svoje deti zaujímajú. Je veľa rodičov, bohužiaľ,kde na svoje deti kašlú a je im jedno,ako dopadnú. A postarať sa o svojho milovaného je to najmenej, ako sa dá oplatiť starostlivosť rodiča.
Tiež mi to viackrát nie že vyčítali, ale zdôrazňovali ako sme všetko mali (hlavne materiálne veci), čo všetko nám kúpili, že sme chodili k moru ...že mnoho mojich spolužiakov takéto veci nemajú atď.. hlavne mama mi vždy zdôrazňovala že mám vlastnú izbu, že mnoho mojich spolužiakov má izbu so súrodencami, že nemajú toľko hračiek, nechodia k moru...🙄(neviem, nikdy som to nezisťovala)...no poviem tak že všetko materiálne a more by som vymenila za kúsok pochopenia a podporenia v živote z ich strany 😐 tiež neviem čo tým chceli docieliť...že nám kúpili oblečenie, topánky, pomôcky do školy, dali najesť? Veď to je ich povinnosť nie keď už si nás zaobstarali.
@1sally12 tak materiálne veci ti nechýbali, ale sú aj deti, čo tieto veci nemajú a chýbajú im, možno rodičia také v detstve nemali, tak vám chceli dopriať
@janickacrazy oni nemali ani to, ani ten cit...keby nám radšej ten dopriali a nie furt len kričať po mne :(
Áno rodičia su navine keď dieťa vychovali normálne a v 16 spadne do zlej partii kde doma nevidela tiranie alkohol fajčenie neviem čoho tak že nie za všetkým treba dávať vinu rodičom lebo niektorý si deti nevedia vychovať a im jedno čo robia
@katulienkax Presne tak. Poznám XY ľudí čo vychovávali v slušných funkčných rodinách, matky
sa obetovali pre deti, dali by im prvé aj posledné. A napriek tomu sa im žiaľ nepodarilo vychovať dobre.
Učili ich slušnosti, mali veľa lásky, pochopenia, starostlivosti a deti sa v puberte "zopsuli " Najväčší zlom býva okolo puberty. Vplyv partie,hľadanie samého seba.Výchovať dobré a slušné dieťa je vždy tak trochu lotéria.Pretože niektoré deti sú odmalička vzdorovité,tvdohlavé,svojské. A niekedy povahu nezmeníme lúsknutím prsta ,ani trpezlivosťou. A napriek tomu,že ho vychovávate s láskou nemusí sa vychovať dobre.
@cukroska vychovávať ich mohli rovnako, ale deti nie sú rovnaké. Každé dieťa má iné prežívanie svojich vnútorných emócii a tam môže byť zakorenená chyba 🙂. Mám 2 synov a na rovnaké situácie reagujú rôzne, miestami by som povedala, že ani nie sú súrodenci 😅. Takže zatiaľ čo tvoju kamošku to hýčkanie nakoplo, jej brata to rozmaznalo.
O tom, že do ich rodiny priamo nevidíš, pokiaľ nie si súčasťou sa baviť ani nemusíme. Kopec rodín na pohľad vyzerá krásne a usporiadane a nie vždy tak sú aj za zavretými dverami
Ja to beriem tak, že v rodine máme voči sebe povinnosti navzájom, rodičia voči deťom aj deti voči rodičom. Tvoja kamarátka je asi dlhodobo frustrovaná z toho, že v ich vzťahu to funguje len jednosmerne. Iste, nezvolila si vhodný spôsob komunikácie, ale tipujem, že príčina bude v tomto.
No, aj tí nepodarení rodicia, boli niekedy dobre deticky, ktore sa zrejme narodili tiez nepodarenym rodicom, ked sa z nich stali tiez nepodareni rodicia. A tí nepodarení rodicia, tych nepodarenych rodicov boli tiez niekedy tie dobre deticky....atd.atd.atd. 😆
@silvike jasné rozumiem, ale prečo mi to potom stále vyhadzovala na oči...veď keby nechceli tak mi samostatnú izbu nespravia a mala by som stále s bratom izbu..asi väčšina rodičov chce dať svojmu dieťaťu to čo on v detstve nemal, ale aby mu to stále takto "vytýkal"? 🙄 neviem si predstaviť že by som dala svojmu dieťaťu niečo čo som ja nemala v detstve a potom mu to vyhadzovala na oči aby sa mi pomaly klaňal za to 🙄 lebo ja som také nikdy nedostala
Skôr by som povedala, že sú rodičia niekedy sklamaní z toho, aké sú deti nevďačné, nič si nevážia, všetko berú ako samozrejmosť a ešte sa dožadujú viac a viac - veď rodič musí.
Jasné, že niekedy aj rodičom pretečie pohár trpezlivosti a šplechnú deťom do očí, čo všetko už pre nich urobili. Nebrala by som si to tak k srdcu, ani tak tragicky.
(podľa mňa sú aj horšie veci, čo sa v hádkach vyťahujú na povrch)
Podla mna 90% zalezi na povahe a charaktere dietata. Ja som uplne ina ako moj brat, a to medzi nami je rozdiel ze milion a jedno a sme od tych istych rodicov… Ja mam s nimi uzasny vztah, on nie. Ja som ako aj decko pomahala a aj cely zivot, on nie. Ja som vnasala dobru atmosferu do rodiny, on nie. Ja mam vsade kamaratov, on nie. Je to o nom. Nie je to vsetko o nasich rodicoch. Jeho charakter, jeho povaha, jeho vsetko. Co das, to dostanes.
@denkabemommy To mij jasné .Rovnako ako my so sestrou sne úplne iné ak moje deti. Každý je originál.
Pretože sa asi dostali do situácie, kedy si nevedeli rady s potomkom. Vtedy sa také vytky vylejú z úst priam automaticky. Napokon je to pravda, aj keď sa zle počúva, rodičia sa skutočne musia dosť obetovať pre deti, hlavne matka. Zle sa to potom počúva.
Je to taký šikovný spôsob manipulácie keď dieťa chce robiť niečo iné ako si rodičia myslia že je preň dobre alebo niečo iné ako rodičia naplánovali. Urobili sme pre teba všetko obetovali sme sa aby si mohol študovať byť doktor a ty sa chces miesto školy oženiť! Škandál. A ešte s takou. A podobne. Rozhodnutie mať dieťa je hádam dobrovoľne. Dieťa sem pride lebo ho niekto chcel. Väčšina ľudí verím že ráta s tým že dieťa treba kŕmiť a prebalovat a kým sa neosamostatni aj iné veci a hádam také niečo nebudú potomkovi vyčítať. Nemali mať dieta nemuseli sa obetovat. A tak keď si niekto dieťa urobí s tým že bude sedieť stále pri ňom robiť čo rodič chce aby robil lebo sa mu tým má odvďačiť za prebaľovanie kŕmenie a ubytovanie to je také trošku zvláštne. To si môže niekto kúpiť aj psa
Donedavna bola dost bezna vec, ze si ludia "robili deti" aby im mal kto pomahat doma. Kto nemal deti, nemal mu kto pracovat "na statkoch" a tazsie sa mu zilo. A aj teraz sa dokonca obcas stretnem s tym, ze ludia otvorene povedia, ze mali deti, lebo aby im mal kto doma pomahat a mal sa o nich kto postarat v starobe. Takze este toto myslenie uplne nevymrelo.
@elviku11 nie ale kamoška to vyčíta svojej dcére