Priateľ nechce pripustiť, že mu zomiera mama
Mama môjho priateľa je vážne chorá. Lekár jej dáva pár týždňov života, ale on stále verí, že sa vylieči.
Je to prirodzené?
Mám mu nejak povedať, aby sa s tým začal zmierovať alebo ako mu pomôcť?
Ďakujem.
Toto sú strašné veci, viem si predstaviť, že ti musí byť pre nejo ťažké. Je to normálne. Niekto to ,,pochopí" až na pohrebe. On ešte stále dúfa...😔😔
@lienka737 Ahoj. Popretie reality je jeden zo stupnov vyrovnavania sa so zlou spravou. Fazy su:
Sok, popretie, vyjednavanie a hnev, smutok, vyrovnanie sa. Asi by som na Tvojom mieste mu poradila, aby sa spraval tak, aby nelutoval, ze nieco neurobil alebo nepovedal mamke, keby to dopadlo zle.
@lienka737 neber mu nadej, casto to byva to posledne co pribuznym ostava. radsej mu daj pocitit ze stojis pri nom, hladajte spolu mozne riesenia ako mame pomoct. ak je to nezvratitelny koniec, tak aspon pomoct mensiemu utrpeniu a prezit spolu zvysok jej zivota najlepsie ako sa da. prezila som si to iste hned na zaciatku roka. vela stastia, pochopenia a sil prajem!
@lienka737 myslím, že je to úplne prirodzené. v podstate pre teba je jeho mama úplne cudzí človek, nemyslím to v zlom, akurát ten fakt vieš spracovať lepšie. ale predstav si, že si na jeho mieste a umierala by tvoja mama, tiež by si do poslednej chvíle verila, že sa stane zázrak.
@lienka737 a ako by sa mal podľa teba správať? 😕 😕 😕 Chystať pohreb? Preplakať celé dni? Prebrať s ňou garderóbu do truhly? Veď každý do poslednej chvíle dúfa že jeho milovaný nezomrie aj keď je prognóza zlá ..... on sa spáva úplne normálne...
@lienka737 Ja myslim, ze s tym sa zmierit neda.... je to jeho mama, asi by si reagovala rovnako, mozno sto krat horsie... na ten pocit sa neda ani zvyknut, ani naucit sa s tym zit. Musi to len pochopit, ze taky den raz nastane.. taky je zivot... a najdej umiera posledna 🙂 mojej babke davali 3 tyzdne a zije uz 2 rok.
@lienka737 pozri, je dobré zmieriť sa s tým, že čo nemôžeme zmeniť, pre to sa nemá zmysel trápiť. Môže on zmeniť stav svojej mamy? To ťažko. Môžeš mu maximálne vychádzať v ústrety a povzbudzovať ho, aby bol čo najviac s ňou, ak o to stojí. Aby potom neľutoval (čo asi bude), že s ňou netrávil viac času, že jej nepovedal to a to.
A čo ty vidíš, to všetko rovina vedomá, v ktorej je s tým vysporiadaný. V rovine podvedomia môže byť všetko inak. To sa môže ukázať napr. v posteli, kde sa môžu udiať nečakané veci 😀
NÁDEJ ZOMIERA POSLEDNá
aj keď sa človek pripravuje na smrť svojích blízkych ( vážne diagnózy u oboch rodičov ) nestačilo to u mňa a mojích 7 súrodencov ( ak jeden sa zraní,zbytok rodiny krváca ....také máme povahy ) bolesť je veľká,si nad vecou,ale on dúfa ....neber mu nádej,buď mu oporou
Ked mi zomieral otec, absolutne som to odmietala pripustit. Do posledneho vydychu. A dodnes (6 rokov) som sa s tym nezmierila...
@lienka737 jedine,co mozes pre neho urobit je,ze budes pri nom...znasat s nim toto cele smutne a bolestne obdobie...
je uplne normalne,ze stale veri,ze sa mama vylieci....ze sa nieco stane...a nakoniec,nadej zomiera posledna
mne mamka zomierala na rakovinu,kazdy lekar mi vravel,ze sa nedozije 3mesiacov....a zila vyse 3r....najhorsich bolo par posl.cca 3mesiacov,kedy to vyzeralo beznadejne,ale ja som stale verila...neda sa neverit,nech uz mas akeolvek rukolapne dokazy,vysledky vysetreni,atd ☹
No ja si myslim,ze musi sa sam stym vyrovnat aj srdci aj dusi.Toto su velmi taske chvile.Ja buda teba by som stala prinom,pocuvala jeho ubolenu dusu.On sa velmi tasko stym zmieruje ,ze jeho mamina je chora smrtelne a je to prirodzene ,ze dufa ze sa vylieci kazdy znas by vto veril nadarmo sa nehovori,ze nadej umiera posledna.Nepomahaj mu niak len stoj prinom ,teras ta bude velmi,velmi potrebovat.Je to prenho nahorsia vec jeho zivote.Ono to casom bude boliet ale nie tak ako teras,pochopi,ze uz jej je dobre nadruhej strane,ze uz sa netrapi.
@lienka737 nieco take som zazila. Ked sme pracovali v UK a prisli sme domov na navstevu, moj svokor bol v hroznom stave. Bolo mi jasne, ze nieco je velmi zle. Manzel mu vsak stale nosil ovocie, ze mu treba vitaminy, no mne bolo jasne, ze je to nieco, comu uz niet pomoci. zial, svokra pred nami zatajila, ze svokor ma rakovinu a je to uz v konecnom stadiu. O tri tyzdne na to zomrel 😢 😢 😢 A mna to doteraz mrzi, lebo v tom case som bola tehotna, ale nikomu sme to este nepovedali, lebo to boli prve tyzdne. A mrzi ma aj to, ze manzel nemal moznost sa s otcom poriadne rozlucit. Ked sme totiz odchadzali, tak ja som sa s nim lucila naozaj tak, akoby to malo byt naposledy. Manzel mu len povedal, ze nech sa o seba stara. Keby bol v tom case vedel, ze je to take zle, asi by sme ten tyzden stravili inak 😔
Ale manzel si nedal povedat, ked som mu vravela o svojom tuseni. Nechaj partnera tak, je to jeho sposob, ako sa s tym zmierit.
Ako vravia lekárky na onkológii.. teraz sa treba venovať tej osobe a spríjemňovať jej každú chvíľu.. na plač a smútok bude času dosť.. nesnažila by som sa mu ukázať ako to je.. ale skôr mu možno ešte chvíľu nechať nádej, lebo keď človek príde o tú je to neopísateľné. A lúčiť sa a plakať nad niekým kto je ešte tu je.. ani neviem aké slovo použiť, možno nevhodné.
@romanovic ja som sa s tým tiež nezmierila a nemyslím, že sa niekedy zmierim, takže rozumiem.
je dobre ze veri a ma nadej lebo viera-nadej a pozitine myslenie dokaze robit divy
A ty myslis ze by si sa v jeho situacii chovala inak? Nikdy si to predpokladam nezazila, takze tazko pochopis... Co mu chces vysvetlovat? Nechaj ho nech si to odzije tak ako mu je to ptirodzene, inak mu pomoct nevies. A bud pri nom, potichu a bez mudrovania.
Potrebuje sa s tým vyrovnať sám, ale určite bude potrebovať aj osobu, ktorá bude rešpektovať jeho rozhodnutie, tolerovať jeho smútok, zlú náladu, to, že bude často mlčanlivý. Ja som si tým prešla bolo ťažké prijať skutočnosť, že mama odchádza. Nikdy sa s tým nezmierim. Uzavrela som smútok do seba, bolo to jednoduchšie hlavne kvôli deťom. Tým ostala pekná spomienka na babku. Mne pukalo srdce. Pomohla mi tu na MK jedna maminka, ktorej budem navždy vďačná, že ma vypočula a mohla som plakať, keď deti a manžel spali. Priateľovi umožni, aby s mamou mohol tráviť všetok čas a ona s ním.
Podla mna neries to, ci si to uvedomuje ,ci dufa ,alebo to nechce vidiet ....mozno to aj vidi ,uvedomuje si to ,len nadej vzdy zomiera posledna a nieje nic horsie ako vidiet blizkeho trapit sa a nevediet mu pomoct .......len pri nom stoj ,niekedy netreba slova ,staci pritomnost cloveka co dokaze bolest prezit s nim ,drzat ho za ruku a nepustit...........aj ked to bude velmi ,velmi tazke .........drzte sa @lienka737
Neries to, kazdy sa s tym vyrovnava inak a hlavne inokedy. Niekto si vsetkymi stadiami preleti pocas jednej noci a niekomu to trva roky. A ze si to nechce pripustit? To nevies, navonok tak moze posobit, ale vnutri to moze byt uplne naopak
@lienka737 mne minuly rok zomrel otec...ak by moj vtedy priatel (teraz manzel) povedal, aby som nedufala v jeho vyliecenie, asi by som ho poslala kade lahsie (pekne napisane). Ja som aj po pohrebe cakala, ze vojde cez dvere este dost dlho... Nechaj ho aby sa s tym vyroval po svojom a podporuj ho.
Neviem ako inak by sa mal spravat..pokym mama zije, vzdy bude nadej..nechapem celkom o co vlastne v tejto otazke ide, nikto si predsa nepovie v takej situacii, ze tak ok, podme teda chystat pohreb 😒 prajen vela sil priatelovi aj jeho mame ☹
Ano, je to prirodzene.
Ty sa na to pozeras s nadhladom, pretoze to nie su tvoje pocity, tvoja mama, tvoje detstvo, tvoje prezite chvile. Pre kazdeho, koho sa to tyka, umiera nadej posledna. Skus sa vzit do situacie a predstavit si seba. To je cele. Do posledneho dna stoj pri nom a podporuj ho v jeho nadeji.
tvoj priatel to ale velmi dobre vie. len si ti priste nechce pripustit. co cakas, ze s nou predebatuje detaily poslednej rozlucky ??
clovek sa na taketo nieco moze pripravovat ako len chce, VZDY to bude sok,ked nakoniec niekto blizky odide.
nie, musi sa s tym sam vyrovnat. Takto zial casto reaguje ludsky mozog na pre nas neprijatelne fakty. Je zbytocne ho an to pripravovat,ked to pride tak to pride. A okrem toho niekedy ludia vedia vdaka liekom, vitaminom pozit aj rok. Zalezi v akom stave je, neviem diagnozu.Ale o to ani teraz nejde. Tymto si musi prejst kazdy sam za seba. Tam uz proste nemozes ani ako partnerka do jeho duse. Keby umrela a bolo to s nim moc blede,tak urcite psychologa kontaktovat.