Problémy s výchovou. Poraďte
Pomôžte, poraďte ak máte rovnakú skúsenosť.Mám 9- ročné dvojičky a 3- ročného synčeka, dcéra ma ani za svet nechce poslúchať. Stále sa to len stupňuje, úplne ignoruje moje slová, príkazy, zákazy, dokonca keď na ňu kričím už to s ňou ani nepohne. Niekedy sa rozplakala ale teraz už ani to nie.Večer jej kážem si pripraviť všetko do školy, bez mihnutia oka mi povie že má všetko a ráno jej ukladám do tašky potrebné veci na daný deň.Syn je oblečený, čaká pri dverách a ona behá holá lebo si niečo nevie nájsť " veď včera si povedala, že to máš prichystané".Ešte by ma zaujímalo aké povinnosti u Vás majú deti v takomto veku, či ja nie som dosť náročná, keď si sami musia upratať izbu, umytý riad odložiť, poutierať prach...
@stefisebidenis chodi na nejake kruzky?...mne pripada znudena
@stefisebidenis , to ja chápem, že určité výchovné metódy úspešné u niektorých detí, na iné neplatia. Napr. u moje staršej dcérky väčšinou funguje rozumný dohovor, na mladšiu to neplatí. Tá je odmalička svojhlavá a ťažko ju presvedčiť na spoluprácu, je individualistka a nejaký spoločný prospech je jej ukradnutý.
Ona mi aj rovno povie: "mami, ja viem, že to nie je fér, aby si všetko upratovala len ty, ale mne sa nechce upratovať." 😝
Na ňu väčšinou platí len to, že skrátka ak nespolupracujem, znášam dôsledky. Nejaký krik či vyhrážky, už vôbec nie fyzické tresty na ňu neplatia. "Tvrdé palice" neohneš, jedine ich môžeš zlomiť, a to určite nechcem.
@stefisebidenis na mňa, keď neplatilo nič, dostala som zaracha ísť von aj na mesiac... dokonca po jednom dobrom prúsery som rok nečuchla von s kamarátmi.... toto jediné na mňa pomohlo... mohla ma byť, vydierať, kričať po mne, zakázať tv, zobrať hračky, hocčo.... ale neísť von bol najväčší trest 😉
a nepovoliť, neodmäkčiť, trvať si tvrdo na svojom
@stefisebidenis ... moja mama mala ten isty problem so mnou, ked som mala asi 8-9 rokov... a mala som stvorrocnu sestru... skratka som sa odmietala rano sama obliekat, vymyslala som co chcem, tasku som mala rozbalenu... vyriesila to tak, ze sa s otcom dohodla, ze nas bude vodievat do skoly a skolky niekolko tyzdnov on... ona odisla do prace pred siedmou a vsetko nechala na otcovi... voci nemu som si totiz nedovolila to, co voci nej... a po mesiaci som sa naucila rano okamzite obliect, mat zbalene vecia pododbne... otec ma nemusel bit a ani okrikovat... mal skratka voci nam - babam inu autoritu ako mama... co sa tyka poriadku - opat som s nou superila (a to az do cca. 14).... a vzdy, ked mi vyhadzala skrinu, aby som si ju upratala - sadla som si na gauc a nechala v to tak, kym ona sama neupratala... opat musel zakrocit otec... jednoducho: moja sestra si upratala a isla si dat s mamou zmrzlinu alebo isli von... a ja som ostala doma s otcom, kym som si neupratala... a priznam: casto som to vydrzala... a spala bez zmrzliny v rozhadzanej izbe... treba vydrzat 😉
Odporučam knihu Deti ako vyzva od Rudolfa Dreikursa...je tam niecona sposob ako pise cecil36... ona vie ze ta to štve,tak skusa dalej.. to su take typy.... syn je vzdy prichystany a tym ma tvoju pozornost,tak ona chce tvoju pozornost uputat inak...nasla spôsob 😉 proste treba pravidla a logicke dosledky,nenachystas...nemas,neoblecies sa ,nejdes prec... v pripade ak chce dosiahnut,ze prec nejde, podala by som bundu a sla by "hola",resp.v tom obleceni,co stihla.....ale pozor,bez tvojho komentara a pocitu vitazstva nad nou..
Ak chces,napis IP,mozmeskusit pohladat konkretne "logicke a prirodzene dosledky" 🙂
skratka niektore dievcata beru mamu/zenu ako superku/partnerku... nie ako mamu... 😉
@stefisebidenis
mne kamoska odporucala tuto knihu
http://www.porta.sk/p-298-vychova-dievat.aspx
tak sa ju chystam preluskat,lebo dcerka akosi vystrkuje rozky 🙂
@vefi89 , no práveže na tieto "tvrdohlavce" je používanie trestov veľmi zlý nápad. Oni majú obrovskú vnútornú hrdosť a aj keď z rozumného hľadiska vedia, že lepšie by bolo ustúpiť a urobiť to čo treba, tak hrdosť im to nedovolí, aj keby mali znášať akékoľvek dôsledky. To už musí potom človek použiť veľmi tvrdý trest a tam zase hrozí, že sa pokazí vzťah s rodičom.
Ja radšej nepoužívam takmer žiadne tresty a vyhrážky, lebo viem ako by to dopadlo: niečo miernejšie - nič, pritlačím - nič, ešte väčší odpor, zvýšim tlak - ešte väčší...a kde to skončí - mám jej polámať ruky, nohy, nechať o hlade týždeň ?
Poviem dcérke, Kajka poď precvičíme si trocha písanie, minule si to dosť naškriabala v zošite. Ona: nie, nebudem písať. No dobre, v poriadku, si si istá, že to nepotrebuješ? Nebude ti vadiť, keď dostaneš horšiu známku? Nie , nebude! No dobre, OK.
A nechám ju tak a po pár dňoch vidím v žiackej 2 poprípade 3 a vidím ako "nenápadne" si potom píše niečo doma na papier. Nekomentujem to, nehovorím jej "no vidíš, čo som ti hovorila". Vidí sama a ak nie, tak proste príde domov s 3-kami, prežijem to 😉 .
tiež som ťa nechcela rozplakať ani ti ublížiť, to že nemám skúsenosti s vlastnými deťmi ešte nemusí znamenať že sa ti posmievam alebo dávam za pravdu tvojej dcére. Len sa na to dívam s nadhľadom, ktorý ty už asi nemáš. ale určite nie v zlom a ak to tak vyznelo tak sa velmi ale naozaj velmi ospravedlnujem, a uplne úprimne viem ze napísané to môže vyznieť hocijako ale skutočne som nechcela na teba útočiť iba ma zaujala tá veta o pochvalách.. Kedže nemám vlastné skusenosti s detmi tak som si spomenula na svoje detstvo, dokázala som byť nenormálne tvrdohlavá a mama iba kričala a ja som to nechápala prečo musím robiť to čo chce ona a nie to čo chcem ja. ty vieš isto najlepšie ako na svoje dieťa ísť len si už zúfalá tak ako píšeš lebo to máš každodenné trápenie. ale držím fakt palce verím, že ju to prejde a že sa vzájomne napokon pochopíte a dcérka ti bude robiť iba radosť tak ako tvoji synovia
@etuska skúsim sa na tú knihu aj ja pozrieť, ďakujem
@stefisebidenis ja mam pocit, ze som uz skusila vsetko, boli sme aj u psychiatricky, aby potvrdila alebo vyvratila nejaku psychicku poruchu, ale kvoli tym rannym vybuchom jej iba predpisala antidepresiva, teda nech sa akoze dobre vyspi a rano nech je dobre naladena. Neriesilo to pricinu, tak sme ich uzivali len kratucko, ano ano mrna vecer nachystala veci a rano klidek, bez protestov obliekla co tam mala este v takom zdrogovanom opare vyrazila spokojna do skoly. To je fajn, ale musi to ist aj bez tych drog (lieky na hlavu mi tak vo vseobecnosti pripadaju). Najskor sa dodrziavalo oblecko nachystane cez stolicku prehodene, potom sa rano stokrat zaksichtila do zrkadla na chodbe a isla 10x prezliect. Parkrat som ju vyslovene vysmarila z bytu, aby stihla prist do skoly nacas. Chvalabohou uz to zazivame minimalne.
Teraz vstava uz o siestej, sama to navrhla ked som jej hovorila, ci vie ako by sa to dalo vyriesit, aby sme si rano nepokazili den, ked zuri uz odrana. Cize popisala som jej, aka som smutna, ako mi to ublizuje ked sa rano zurivo cese kefou a odvrkuje a stokrat prezlieka, ze nam takyto start pokazi den, co by sama navrhla, aby sme rano isli vsetci za svojimi povinnostami v pokoji a aby sme sa rozlucili s tym, ze sa tesime zase ako sa potom stretneme, lebo zla atmosfera rano plodi zas nechut na navrat domov.
Dalsia vec - ta lenivost s pripravou do skoly a upratovanim... Nasadili sme rezim, ze ked chce ist na ten internet (nemame telku, takze vo vasom pripade by bola asi TV) musi byt v izbe poriadene, vyvetrane, porobene ulohy (trvat na tom, aby ich ukazala, resp. ak si s nimi nevie dat rady, aby sa prisla s ulohami poradit), aby prisla este pred tym ako da veci do skolskej tasky ukazat vsetky pomocky ktore bude potrebovat (zastruhane ceruzky, gumu, kruzidlo, pero v peracniku) aj s ucebnicami (pootvaram kazdu, popytam sa kde su s ucivom, co mi o tom povie, co ju na tom zaujalo) a potom si moze spokojne dat do skolskej tasky a robit co chce. Pochvalime.
Na take male povinnosti ako je vybratie umyvacky riadu, alebo pozametanie podlahy v kuchyni a na chodbe sme sa dohodli, ze budeme davat odmenu (30 centov, alebo 15min internetu navyse). Vreckove dostava iba za nejaku pracu navyse (vydrhne kupelnu, alebo zachod, alebo mi zafarbi vlasy :D). O zajacika sa musi starat bez naroku na odmenu - pretoze ho chcela ona, aj ked ju uz teraz po dvoch rokoch prestal zaujimat.
Kym sme prisli do tohto rezimu, trvalo to cca 3 tyzdne, uz je to pre nu normalne a prestala s nami bojovat, uzasny pokrok 🙂
A naozaj odporucam psychologa, ak je to neznesitelne, zufalstvo nechava nasledky, aj ty potrebujes silu a nasmerovanie. Vela stastia.
@ivulik211 ja napriklad chapem ako si to myslela..ja osobne som tiez bola velmi trvrdohlava..a ja si pamatam sama na to, ze som si hovorila, ze najviac co ma stvalo bolo to, ze ma mama nechape..ono aj ta puberta uz potom do toho ide, kedy ta nechape cely svet..ale nemam pocit, ze som proste chcela robit napriek, ale mna stvalo to, ze sa nedalo trebars na niecom dohodnut, taka aj ta dovera rodica ku mne.Napriklad som nemala principialne az taky problem povysavat alebo utriet prach, ale to, ze som musela v sobotu vstavat trebars o osmej( ja som strasne rada rano spala) a kazdu sobotu doobeda upratovat ( aj ked som mohla ist niekde s kamoskou, alebo islo nieco v telke este (pamatam ze hitparada, co som pokukovala ked som utierala prach v obyvacke) ale potom som musela ist umyt chodbu trebars..ja som to neznasala! Teraz ked mam vlastnu domacnost, tak si to tak robim, ze upratujem v sobotu, ale popri tom som si aj rano pospala, medzi upratovanim stihla pozriet co som chcela..aj ked teraz uz mame zas maleho a tiez sa to tak neda 🙂 ale to uz je ina story..chcem tym povedat to, ze kym mozno moja mama rada upratovala( je ten typ) a v pohode vstala kedykolvek, ja som iny typ a rada som si pospala a aj ked upratovanie nemusim, spravila by som to, ak by mi trebars mama nechala viac casu a moznost si aj svoje veci porobit..ja viem, ze to znie upratovaniachtivym maminkam asi hrozne, ze vlastne potom upratujes cely den, ale nie je dolezite pre mamu,ze upratane bude? To iste so skolou..bola som cista jednotkarka, ale do urciteho casu ma mama stale kontrolovala, kedy som si spravila ulohy, ci som sa naucila..pamatam sa ako som ju klamala, ze ano viem nove ucivo a ona ze ma vyskusa a ja som mlela ucivo z minulej hodiny...ale preco? ja som to nepotrebovala az tak..vsetko som sa naucila cez prestavku pred hodinou a mala som same jednotky..tak v tomto moja mama casom zistila, ze to nema vyznam ma nahanat....mne samej napriklad velmi na skole zalezalo, nech som dobra, ale ked som sa proste ucit nepotrebovala doma a to ci som sa to ucila vecer predtym alebo pred hodinou ( ked som bola taka sprosta, ze prestavku som vyuzivala na ucenie latky) je v podstane jedno..
Chcem tym len povedat to, ze naozaj je to mozno o istej dohote s detmi ( nemyslim teraz vyjednavanie), mozno nejaky kompropis, chvalenie miesto poukazovania na nedostatky a hlavne naznak ze ich chapeme.
Jasne, ja zatial len vychadzam s vlastnych skusenosti dietata a z teorie psychologov, co caka mna v praxi a ako to budem , to vam dam vediet tak o 7-8 rokov 😀 Len skusam sa poucit z toho, co som zazivala ja, aby som to nerobila svojmu dietatu takym istym sposobom..aj ked viem, ze moja mama to tiez vsetko myslela dobre a aj vychovala nakoniec zo mna dufam dobreho cloveka 🙂
@bodka70 u nás doma toto nefungovalo 😅
komunizmus som nezažila, al asi jeho výchovu 😀 za dvojky som bola tvrdo bitá už 😕 nemohla som nosiť zlé známky (čo žiaľ bola aj tá 2) ....
a ja som nepísala, že má takto trestať, ja som len písala, že na mňa toto platilo...
áno, s tou hrdosťou máš pravdu, ale mesiac som nezazrela kamarátov a potom som začala až ustupovať 🙂
každý dľa svojho gusta 😝
@filipal práveže ma to nakopávalo 😀 ale už so strednou to poserkali, chcela som ísť na chemickú, no dostala som na výber zdravotnú a gymnázium... mala som v pláne nespraviť prijímačky, ale zo zdravotky mi pri prišlo že ma berú bez skúšok...a tam som ledva lízala ročníky 😅 a dopokonu, ani som nedokončila 😅 teraz až si idem spraviť maturitu, a to na OA, aby som mohla študovať konečne to, čo ma baví, a plánovala by som pokračovať na MATFYZ-e uvidím podľa okolností, alebo v BA, alebo na Karlovke 🙂
@vefi89 - myslis, ze obchodna akademia je dobra pripravka na matfyz?? Ved tam je rok chemie a rok fyziky a fakt to len tak liznu, co si pamätam, ako chce spravit primacky? Ked chces ist na matfyz, tak urcite gymnazium 😕
@anjelicek26 OA preto, že za dva roky externého môžem robiť maturitu... a s chémiou a fyzikou nemám problém, nakoľko ma to baví, pred narodením Miška som chodila doučovať, nemyslím si, že by to bolo pre mňa nejak náročné 🙂
@effkaa , jednu drobnú lekciu ti môžem dať, ak chceš 😉 😀 .
Vieš, nie je to o trpezlivosti (nie som o nič trpezlivejšia ako hocikto iný), skôr o zmene postoja. Trpezlivosť je o tom, že vidíš nejaký problém (napr. ten neporiadok), cítiš kvôli tomu hnev či nespokojnosť alebo obavu - je jedno ako to nazveš a tento svoj pocit potlačíš a snažíš sa byť k dieťaťu trpezlivá, lebo máš pocit, že "trpezlivosť ruže prináša" 😎 , skrátka že trpezlivosťou vyriešiš problém.
Zmena postoja je o tom, že v danej veci nevidíš problém a tým pádom nie je dôvod byť trpezlivý či netrpezlivý.
To je ako keď nechceš používať fyzické tresty - cesta nie je v potlačení hnevu, ale v tom, že sa prestaneš hnevať. Potlačený cit vždy niekde prerazí, napokon nie sme roboti, máme svoje hranice a obmedzenú "nádobu frustrácie", stačí väčšia únava, konflikt s partnerom či v práci a je po dobrých predsavzatiach a trpezlivosti. 😉
@vefi89 - len aby si to nepodcenila 😕 Mne je jasne, ze externe sa OA da spravit lahko, ale to mas 24 rokov a potom zacat matfyz, no drzim palce, no, neprijde mi to realisticke 😕 Do 30-ky to znamena nezarabat ale biflovat v skole, ci sa toto da pri dietati planovat.
výborné a osvedčené rady na takéto chovanie sú v knižke
5 dní, ktoré zmenia vaše dieťa
Kevin Leman · Vydavateľstvo: Porta Libri
nejdem sa o nej rozpisovat tu,je o nej na nete dost referencii, ja ju mám a ked sa riadim podla nej, tak pomáha
@stefisebidenis myslim, ze by si mohla uplne zmenit pristup k dcere. Teraz poviem z vlastnej skusenosti, ale o mne - z pohladu dietata (aj ked som uz teraz starsia, ale takto by som to citila keby mam 10). Mna keby daju klacat do kuta, tak tam ostanem aj spat. Vzdy som bola prilis hrda na to, aby som sa ospravedlnila, alebo "zmenila" nazor, ze tak to teda spravim. Za taketo tresty som v tu chvilu citila nenavist. Nastastie moja mama nikdy taketo metody nemala, ale babka ano a tam som prestala uplne chodit. Niektore deti, ked nevidia vyznam a zmysel v nejakej cinnosti, tak ju nerobia. Musis sa s nou rozpravat aby pochopila preco to treba. Musis jej dat pocit dolezitosti a ze si na nu hrda. Ukaz nadsenie ked si konecne uprace izbu aj ked je to po tyzdni. Ja ked mi nieco povedali 1000x tak mi hrdost nedovolila to spravit, aj ked uz som citila ze by som to chcela spravit aj z vlastnej vole. Musela som pockat, kym to nebude prikazom a potom som to spravila.
@stefisebidenis skús si zadovážiť knihu od Kevin Leman 5 dní, ktoré zmenia vaše dieťa je tam mnoho rád ako na deti od 2 do 18 rokov napr ako popisuješ obliekanie ako náš malý nehrozí tiež začína vzdor tak pre teba že ju máš nechať tak a ešte učiteľke zavolať že prečo mešká do školy a že požaduješ adekvátny trest za to napr. po škole alebo je dohodnutá s kamarátkou že pojde k nej tak povieš nie a ked sa bude pýtať tak povieš prečo že ako sa správala je to vysvetlené metodou najprv A potom B že najprv ju ignoruješ a potom ked ona chce vysvetlíš prečo nie a dosledky skus mne to tiež poradili baby v teme na nezvládnutelné deti v období vzdoru.
dúfam , že pomôže 😉 😉
@stefisebidenis @ralanka ...túto knihu mám doma a rady z nej naozaj fungujú...pridávam sa k doporučeniu, aby si si ju zohnala... 🙂
@dazdovka @stefisebidenis - k tomu co napisla (vyborny prispevok) dazdovka o pevnom stanoveni hranic - to ide ruka v ruke s tvojou doslednostou.
Ty musis mat denny plan, ktory sa musi dodrzat. To su Tvoje pravidla. Odnaucit odvravat - nezapajaj sa s nou do debaty, lebo to sa potom este "prilieva".
Ked si nieco povedala, povedz hned aj nasledok aky bude, ked tvoj prikaz bude nesplneny. A BODKA. Nereaguj na ziadne "ale....." nepodpor dalsiu konverzaciu. Dosledne si stoj za tym co si povedala. Stanovujes tak pevne hranice. Povedz co ziadas, co sa stane ked to nesplni a skoncila si.
Nezvysuj hlas.
@stefisebidenis , no moja mladšia tiež rada čumí pred telkou, kebyže som ju nechala, tak tam čumí, až si "oči prepáli" a najradšej tie "blbiny" ako "hodne štestí Charlie", "Sladký život Zaka a Coudyho" a podobne. Našťastie má aj iné záujmy a telku jej obmedzujem. Cez týždeň má školu, nejaké krúžky, učenie, občas ju vyženiem von na ihrisko, rada sa hýbe a športuje. A cez víkend sa tiež snažíme byť čo najviac vonku, inak by sedela pred telkou. Keď je vonku, tak jej nechýba. 😉.