Problémy vo vzťahu s otcom: Ako ich riešiť?
Neviem co sa deje s mojim otcom, ale neskutocne ma zranuje. aj sestru, ale mna viac lebo zijem blizko.
po smrti mamicky,bol asi rok sam, vtedy som ho zrejme nepodrzala lebo som mala “svoje” starosti; no a ma teraz priatelku. chapem ze si to chce uzivat.
pred nou sa chova akoze fajnovo chrumkavo, ale mna velmi zranuje ze napr. odmieta byt s vnukom, ze vidim ako je ku mne lakomy ( za vsetko pyta peniaze resp nepyta ale viem ze chce) nechce mi pozicat auto ( vynimocne raz za pol roka ked mam svoje v servise) ,
vadia mu veci kt. ostali po mrtvej mamicke ze som ich este nevypratala ( mam ich prevazne vo svojej deckej izbe v rodicovskom dome kt. je z casti aj moj). pre mna mamicka zomrela nedavno, pre neho je to uz davno. boli to. okrem toho sa na mne vyvrsuje - chova sa ku mne nepekne,nervozne, ako sa choval k mamicke, casto od neho odchadzam s placom. volakedy taky nebol ku mne
ale spatne si pamatam ze bol taky k mojej mamicke.
okrem toho klame a prekruca rozne situacie z minulosti napr. aj o mamicke, cize kyda spinu vlastne na mrtvu, chova sa ku mne fakt hnusne akoby bez citu, citim jeho opovrzilivy pohlad ( ze som pribrala, ako soferujem, ze som nie dost uspesna)
vidi chyby len na mne, na sebe nie.
rozmyslam ze mu nastavim zrkadlo; ze mu budem vecne pripominat jeho preslapy, dam ho dole argumentami, ze snad sa uvedomi. ale vacsinou len prijimam rany, nechcem sa hadat. boli to. moj syn je jeho jediny vnuk.
neviem ako ho mam mat dalej rada, zacina vyhravat odpor k nemu.
Kolko ma rokov ? Lebo strykovi sa takto prejavovala zacinajuca demencia.
@patrike… 62… byval taky aj ovela skor. ale az teraz to citim na vlastnej kozi
@anonym_autor chlapi su vo veciach jednoduchi. Tam nepomoze nastavovanie zrkadla. Proste normalne na rovinu sa s nim porozpravaj, lebo ist cestou "dam ho dole argumentami" neni dobre
@anonym_autor
- nikto nie je povinny travit cas s tvojim synom
- nikto nie je povinny poziciavat ti auto (preco aj, ked mas svoje?)
- ak mas k veciam po mame citovy vztah, tak si ich zober domov, prenho hodnotu zjavne nemaju
- podiel na nehnutelnosti si vysporiadajte a bude pokoj
- nemusis udrziavat kontakt s niekym, kto sa chova tak ako sa ti nepaci. Ani s vlastnym rodicom.
Ja chapem, ze ti to ublizuje, ale motas sa v tom dobrovolne. Jeho nezmenis ale mozes zmenit svoj postoj k tejto situacii, navod som ti dala.
Nechápem prečo sa rieši čo bolo...
A tak asi chce viac šetriť a možno ťa vyplatiť za dom...nieje to problém?
Vieš prečo nechce byt s vnukom?
A pomohla si mu aj ty niekedy inak?
Múdrejsí ustúpi,načo komu bude dobrá vojna s otcom? Stiahni sa a zmeň pristup. Neviem kolke z nas s autom v servise si bežia pozičiavať otcove....
A pomohla si mu aj ty niekedy inak?
@anonym_a17225
pomahame mu aj s manzelom strasne vela.roznymi sposobmi.
financne. technicke veci.
nie, mne to rozum neberie ze niekto je radaej ked mu stoji auto pred domom, ako pozicat vlastnej blizkej rodine, ako si dokaze pytat peniaze za to co dopestuje, dochova. alebo ze nechce byt so svojim jedinym vnukom ale na fb vypisuje ako ho lubi. na opatrovatelky minam neskutocne peniaze, to mi je tiez od neho vycitane ze som zla matka ze nejdem na očr ze praca mi je prednejsia( dieta ma len soplik, ziadne teploty)
@anonym_autor
- nikto nie je povinny travit cas s tvojim synom
- nikto nie je povinny poziciavat ti auto (preco aj, ked mas svoje?)
- ak mas k veciam po mame citovy vztah, tak si ich zober domov, prenho hodnotu zjavne nemaju
- podiel na nehnutelnosti si vysporiadajte a bude pokoj
- nemusis udrziavat kontakt s niekym, kto sa chova tak ako sa ti nepaci. Ani s vlastnym rodicom.
Ja chapem, ze ti to ublizuje, ale motas sa v tom dobrovolne. Jeho nezmenis ale mozes zmenit svoj postoj k tejto situacii, navod som ti dala.
@sissy27 veru povinny nie je. malo by to byt od srdca prirodzene.
@anonym_a17225
pomahame mu aj s manzelom strasne vela.roznymi sposobmi.
financne. technicke veci.
nie, mne to rozum neberie ze niekto je radaej ked mu stoji auto pred domom, ako pozicat vlastnej blizkej rodine, ako si dokaze pytat peniaze za to co dopestuje, dochova. alebo ze nechce byt so svojim jedinym vnukom ale na fb vypisuje ako ho lubi. na opatrovatelky minam neskutocne peniaze, to mi je tiez od neho vycitane ze som zla matka ze nejdem na očr ze praca mi je prednejsia( dieta ma len soplik, ziadne teploty)
@anonym_autor kašli na materiálne veci ale povedal ti prečo s ním nechce byt?
Ci len počas chorôb nechce s nim byt?
@sissy27 veru povinny nie je. malo by to byt od srdca prirodzene.
@anonym_autor preco minas vela na opatrovatelky? Ved mas manzela, preco sa o dieta v case choroby nestara aj on? Preco by ti mal poziciavat peniaze? Ste dvaja pracujuci a nevychadzate? Prepac, ale zacina to vyzerat, ze za vlastnu neschopnost obvinujes otca. Ale on si svoje odrobil, odchoval, nema voci tebe a tvojmu dietatu ziadnu povinnost a ty prestan trucovat, ze sa nechova podla tvojich ocakavani.
Veľmi často sa stáva, že dospelé deti stále podvedome čakajú, že ak budú dosť trpezlivé, dosť chápavé alebo nájdu tie správne argumenty, rodič konečne uvidí, ako veľmi ich zraňuje. Lenže človek, ktorý roky nepreberá zodpovednosť za svoje správanie, sa zriedka zmení preto, že mu niekto nastaví dokonalejšie zrkadlo. Skôr sa bude brániť, prekrúcať alebo útočiť ešte viac. Po strate matky sa vo vašom rodinnom systéme spustili dva silné procesy. Prvým je presmerovanie agresie. Váš otec sa k vám začal správať presne tak, ako sa kedysi správal k vašej mame. Tým, že mama odišla, stratil svoj pôvodný ventil pre vlastnú frustráciu, neistotu či hnev. Podvedome ste toto uvoľnené miesto „hromozvodu“ prebrali vy. To, čo vidíte, nie je nová verzia vášho otca, je to jeho reálna tvár, ktorú pred novou partnerkou zatiaľ maskuje, no doma ju zo zvyku odkrýva. Druhým vzorcom je vaša vlastná pasívna pozícia obete spojená s pocitom viny. Na začiatku textu spomínate, že ste ho po smrti mamy „nepodržali“. Tento tichý pocit zlyhania vás dnes paralyzuje a núti vás znášať rany, ktoré by ste od nikoho iného nezniesli. To, čo vás však zraňuje najviac, nie je len otcovo správanie, ale vaša vlastná bezmocnosť. Chcete od neho uznanie, prijatie a lásku pre seba aj svojho syna, no chodíte si po ne k prameňu, ktorý je momentálne vyschnutý a toxický. Logika ani fakty na človeka, ktorý klame, prekrúca minulosť a chráni si svoje ego, neplatia. Ak na neho zaútočíte argumentmi, len potvrdíte jeho naratív, že vy ste tá zlá a on získa zámienku na ďalší útok. V tejto hre nemôžete vyhrať, pretože pravidlá určuje on. Zmeňte menu, v ktorej s ním obchodujete. Keď vás kritizuje, nereagujte plačom ani obhajobou. Plač a hádka sú pre neho dôkazom, že má nad vami moc. Skúste vecnú, chladnú reakciu. Pokiaľ máte v dome podiel, riešte to právne alebo vecne, nie emocionálne. Obmedzte návštevy na absolútne minimum. Ak syn vidí, že od dedka odchádzate s plačom, táto situácia netoxifikuje len vás, ale učí aj jeho, že nechať si ubližovať je v poriadku. Niekedy je najväčším prejavom lásky k sebe (aj k synovi) odoprieť druhému človeku prístup k vášmu prežívaniu. Ak by ste si úprimne priznali, že váš otec sa už možno nikdy nezmení, čo by ste potrebovali zmeniť vy vo svojom správaní, aby vás jeho slová a postoje prestali tak hlboko zraňovať? Dôležitejšie je začať chrániť seba. Menej vysvetľovať, menej sa obhajovať, viac si všímať, po akých stretnutiach odchádzate s pocitom pokoja a po akých s plačom. Hranica nie je trest pre neho. Hranica je starostlivosť o vás.
@anonym_autor preco minas vela na opatrovatelky? Ved mas manzela, preco sa o dieta v case choroby nestara aj on? Preco by ti mal poziciavat peniaze? Ste dvaja pracujuci a nevychadzate? Prepac, ale zacina to vyzerat, ze za vlastnu neschopnost obvinujes otca. Ale on si svoje odrobil, odchoval, nema voci tebe a tvojmu dietatu ziadnu povinnost a ty prestan trucovat, ze sa nechova podla tvojich ocakavani.
@sissy27 toto sme sa nejako nepochopili/ manzel nepojde na ocr - je na veducej pozicii a nie je to u nich mozne ( resp je ale asi by ho to stalo job) a ja mam tiez peknu poziciu o ktoru nechcem prist kvoli tomu je za kazdy maleho soplik ostanem doma. neviem kde pisem o poziciavani si penazi , to nie
Su tou jeho partnerkou ako vychadzaš.byva tam s nim?
@janinah velmi dobre vychadzame, ona obcas maleho postrazi.
Teraz sa postav pred zrkadlo a uvidis tam neco velmi zaujimave. To co vlastne vycitas svojmu otcovi. Noze sa lepsie pozri. Vidis to tam?
To co nas stve u druhych, tak asi preto, ze sme to nevyriesili este u seba.
Tebe vadi, ze sa nestara o vnuka.
Ale ty chodis do prace a platis opatrovatelku - cize tiez velmi rada tu zodpovednost za dieta delegujes, kvoli vlastnym zaujmom.
Ja rozumiem, ze mas na to racionalne dovody.
Ale ty nemozes riadit zivot niekomu inemu, aby sa tebe zlahcil, aby ty si sa mala lahsie, lepsie.
Ty si uz rodic, a chovas sa k svojmu synovi, ako tvoj otec k tebe.
nejako sa to tu otaca proti mne, takze asi je ok ked je stary rodic lakomy klamar a sebec. okej porozmyslam o tom inac
Veľmi často sa stáva, že dospelé deti stále podvedome čakajú, že ak budú dosť trpezlivé, dosť chápavé alebo nájdu tie správne argumenty, rodič konečne uvidí, ako veľmi ich zraňuje. Lenže človek, ktorý roky nepreberá zodpovednosť za svoje správanie, sa zriedka zmení preto, že mu niekto nastaví dokonalejšie zrkadlo. Skôr sa bude brániť, prekrúcať alebo útočiť ešte viac. Po strate matky sa vo vašom rodinnom systéme spustili dva silné procesy. Prvým je presmerovanie agresie. Váš otec sa k vám začal správať presne tak, ako sa kedysi správal k vašej mame. Tým, že mama odišla, stratil svoj pôvodný ventil pre vlastnú frustráciu, neistotu či hnev. Podvedome ste toto uvoľnené miesto „hromozvodu“ prebrali vy. To, čo vidíte, nie je nová verzia vášho otca, je to jeho reálna tvár, ktorú pred novou partnerkou zatiaľ maskuje, no doma ju zo zvyku odkrýva. Druhým vzorcom je vaša vlastná pasívna pozícia obete spojená s pocitom viny. Na začiatku textu spomínate, že ste ho po smrti mamy „nepodržali“. Tento tichý pocit zlyhania vás dnes paralyzuje a núti vás znášať rany, ktoré by ste od nikoho iného nezniesli. To, čo vás však zraňuje najviac, nie je len otcovo správanie, ale vaša vlastná bezmocnosť. Chcete od neho uznanie, prijatie a lásku pre seba aj svojho syna, no chodíte si po ne k prameňu, ktorý je momentálne vyschnutý a toxický. Logika ani fakty na človeka, ktorý klame, prekrúca minulosť a chráni si svoje ego, neplatia. Ak na neho zaútočíte argumentmi, len potvrdíte jeho naratív, že vy ste tá zlá a on získa zámienku na ďalší útok. V tejto hre nemôžete vyhrať, pretože pravidlá určuje on. Zmeňte menu, v ktorej s ním obchodujete. Keď vás kritizuje, nereagujte plačom ani obhajobou. Plač a hádka sú pre neho dôkazom, že má nad vami moc. Skúste vecnú, chladnú reakciu. Pokiaľ máte v dome podiel, riešte to právne alebo vecne, nie emocionálne. Obmedzte návštevy na absolútne minimum. Ak syn vidí, že od dedka odchádzate s plačom, táto situácia netoxifikuje len vás, ale učí aj jeho, že nechať si ubližovať je v poriadku. Niekedy je najväčším prejavom lásky k sebe (aj k synovi) odoprieť druhému človeku prístup k vášmu prežívaniu. Ak by ste si úprimne priznali, že váš otec sa už možno nikdy nezmení, čo by ste potrebovali zmeniť vy vo svojom správaní, aby vás jeho slová a postoje prestali tak hlboko zraňovať? Dôležitejšie je začať chrániť seba. Menej vysvetľovať, menej sa obhajovať, viac si všímať, po akých stretnutiach odchádzate s pocitom pokoja a po akých s plačom. Hranica nie je trest pre neho. Hranica je starostlivosť o vás.
moj plac nevidi ani otec, ani moj syn. je to nieco co drzim v sebe.
Teraz sa postav pred zrkadlo a uvidis tam neco velmi zaujimave. To co vlastne vycitas svojmu otcovi. Noze sa lepsie pozri. Vidis to tam?
To co nas stve u druhych, tak asi preto, ze sme to nevyriesili este u seba.
Tebe vadi, ze sa nestara o vnuka.
Ale ty chodis do prace a platis opatrovatelku - cize tiez velmi rada tu zodpovednost za dieta delegujes, kvoli vlastnym zaujmom.
Ja rozumiem, ze mas na to racionalne dovody.
Ale ty nemozes riadit zivot niekomu inemu, aby sa tebe zlahcil, aby ty si sa mala lahsie, lepsie.
Ty si uz rodic, a chovas sa k svojmu synovi, ako tvoj otec k tebe.
@anonym_97b137 mojho maleho miljem, kazdu volnu chvilu som s nim, homeofice s nim beriem vzdy ked sa da, ale o svoju pracu som sa dlho snazila, je to vynimocna pozicia a hypoteku treba platit, takze co, necham si ujst dobru pracu preto, ze syncek skolkar ma casto sople?? je vesely je zdravy, ale rodicovska skoncila, treba makat, ano radsej zaplatim opatrovatelku ako prist o pracu alebo zatazovat starkeho ktory si to nepraje travit cas s vnukom.
@anonym_autor preco minas vela na opatrovatelky? Ved mas manzela, preco sa o dieta v case choroby nestara aj on? Preco by ti mal poziciavat peniaze? Ste dvaja pracujuci a nevychadzate? Prepac, ale zacina to vyzerat, ze za vlastnu neschopnost obvinujes otca. Ale on si svoje odrobil, odchoval, nema voci tebe a tvojmu dietatu ziadnu povinnost a ty prestan trucovat, ze sa nechova podla tvojich ocakavani.
@sissy27 nerieste prosim financie, o to tu predsa vobec nejde.
Ci len počas chorôb nechce s nim byt?
@anonym_a17225 kedykolvek ked je to viac ako na dve hodiny. to uz je moc. idealne hodina.
@anonym_autor
- nikto nie je povinny travit cas s tvojim synom
- nikto nie je povinny poziciavat ti auto (preco aj, ked mas svoje?)
- ak mas k veciam po mame citovy vztah, tak si ich zober domov, prenho hodnotu zjavne nemaju
- podiel na nehnutelnosti si vysporiadajte a bude pokoj
- nemusis udrziavat kontakt s niekym, kto sa chova tak ako sa ti nepaci. Ani s vlastnym rodicom.
Ja chapem, ze ti to ublizuje, ale motas sa v tom dobrovolne. Jeho nezmenis ale mozes zmenit svoj postoj k tejto situacii, navod som ti dala.
@sissy27 bolo dedicske, je to vysporiadane. ja otcov majetok nepotrebujem… akize vas koment nechapem vobec. otec sa ku mne chova ako k mrtvej manzelke pred tym. to ma boli najviac.
Keď nabudúce na FB napíše ako vnuka ľúbi, tak mu tam daj koment, že a kedy mu to konečne dá aj naživo najavo. Alebo niečo v tom zmysle.
Veľmi často sa stáva, že dospelé deti stále podvedome čakajú, že ak budú dosť trpezlivé, dosť chápavé alebo nájdu tie správne argumenty, rodič konečne uvidí, ako veľmi ich zraňuje. Lenže človek, ktorý roky nepreberá zodpovednosť za svoje správanie, sa zriedka zmení preto, že mu niekto nastaví dokonalejšie zrkadlo. Skôr sa bude brániť, prekrúcať alebo útočiť ešte viac. Po strate matky sa vo vašom rodinnom systéme spustili dva silné procesy. Prvým je presmerovanie agresie. Váš otec sa k vám začal správať presne tak, ako sa kedysi správal k vašej mame. Tým, že mama odišla, stratil svoj pôvodný ventil pre vlastnú frustráciu, neistotu či hnev. Podvedome ste toto uvoľnené miesto „hromozvodu“ prebrali vy. To, čo vidíte, nie je nová verzia vášho otca, je to jeho reálna tvár, ktorú pred novou partnerkou zatiaľ maskuje, no doma ju zo zvyku odkrýva. Druhým vzorcom je vaša vlastná pasívna pozícia obete spojená s pocitom viny. Na začiatku textu spomínate, že ste ho po smrti mamy „nepodržali“. Tento tichý pocit zlyhania vás dnes paralyzuje a núti vás znášať rany, ktoré by ste od nikoho iného nezniesli. To, čo vás však zraňuje najviac, nie je len otcovo správanie, ale vaša vlastná bezmocnosť. Chcete od neho uznanie, prijatie a lásku pre seba aj svojho syna, no chodíte si po ne k prameňu, ktorý je momentálne vyschnutý a toxický. Logika ani fakty na človeka, ktorý klame, prekrúca minulosť a chráni si svoje ego, neplatia. Ak na neho zaútočíte argumentmi, len potvrdíte jeho naratív, že vy ste tá zlá a on získa zámienku na ďalší útok. V tejto hre nemôžete vyhrať, pretože pravidlá určuje on. Zmeňte menu, v ktorej s ním obchodujete. Keď vás kritizuje, nereagujte plačom ani obhajobou. Plač a hádka sú pre neho dôkazom, že má nad vami moc. Skúste vecnú, chladnú reakciu. Pokiaľ máte v dome podiel, riešte to právne alebo vecne, nie emocionálne. Obmedzte návštevy na absolútne minimum. Ak syn vidí, že od dedka odchádzate s plačom, táto situácia netoxifikuje len vás, ale učí aj jeho, že nechať si ubližovať je v poriadku. Niekedy je najväčším prejavom lásky k sebe (aj k synovi) odoprieť druhému človeku prístup k vášmu prežívaniu. Ak by ste si úprimne priznali, že váš otec sa už možno nikdy nezmení, čo by ste potrebovali zmeniť vy vo svojom správaní, aby vás jeho slová a postoje prestali tak hlboko zraňovať? Dôležitejšie je začať chrániť seba. Menej vysvetľovať, menej sa obhajovať, viac si všímať, po akých stretnutiach odchádzate s pocitom pokoja a po akých s plačom. Hranica nie je trest pre neho. Hranica je starostlivosť o vás.
@bjnr dakujem. tento komentar mi pomohol. je to od AI???
Nechápem prečo sa rieši čo bolo...
A tak asi chce viac šetriť a možno ťa vyplatiť za dom...nieje to problém?
Vieš prečo nechce byt s vnukom?
@anonym_a17225 neviem ako to myslite , ved prebehlo dedicske konanie po mamke, z coho ma ma akoze vyplacat este, ved ked zomrie on, bude dalsie dedicske…
@patrike… 62… byval taky aj ovela skor. ale az teraz to citim na vlastnej kozi
@anonym_autor to musíš byt už ženská okolo 40, nie? To ta takto rozhádže nejaký dedko? No však mu povedz všetko tak ako si to napísala sem. On by si možno vstúpil do svedomia, ale keď ty aj tvoja mamička ste sklopili uši a maximálne ste sa cítili ublížené, tak si mysli, že si to môže dovoliť. Ukaž mu, že jeho správanie ma konzekvencie… však to učíme už malé deti… načase postaviť sa sama za seba!
@anonym_autor to musíš byt už ženská okolo 40, nie? To ta takto rozhádže nejaký dedko? No však mu povedz všetko tak ako si to napísala sem. On by si možno vstúpil do svedomia, ale keď ty aj tvoja mamička ste sklopili uši a maximálne ste sa cítili ublížené, tak si mysli, že si to môže dovoliť. Ukaž mu, že jeho správanie ma konzekvencie… však to učíme už malé deti… načase postaviť sa sama za seba!
@anonym_b17a7f suhlasim s tymto komentarom. ale netrafili ste. ja som sem uz davnejsie pisala pribeh o tom, ako mi chodia vyplakavat rodicia, raz jeden , raz druhy,kvoli ich manzelstvu. moja mamka neklopila usi. u nich to vyriesila az jej smrt. otec sa zosypal. prisahal mi ako ho to vsetko mrzi,ako sa k nej spraval. ako mi pomoze s malym, aby som mohla pracovat, a mame to tu….chova sa hnusne ku mne a ja neviem co s tym. ale asi to necham tak, je stary… kupim si dalsie auto, rezervne. zaplatim opatrovatelky. a budem sa snazit ho moc neotravovat, lebo ved vlastneho otca ziadat o pomoc je na modrom koniku- podla niektorych komentarov - prilis.
@anonym_b17a7f suhlasim s tymto komentarom. ale netrafili ste. ja som sem uz davnejsie pisala pribeh o tom, ako mi chodia vyplakavat rodicia, raz jeden , raz druhy,kvoli ich manzelstvu. moja mamka neklopila usi. u nich to vyriesila az jej smrt. otec sa zosypal. prisahal mi ako ho to vsetko mrzi,ako sa k nej spraval. ako mi pomoze s malym, aby som mohla pracovat, a mame to tu….chova sa hnusne ku mne a ja neviem co s tym. ale asi to necham tak, je stary… kupim si dalsie auto, rezervne. zaplatim opatrovatelky. a budem sa snazit ho moc neotravovat, lebo ved vlastneho otca ziadat o pomoc je na modrom koniku- podla niektorych komentarov - prilis.
@anonym_autor Mam podobneho otca. Ma nevyspytatelne vybuchy. Nikdy nevies,aku naladu natrafis. My tam uz chodime s nechutou. Ked mu nieco povies,tak sa urazi,ze je to jeho nazor a preco by si nemohol povedat,co chce. Darmo mu vysvetlujeme,ze povedat moze,ale nie takym tonom. Nezmeni sa nic ani ked mu nastavis zrkadlo. Ale trapi to aj mna,aj surodencov.
Kolko ma rokov ? Lebo strykovi sa takto prejavovala zacinajuca demencia.