Rodičovský dom a vyplatenie súrodencov

Zaujimalo by má koľko máte našetrené, keď nie je problém vyplatiť dvoch súrodencov z 5000m2 či koľko pozemku a veľkého nového domu, ale je problém kúpiť si vlastný pozemok a postaviť primeraný dom. Pochybujem, že súrodencom by stačilo po 10tisic. My sme tak vyplatili svokrovcom byt, a keď sme povedali, že ho po 5 rokoch chceme predať, tak svokra hneď, že ona by sa tam vrátila, len už sa nevyjadrila, či by nám zan zaplatila len to, čo sme vyplatili druhého syna, alebo trhovú hodnotu terajšiu

@janka_266
Ja to vidim tak,ze aktualne by to bolo vyhodne iba pre nu. Kedze sama autorka uviedla,ze taky velky pozemok je drahy. Tak realne taku sumu by surodencom nevyplatila. Mamka by jej to predala lacnejsie. A tu je ten problem pre surodencov, ktory autorka odmieta vidiet. Sestra pride k super pozemku a za lacno. Usta zalepi surodencom omrvinkou oproti realnej sume. A uz to TOP vztahy nebudu. Teda ostatni surodenci budu drzat spolu a na nu budu mat tazke srdce ako ich chcela obabrat.
Autorka ak by chcela jednaf ferovo vo vysporiadani,tak si vezmem realnu hodnotu pozemku na zaklade znalca a tu potom vyplatim surodencom. Lenze tolko penazi nema ako sa vyjadrila.
Akokolvek by som mala super vztah so surodencom,toto by ma velmi ale velmi nahnevalo ako ma chce sestra odrbat

Drahý Bože, ďakujem Ti, že nemám takýchto súrodencov, čo vidia len seba a seru na ostatných

@timing veď toto, ja tiež očakávam, že ako sa to u nás zvrtne, ale keď sa ho súrne potrebovali zbaviť a nemohli čakať už ani rok, kým by sme postavili dom 🤷‍♀️Mame v rodine ešte tiež podobnych záujemcov o vyplácanie a prepis majetku za života a dokonca ani nie medzi súrodencami, ale vnuk pýta dom starého otca. A keď sa im povie reálna suma, ktorú by mal vyplatiť, tak to už je veľa. Každý by si mal postaviť pekne svoje. A tie ich super nadštandardne vzťahy sa ukážu pri dedičskom konaní.

Urcite nie, je to rodicovsky dom, je pre vsetkych "nanezaplatenie", , jednoducho by si s nimi vybabrala, ci chces, ci nie

Je rozdiel ak súrodencov vyplatíš teraz alebo o niekoľko rokov, kedy ešte dom a pozemok stúpnu na hodnote. Myslím, že práve kvôli tomu by boli súrodenci ukrátení ak by ste to riešili teraz. Rodičia si to asi neskôr aj uvedomili. Určite by som do toho nešla, ale hľadala si vlastné bývanie ďalej od rodičov. Spoločené bývanie väčšinou naruší aj tie najlepšie vzťahy.

@suzitok toto tiež nemusí byť štastne riešenie. Poznám prípad, keď súrodencom vadí, že najmladší byva zadarmo - rozumej bez hypotéky. Oni by práveže vyplatenie privítali...Nuž ale bývajú v domoch, takže potrebu chodiť na záhradu, sadiť si, nemajú.

@mogaa ale veď zas sa do autorky neobuvaj, že silou mocou niečo chce a basta. Z jej pohľadu sa jej to zdalo ako ideálne riešenie, mamina reakcia ju zaskočila a tak chcela počuť iné názory, ktoré tu aj našla.

Rozvrwti to vztahy.surodenci si tam ako pises sadia na zahrade, su takto zvyknuty. Ty im to zoberies. Uz teraz si proti, aby to tak bolo aj nadalej. Budu pri mamine zakazdym ked budu chciet. Nemozes to zakazat a ver mi casom to bude prekazat. Plno deti, ludi neustale na dvore v dome. Aj tie najlepsie vztahy dokaze spolocne byvanie poriadne nastrbit. Sama tak zijem. Nikdy viac by som, do toho nesla. Porozpravaj so surodencami. Oni su ty, ktory ti daju odpoved. Mozno ich bude stacit vyplatit a budu spokojny. To ze nebudu moct vyuzivat zahradu aj nadalej ich upozorni dopredu

@jaroe podla mna takto žiť nikdy nie je dobrým riešením

Ako sa budeš cítiť keď tam budú chodiť vnúčatá možno aj na cele prázdniny to ti na nervy pôjde určite .. my sme si takto dom vyplatili ale predtým sme sa tak pohádali ze až ……naozaj nerob to mama s otcom si možno chcú v pokoji užiť aj vnúčence ze budú chodiť aj na celé prázdniny ale k starým rodičom nie do pól domu a pól záhrady …

Inak toto keby odomna chcelo moje dieta, tak ho metlou z domu vyzeniem 😀

Podla mna prave preto tvoji rodicia stavali velky dom, aby tam hociktore z deti s ich rodinami mohli hocikedy prist a citit sa dobre 😉

Nasi maju tiez velky dvojgeneracny dom, ale uz ked sa staval, tak hovorili, ze chcu, aby malo kazde z deti svoju izbu a ked raz budu mat rodiny, tak maju kde spat. Ja s bratom sme uz par rokov prec z domu osamostatneni, ale, teda, zda sa mi uplne prirodzene, ze ked dojdeme k nasim, tak mame svoje izby. Ja som si svoju izbu zariadila za vlastne (nabytok, gauc, zaclony, koberec...no vsetko), takze aj ked uz byvam vo svojom, tak stale sa u nasich citim, ako doma. A celkovo, ked si to tak zoberiem, tak dojdeme na vikend, aj porobime daco, co treba, manzel pomaha s tazkymi fyzickymi pracami, ja pomozem daco v dome, zahradke, navarim, popolievame zahradku. Ideme si do chladnicky kedy chceme, ideme do zahradky kedy chceme, urobime si kavu kedy chceme. Mame bezne donesiem cibulky, redkvicky, uhorky, atd...co ja som uz na balkone nemala kde posadit, tak posadi ona v zahradke. Ked odchadzame od nasich, tak nam bezne nabali zeleninu, ovocie, kompoty a take.

A toto cele by padlo, ak by teraz niektory moj surodenec povedal, ze tu ta vyplatim a viac mi tu na nic nesahaj, dojdi iba na navstevu, uz tu na nic nemas pravo. Kym su rodicia relativne mladi, tak je to take divne. Skor si to viem predstavit, ked budu stari a uz nebudu vladat robit okolo domu.

Podla mna budete mat lepsie vztahy, ked sa teraz budete surodenci s rodinami stretavat u rodicov. Teraz sa tam citite vsetci dobre. Ved baby ti uz vyssie pisali, ako to bude potom. Ale inak ma aj trochu prekvapilo, ze pises, ze mas priatela. Mozno aj toto hra v tvoj neprospech, co sa tyka nesuhlasu tvojich rodicov. Manzel je manzel.

riešime niečo podobné, akurát že môj muž sa pustil do stavby domčeka pre rodičov na rovnakom pozemku, ako je teraz rodičovský dom. tam by mali ísť bývať. naňho by niekedy mal byť napísaný veľký dom, ktorý potrebuje značnú rekonštrukciu a tam chce, aby sme sa presťahovali my a starali sa neskôr o rodičov. no a v rámci vyplatenia na jeho sestru napíše časť pozemku a ten malý domček, "aby sa mala kam vrátiť a kam si prísť oddýchnuť s rodinou z bytu"... čiže u nás je trošku rozdiel v tom, že to "mužove" nikdy celkom nebude. ani materiálne, ani pocitovo, keďže svokrovci sú tam stále doma a je jasné, ako to celé napokon dopadne s "pánom domu". a sama to píšeš, že čakáš, že to po vyplatení už bude vaše... lenže rodičia stále aj po prepísaní majetku majú svoj rozum, svoje zvyky, svoje predstavy a potreby... a tam niekde vznikajú problémy. je to prirodzené, tak to funguje všade, ak žijú viaceré generácie a každá má nejakú predstavu. hoci každá rodina si môže povedať, že: u nás to bude inak, nebudeme sa miešať jeden druhému do života. a potom príde realita.

čo vyhovuje všetkým dnes, nemusí vyhovovať o rok, desať, tridsať rokov. z akýchkoľvek dôvodov, ale na to sa teraz nikto nepozerá, najmä ak sú rodičia relatívne mladí a vitálni. ja tieto dohody beriem ako "čertove spolky" a nikdy nerobia dobrotu. o to viac, ak celá rekonštrukcia a stavba a všetko okolo toho vyjde viac, ako iné možnosti. a čo je aj vo vašom prípade - súrodenci v rámci vyplatenia dostanú podstatne nižšiu sumu, ako by dostali, ak by sa to delilo spravodlivo v rámci dedičstva. navyše zrazu budú v rodičovskom dome cudzí, lebo "tak viete, chceme to mať pre seba"... a možno by im to nevadilo teraz, ale raz celkom určite áno. nikto nežije "pre pekné oči". a tvoja mamina sa na to takto pozerá, čo si váž, lebo máloktorý rodič sa na tieto veci pozerá triezvo. skôr deti tlačia do riešenia, "kým žijú, až je všetko na poriadku"... a potom začne len tá pravá zábava, keď sa podelia majetky.

úprimne, od zdravého rozumu cez všetky tie koníkovské diskusie o spolužití rodičov a detí/neviest/zaťov až po právnika, s ktorým som sa radila v našom prípade (nie pre peniaze, ale vo všeobecnosti aj s ohľadom na našu aktuálnu situáciu, ktorú s mužom máme), by do tohto s triezvym zmýšľaním NIKTO nešiel, ak by mal iné možnosti (čo my máme a evidentne ich máte aj vy). o to viac, ak je to o tom, že "my si predsa rozumieme a my sa predsa nikdy nepohádame"... akékoľvek majetky, akékoľvek spolužitie s rodičmi robí obrovské problémy, zo sto je možno jedna rodina, kde to klape... a ak majú tvoji rodičia také pocity teraz, asi to nebude celkom ideál.

ono to predsa nie je len o tom krásnom, že postaráme sa, budeme spolu, budeme mať svoje, dáme si kávičku na terase, zveľadíme si a bla bla bla. rodičia starnú, vy tiež. každý má nejakú predstavu a veruže "právo dožiť" neznamená sedieť ticho v izbičke a čakať na smrť. veď len nedávno tu bola debata, ako mladí nevedeli mame vysvetliť, aby nehádzala kosti psovi na podlahu, lebo oni do nej dali kopec peňazí. je to blbosť, však? ale to už vygradovalo veľké množstvo vecí, ktoré sa nakopili, až autorka diskusie riešila, že je to predsa už ich a rodičia majú len právo dožiť... takže nie je to len o peniazoch, o listoch vlastníctva, je to o extrémne veľa veciach, ktoré si uvedomuje len málokto, kto do toho ide. samozrejme, ideály má každý... len potom to niekde buchne.

necitala som prispevky ale ak mate dobry vztah s rodicmi i surodencami, dohodni sa najma s nimi co oni na to, my sme tak rozdelili rodicovsky, isla som ta byvat ja a surodencov som vyplatila (po pravde aj boli radi, lebo sa im korunky zisli - mali hypoteky) + maju kluce od nas a ak chcu prist vzdy su vitani mame super vztah a vsetci navzajom vieme co je vlastne byvanie ale aj sa navstevujeme, je to fakt len o dohode, este je moznost odkupit len cast domu od rodicov + zahradu a cast domu kde byvaju rodicia nechas napisanych na rodicov a bude to UPLNE ich a mozu si tam pozyvat navstevy ako sa im zachce, mate svoje dvere na kluc tak tak budete 2 samostatne jednotky, este by som poriesila i 2 samostatne kurenia, vodu, elektriku... a fungujete samostatatne, ked rodicia zostarnu tak kto ich dochova zdedi zvysok... je to len na vas

Prečo by súrodenci chceli teraz vyplácať, keď peniaze nutne nepotrebujú, majú kde bývať a môžu chodiť k rodičom na záhradu, vypustiť tam decká oddýchnuť si.Navyse o 20-30r. bude mať dom a pozemok inú hodnotu, ved pre nich z tvojho riešenia vyplývajú len samé nevýhody.

@autorka, este ma napadlo… pises, ze mas nasetrene, pozri si cenu pozemkov a novych domov v okoli, kde byvas… zistis kolko by pozemok a dom rodicov stal realne. Potom sa zamysli, kolko si chcela vyplatit dvoch surodenov, lebo teda podla mna by to bola pomerne rovnaka suma, ako keby ste isli stavat. Ak si si myslela, ze toto by bola lacnejsia alternativa, tak bud uprimna a priznaj sama sebe, ze by si ich vyplatila za nizsiu sumu a to fakt nie je moc fer a mozno aj toto tvoja mama nakoniec zohladnila.

ahoj, ja tak zijem so svokrovcami, nechod do spolocneho byvania. Teraz este nevidis , to co pride po tom.

@kasokri presne tak, predpokladam, kedže rodičia su este mladý, tak aj ona aj súrodenci sú este mladí bez detí...tie nespomína. Vtedy je to ešte super. Tie pravé problémy vo vzťahoch prídu až s deťmi.

Ja len tak na okraj. Vieš si predstaviť, čo to reálne znamená doopatrovať rodičov? To ťa totiž bude čakať. A môže to mať veľmi náročnú podobu.

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že výsledok dvojgeneračneho bývania bol absolútny konflikt v rodine kedy sa rodina absolútne rozhádala. A vzťahy boli má začiatku tiež výborne. Mladá rodina má bývať sama. Ja som si kúpil svoj byt. Otca, starých rodicov a mamu môžem ísť pozrieť kedy budem chcieť (mama je v zahraničí sú obmedzenia momentálne) ... ale idem si do svojho a NIKDY pokial nebudem musieť zo zdravotných dôvodov tak nebudem o dvojgeneračnom bývaní uvažovať.

Tu neide o módu, ale o skúsenosti iných. Naši tiež tak vyplatili z domu ockovu sestru.. a vzťahy boli TOP práve do toho momentu.. lebo po čase našim, a najmä mame - neveste, začalo prekážať, že tam ockova sestra chodila ako predtým, brala veci, starí rodičia pestovali a chovali pre nich ako doteraz, teda oni už nie, robili to naši, lebo oni už nevládali,chodili tam k starkým na celé prázdniny sesternice, ale reálne na ne varila, prala moja mama, samozrejme na dome sa nič nemohlo meniť a rekonštruovať, lebo načo to chcete, toto je tak dobre ako je, žila aj prababka, bolo ju treba dochovať a hádaj, kto to robil.. ockovi to tak neprekážalo, lebo však to bola jeho rodina. Ale moju mamu, pochopiteľne, ktorá za takéto bývanie zaplatila a prakticky tam bola cudzia, to po čase začalo riadne štvať.. a začali sa kopiť hádky. A poviem hnusne, pokoj nastal, až keď zostali dvaja, lebo môj otec nikdy nevedel vybrať medzi mamou (nami) a rodičmi, a sedel na dvoch stoličkách.

To všetko ti ženy nepíšu preto, lebo ťa chcú presvedčiť, že treba ísť preč, aj keď je všetko OK. Ak máte super vzťahy, je to perfektné, ale mňa hneď zaujala tá časť tvojho príspevku, ako tvoja mama to najprv sama navrhla a teraz už z toho cúva vonku.. ak aj napriek tomu ju teraz presvedčíte, ja by som už taká istá ultra super top vzťahmi do budúcna nebola.. Každý je citlivý na vlastný majetok, tvoji rodičia budú vnímať dom ako ich majetok, aj keď papierovo už nebude, a je to aj prirodzené. A v neposlednom rade tam ešte máš manžela, ktorý je tam zať, nie sú to jeho rodičia a on sa na tie veci tiež po čase bude pozerať inými očami, ako teraz.

V každom prípade, dúfam, že to dobre dopadni k spokojnosti Vás všetkých.

Podla mna si nadmieru neslusna, ked riesis rodicovsky majetok uz pocas ich zivota.
Ani jeden z tvojich napadov nie je dobry.
Najskor sa s priatelom zoberte, potom si kupte maly domcek samostatne od rodicov.

10 rokov je dom prepísaný na nás, ale keď chcem vymeniť dvere, alebo vyhodiť starú skriňu nemôžem, lebo svokra nedovolí... stále je tu ich starý nábytok a keď už konečne presadím svoje a jednu skriňu vyhodím, tak aj tak počúvam, že prečo??? veď je ešte dobrá!!! príde k nám hocikedy bez ohlásenia, úplne nevhodne... manžel s tým až taký problém nemá, je to jeho mama, ale mne to teda extrémne vadí... nie je ochotná akceptovať žiadne pravidlá, lebo to bol pôvodne JEJ dom a keď sa ozvem, tak je tri dni zdutá... dvor a záhradu máme spoločnú so švagrom a tam už vôbec sa nedá nič samostatne robiť... takže tak ...

@oblecenie99 Toto si vystihla úplne presne. Takto isto to fungovalo u mojich svokrovcov a do istého času u mojich rodičov, hoci ti s rodičmi nebývali, ale babka v rámci “delenia majetkov” napisala dom na maminu pred viac ako 20 rokmi. Naši tam vsak nemohli urobiť absolútne nic, babka sa na všetko hnevala. Naopak ona tam bola samozrejme doma a keď jej napadlo natierať ploty, tak “natierala”. Keď jej napadlo vymeniť strechu, vymienala. Však chcela len dobre. Potom sa sťažovala, ako naši nic nerobia. Nemajú čas, musí ona a nevládze. Ale rodicia chodili cez týždeň do prace, celé vikendy trávili tam a makali. A ked babke začala demencia, tak rodicia úplne zahodili svoj spoločný život, riešili len babku a jej výmysly. Ale to zacalo až neskor - kým bola mlada a vitálna, nikto by nic take nepredpokladal, všetci boli šťastní, ako dobre podelili majetky a dali to všetko na poriadok. Prešlo par rokov a zacalo to… zrazu sa zacali chytať za hlavu všetci a aj medzi súrodencami zacalo coro moro. a to súrodenci medzi sebou mali predtym perfektne vzťahy, stále sme sa navštevovali, prazdninovali sme u seba, opekačky a kadečo sme absolvovali. Dokonca mamini súrodenci sú naši krstní a neboli krstní len na papieri, ale naozaj aktivni. Ale predsa aj ich deti vyrástli, aj peniaze, ktoré im “zalepili oci” pri vyplácaní, sa minuli a najmä o rodičov sa bolo razom treba postarať. Predtym si sľúbili, ako budú k dispozicii aj oni, vsak sú to ich rodicia. Jasne, že ked prislo na lámanie chleba, sa všetci stiahli… raz išli tam, potom tam, potom boli chori, potom ich deti mali nieco a vždy im vyšiel čas prist len na návštevu, “zlizat smotanu” a ísť domov. Naopak, moji rodičia sa o babku a dedka starali, riešili aj veci, ktoré “návštevníci” nemuseli a rodičia boli stále u babky ti zlí. Samozrejme, že sa hádali potom aj medzi sebou, lebo mamina to vnímala ako dcéra, ocino ako zať… a tiež začali mat moji rodicia medzi sebou normalny život, až ked babka zomrela. A to babka nebola vobec zlá žena, milovali sme ju, len to brala tak, že je stale ona doma a postupne sa pridruzili iné diagnozy. a takto to funguje asi všade.

A preco to pisem - tu práve premyslam nad tým, keď čítam, ako autorka píše, že rodičov by tam nechali dožit… tak po prvé, rodičia sú mladi - povedzme 50-60tnici, takze takéto spolužitie môže trvať ešte 20-30 rokov (kiežby tu naši rodičia boli čo najdlhsie 🙏) a kým sú rodičia mladi a vitálni, málokto premýšľa, že môže nastať doba, keď bude potrebne rodičov prebalovat, kŕmiť, znášať 24/7 všetky nálady, výmysly, kým toto súrodencov “minie”. A hlavne, že dožiť neznamená stat sa cudzincom na vlastnom (bývalom) pozemku. Samozrejme, že snad každý sa chce o svojich rodičov postarať, ale “právo dozit” zahŕňa sakra veľa veci, na ktoré nikto radsej dopredu nemysli. jedna vec je prist, ked môžem, ked je “pekne”, ked “nemáme nic na plane”, druha je byt k dispozicii 24/7, lebo vsak “sme na teba napísali dom”… a netreba zabúdať na to, že aj partner ma rodičov… a toto neviem, či celkom autorka premyslela. Presne ako každý, kto sa do tohto hrnie, lebo je to “najlepšia moznost”…

A druha vec - vyplatenie. Chápem autorku, že môže ušetriť. ale chápem aj maminu, ktorá ma aj ďalšie deti a chce s nimi tráviť volny cas bez obmedzeni. a úplne chápem akékoľvek pocity, ktoré by súrodenci z toho mali. Možno najprv sa im nápad bude pacit, ved o rodičov bude postarané, nebudú sami, nieco aj súrodenci z toho dostanú… lenze co potom. Predsa len, dnes je hodnota domu iná, ako bude o xy rokov a prečo by mali prist oni skratka, nech sú akékoľvek dobre vzťahy? Najmä ak teda ma autorka s partnerom aj iné možnosti bývania ako u mladých rodičov v dome. U nas - na zaklade skusenosti z nasej rodiny sme si s bratom kedysi povedali, že sa nikdy v živote nebudeme vadiť o majetky a verim, že to tak ostane. Rodičia mali obdobie, kedy strasne chceli deliť majetky za života a dávať to na poriadok, ale zakázali sme im to. Oni to síce poriesili u notára, ale my ako súrodenci to budeme realne “deliť” až v rámci dedičského konania. A tak je to podľa mna najviac spravodlivé. Neviem, ako by to vnímal môj brat, ked už bude mat vlastne deti (človek to casom obvykle vníma inak, ako v momente, keď si súrodenci sľúbia, že raz to nejako podelia), keby na mna rodicia napísali byt, ktorý mal hodnotu 25tis, ja by som ho vyplatila z tejto sumy. dnes ma ten byt hodnotu 80tis. Ak by som ho predala, tiež by som ho v podstate neoklamala, len by vtedy dostal omrvinky… a takto nejako to je aj v tomto prípade. A v milion dalších okolo mna, dokonca aj v rámci našich rodín a stále sa ľudia nevedia poučiť.

Takze, autorka, možno by stalo za to ešte zvážiť iné možnosti, možno s partnerom premysliet aj to, či je s tým naozaj ok alebo je rodičovský dom len tvoje zbožné prianie, ktoré teraz vnímaš ako najlepšiu moznost a inú neberies. A pripadne sadnut si so súrodencami a zistit, ako to teoreticky vnímajú - vrátane starostlivosti o rodičov v neskoršom veku. A skús si premietnuť, či by sa ti to pacilo, ak by bola situácia opačná - ty ako súrodenec, ktory splaca hypotéku a ktorého budú vyplácať “pocitovo”, nie podľa reálnej hodnoty domu. Ty ako súrodenec, ktorý “raz” bude mat nieco na seba napísanú cast pozemku v rámci vyplatenia, pričom ten cas môže byt o 30 rokov… Ty ako súrodenec, ktorého sestra vyplatila v nejakom čase, ale o desať rokov dom napr predala (z rôznych dovodov) za 2nasobnu hodnotu… a myslím, že ďalej nemusim pokracovat

Mňa by celkovo inak zaujímalo čo vedie rodičov (vitálnych a mladých) k tomu aby dom - svoj majetok, prepísali na dieťa. 🙄
Neviem to akosi pochopiť keď si to vezmem z môjho hladiska. Je to len o udržaní tých detí aby zostali doma? či prečo?