Rodičovský dom a vyplatenie súrodencov
Ahojte. Mám 2 súrodencov. Rodicia žijú, majú obrovsky dom a záhradu o výmere 5000m2. Obaja súrodenci sú už osamostatnení (majú byty) a nechcú sa vrátiť. Chodia iba na návštevy. My chceme domček. Rozmýšľali sme postaviť vzadu v záhrade. Rodicia nám s priatelom navrhli, že naco stávať, keď ich dom je obrovsky, nový, v top stave a nikto zo súrodencov doň nechce ísť. Je dvojgeneracny, čiže s rodičmi by sme sa vedeli oddeliť. Navrhli nám, že by sme sa so súrodencami vysporiadali už teraz (zaplatili im ich časti normálne) a dom a pozemok by bol nás. Rodicov by sme tam samozrejme nechali dožiť, na to je zákon. A založiť dom nemusíme, peniaze nie sú problém. Veľmi by sme to chceli. Ale po 2 dňoch po tejto debate mi vola mamina, že predsalen asi nie, lebo že sa citi, že mojich bratov zradi a vysachuje... že chce každému dieťaťu ponuknut domov kým žijú... chapem ale aj tomu nerozumiem... sami to navrhli, je to logické riešenie, naco budeme stavať v záhrade keď toto je nový dom (rodicia sú mladi nedávno dostavali) a ostane prázdny? A my on mame reálny záujem? So súrodencami sme to ešte nedebatovali, mamina sa boji, že sa urazia... ale veď ja ich nejdem oklamat... ale riadne vyplatit, a na návštevu môžu kedykolvek prísť... len mamina hovorila že oni sú v bytoch a radi chodia na dom, aj v záhradke si sadia, a je pravda, že to už by sa mi asi nepacilo, predsalen by to už bolo naše... pozrieť môžu prísť, ale keď to už raz vyplatíme, tak viete... chceme to mat pre seba...
@danulicek no zažila som aj take že sa odmietli starať aj navštevovali iba sem tam …ale keď dotyčný predal kúpil menšie a užíval si dovolenky a tak tak zrazu bol zlý lebo nič nenechal 😁 takže áno nič nie je povinnosť len keď sa má deliť a dediť tak zrazu všetci otrčajú ruky aj tí ktorí nimi nepomohli vôbec 😊 prepáč ale ja ako starý človek očakávam keď sa o mna s bratom rodičia s láskou starali a venovali majú právo dožiť tam kde chcú čiže doma a nie osamote samozrejme v niektorých prípadoch to nie je možné
@daneso joj áno, to sú zas ďalší špecialisti :D tieto majetkové story je v každom prípade zážitok a teda nie celkom príjemný. ale presne o tom to je, že je tu akosi zaužívané vnímať majetok ako záväzok - u detí ako očakávanie, že niekto to po rodičoch zdedí a u rodičov ako povinnosť darovať ho niektorému dieťaťu s vyplatením iných detí. a ak sa niekto vymyká zaužívanému priemeru a svoje peniaze si užíva iným spôsobom, tak je zrazu zle :D
No a čo sa týka tej starostlivosti - úplne súhlasím, že rodičia majú právo dožiť doma a nie osamote v domove. Inak, moji rodičia majú 53 a 54 rokov, ja 35. samozrejme, mňa môže vykotiť ešte dnes a môže nastať aj doba, kedy mi budú musieť meniť plienky oni... Ale za "bežných okolností" starneme, sily ubúdajú, takže som pripravená na to, že keď to bude potrebné, o rodičov sa postarám, pretože sa chcem o nich postarať, hoci s nimi nebývam a ani neplánujem, kým to nie je potrebné zo zdravotných dôvodov. A papierovo nič "ich" nevlastním. Tá vôľa by však nemala byť podmienená darovacou zmluvou, ktorá bude existovať 20-30 rokov, ani potrebou spoločného bývania, najmä ak sú iné možnosti - čo má aj autorka. A stále sú tu ešte súrodenci...Aspoň takto to vnímam ja.
Ja som len poukazovala na to, že právo dožiť - najmä pri 50-60 ročných ľuďoch - neznamená, že budú čakať na smrť, ale žiť naďalej aktívnym životom. Aj vo svojom dome, kde už papierovo majiteľmi nie sú, ale pocitovo naďalej áno. A je to prirodzené, ale práve toto zvykne robiť problém vo vzťahoch. Lebo každý má nejakú predstavu, nejaké fungovanie a spoločné bývanie čo i len na jednom dvore je v 99 percentách veľký problém. O to viac, ak existuje iný problém ešte predtým. Takže ja som chcela autorke len načrtnúť, že právo dožiť (o ktoré sa opiera veľa rodín a spomenula to aj ona) neznamená, že rodičia si po podpise darovacej listiny sadnú na jedno miesto a zrazu nebudú mať svoj názor, život a pod. Ale neznamená to ani to, že mladí musia zahodiť svoj život a vo všetkom sa prispôsobiť na 100 percent, lebo od rodičov niečo dostali a tak sa to očakáva. Ako príklad len spomeniem - kamoškina mama napísala na nich záhradu s tým, že bude ju naďalej využívať mama, robiť si na nej v rámci voľného času a kamoška keď bude môcť, príde si oddýchnuť s rodinou a pomôcť. mama to chcela mať len papierovo na poriadku. teraz prešlo pár rokov, mama nemá toľko energie a chuti a už majú spory, kde sa mieša všetko, čo predtým ani nestálo za riešenie. Kamoška si posadila kvety, mama chytila nervy, že také tam nechce, ona tam chce sadiť čosi iné. Mama naplánovala sadenie čohosi na víkend, ale mladí mali naplánovaný výlet s deťmi. Mama penila, že čo to je za módu, labzovať kade tade, nestarať sa o záhradu, predsa pozemok je teraz prednejší, že to je už ich a keby nebolo mamy, tak by to ľahlo popolom. čo na tom, že tam iné víkendy makajú, že tam kamoška letí s vyplazeným jazykom po práci polievať, len aby mama nemusela. Ale zrovna vtedy v ten víkend niečo mali, tak to mama omieľala dva týždne a nedala si to vysvetliť... A to má mama 60 rokov. Kamoška držala dlho jazyk za zubami práve s ohľadom na "darovala mi to" a raz to tak buchlo, že si vykričali všetko možné a už mesiac sa mama s ňou nerozpráva. A pritom je to blbosť, však? Ale presne to vysvetľuje ten princíp "darovania" a "očakávaní".
Súrodenci to berú ako rodičovský dom a rodinný majetok. To že tam teraz nebývajú neznamená že tam nebudú chcieť byť za 10 alebo 20 rokov. Keby vám to rodičia schválili odopreli by možnosť užívať majetok ostatným deťom keďže už by bol dom obsadený vami. Najlepšie by bolo sadnúť si porozprávať sa o tom s celou rodinou čo by preferovali všetci. Možno by sa aj potešili že dostanú vyplatené a možno by stým nesúhlasili a vtedy to treba nechať tak a akceptovať ich...
Aj nasa sa rozhadala... Staci jedna svina a rozryje vsetko!
Nečítala som ostatné príspevky.
Majetky deliť až po smrti rodičov. Súrodencov odstavíte od domova a vy si tam budete nažívať? Nie, ako rodič by som to nenavrhla. Aj oni majú právo užívať si rodičovské a nie prísť k rodičom do obývačky na kávu, lebo záhrada je vaša a ty si to nepraješ. Odkúpte časť pozemku od rodičov a stavajte si svoje.
@sashabb co tak vnímam z rozprávania skúsenejších, ktorí si tymto presli a aj tu na koňovi citam v tých xy diskusiách - na Slovensku je to akesi “povinne pravidlo” - prepísať všetko “vcas” na deti, aby to bolo na poriadku, keď umrú. A ešte nezabudnúť si vybrať hrobové miesto v 50tke 🙈 A prepisom zaviazať si deti majetkom (či uz za prvotným účelom pomôcť im - hoci to je skor klinec do rakvy mladej rodiny ako pomoc, alebo za účelom zahnať svoju samotu) a potom už len “nechat sa doopatrovat”. Ale nikto nerieši, že ten stav môže byt desiatky rokov a priniest rôzne neštandardne situácie, nielen to “pekne”. A co potom?
A ano, podľa mna je to aj tým, ze je akosi zaužívané dospele deti vydierať s tým, že “postavili sme veľký dom, nadreli sme sa na tom a ostaneme v ňom sami a vy predsa takto ušetrite, vy nebudete veľa platit, my sa vam nebudeme miešať do života a vsetko bude krásne”. A vždy sa nájde jeden obetny baránok, ktorý tomu tlaku podľahne a tam niekde to celé začne. A je to aj naopak, sú deti, ktoré vnímajú osamostatnenie od rodicov ako veľkú zradu voči svojim rodičom, ktorým sú zaviazaní, ktorým musia oplatiť, ze ich vychovali a tak podľahnú tomu, ze predsa niekto musí pokracovat v tom, co rodicia na dome odmakali a pristúpia na prepis a vyplácanie surodencov. A jasne, že súrodenci veľakrát nechcú robiť v rámci dobrých vztahov problém, tak pristúpia na návrh, hoci nemusia s nim byt tak celkom stotožnení. Možno hneď, možno až casom, keď si uvedomia, čo to prinieslo… Je teda skôr vynimocne, ak rodičia premýšľajú takto ako autorkina mama, ktorá to celé zvážila a cuvla. Radsej skôr ako neskoro a je to múdre rozhodnutie.