Rodina sa nechce zmieriť s mojím životným štýlom - nechceme deti.
Ahojte, už nie som žiadna puberťáčka, pomaly sa vekom blížim k 30tke, so snúbencom plánujeme svadbu. Problém je, že ani jeden z nás netúži po deťoch a aj napriek tomu chceme svadbu, keďže to bude jednoduchšie aj s hypotékou a keby sa jednému z nás čosi stalo je to oveľa výhodnejšie. Moja rodina ale takúto svadbu bez detí neuznáva, všetci moji súrodenci sú rodinne založení a majú viacdetné rodiny (také z akej pochádzam aj ja). Ja som taká nikdy nebola, neláka ma to a nemám potrebu sa o deti starať, pokojne ich na pár hodiniek postrážim, ale baví ma skôr práca a cestovanie. Nevravím, že sa to s deťmi nedá, ale jednoducho nemám vyvinutý materinský cit. Môj priateľ je rovnaký, je starší a plánuje podstúpiť zákrok aby deti už ani mať nemohol. Obaja sme sa na tom dohodli, vyhovuje nám to tak. Ale problém je v mojej rodine, ktorá tento štýl života odmieta. Nechcú mi prísť ani na svadbu, sestry aj bratia v mojom veku už deti mali. Veľmi ma to trápi, nechcem veľkú svadbu, ale bola by som rada keby tam rodina bola. Jedna sestra a dvaja bratia chcú prísť, ale moja mama a ďalšia sestra o tom nechcú ani počuť, že takéto veci nepodporujú. Záleží mi na nich a ich názor ma trápi, skúšala som im to vysvetliť aj slušne pri večeri kam som ich pozvala a ony ani nedorazili... Neviem či im mám skúsiť napísať list, lebo telefón mi nezdvíhajú, vyslovene som ich tým oznamom na svadbu urazila, lebo podľa nich znevažujem to v čom som bola vychovaná.
Mne sa paci,ze autorka temy bola otvorena a uprimna k svojej rodine.
Toto dnes uz pomaly nevidiet.
Navonok je kazdy rodina,no nechavaju si sami pre seba tajomstva a potom vznikaju nepochopenia.
Osobne sice nechapem postoj-nechcem dieta,lebo zo skusenosti kamosiek to bolo vacsinou tak,ze ked partner nechcel dieta,nechceli ani ony....aby ho nestratili,nesklamali,udrzali....
Ale mozno to pripad autorky.nie je. Je to jej rozhodnutie,za kt.raz bud bude alebo nebude stastna.
Rodina je super v tom,ze vie povedat aj pravdu,ci sa nam paci,ci nie. Este to,ze autorku rodina nepodporila,resp.zatial neakceptovala jej postoj,este neznamena,ze ju nema rada.
Mozno prave rodina ju pozna najlepsie a mozno prave preto ma postoj,aky ma k nej.
Ale neverim,ze toto bude dovod neprist na svadbu.
Vazme si rodinu.
Nie kazdy ju ma.
Ja som nečítala reakcie, len chcem napísať, že v tvojom veku som tiež deti nechcela. Nastupovala som do novej prace a tam sa ma pýtali, ako dlho by som chcela na pozícii zotrvať, či sa chystám na materskú a podobne. Povedala som, že s vtedy priateľom nechceme deti, nie sme tak založení, že na materskú neplánujem ísť. V 33 sa všetko zmenilo, úplne otočilo naopak a ja som veľmi zatúžil po dieťatku. Síce som bola zmierenia aj s možnosťou, ak by sa nám nepodarilo, keď som zistila, že sú malé komplikácie, nebolo mi všetko jedno. Nakoniec mame nášho krásneho chlapčeka, ktorý dal nášmu životu zmysel. Tým nechcem povedať, že nemáš právo sa rozhodovať, či chceš detičky, je to naozaj len na tebe. Ale mala by si mat v zálohe, že sa to môže veľmi rýchlo zmeniť. A to je potom iné trápenie, keď zistíš, že si sa mladá rozhodla inak. Tu vazektomiu by som ešte pre myslela. Mate na rozhodnutie čas aj neskor. Tvoja rodina by však mala stať pri tebe, v dobrom aj zlom, ved rodina je na to, aby sa podporovala. Držím palce.
svadbu spravte, vždy im napíš, čo ste už vybavili aby boli v obraze, od začiatku ich informujte o termíne. Buď prídu alebo nie. Ty sa vnútorne nastav na obe varianty.
Podľa mňa je sebecká tvoja rodina. Nie ty a tvoj partner. Nie každý túži po vlastnom potomkovy. Veď tvoji rodičia vnúčatá majú. Nerozumiem ich postoju. A hlavne keď si našla partnera, ktorý je pri tebe a s tebou už piaty rok.
Toto je tvoje osobné vnútorné a intímne rozhodnutie. Nebyť mamou. Ale manželkou a tetou deťom tvojich surodrncov.
A vlastne ako to píšem, neviem či by som na svadbe chcela rodinu aj keď takto blízku rodinu, ktorá by nerešpektovala moje vnútorné presvedčenie a ešte mi dávala ultimáta a podmienky. Oni si neuvedomujú aké silné je vaše rozhodnutie, aké je aj ťažké a nesebecké. Opakujem, nie každý je nastavený tak, že túži po vlastných deťoch.
No a teraz vsetky, ktore ju presviedcate, aby dieta mala a ze nie je normalna, lebo deti nechce, mi odpovedzte. Ked nahodou ju tlak okolia donuti to dieta mat, po narodeni sa jej pocity nezmenia, nebude to dieta mat rada. Kto sa o to dieta postara???? Aky zivot bude mat dieta, ked sa bude citit nemilovane od vlastnych rodicov?
Dám ti radu .. keď niečo plánuješ nevešaj to na nos nikomu. Svadba ok.. ale načo komu hovoriť dopredu že nechcete deti a zbytočné robiť dusno ? A po ďalšie možno sa časom rozhodnete že deti chcete. Veľa párov bolo čo zbožňovali cestovanie ale proste ako prišla 40tka tak ich to prestalo baviť a už sa chceli usadiť. Len si prosím nehovor že nechceš mať deti lebo sa ti to nazoaj splní a nie len teraz keď nechceš ale aj keď budeš chcieť a nebudeš môcť mať ..
vidim to tak, ze mas len dve moznosti: bud im naklames, ze ste to teda prehodnotili a nechavate veci na prirodu blabla, alebo sa zmieris s tym, ze na Vasej svadbe nebudu. U mna osobne by ultimata a citove vydieranie mali opacny efekt, neznasam manipulatorov - a to sa prave snazi Tvoja rodina s Tebou robit.
A pre vsetky co Ti tu pisu, ze nemat deti je sebecke, neprirodzene a nespravne - ZASNEM. Naozaj si myslite, ze mate patent na rozum? Ze je len jedna cesta, ako byt stastnym? Ja ako bezdetna som si uz parkrat vypocula ze neviem o co prichadzam (co je pravda, naozaj neviem), ale ani raz som kamoske, ktora mi oznamila tehotenstvo nepovedala "fuuu dobre si si to rozmyslela? vies do coho ides? mate dost penazi? zvladnete sa postarat?"
To iste s veriacimi? Preco sa ma snazia presvedcit? Vyhovaram ja ako ateista niekomu jeho vieru? Ver si comu chces. Ale respektuj aj moje rozhodnutie neverit.
Je to vaša vec podľa mňa a tvoja rodina sa to časom naučí rešpektovať...
@gladys_07 ja tiez zasnem kolko je tu zien, ktore maju patent na stastny zivot pre kazdeho :(
Máš to ťažké s tou tvojou rodinou. Nerozumiem prečo to nevedia akceptovať. Veď oni sa ti o deti nepostaraju, neporodia ich,, načo sa do toho vôbec montujú? 😐 Aši je najlepšie to ignorovať, stat si stále za svojím, ale nehadat sa, = jednoducho bud to postupne akceptujú alebo nie. Je to tvoj život.
Ja mam zatiaľ jedno dieťa, plánujeme viac.. Ale úplne chápem ženy, ktoré radšej použijú čas a peniaze na cestovanie, učenie sa, zlepšovanie sveta. A ani náboženstvo nám nekáže, aby sme sa len a len mnozili. (teda kresťanstvo možno) Jedni majú deti, iní naopak oveľa viac iným spôsobom pomáhajú spoločnosti a posúvajú ju vpred. Je to rovnako cenene ako mať deti! Je len na Tebe pre co sa rozhodneš. ☺️ Prajem veľa šťastia a úspechov v práci a veľa pekných cestivacich zážitkov s budúcim manželom! ☺
(Ja budem zatiaľ tichucko závidieť, kým deti odrastu a potom sa možno konečne aj dostanem za hranice 😀).
Veľmi vyzretý postoj a klobúk dole pred tebou, že si si vyjasnila svoje pocity a postoje sama v sebe aj s partnerom ešte pred tak závažným rozhodnutím. Mne osobne sa vôbec nepáči to, že mať deti sa berie ako niečo povinné a stádovité, len rodiť a rodiť bez rozmyslu, lebo to tak chce Boh, príroda a neviem čo ešte. Svet by vyzeral úplne inak keby rodili naozaj len ľudia, ktorí sú na to 100% pripravení dať im všetko čo potrebujú. Ja som presvedčená, že polovica populácie by deti vôbec mať nemala, mnoho detí je nielen fyzicky ale aj duševne zanedbaných ( ono zahrnúť dieťa materiálnym dostatkom ešte neznamená, že dieťa nie je zanedbávané duševne, citovo a trpieť bude tým celý život, že v detstve nedostalo čo malo a ešte to prenesie aj na ďalšie svoje potomstvo, lebo raz čo v detstve nedostaneš to nedokážeš ani odovzdať ďalej. ) A to nehovorím o týraných a opustených deťoch. Takže plne podporujem toto tvoje uvedomelé rozhodnutie a také dogmatické názory, že to je nejaké najväčšie ľudské poslanie ( to teda je hláška roka, že ľudské, akoby to v zvieracej a rastlinnej ríši nebolo) alebo zmysel života si vôbec nevšímaj. Čo sa rodiny a neprijatia vášho rozhodnutia týka, bohužiaľ to je ako zo všetkým, vždy sa nájde niekto kto nepochopí naše rozhodnutie, ak je to niekto blízky tak to bolí o to viac, ale holt s týmto sa musíme zmieriť všetci, že nie vždy budeme vo všetkom chápaní a podporovaní. Preto myslím, že postupuješ správne, z tvojej strany si urobila všetko čo si mohla aby si im to vysvetlila a aj aby si kontakty udržala, toto je už ich rozhodnutie a ich zodpovednosť, že sa rozhodli "uraziť sa" a odmietnuť to a možno aj ďalší kontakt s vami. Samozrejme pozvánky pošli a je už na nich aký postoj k tomu zvolia, či prídu či nie. Viem, že ti to je ľúto, ale toto je to čo musíš spracovať a pochopiť zas ty v sebe, že aj oni majú právo na svoj postoj. Ktovie, ono sa to možno časom utrasie, daj tomu čas. Možno za pár rokov aj tvoja mama pochopí a zmení postoj a nájdete si znovu k sebe cestu. Ber to ako skúšku odolnosti tvojho citu k nej a jej citu k tebe, každá to možno zvládnete inak ale sú to holt vaše skúšky. Držím palce aby si si stále dokázala udržať takýto nadhľad napriek tomu, že to bolí a stále nechávala srdce otvorené pre mamu aj sestru, ak sa rozhodnú znovu vaše vzťahy obnoviť 🍀
@basullinka Presne, ak sa tu objaví žena, ktorá je nechcene tehotná a chce ísť na interupciu - idú ju ukameňovať tu. Ak sa tu objaví taká, ktorá deti nechce a stavia sa k tomu zodpovedne, aby minimalizovala riziko ako sa len dá - aj tak je zle. Proste nech robí človek čo robí, stále zle. Taký je tento národ, chápanie a správanie ľudí. Ach jo...A moje dieťa má vyrastať v tomto netolerantnom svete...
Hlavne sa netráp niektorými dogmatickými a s fanatizmom hraničiacimi komentármi v tejto diskusii. Žijete s partnerom svoj vlastný život a ak je pre rodinu prednejší ich názor ako vaše šťastie, je to ich problém. Ja by som im asi oznámenie poslala, ako sa rozhodnú už bude na nich.
Tak je to vaše rozhodnutie, a váš život. Ale zároveň je to aj ich rozhodnutie neprísť na svadbu, a nesúhlasit s tým. Chápem obidve strany, teba, lebo máš úplne právo na život bez deti, a je jedno, aký máš dôvod, ale chápem aj tvojich príbuzných, je to šok, že nebudú mať vnúča, synovca, neter a podobne. Ale asi to jednoducho treba akceptovať ako fakt. Vysvetlila, si im to, slušne ich pozvala, posli im oznámenie. Ak neprídu, bohužiaľ to nezmeníš, je to vec, v akej sa kompromis robiť nedá. Ty deti nechceš, oni sa, s tým nevedia zmieriť, nič medzi nie je. Možno to rokmi prejde, preboli, vyrovnajú sa s tým. Ale možno aj nie..to už sa nedá povedať.
@miriam11 vytrepali do sveta? Veď boli len úprimný ku svojej rodine