Rozhodnutia v živote
Dobry vecer, uz dlhsie sa trapim a zamyslam na mojimi rozhodnutiami, ktore som v zivote spravila. Vydavala som sa mlada, mala som 22 rokov a v tom case takmer dvojrocnu dceru. O dva roky sa mi narodil syn. Moj prvy manzel bol odo mna o 10 rokov starsi. V podstate to bol dobry clovek, ale nas vztah bol o hadkach, a ziadnej komunikacii. Napriek pokusom sme si nevedeli najst spolocnou rec a napriek tomu, ze tesne pred rozvodom sa velmi snazil o napravu, nechcela som uz s nim dalej zostat, pretoze v nasom vztahu som okrem deti necitila nic. Po rozvode som sa zoznamila s mojim sucasnym manzelom, ktory je odo mna o 15 rokov starsi. Bola to sialena laska z mojej strany, kde som bola schopna otocit svoj svet kvoli nemu hore nohami. Bol velmi snazivy k mojim detom, aby si k nim vybudoval cestu a mal to naozaj narocne, najma k mojej dcere. Dnes sme manzelia, sme spolu 5 rokov a je pravda, ze ku mne sa sprava pekne, ale co sa tyka deti, nikdy si nevybudovali naozajstny vztah, syn ho v podstate aj ma rad, ale dcera ho uplne odmieta. Je to vlastne typ cloveka,ktory stoji za mnou, ked je vsetko v poriadku, ale ked je problem tvrdi, ze si ho mam vyriesit, aby bol pokoj v rodine a nie je mi oporou a ktory rad robi naozaj vsetko, len aby sa nevenoval detom(okolo domu, vela pracuje). Venuje sa im v podstate len na dovolenke raz do roka. Mam pocit, ze na zaciatku sa snazil- dajme tomu prvy rok dva, ale potom to nechal ist dostratena. V poslednej dobe mam stale vacsi pocit, ze cely tento vztah bola chyba, pretoze pokial nefungujeme ako rodina, ale ja+ deti a ja+ partner, tak ma to velmi ubija. Viem, ze v case mojho prveho manzelstva som bola mlada, a mnohe veci som mozno vnimala citlivejsie, ako by som ich vnimala dnes. Proste mam chut, ze by som sa chcela vratit k byvalemu manzelovi a tvorit opat kompletnu rodinu. Mozno je to len spomienkovy optimizmus, ale neviem, ci dokazem takto fungovat po zvysok zivota. Ani neviem, co chcem vlastne pocut, mozno som to len potrebovala dostat zo seba von, pretoze som zufala sama zo svojich pocitov.
Keďže v sebe máte veľký zmätok a sama neviete, čo chcete. Možno by bolo dobré navštíviť psychológa, ktorý vám pomôže si utriediť pocity, myšlienky a môže vám poradiť aj s dcérou, nakoľko je v "krehkom" období, kde prístup rodiča veľa znamená.
Keď u teba býva, mal by sa podielať na nájomnom a energiách polovicou. A že porobí okolo domu ? Veď aj on tam býva. A ste manželia. Predpokladám, že Ty tiež nesedíš z vyloženými nohami. Varíš, perieš, upratuješ, žehlíš ... Aj jemu. Tak aj on nech "kalkuluje" koľko stojí obed v reštike a práčovňa napríklad.
Prijat fakt, ze ideal nebude.....deti su ako macata tahane s mamou.....a cudzi vztah sa nevybuduje..bud vdacna aj za to, ze ste zdravi.....vzdy budu nejake tazkosti....vekom sa clovek meni...aj povahu...aj ma svoje...niekedy je lepsie neriesit...a nechat tak.....neda sa nasilu....mozno si povedzte ocakavania nahlas
Chapem spravne vase slova, ze u vas spi, je, sem tam porobi a plati si vlastny dom a vam na stravu ,energie a opravy neprispieva? Prenajima svoj dom, ci je prazdny? Nehnevajte sa , ale vyznieva to, ze potom on je s vami aby si vyplatil hypo- mozno aj skor- a vy mu platite stravu a energie a este mu ako bonus dávate sexík za kosenie travy v lete+ asi sem tam cosi opraví okolo domu .Nepoznam vas vztah, ale vyzera to, ze zariadit si to vedel.
@autorka z toho opisu ako funguje by to pre mna osobne dostacujuce nebolo a nejde ani o to, aby sa hral s detmi, ale celkovo je to velmi pofiderne.
Na druhej strane, to co si tu napisala je ako jedna mala crepina a ked ju clovek vidi samostatne moze byt z pohara alebo vazy. Tym chcem povedat, ze celkovy obraz nemame, tak isto ako nemame ani verziu tvojho manzela, ako to vnima cele on.
Keby som ale ja mala noveho partnera, tak chcem aby sa spraval normalne k mojmu dietatu, aby sa s nim vedel zahrat, aby jej zakazal ak by robila nieco zle, aby sa o nu postaral, ked ja by som bola odpalena chorobou a zrovna by nebola u biologickeho otca, ale mozno je to moja idealizovano-naivna predstava a v skutocnosti to takto funguje minimalne. Lebo je tiez ine ak dieta je uz v puberte a najde si niekto noveho partnera a v puberte ludom preskakuje a trapni su aj rodicia.
Padol tu navrh na psychologa, co si myslim je fajn, spojit to s uprimnym rozhovorom s manzelom, ale hlavne nerobit radikalne rozhodnutia podla mojho nazoru min 6 mesiacov po porode a v decembri.
Musel byt nejaky spustac, co v tebe vyvolal tieto pocity spytovania a hodnotenia minulosti a pritomnosti, mozno je to aj december, ked ludia bilancuju, co sa vsetko stalo.
Presiel som si niecim podobnym, mal som partnerku s cudzim dietatom s ktorym som si vybudoval super vztah. Na zaciatku, kym mal byvaly milenku.. Bol som najlepsi muz na svete.Potom milenku opustil a zacal sa viac zaujimat o svojho syna a ja som uz nebol az taky potrebny. Logicky aj moj vztah s dietatom sa dostal na uroven formality a neskor mi to bolo vycitane ;) No mna to uz nebavilo riesit stale a snazit sa, ked potom nakoniec zazvonil "skutocny tato" a nasa rodina bola aj tak porozdelovana. Takze skus sa spytat aj Ty ci reakciu Tvojho terajsieho muza nesposobilo Vase konanie s prvym exom a Vas pristup.
Za dalsie kazdy psycholog Ti povie ze vo vztahu cudzi rodic-cudzie dieta je velakrat uspech ak sa tieto osoby toleruju . Nemozes ocakavat ze sa budu objimat a budete rodinka ako z casopisu. Tvoja rodinka z casopisu je rozbita a uz nikdy rodina nebude ako predtym , sorry to je holy fakt. Po mojej skusenosti v zivote by som uz NIKDY do takehoto vztahu nesiel, ako tu bolo spomenute seberovnych si treba hladat a rozvedena s dietatom nech si hlada rozvedeneho s dietatom. Smutne, ale je to tak.
Na margo Tvojej otazky , s terajsim partnerom si vyjadni svoje pocity, skus mu povedat ze chces aby s Vami travil viac casu atd. Mozno Ti aj on povie co mu vadi a preco travi viac casu mimo domu ako s Vami. Nejaky dovod tam urcite je.