Som nešťastná v manželstve
Ahojte všetci. Asi sa potrebujem poradiť, alebo počuť iné názory ja už neviem. Žijem s mužom 14 rokov z toho sme 12 zosobášený, mame dve deti 13 ,5 a 12 r.
Na začiatku nášho vzťahu to nebolo také tragické ako sa to postupne ukazovalo. Manželove nervové stavy sa už pre mňa stávali neúnosnými. Nie lenže kričal po mne ale aj po deťoch. Urážky, že nie som normálna, že mám v hlave nasraté, či som je....., a ani už neviem čo všetko. Trpela som to 5 rokov! 5 dlhých rokov som sa bála otvoriť si ústa a povedať niečo. Bála som sa kričať ja na neho aby som ho ešte viac nevyprovokovala. Nikdy som sa s ním nehádala, málo kedy som mu odporovala. Všetko len aby bol spokojný a nekričal. / ako dieťa som si toho užila dosť/ Naše deti sa po týchto prejavoch nervov nebavili ani so mnou ani s ním, lebo videli, že sa niečo deje. Ja som bola tá, čo sa potom išla pchať do zadku jemu aj keď som si bola vedomá, že som nič zlé neurobila ani nepovedala, aby tak reagoval. A to všetko len aby bolo doma ticho a on spokojný bez nervov. Jemu to nedošlo, keď som dala otázku - " ty sa nevieš normálne baviť?" žeby mi to mohlo aj vadiť, takéto jeho správanie. Keď som sa pýtala -" to musíš kričať?" Odpoveď bola nulová. Teraz ma naštartovala len jedna tupá príhoda. Na dvojhodinovú prechádzku som deťom nezobrala vodu. Kázala som im doma aby sa napili doma. Keď zistil, že tú vodu nemám to tá otázka pred ďeťmi - " ty máš v hlave nasraté?" Moja proti otázka - "to nevieš inak povedať?" Odpoveď - "asi ne!" ma už natoľko položila, že som nemala silu povedať už nič. Doma tichá domácnosť a dcéra mi povedala, že vidí, že som nešťastná. Toto ma naštartovalo k tomu aby som urobila radikálne rozhodnutie. Nevedela som mu to povedať, tak som to všetko dala na papier. Veď ten znesie. Všetko som napísala v skratke na dve strany. Ako som z neho psychicky v prdeli, že už takto ďalej nevládzem a nechcem takto žiť a podobne. Došlo mu, že ide do tuhého a chce sa zmeniť, nervy držať na uzde ako sa povie. Aby som mu odpustila, prepáčila. Ja viem odpúšťať aj prepáčiť, ale neviem zabudnúť na to všetko.
V hlave mám jedinú otázku - dokedy? Dokedy to vydrží? Kedy nedopatrením poviem niečo čo nemám a on zas vybuchne. Som na dne. Zistila som, že už ho ani neľúbim. Je vo mne také prázdno, že k nemu nič necítim. Povedala som mu na rovinu, že to chcem ukončiť. A on prečo mu nedám šancu. Ale ja si myslím, že tých šancí už bolo dosť. Ostávala som kvôli deťom, ale už to takto nechcem. Ja som nešťastná a na dne. Neviem ako k tomu došlo ale ideme do poradne. Som zvedavá čo bude. Aj keď som na 95% rozhodnutá.
@janinamojka no tak to mám to iste tiež ex manželke dcéra všetko vraví, a ex manželka vedie vojnu proti môjmu cez sudy... že od kedy má mna zanedbáva dceru.... tam dosť hra aj ex manželka a dcéra preberá jej názory...
ale kaslem na to. Verím že má môj miluje a dúfam že časom aj keď sa narodí naše dieťa priority sa zmenia a dcéra nebudem stredom pozornosti a aj ex si uvedomí že nie som len nejaká flandra na sex ale že on to so mnou mysli vážne a chce mat so mnou rodinu. Inak ex sa zaprisahala že môj priateľ už nikdy nebude mat druhu rodinu... čisté psycho...
My nič s tým neurobíme chce to len čas.. a nedať deťom príležitosť aby na nás mohli take zle veci rozprávať.
Ja som si raz vyjadrila názor na dceru a bolo z toho že ziarlim, že ju nemám rada a take bludy. Kaslem teraz na cudzie deti. Zaujíma ma to moje a kľud rodiny. Ono sa to časom ustali.
Inak mlada sa už začala opíjať. Minule prišla o 6 ráno domov. Čerstvá 15... v škole samé 5...
ešte to som chcela že keď sa deti nevedia zmieriť s rozchodom a k tomu puberta, je to veľmi nebezpečná kombinácia a dajú sa ľahko zviesť na zle chodníčky...
možno je na mieste poradiť sa so psychológom ako s takým dietatom pracovať. To viem podľa seba keď som to ako teenegerka zažívala...
inak presne aj u nás, pokial som bola len nejaká frajerka.. bolo všetko Ok. Ale ako zistila ex a dcéra že plánujeme svadbu nastal horor.. no aj tak má smolu tomuto malemu na svet nezabráni. A je to vytúžene dieťa čo má milujúcich rodičov. Môže sa jeho ex na hlavu postaviť. Nemôže bývalému manželovi zakázať žiť po rozvode... čistá psychiatria.
@janinah Je to tak, ako hovoris. My sme mali kvoli tomuto aj s partnerom rozhovory, lebo on presne tak isto- za deti by aj dychal a ked jeho dospely syn nieco zavelil, on sa siel potrhat, aby mu to splnil. Pre mna ako pre pedagoga uplne nepochopitelna vec. Ale tak ja som to velmi neriesila. Az ked uz mu to slo na zdravie, tak som povedala svoj nazor.
A myslim, ze vobec rodicia tym detom robia medvediu sluzbu. Vychovavaju ich v tom, ze im vzdy vydlazdia cestu, ze sa nemusia snazit a prevziat zodpovednost.
Ja som vzdy vravela, ze ano, dat im pocit, ze sa maju vzdy kam vratit a ze rodic pomoze v tazkej chvili, ale v beznom zivote si musia poradit sami.
@janinah je to PRAVDA čo tu píšeš. Ja som jej povedala že sa jej nebudem pchať do zadku. On si pamätá niečo dobré s jej otcom a že prečo ja len to zlé. Tak som vysvetlila a nič. Ona to vidí po svojom. Teraz jak išla otcovi nechala bordel jak hovädo. A keď nechcem byť v špine a prachu musím si upratať. Syn bude mať 18- nasť. Má priateľku, sú šťastní a zaľúbený on to chápe ale ja ho tým nezaťažujem. Nemám dôvod. On mi aj pomôže aj iné veci. Ale to dievča - celý otec. Len ona ona a ona. Vravela som že svet sa nebude riadiť tým čo ona chce. Ale to slúchadlá do uší a sere na to čo ja si môžem aj hrdlo vykričať. Tak ju kašlem. Ona to musí vstrebať.
Práve sa dozvedel dátum pojednávania. No a už to prichádza. Jak mu všetko zapadá. Jak mu vedieť že sa s iným držím za ruku v meste a jak ho provokujem. A proste je v koncoch. Nátlaku sa do pojednávania nezbavím. A čo bude potom? Neviem. Ale normálne mám zlý pocit že vo bude na súde a čo po ňom.
@alienka37 toto su klasicke dotahovacky rozvadzajucich... dokanca aj dnes v oteckoch to budu riesit...
@alienka37 podla mna sa na svoju dceru dost "zla", urcite je problem aj v tom. ako mozes napisat, ze je cely otec a ze je sebecka? rozvadzaju sa jej rodicia a ma 13 rokov. akoby nestacilo, ze je v puberte. to ti iste lasku vyznavat nebude. akoze kto by v takejto situacii skakal od radosti? to nepochopenie je zjavne vzajomne
Ja Neviem čo bude na Tom súde. Ako to tam prebieha? Máte niekto skúsenosti z posledných časov?
Ahojte babenky. Ja to vzdávam a umriem sama. To ako som si myslela že " pán dokonalý" ako sme ho nazvali je fajn. Má začína klamať. Je to síce len maličkosť ale nieje schopný ma presvedčiť. Vraj on nikoho o ničom presviedčať nebude. Tak som si povedala že fajn. Ty ma nemáš o čom presvedčiť a ja nemám o čom diskutovať. Tak som sa rozhodla že tudy cesta nevedie. Nebudem sa už z nikým dohadovať a bude mi lepšie samej. Držte mi palce. A samotu mám rada. Veď mám malého chlpáča a ten je moja radosť. 🐶🐶🐕🐕
@11mirka22 neustoji. Ukončila som to. Začala som si uvedomovať že toto som vlastne ani nechcela. Plánovala som dlho čo a ako bude keď odídem od manžela. Ale pravda je taká že iný chlap v tom pláne ani nebol. On chce hneď so mnou žiť a zobraziť si ma a šate byť so mnou. Ale ja som predsa odišla preto že chcem byť sama. Nie hneď žiť s niekým. A už vôbec sa vydávať. Asi som divná naozaj ja a nie iný. To že som odišla do podnájmu - som rada bolo to dobré rozhodnutie. Ale môžem si konečne žiť po svojom. Ísť kam chcem a s kým chcem. Takže ďalší vzťah sa nekoná.
Ja vas teda riadne obdivujem. Keby som bola aspon trochu taka trpezliva vo vztahu, mohli by sme fungovat ako rodina. Podla mna velka chvala vam, ze ste sa zacali rozvadzat, ked uz boli deti vacsie. 2 mesiace citam prispevky o manzelstvach a naozaj len tak 40% je stastnych. Na zaciatku vztahu prve 2 roky je to zalubenost a ocakavania, no po tych ,7,10,15 rokoch a hlavne ked sa narodia deti, to u vela vztahov dopadne tak, ze su uz toho vsetkeho vycerpani a spolocne maju len tie deti...
Nemám slov....poniektorým tu život riadia 13ročné deti?....to je chyba,dávate im všetko,pcháte sa im do r....len aby chudáčikovia netrpeli,lebo sa rozpadla rodina....že v tej rodine mama trpela,že to negungovalo to je už zabudnuté?že ak mama trpí /alebo otec,to je jedno/,tak trpia aj deti to puberťákom nedochádza...takže moja rada -správala by som sa úplne normálne,nedostaneš všetko na podnose,musíš si zaslúžiť,svet sa netočí len okolo teba,máš aj povinnosti,to by som chcela vidieť,že môj 13r. si syn si neupratá izbu a nepomôže čo mu kážem urobiť...a sám príde-mamka ako sa máš a čo ti mám pomôcť....tie deti o pár rokov odídu a budú si žiť svoj život a vy ostanete samé a neľúbené,ak si teraz dáte po hlave skákať od detí a nebudete si pestovať svoj vzťah s druhým partnerom....a čo to znamená strácam dcéru? prečo ju musíš mať na svojej strane a pritakávajúcu a usmievajúcu sa na "druhého otca",ved to vôbec nie je nutné,ona raz sama pochopí o čom je život a ak sa teraz na chvíľu stratí,tak neboj,ona sa zas nájde,chce to čas a od teba silu nedať si diktovať ako máš svoj život žiť