Som sklamaná z (ne)svadby
Ahojte
vzdy som tuzila mat muza, ktory ma bude milovat a bude si ma chciet zobrat za zenu. Predstavovala som si, ze v 30tke uz budem davno vydata a budem mat dieta. A co dnes? Mam za sebou 29 narodeniny a nie som ani len zasnubena.
Viem a chapem, ze mnohym to pride smiene a nepochopia to, co mna na tom tak velmi trapi. Som jednoducho zo seba sklamana, pride mi, ze som uz stara, o necely rok 30 rocna zena, ktora nema nic a nie je chlapovi dost dobra na to, aby ju chcel za svoju zenu... Nechapem, co ine urobili lepsie, ze si ich ich chlapi vzali. Tuzila som o krasnych zasnubach a svadbe. Nie velkej svadbe, len my, svedkovia a rodicia. Ja to povazujem za velmi vyznamne dni, ktore su len o neveste a zenichovi, o tom, ze to spolu myslia naozaj vazne a ze sa stanu rodinou a specatia svoju lasku.
Velmi ma to mrzi, a o to viac, ze som uz na zaciatku vztahu povedala svojmu priatelovi po com tuzim a ako je to pre mna dolezite. Pozname sa 4 roky. Spoznali sme sa v praci, mali sme stoly vedla seba a zaucal ma, takze sme hned od prveho dna travili spolu velmi vela casu, mame aj rovnake zaluby (sport), takze sme spolu chodievali behat / na korcule aj po praci a ked sme sa k sebe nastahovali, tak sme spolu 24h/denne a nelezieme si na nervy. Precestovali sme spolu kus sveta (ked sa este dalo). Ale vobec to neprislo. Tolkokrat som cakala, ze ma poziada a on stale nic. Urcite v tom nie su peniaze a ani vek. Ja mam uz 29, on 35 a ma aj vlastny byt odkedy sa pozname, takze ani byvanie problem nebude.
Rozplakala som sa, ked sme oslavovali moje narodky. Ked som si uvedomila, ze kolko uz mam rokov a nemam stale nic z toho, po com som tak velmi tuzila. Fakt si pripadam stara a v podstate stale som tam ako ked som mala 25... Povedala som mu to, co ma trapi, rozplakal sa aj on, ze mi pokazil tym zivot a ze to urobit mal davnejsie, ale na otazku, preco to neurobil, ked aj vedel ako mi na tom zalezi len povedal, lebo je k*t a ze ved to este mozme stihnut... Je mi z toho celeho zle, naozaj som brala nas vztah velmi perspektivne, on bol vzdy mily, pomahal mi v domacnosti a urobil by pre mna hocico, len toto jedno nespravil. Ja som ho do toho nechcela tlacit, nehovorila som mu o tom, mozno raz za pol roka som treskla nejaku poznamku a aj on sa zvykol vyjadrovat a hovoril o nasej svadbe (napr. pocul nejaku pesnicku a ci taku by som chcela na nasej svadbe atd)... Takze nikdy som nemala dovod si mysliet, ze sa tej svadby nedockam. Neviem co s tym teraz, ked som sa pred nim tak po tych rokoch rozplakala kvoli tomu, on asi nevedel, ze az tak moc ma to zoziera. Ale naozaj som po tom velmi tuzila a cakala som na to pri kazdej moznej prilezitosti uz (pre mna velmi dlho) a mam pocit, ze aj keby to teraz urobi, ze uz z toho nemam ani radost, pride mi to cele take velmi bolestive a ani to nechcem uz tlacit teraz rychlo rychlo do 30, ked je aj situacia ako je.
Ak tieto moje tliachanice nikto docital az sem, tak klobuk dole. Asi som sa len chcela vykecat, velmi som z toho sklamana.
Zaroven sa ospravedlnujem ostatnym, viem, ze pre niekoho je normalne mat aj svadbu po 30tke a ani si nemyslim, ze zeny po 30tke su stare len ja sa tak proste vidim a citim...
@viky173 Ahoj, sny a túžby...ehm, aj ja som mala. Že skončím VŠ, nájdem si prácu, chlapa, bude svadba a dieťa do 30. Ehm... prišlo sklamanie, vtedajší partner povedal, že načo svadba, že on aj tak nemá čas na také blbosti, že on si kúpi radšej auto ako prsteň. Po 4 rokoch sme sa rozišli. VŠ som nedokončila, Bakalárska práca napísaná v 2.ročníku, no jedna pinda nedala polke skúšku (učila 3 predmety), tak viacerí jej dali obálku, ale ja som na to žalúdok a ani peniaze nemala. Takže ani VŠ som nedokončila. Prácu som si našla až po 2 rokoch na úrade. Dovtedy som sa cítila ako nepodarok. No zmenila som zmýšľanie, sny, túžby, ciele. Našla som si úžasného chlapa. Keď pradedo ochorel, bol schopný pre mňa zbúchať svadbu za deň, len aby mi splnil sľub, ktorý som dala pradedovi, že sa vydám v kostole a bude tam aj on. Bohužiaľ, v nemocnici odišiel. A tak sme svadbu nechali tak, keď sme na to mali peniaze, keď sme sa na to cítili obaja, tak to prišlo. Jasné, x-krát sme sa provokovali svadbou, no donútenie toho druhého neprináša nič dobré. V živote to tak nefunguje, všetko má svoj čas, na všetko potrebuješ priestor a vhodné podmienky. Čím viac to chceš, tým viac sa to serie a tak už nič neriešim. Žijeme pre prítomnosť, čo ma nezabije, to má posilní, keď sú prekážky, tak ich prekročím. Drž sa a nestresuj, bude dobre, len treba zmeniť kus zmýšľanie 😉
@viky173 bud sa s nim porozpravaj alebo mu napis ze ci teda pocita s vami v buducnosti a ako si to predstavuje
a podla reakcie a odpovede sa zariad styri roky je vo vasom veku uz dost aby ste sa posunuli alebo to ukoncili
no neviem na co ten Tvoj este caka, asi by som si s nim sadla ku vinku a otvorene sa s nim porozprava este raz a bez slz a natlaku, spomen co ste uz vsetko spolu prezili, ako Vam to klape a ako by si si to predstavovala dalej Ty a spytaj sa na jeho predstavy... ak budu totozne s tymi Tvojimi, kludne aj predhod napriklad, ze by bolo fajn, aby ste uz pomaly zacali planovat svadbu, kludne malu o akej aj snivas, ved aj tak vacsina chlapov nema rado ten zhon a ceremonie... a aj s nejakym orientacnym datumom
Co ja viem, mam 27 rokov. Mala som ocakavania ako ty..na nicom inom mi nezalezalo. Rodicia cerstvo rozvedeny (vsetky rodinne vztahy total stroskotali) so svokrovcami tiez nemame idealny vztah. Vsetky kamaratky uz tehotne. Ja som chcela velku svadbu, dokonalu ... uz som sa s tym rozlucila. Zivot nie je dokonaly... a niekedy naschval stroskotaju veci na ktorych ti najviac zalezi
Som síce od Teba mladšia, šťastne vydatá, mamina jedného drobca, ale nejak by som sa necítila staro, keby to tak nebolo.
Je more vecí, čo by som si ešte vedela užiť "vo vzťahu". Nič Ti neušlo, takže nezúfaj. Poznám dosť ľudí, čo sú slobodní aj po 30, dokonca aj po 40 a nepanikária.
@viky173 preco to beries ako vnucovanie? Ved mate uz svoj vek, nie ste deti. Co je na tom zle dat s nim rozhovor a spytat sa ho ci sa tento alebo buduci rok nevezmete, nemusis ho ziadat o ruku normalne sa ho opytaj, povedz mu, ze ty by si uz chcela a hotovo. Nememu decku ani vlastna matka nerozumie. Nie vsetci muzi su romantici. Ci si myslis, ze ked mu to navrhnes tak si ta zoberie z lutosti? Ver mi, ze ked chlap nechce tak sa zenit nebude.
@0kristina0 že zobral si ju zo súcitu
Tak, a je podľa teba nejaký dôvod prečo ťa nechce? Alebo prečo to z neho nevypadlo?
Lebo dôvod byť musí.
Moj sa bál že sa mu niečo v živote zmení a my sme sa po 4 rokoch brali.
Mne to príde absolútne najlepšia doba po štyroch rokoch
Ale iniciovala som to ja.
Ale nevadí.
Svadba bola pekná, relatívne veľká a nikto to nikdy neľutoval.
Potom deti klasika.
Ako je to s deťmi?
Ja som to vnimala tak isto ako ty a nebolo to u mna vekom. Ja som si vzdy vravela, ze tak cca dva roky vztahu a ptm svadba/rozchod. So svojim muzom sme este boli studenti na VS, ja som mala 22, on 23 a boli sme spolu uz tri roky, pricom sme si zariadovali spolu byvanie. Predtym sme spolu byvali 5mesiacov v zahranici. Ja som sa tak nejak nastavila, ze na to tretie vyrocie vztahu sa bud vezmeme alebo to nema vyznam dalej tahat, lebo ja som nikdy nebola na dlhodobe vztahy “len tak”. Ja som tuzila po svadbe a po detoch. A kedze som mu to aj povedala, ze teda bud sa vezmeme alebo to nema zmysel a nechala to nanho tak ma na tretie vyrocie poziadal o ruku. Bol do toho dotlaceny trocha, lebo ma nechcel stratit, aj mi to neskor povedal, ze on by sa tak skoro nezenil. Svadbu sme mali ked som mala 23 a on 24. Hned na to deti, teraz mam 29 a tri deti 😅 splnila som si ale svoj sen o rodine. Iny chlap by mohol pri takomto “ultimate” zutekat, zlaknut sa. Ale tak ja som bola rozhodnuta, ze jednoducho bud to ma mat vyznam a specatime to alebo proste kaslat na to a ist od seba. Po pravde, aj mnoho vztahov okolo mna tak dopadlo, ze ked uz ta zena na to zatlacila tak az potom bola svadba. Ked tej zene na tom nezalezalo, tak ti chlapi jednoducho necitili potrebu sa zbytocne viazat..jasne, jednoduchsie je odist zo vztahu ako z manzelstva..
@liduska12 ja si zase myslím, že keby okolo svadby neboli všetky tie zvyky čo každý očakáva o polovicu viac ľudí by nemalo problém uzatvárať manželstvá.. môj brat je napr.vo vzťahu bez manželstva 20r a sám mi povedal že s manželstvom ako takým vobec nemá problém, len proste sa mu nechce riešiť tie veci okolo založenia.. áno človek si povie, že veď stačí na úrade o dvoch svedkoch, ale to proste mnoho ľudí nechápe a vznikajú preto hádky..
aj moja svadba bola premna "utrpením", lebo som bola "donútená" ju mať podľa zvykov kvôli rodine (nemám rada svadby).. keby išlo omna vklude len podpíšem papier a sme manželia, nechcela som svadbu.. môjmu mužovi to bolo jedno tiež mu šlo len o manzelsvo.. mali sme už syna a čakali dcéru, boli sme spolu 8r a vedeli že to je vzťah ktorý myslíme vážne..
Píšem to preto tebe, lebo si napísala na konci, že "odist zo vzťahu je jednoduchsie ako z manželstva".. niekto to určite pociťuje aj takto, ale nemyslím že veľa mužov nejde do manželstva z tohto dôvodu.. ale z toho, že sa im to proste nechce riešiť a nejde o žiadne zadné vrátka..
@viky173 necitala som vsetky komentare, iba tvoj prispevok. Pozri stale mas len 29, ešte jeden rok.... A za ten cas sa môže zmenit viac ako myslis. Mam niekolko kamaratok ktore kazdu dovolenku odchadzali nahnevane alebo v slzách, lebo mysleli ze ked vyjdu na ladovec alebo budu na plazi v Thajsku, priateľ poklakne a urobi ten velky krok... Ale mam aj take kamosky ktore vedeli, ze je to ten pravy a ze očividne mu to nedocvakne... Aj ked sa o tom bavili, tak prisli a hovoria... Bola som sa prejist a v kostole kde chcem svadbu je to stale plne tak som sa spytala kedy maju volno a mam termin za pol roka.... Co ppvies? A zacali chystat svadbu skor a kym bola svadba dostali aj ten zasnubak... Takze mozno ho to nakopne a mozno nie... Ale niekedy to nariekanie ma aj opacny efwkt, lebo keby teraz urobil aj to veľké gesto.... Lazdy bude hovorit... No konečne, ved bolo na case.... Na chlapov netreba tlacit.... Ja byt tebou by som to teraz nechala tak, svoje si mu uz povedala.... A uvidis do pol roka sa rozhybe, twraz mu ppvedz ze to boli hormony.... A ze nech sa nehneva a uz to nespominaj... A uvidis vsetko bude. Drz sa
@11iva11 A pritom takova blbost.
Charakterizuje to vecnu nespokojnost ludi s sucasnym stavom. Nie som vydata/(al.zenaty), stve ma to. Som vydata,... Niekedy je cesta dolezitejsia ako ciel. Clovek dorazi do ciela a je sklamany, ze sa zem nezatriasla a ze ked sa na druhy po svadbe zobudi, ze svet sa nezmenil a ma uplne take iste problemy ako pred nou. Papier naozaj zarucuje iba vdovske, ak manzel stihne zomriet prirodzenou smrtou a nezabijes ho predtym sama.🙂
@liljana tak ty musis byt vazne neststna z manzelstva. Ja si nemyslim, ze manzelstvo je len papier. Je to istota. Pred manzelstvom sme boli ja a on a po svadbe sme boli MY. Tak to citim, som vydatá 5 rokov a od svadby vnimam ze sme rodina.
@viky173 milá moja, len stručne - ja som sa pár rokov trápila s debilom, mám s nim aj dcérku, ale celé zle, slepá ulica. svojho terajšieho skvelého muža som stretla až v mojich 34 rokoch, o 9 mesiacov sme sa vzali a čakáme bábätko. ČO MÁ PRÍSŤ, PRÍDE. všetko má svoj čas.
@viky173 ale tu ti nik neberie, že chceš byt manželka. Keď chceš byť tak stoj čo stoj, si to zariaď. Snáď ti to potom zaručí, že nebudeš slobodná matka.