Som znechutená zo života
..ja viem, ze je na svete vela pekneho, ale proste niekedy mi pride na um otazka, naco vlastne zijeme ked aj tak umrieme?
Mam choreho dedka, je uz na tom dost zle, kazdy den navyse je pre nas darom...on a babka vzdy boli a su mi ako druhi rodicia. Ale nejedna sa len o to. Ukrutne ma depta ked vidim ako vsetci okolo mna starnu, pribudaju choroby...Cela moja krasna rodinka..Vsetci ma vzdy milovali, dali by mi prve aj posledne a je to tak doteraz. Vzdy sme spolu vsetci drzali, boli spolu najviac ako sa len dalo a ja som na nich strasne upnuta! Nemame s muzom ani ziadnych kamaratov, (ano vybehneme raz-dva krat za rok do baru, to je cele), ale myslim takych blizsich. Zijeme len s rodinou, jeho a mojou, zijeme spolu a pre nich a oni pre nas. Tak nam to vyhovuje, nikto iny nam nechyba.
Ale nebudu tu vecne a mne trha srdce. Idem zosaliet. Viem, ze treba zit pre tych ktori tu su a budu ale je to tazke. So smrtou sa proste nikdy nezmierim a ze starnu a odchadzaju moji blizky....to uz je moc.
Zenieme sa za peniazmi, aby sme mali z coho zit, niektori ziju doslova z huby do ruky,pretlkaju sa. Nonstop v robote, aj tak si hovno uziju, nic si nemozu dovolit. Clovek len maka, maka, maka, zostarne a.....ja viem, mam teraz depku skrz okolnosti, to zas prejde-lebo musi! Lebo sa clovek musi zakazdym postavit nech ma hocijaky udel.
Rakoviny, choroby kadejake, postihnute deticky, vojny atd atd....preco? Naco nam je zivot dany ked musime znasat take tazke osudy?
Ja nevravim o sebe. Mam dovod zit...mam docela pekny zivot ale pisem vseobecne lebo sa nad tym zamyslam a hneva ma to. Ja uz nepozeram ani televizne noviny, nic, lebo nemozem pozerat to zlo co vo svete je. Niektori doslova ten zivot len preziju...
Prepacte za tuto temu, ale ja uz som za posledne dni psychicky na tom....na prd. Esteze mam moju malu princeznu. Ta ma nuti vyliezt z postele aspon.
No velakrat ozaj nechapem a netusim aky je vlastne cely zmysel zivota.
@sosanna88 ja ti celkom rozumiem, ked sa pozriem okolo seba... ze Vianoce, kokos a kde? vsade same vojny, ale my tu v tejto nasej krajinke sme vzdy akosi relativne v bezpeci, mozme len frflat, ze malo zarobime, ale hordy hrdlorezov nas nevyhanaju z domov znasilnujuc nase deti, ako sa to deje uz aj na ukrajine, co su susedia a ako sa to deje v mohych castiach sveta neustale. Ked clovek pomysli, kolko je utrpenia v krajinach ako Pakistan a pod, postrielane deti, v Afrike unasane a predavane skolacky, v Indii, Turecku mucenie deti a zneuzivanie, Brazilia-desiatky tisicov detskych prostitutiek..... ano, su tam aj pekne veci, teda, hlavne priroda. Ale co sa ludskej spolocnosti tyka, hlavne utrpenie. Z vonkajsieho pohladu ludsky rod posobi ako banda nechutnych cervov co sa vyziva v utrpeni
u nas? choroby, ok, chces liecbu, a kde? peniaze rozkradaju bandy ako ta okolo tlsteho prasata s vilou v parku, vacsina lekarov len pyta a pyta, nedas, tak chod do riti, odbornika najdes horko tazko...
robit clovek musi tolko, ze potom dakuje Bohu za to ze ma vecer este trochu energie, aby sa porozpraval s dietatom a tym to hasne, na volno, oddych a konicky moze zabudnut... taky bezny zrobeny clovek urcite.
Bud rada, ze mas rodinu, tvoji blizki sa poberu prec, ale budu stale pri tebe, budu ta chranit, to si pis, a ty mas dolezitu ulohu pred sebou.... ty budes tou mamou a casom babkou, to bude jednym zo zakladnych pilierov silnej rodiny pre ostatnych co pridu k tebe neskor
@sosanna88 ešte ak chceš, prečítaj si túto knihu. nemusíš tomu hned uveriť. ale môžno na zamyslenie http://www.zachej.sk/produkt/2243/stala-som-pri...
aj ja mam obcas taku chvilku..rozmyslam ako poslednych 15 rokov strasne rychlo preslo,preletelo,a ked vidim mojich rodicov,ako zostarli, aki su chorlavi, tiez ma chyta depka,ze dalsich 15 rokov ubehne a oni tu uz nemusia byt, ale co je este horsie zamyslam sa nad tym co bude po smrti, to uz fakt ked zomriem neuvidim nikoho z mojich blizkych?moje deti,muza,rodicov...odkedy mam deti je to tazsie lebo ich milujem a chcela by som byt pri nich navzdy...ale snazim sa to nevyplavovat na povrch,viem ze toto je kolobeh zivota a nic s tym nenarobim,jedine ze sa snazim uzit si co najviac s nimi a dakujem bohu za kazdy den a modlim sa aby nam co najviac casu spolu 🙂 ale inak myslim ze je to tymi sviatkami, pocas roka clovek nema nejako cas na taketo myslienky,ale blizia sa sviatky a clovek sa zastavi a rozmysla co bolo,co bude a pod.
@sosanna88 Ahoj, ako keby si písala o mne...tiež sa nad tým často krát zamýšľam, väčšinou keď si ľahnem v noci do postele a idem spať...tiež som upnutá na rodinu, tiež s mužom nemáme kamarátov takých bližších sme s našou rodinou a to nám stačí. Posledný čas si čím ďalej tým viac uvedomujem, že ten čas letííííí strááášne rýchlo a nejde ho zastaviť všetci okolo starneme a ja som z toho nešťastná....ĎAKUJEM BOHU za každý deň ktorý môžeme prežiť.
@sosanna88 nepoznam ta, tak sa mi tazko radi, kedze kazdy si hlada tu svoju cestu, ale mozno by stalo zato precitat si nieco od Louise Hay ( mnohe jej knihy su prelozene aj do slovenciny) alebo Dr. Wayne Dyer (pozrela som sa, aj ten je prekladany do slovenciny). Ak radsej pocuvas tak si ich zadaj do youtube, treba ale vediet po anglicky.
@sosanna88 ak by si mala chuť, pozri sa na skupinu Medzi nebom a zemou https://www.modrykonik.sk/group/2096/ a pridaj sa k nám. Pridávame tam väčšinou pozitívne príspevky pre pohladenie duše. Je tam viacero príspevkov týkajúcich sa života a smrti z iných pohľadov ako je bežné ponímanie. Možno ťa tam niečo zaujme, povzbudí a pomôže ti nazerať na život pozitívnejšie 🙂
nebojte sa nie som ziadny psychopat...dokonca som zdravotnik a ti toho vidia..ajajaaaaaaaj. mozno viac akoby chceli. myslim tie choroby, utrpenie....
a som tiez hlbavy clovek. velmi vela rozmyslam. nad vsetkym moznym.
obvykle som stastny clovek. snazim sa robit vsetko preto aby som sa citila skvele lebo viem, ze kazdy den moze byt posledny. a obvykle ani nie je cas na taketo stavy. ale hlavnym spustacom bol ten dedko...a idu sviatky...ten strach, to vsetko sa vo mne tak nakopilo, ze nemam naladu na nic. den za dnom sa to zlepsuje ale po troske....
vdaka za podporu a nazory, ja som skutocne rada za kazdy. za tie ,,do riti nakopavajuce,, asi najviac 🙂-presne to potrebujem dakedy.
pekne sviatky zelam vsetkym
Problémy má každý, rozdiel je v tom, ako ich prežíva.
Ak má človek depresiu, je preňho problém a dôvod byť nešťastný takmer všetko.
Pokiaľ si zaľúbený alebo šťastný, tak problém nie je takmer nič.
Takže treba riešiť postoj a vnútorné prežívanie, lebo okolnosti často zmeniť nemôžeš.
Skús psychológa, prípadne psychiatra. Aj keď ani ten Ti nepomôže zo dňa na deň, ale aspoň nejaká barlička....
@sosanna88 neverim,ze sa da byt IBA stastnym....resp.preco ma byt clovek "umelo"stastny s americkym usmevom-ved to ni eje prirodzene
ono inak ludia reaguju na smrt,pokial sa ich bytostne netyka...pokial nie su vazne chori alebo nepridu o velmi blizkych ludi...akoze ich smrt napadne....ale nezasiahne
nie je nic zle na tom,mat "depku"-obzvlast pocas sviatkov...vtedy nam najviac chybaju blizki ludia
ja som prisla o rodicov...ale mam super manzela a dieta...nemozem povedat,ze som vyslovene nestastna alebo vyslovene stastna
mam dni,ked mi je za nasimi,najma mamou velmi smutno-poplacem si,zaspominam,porozpravam manzelovi,vyrozpravam sa...a je mi lepsie
ale mam dni,kedy som max stastna z dietatka, z manzela,ze je aky je...skratka...zivot je pestry,patri do neho aj smutok,aj radost...nie kazdy smutok je hned pre psychiatra...moooozno sme len zabudli,ze aj smutky sa daju vyplakat a vyrozpravat blizkym-skratka prisla moda psychiatrov a psychologov-a nejaka (podla mna) mylna predstava ,ze to dokazu vyriesit iba oni...mame okolo seba ludi,kt.maju byt do pohody a j nepohody
jasne,su situacie v zivote,kedy je odborna pomoc potrebna,dokonca nutna-to je ok
ale je normalne byt aj smutny,aj mat dni a rozmyslat,co ked aj ja dostanem rakovinu ako moja mamka...a co ked neuvidim vyrastat svoje deti....a tych co ked je v zivote dost
ale su aj pekne chvile a tie si tiez musime vediet vychutnat a vazit si ich
ono ,niekedy pomoze na depku poriadny spanok,niekedy zmena prostredia...niekedy nakup...niekdy iba si chvilu poplakat,niekedy otvorit oci a zistit,ze su ludia,co maju vacsie problemy ako my
ide len o to,aby sme si falosne nenahovarali,ze "normalny"je iba vecny usmev a nikto problemy nema....alebo na druhej strane,vecne sa v problemoch nevrtali az si nakoniec pokazili vsetko pekne v zivote.
@sosanna88 čiastočne chápem tvoje pocity, zažila som boj s rakovinou človeka, ktorého som nesmierne milovala a on miloval mňa. Ale žijeme preto, aby sme si užívali tie chvíle, keď sme spolu, aj keď je to niekedy nespravodlivo krátko. A že sa všetci ženieme za peniazmi? Všetci nie, záleží na každom, ako si kto postaví hodnotový rebríček. A že človek maká v práci a nič si neužije.....čo to znamená užiť si? Sú tí ľudia, ktorí idú na dovolenku do Dubaja vždy šťastnejší ako tí, ktorí idú na chatu? Pocity šťastia sú v nás, nie sú vždy priamo úmerné výške konta, ani tomu, či sú všetci okolo nás v poriadku. Pre matku, ktorej dieťa sa konečne po štyroch rokoch postaví na vlastné nôžky je tento pocit niečo úžasné, matky zdravých detí ho nezažijú. Možno by ti naozaj pomohol odborník, máš tom teraz v živote ťažké a blížiace sa Vianoce ti to asi ešte sťažujú. Držím ti palce, aby si zase našla zmysel života.
"naco vlastne zijeme ked aj tak umrieme"? To je uplne jednoduche a jasne. Rodenim a mretim sa odchytavaju vyvojove chyby - neschopne umre a schopne prezije. Jedinec je uplne bezpredmetny, vzdy ide iba o prezitie druhu. Takto dookola, niektorym zivocichom to nejde moc dobre ale ukazalo sa ze cloveku to ide. Zivot ma za ulohu prezit, nic za tym viac nie je. To ze clovek si vie ten cas aj uzit je uz len bonus. Ziadny hlbsi zmysel zitia neexistuje. Ked to prijmes tak dosiahnes uspokojenie ze nie je sa za cim hnat ci nejako to moc rozoberat. Nema to vyznam. Miliardy ludi zili, ziju a budu zit. Narodia sa a zomru. Tvoje trapenie nad tymto kolobehom je zbytocne.
@sosanna88 - ahoj, nevieme nič o Tvojom živote, ako tu už bolo spomenuté. Možno máš naozajstnú depresiu a to treba riešiť s odborníkom a nepodceňovať to. Ale možno je to len nejaké celkové vyčerpanie a celkové doľahnutie - predsa len, pred sviatkami, kým príde ten vytúžený celoročne očakávaný kľud, pokoj a radosť v duši, človek je dosť vyčerpaný (ja to tiež tak vnímam). Teším sa ako malé dieťa na to, ako si na Štedrý deň sadnem za stôl - dovtedy budem ako na špagáte, stále čosi riešiť. Potom už budem ozaj oddychovať 😀 Možno aj u Teba je toto všetko spôsobené vyčerpaním. Ja som mala teraz dosť ťažké obdobie, čo sa zdravia týka (nie vážne, chvalabohu, ale veľmi nepríjemné, bolestivé veci), deti, rodičia na striedačku chorí, synček sa začal pred mesiacom budiť v noci každých 20 minút, keď spí viac ako hodinu v kuse, doslova oslavujem. Som totálne vyčerpaná, unavená a netuším, kedy to skončí. Minulý týždeň som bola už na tom tak zle, že som nevládala doslova vstať ráno z postele, musel manžel ostať doma a postarať sa o deti. Lenže, samozrejme, nedá sa to každý deň a vyčerpanie pokračuje, pridali sa teiž také pochmúrne nálady, proste syndróm vyhorenia jak vyšitý. Pozriem z okna, hmla, tma, po snehu ani stopy, celé dni zavretí doma, lebo furt je niekto chorý... V časopise som čítala radu na takýto stav, tak som nabehla v nedeľu do lekárne a kúpila som si homeopatikum phosphoricum acidum 15CH. Zdá sa, že ma to celkom nakoplo, mám aspoň pocit, že mi nie je všetko jedno a že mám aspoň energiu na vianočné prípravy. Proste taká prvá pomoc.
Tiež som mala kadejaké strachy, resp. občas ma prepadnú, ako píšeš. Vojna a podobne. Bojím sa vojny odjakživa, čo si pamätám. Najmä odkedy som na strednej boli na exkurzii v Osvienčime. Mám z toho taký nevysvetliteľný strach. Občas ma to prepadne, trvá to roky. Dala som si "terapiu", že o tom čítam a pod., aby som vedela, trochu to pomohlo, ale občas to príde a potom sa bojím vojen. Teraz tá Ukrajina... ale potláčam to, nejako sa to snažím vytesniť a nemyslieť na to, lebo by ma to pohltilo.
Nedávno som čítala knihu Nebo nie je výmysel. Krásna kniha, zhltla som ju pri tých mojich krpcoch za 2 dni. Pravdivý príbeh chlapca, ktorý bol v nebi 🙂 Také na posilnenie, čo sa týka strachu zo smrti svojej či blízkych 🙂
Mne pomáha v chvíľach, keď som smutná, si uvedomiť, čo všetko mám, prejaviť vďačnosť, že sme zdraví, že máme krásne, zdravé deti, že môžme byť spolu, máme kde bývať...
A každé Vianoce si pustím na dobrú náladu Lásku nebeskú (moja vianočná klasika) - tam je v úvode krásne povedané o láske vo svete - hneď som si na to spomenula, keď si opísala tú bezradnosť a nezmyselnosť bytia, že tam je to pekne povedané. Možno pre niekoho gýč, ale mňa to nakopáva veľmi ten 1x v roku 🙂 A okrem rozprávok tradičných ma nakopne ešte aj komédia Líbaš jako búh a Líbaš jako ďábel. Na tom sa ozaj vždy zasmejem a rozveselí ma to. Viem, že možno to Tebe nepomôže, ale možno trochu niečo predsa áno. Na odľahčenie tejto ťažkej témy 😉 Niekedy stačí aj drobnosť a človek sa rozveselí.