icon

Spoločná domácnosť s rodičmi alebo so svokrovcami

avatar
vianne
14. dec 2011

Ahojte...
som takmer rok vydata, a bývam s manželom a svokrou. Manžel je jedinácik, svokra je slobodná matka. So svokrou sme vychádzali vpohode, az do svadby, resp. do narodenia syna. Vacsina veci v domacnosti musi ist podla nej, ak si presadim nieco podla seba, tak bud si to aj tak urobi podla seba, ale sa stazuje, ako sa tam uz neciti doma, alebo je urazena a vyplakava pred synom, aka som na nu zla. Neznasam, ked sa stara do maleho, co sa tyka domacnosti, vzdala som to a nechavam nech je podla nej.
Napriek tomu nie je pokoj, a ked nieco nechce, tak zajde za manzelom a prehovara jeho.

SOm z toho neustale nervozna, a pdrazdena, ale nechcem veci riesit zlym slovom, raz je to babka mojho syna, a nechcem aby sme sa nenavideli,. Ale ako naucit zenu. ktora 32 rokov sefovala sebe a synovi, a nikto ju neobmedzoval?? Ja som naopak naucena uz roky sa starat o seba a o domacnost sa staram uplne inak ako ona, a silne neznasam, ked mi niekto chodi za patami, odklada za mnou veci a neustale mi ponuka svoju pomoc so vsetkym.

Zaujima ma, ak zijete v podobnej situacii, ake pravidla mate, co maju rodicia/svokrovci povolene, co nepokladate za dolezite v odmacnosti a naopak, co musi byt podla vas. Varite, nakupujetem, upratujete a pod. kazdy zvlast/spolu, ako sa spravaju k vnucatam...a hlavne, ste respektovani? ako ste sa dopracovali k neakemu primeriu, ak sa to vobec da 🙂
Vdaka vopred za vase rady.

avatar
sisaha
15. dec 2011

@vianne to je dost zle.., neskor maly bude potrebovat viac priestoru a budete sa uz uplne tlacit..

avatar
marecek1
15. dec 2011

@vianne no nezávideniahodná situácia - takto sa ale určite nedá fungovať dlhodobo, zvlášť, keď bývate v dvojizbovom byte. keby ste mali aspoň väčší byt, aby ste sa vzájomne "nezrážali vo dverách" - aj keď si myslím, žeby ani izba-dve navyše váš problém nevyriešili. asi doplatiť úver, vydržať to tam so zaťatými zubami a potom ho predať a kúpiť dva menšie. v tomto by som bola sebecká, ale nepozerala by som na manželovu matku, ale v prvom rade na svoju rodinu, svoj vzťah, šťastie. však ak by svokra potrebovala pomoc, tak by ste jej pomohli, aj keď by už bývala niekde inde, úplne by ste ju zo života nevylúčili. môj názor: bude to čím ďalej tým horšie.

a ešte: a nemohli by ste sa odsťahovať k tvojim rodičom?

avatar
vianne
autor
15. dec 2011

@bets uz som rozmyslala aj nad tym, chodit k nasim, ale mam to sice nejakych 180 km, co by sa este aj dalo, aj moja mama by sa velmi potesila keby maleho videla castejsie, ale cestovanie je komplikovane, niekolko prestupov a to s 5 mesacnym dietatom, hlavne teraz v zime nie je sranda :( ale cez leto sa urcite chystam...snad to dojde aj svokre, ze mi tiu nie je az tak dobre, ako si ona mysli.

avatar
mihouk
15. dec 2011

@vianne No ale ked je schopna urobit pre vas vsetko, tak nech sa sakra odstahuje. Ved upratat a navarit si vies aj sama, jedine co od nej potrebujes je aby vypadla a nechala vas. Ozaj je to trochu chrapunske a tvoj mm to mamicke asi nikdy neurobi, ale na koho je pisany ten byt???? 😝

avatar
vianne
autor
16. dec 2011

@mihouk byt je na manzela pisany, vacsinu penazi na neho dal aj tak on. ja si pokladam za povinnost jej zabezpecit za to slusne byvanie, to je jasne, a kym si nemozeme dovolit jej kupit, preco by nemohla ist aj do podnajmu?? to proste nechce, a to sa mi nepaci. ved ju neposlem do nejakej kutice, nasli by sme urcite pekny a prijemny byt. je tu v meste novostavba, kde su 1i byty na predaj aj prenajom, tak by sme jej jeden prenajali a neskor kupili, ani by sa stahovat nemusela, nemala by to k nam daleko. ale ked nechce....ona sa nechce a nedokaze odputat od syna a nechat mu vlastny zivot.raz som ju totiz pocula sa vyjadrit, ze naco vychovas aj vela deti, ked nakoniec ostanes na stare kolena sam a nikto s tebou nechce byt...??? podla mna je to pomylene, dieta nie je pre mna, ale ja ho len vychovam a pripravim na zivot, a necham ho ist. a je mojou povinnostou sa zabezpecit na starobu. nebudem cakat od svojich deti, aby ostali pri mne len preto, ze ja neviem co s volnym casom a nemam kamaratov, zaujmy.
a to ze zvladam upratat, navarit a postarat sa o 1 dieta, proste nevie pochopit, nestale chodi za mnou, ci mi maleho nema povarovat a ci mi nema pomoct.

avatar
vianne
autor
16. dec 2011

@marecek1 bohuzial k nasim by to neslo, hoci maju velky rodinny dom, ale manzel by mal problem s pracou...je tam velka nezamestnanost a hlavne v jeho odbore by to bolo asi bez sance. a mozno by to aj bolo z blata do kaluze, lebo zasa by sme boli len u rodicov, i ked mojich.

avatar
marecek1
16. dec 2011

@vianne no tak to už potom naozaj neviem... príde mi to ale od tvojej svokry naozaj hrozne sebecké. veď by ste ju neopustili, len by ste bývali kúsok od nej, a mali aj ona aj vy viac súkromia. veď ty si sa nevydávala preto, aby si robila spoločnosť svokre, ktorá nevie, čo s časom, ale aby si mala svoju rodinku, svoj kľud. veď nech si svokra nájde nejaké kamarátky, hobby, čo ja viem, nech štrikuje, alebo si kúpi mačku.

avatar
vianne
autor
16. dec 2011

@marecek1 tazko sa zvyka po tolkych rokoch, ale na to mala mysliet skor, verim ze ja raz toto svojim detom robit nebudem...dufam, ze to aj aj ona pochopi, a prestane si vyzadovat tolku pozornost.

avatar
vianne
autor
16. dec 2011

rozmyslam, ci by nieco pomohlo, keby sme si rozdelili starostlivost o domacnost, myslim tak, ze ja nakupujem a varim pre mna, manzela a dieta, a ona sa bude starat len o seba, tym padom by sme oddelili aj financne nase domacnosti.
neivem ako to poriesit s poriadkom, kedze mne sa neda upratat vsetko, dokonale a hned tak ako si to ona predstavuje, teda aspon spolocnu kuchynu a kupelnu. a rozhodne nemienim kazdy den vysavat a umyvat podlahy. niekedy sa proste musim postarat najprv o maleho a kym sa vratim je vsetko zasa porobene. lebo ona neznesie, omrvinku ani nic roztahane, a pri dietati si myslim ze sa to ani neda.....ci to nechat vsetko na nu, alebo ako.. :( nejake napady?

avatar
segricka
17. dec 2011

@vianne nepomohlo, nepomohlo, nepomohlo 😝
môžeš sa aj na hlavu postaviť, nič nebude dosť dobré. keď jej nebudeš malého dávať, bude zle, keď budeš, zase bude zle, lebo ju zaťažuješ. ak budeš upratovať, to bude zle, ak nebudeš, budeš bordelárka.
jednoducho sa môžeš aj na hlavu postaviť, nikdy nebude dobre, nevyhovieš jej, lebo nechce, aby si vyhovela. čím skôr preč do hocičoho.
a čo sa týka manžela: rozumiem ti, je normálne, že chceš, aby sa manžel postavil na tvoju stranu, ale on sa pokúša vyhovieť vám obom a preto tvoj problém zľahčuje. jednoducho aj on sa bude musieť zmieriť s tým, že si musí "vybrať" medzi vami a nemôže to hrať na obe strany, pretože takto si vás rozhnevá oboch.
držím palce, ale obávam sa, že kým neporiešite bývanie bez svokry, tak si nepomôžeš, jedine brať všetko s nadhľadom a nevšímať si ju.

avatar
vianne
autor
17. dec 2011

@segricka joj, v tejto chvili by som ju hnala... konecne som uspala maleho, ma horucky, ked ona vleti mi do izby s nejakou blbostou a samozrejme huka uz z chodby, maly sa zlakol a zasa som ho hodinu ukludnovala 😠 😠 😠
Niekedy uz vobec nemam chut byt mila a o nieco sa snazit, lebo nemam pocit ze jej vyhoviem. Som ta co sa jej naburala do domacnosti a jej syna vedie konecne k samostatnosti...a to asi dohodou o upratovani nenapravim. Prave som sa vykaslala na cele vianoce v zmysle, ze nejdem nic robit nic chystat, na nic nemam nazor a nic nechcem...nech si urobi vsetko po svojom, nechce sa mi o nicom dohadovat, nechce sa mi s nou ani bavit :(((
ona caka porozumenie, ale ked sa na to tak sebecky pozriem, tak ja som ta, co si musi zvykat v novom prostredi, v zabehanej rodine, kde maju svoje zvyky..ja som ta co ma male dieta, co v noci nespim...tak hadam mam vacsie pravo byt narocna, nie? ;)

avatar
martina28p
17. dec 2011

@vianne jáj moja zlatá,toho by som tivedela napísať,presne ten istý problém,až na to,že moja svokra si servitku pred ústa nikdy nedávala a nebol problém pre ňu s prepáčením pičovať a aj tie ostatné slová...muž jedináčik,tiež to tu viedla,manžel trulo,ktorý sa jej bojí...prišla som ja,začiatky v pohode,ešte sme s mužom neboli svoji,otehotnela som,3 dni pred svadbou mi povedala pál do piče ani sa nevracaj...aj tak sme sa vzali....začas bol klud,nebývali sme v jednej domácnosti,ale takej malej prístavbe pri dome,chcela som byť s mužom sama,oni dvaja vo velkom dome....nepáčilo sa jej,nevedela som jej čítať myslienky ,že chce upratovať,robiť dačo v záhrade...nikdy mi nič nepovedali,že urob to ,alebo urobíme toto...nie ja som sa musela dovtípiť....hádky pomaly každý týždeň,kolkokrát som plakala....muž na týždňovke,nemala som tu nikoho....oberala som ríbezole,umyla poháre,všetko nachystala,bola som v 9 mesiaci tehot.išla som si na obed oddýchnuť,horúčava jak hovado,....dali to do pohárov bezo mňa a ked som povedala že dobre,tak mi svokor zahlásil,žeked tu nechcem nič robiť,tak tu ani nemusím bývať....v 9 mt prišlo drevo,vo fúriku som ho vozila,ukladala a večer som počula ako vykrikujú,že nič neurobím....pretrpela som.....narodil sa drobec,začas bolo dobre,ale ked som ich nevolala,tak nikdy za nami do domčeka neprišli....ako mesačného sme ho krstili a na druhý deň nás vyhodila z domu,nebrala ohlad na dieťatko,vrieskala,že jej ho nedám ani kočíkovať....,ale nikdy mi nič nepovedala že chce,a ja som s ním chcela byť,ved mohla byť s nami,ale ja som sa jej neprosila...tak som sa zbalila a na dva roky sme sa odsťahovali,muž stál pri mne,aj ked mu bolo velmiťažko,začali sme sa hádavať,podnájom drahý,nevychádzali sme s peniazmi...problémy....začali nás svokrovci častejšie navštevovať,nejak sme si k sebe hladali cestu....ja som tiež nechcela malého oberať o starkých....ale dopočula som sa,žeaj v dedine im vela ludí dohováralo a videla som na nich,že sa zmenili...ja som velmi citlivá po pôrode ale vedela som sa voči nej postaviť a kázať im,že nie len ja ich potrebudem,ale aj oni nás,ved nemajú nikoho iného.....tak sme sa pustili do prestavby domu,im sme spravili ten malý domček a teraz je to už rok,čo si takto nažívame a zatial nelutujem...preskákali sme si toho dosť,vykričali sme si jak posledný cigáni aj priamo v meste.....ale teraz by som ich nedala za nič,viac sa spolu rozprávame,ja jej viac dôverujem,obraciam sa na ňu s prosbou o pomoc,ukázala som im ako to môže fungovať,ked sa o niečo poprosí....teraz čakáme druhé a verím,že bude dobre,trošku ma napadajú myšlienky,že či nebude sa moc starať,predsa si ja budem musieť zladiť domácnosť,ale ako sme tu,nestarajú sa nám do života a tiež rešpektujú naše súkromie.....dávam im pocítiť,že ich potrebujeme,že sme radi že sú s nami...myslím,že to potrebujú počuť častejšie,aby si nemysleli,že sú tu zbytočný...malý starkú zbožňuje,aj ked ho dojeduje,že mi furt reve,čo ma občas vytáča,ale dá sa to...vždy si poviem,že nemôžme byť rovnaké....moja svokra je kapitola sama o sebe,je to chodiaci hypochonder,ktroý furt hundre,ale to by človek musel zažiť....niekedy nechápem,ako taká povaha môže existovať,ale na druhej strane,ktovie aká budem ja na svojich synov a svoje nevesty,takže ju už teraz beriem v rámci rezervy,pousmejem sa,občas ju postískam,občas jej poviem svoje a myslím že fungujeme ako mama a dcéra,hoci ju volám starká.....ale som rada že sú tu s nami
tak ti želám,aby si si aj ty našla tú správnu cestu a ver že sa to dá,niekedy je to ťažké,ale ukáž,že aj ty si matka,ona si svoje so synom odrobila a teraz si tu pre svoje dieťa ty a ty si tá,ktorá bude v súvislosti s ním rozhodovať....ja im stále ukazujem,čo malý môže a čo nie a velakrát som rázna,ale už nie som ticho,aj ked som mu neraz u nich vzala z ruky sladkosť,ked to mal zakázané a oni si mysleli že môžu mu dať...aj z úst musel vypluť,bola som tvrdá,ale už si zvykajú,,,,proste ja som mama a oni sú len starý rodičia a musia rešpektovať trošku aj mňa...ale robím aj ústupky,a je to fajn
dúfam že ti to aspoň trošku pomohlo a sorry za taký román ... všetko dobré

avatar
danula.ch
17. dec 2011

@vianne to nie je zivot, ty vlastne aj vies, co robit, len v tom tusim potrebujes utvrdit 😉
mame velmi podobnu situaciu, moja svokra je uz vdova, manzel je jedinacik. tesne po svadbe sme zacali stavat dom, ale do toho sa nam narodil maly, 2 mesiace pred jeho narodenim sme sa k nej prestahovali, aby sme usetrili na najme, inak by sme nikdy nedostavali.
preventivne som s malym bola na striedacku u nej a par tyzdnov zase u mojich rodicov 80km dalej. nepomohlo to. ziadne podmienky sme si vopred nedohodli, ale ani to by nepomohlo. jej som proste vadila cela ako taka, mohla som sa aj pokrajat, zobrala som jej jedineho synceka, ktory si ale mamicku dobre pozna a stoji na mojej strane 😉
varili sme na striedacku, prala som aj jej veci spolu s nasimi, zehlili sme si kazda sama. uz 2 mesiace po narodeni maleho mi prvy krat v zachvate zurivosti vycitala, ze malo upratujem. ze som za tie 4 mesiace ani raz neumyla dlazky a kupelnu. len pre vysvetlenie, bola som na rizikovom tehu a v 8.a 9. mesiaci sa zohynat nad vanou, alebo dokonca kolenacky s handrickou v ruke umyvat dlazky, lebo u nich sa to tak vzdy robilo......to asi nechce komentar. po porode som sa tie 2 mesiace velmi tazko hojila, este vtedy som si nevedela bez bolesti sadnut. ze ona cele dni nic nerobila, len chodila do wellness, lakovala si nechty, volala s kamoskami a cumela do compu na topky a zoznamku, to nevadilo. ja som si tie 2 mesiace nestihala ani uvarit, umyt sa, najest sa, ist na zachod, fakt neprehanam.
pohadali sme sa, sla som k nasim. po mesiaci mi poslala nejaky mail, aby sme to este skusili spolu. tak som sa vratila a ako-tak sme zase na striedacku fungovali dalsich 6 mesiacov.
potom prisiel jej dalsi zachvat, podrobnosti radsej opisovat nebudem, bolo to nechutne. vycitala mi, ze som zla matka pre jej vnuka a zla manzelka pre jej syna, nadavala mi pred manzelom...... chcela odo mna veci,ktore sama nikdy nerobila, manzel mi to potvrdil. skoncila sranda a odvtedy som s malym u rodicov a s manzelom sa uz viac ako rok vidime kazdy druhy vikend. coskoro dokoncime dom a budeme sa stahovat 🙂
tym som chcela povedat, ze je jedno, ci si dohodnete nejake pravidla, jedine riesenie je odist. tvoja svokra mi velmi pripomina tu moju a ak je tvojmu manzelovi zalezi na tom, aby ste si zachranili vztahy, skoncite to. urcite najdete sposob, ako to vyriesit, ale neostavajte u nej. hlavne to s nou neries ty, ale tvoj manzel, od neho cokolvek skor akceptuje, ako od teba. drzim palce 🙂

avatar
danula.ch
17. dec 2011

@martina28p obdivujem ta za tu odvahu, po tom vsetkom sa k nim vratit 😀 . na druhej strane mate trochu inu situaciu, dostatok priestoru pre seba a hlavne oddelene domacnosti, to robi vela. ale aj tak klobuk dole, mas guraz a velke srdce zaroven 😉

avatar
vianne
autor
17. dec 2011

@danula.ch @martina28p

Ja si myslim, ze by som snad so svokrou aj vedela vychadzat...keby sme mali kazda pre seba viac priestoru. Keby sme boli viac od seba, lebo fakt ju chapem, tak ako ja silne neznasam akekolvek poucovanie a radenie a dohadovanie sa v domacnosti, musi to vadit aj jej. vyse 60rokov fungovala tak ako ona chcela, a zrazu ma ustupit nejakej mladej. Sklamalo ma to, ako pred rodinou recnila po svadbe ze ma novu gazdinu a ona vsetko porobi. Kym som bola tehotna tak som fakt zvladla vsetko, a vtedy jej nevadilo dokopy nic. ani co varim, ako varim...ale ako sa maly narodil, tak mi neustale chce okolo neho radit. Zacalo mi vadit, ked hocikedy chodila do nasej izby "pozerat sa na maleho" a bolo jej jedno, ci sa obliekam, lezim, kojim...proste stala nado mou, a mna islo porazit. som zvyknuta na sukromie, a ona ho zrazu nevie respektovat. A ked som si zacala presadzovat rozne drobnosti v domacnosti, tak zacala byt nespokojna, stazuje sa na mna rodine (nevedela ze ju pocujem), a ked prisli nejake konflikty, tak manzelovi klamala, ako to v skutocnosti bolo. A toto uz ma fakt hneva, lebo to je zasahovanie do nasho vztahu.
Osobne ma dost hneva, ze vidi ako je tu malo priestoru, mohla by odist do podnajmu, v pohode by to financne zvladla...a my by sme jej urcite pomohli, keby bolo treba. ale to ona kategoricky odmieta. Vidim na nej, ze nie je schopna nas nechat a ist si po svojom, ona sa aj vyjadrila ze cely zivot venovala synovi a ine zaujmy nema. to je trosku scestne, ale ona to nevie pochopit. jej syn - moj manzel ma 33 rokov pomaly, a ona sa stale chce o neho starat...

bojim sa, ze coskoro to tu u nas skutocne vyusti do riadnej hadky a povieme si asi zle veci, lebo vo mne ot len narasta :( neviem ci by sme sa potom vedeli opat spolu pekne bavit... A ja proste nemam odvahu tlacit na manzela aby ju proste poslal prec, mozno by to bolo riesenie ale ci by to neublizilo spatne nasmu vztahu...neviem.

avatar
martina28p
18. dec 2011

@vianne vviem,že máme výhodu,že sme sami,inak tiež neviem ako by sme tozvládali...aj môj muž bude mať 33 rokov a najradšej by za neho všetko vybavovala a aj k lekárovi by ho brala....ale aj on musí vedieť povedať...moja svokra si tiež vymýšlala blbosti typu napr.že chcela malého kočikovať a ja som jej vraj na to povedala,nech si vezme na prechádzku psa...čo by som si fakt nedovolila...proste bolo to fakt divoké...ale ak ti môžem poradiť,nebud ticho....aj u nás to bolo tak,že ja som mužovi hovorila jedno a svokra iné a predo mnou zas iné..bol z toho na nervy a nenechaj si pokaziť manželstvo....ja ked som počula,že niečo o mne hovorí,vtrhla som do izby a počúvala som,povedala som nech pokračuje,že si to vydiskutujeme a začali sme tak rozoberať konflikty...ukáž jej že sa nebojíš ,dohodni sa aj s mužom,že nejaké pravidla platiť musia a to doslova aj pred ňou,u nás tiež nevedeli dlho pochopiť otázku súkromia,tak som jej na rovinu povedala,že si sa chce na nás pozerať,ao sa milujeme,ved je normálne zaklopať.....ajj sme sa za čas zamykali-ked sme bývali spolu....lebo ten domček k dispozícii hned nebol...nemusíš hned tlačiť na muža,nech ju pošle preč,ale dajte si hranice a ak to nepôjde,navrdni takúto možnosť a rozoberte ju....len nebud ticho,lebo vybuchneš....treba to riešiť včaas,,,,,

avatar
marecek1
18. dec 2011

@martina28p presne tak, najdôležitejšie je, aby sa všetky konflikty vydiskutovali. väčšinou je to tak, že si človek častokrát radšej zahryzne do jazyka, pre "pokoj v rodine", snaží sa byť ten nekonfliktný, ale to nikam nevedie - jedine teda k tomu, že sa v človeku všetko hromadí a hromadí a raz to vybuchne. a vtedy je to už poriadny výbuch.

@vianne vidím, že sa naozaj snažíš, aby váš vzťah so svokrou fungoval, ale jednoducho, ako sama píšeš, máte každá málo priestoru pre seba, keby ste aspoň bývali tak, že v jednom dome - najlepšie ešte keď sú v tom dome dve samostatné bytové jednotky, aby ste každá mala svoje úplné súkromie - zavrieš dvere a jednoducho kto chce prísť na návštevu, zazvoní pri vchodových dverách - ale takto, aby ti neustále ktosi nabehával do izby, no nepáčilo by sa mi, aby som sa musela zamykať, keď dojčím dieťatko, aby som si túto intímnu chvíľku mohla vychutnať sama.... je to ťažké, viem, že sa takáto situácia nedá vyriešiť zo dňa na deň, ale mladá rodinka by mala byť sama. neviem si predstaviť, že sa ráno zobudím, idem do kuchyne nachystať raňajky, čajík pre seba, synčeka a už by tam niekto sedel s pripravenými raňajkami a kávou a chuťou organizovať mi život.

avatar
vianne
autor
18. dec 2011

@martina28p dakujem, mozno prave vianoce budu vhodne, lebo budeme doma vsetci traja a predpokladam ze budu kolizne situacie, tak snad to manzel uvidi na vlastne oci 😉 pomaly zacinam mat pocit, ze pred nim sa strasne snazi mi akoze vyjst v ustrety ale ked sme sami uz je to ine. tak uvidime na com sa dohodneme

avatar
danula.ch
18. dec 2011

@vianne no hovorim, presne ako moja svokra, nie su rodina? 😀 😀
aj moja si myslela, ze mojim prichodom ziska lacnu pracovnu silu, ale to sa zmylila. na zaciatku som sa aj snazila, ale ked som videla, ze ona upratuje stale menej, zacala som na to kaslat aj ja. napriklad som umyla dlazky a cakala som, kym to zase neurobila ona. pochopila 😉
do izby mi tiez stale chodila, ci som bola v spodnom pradle, alebo som dojcila, davala cenne rady, ale to ju prestalo bavit, lebo som jej povedala, ze ja to budem robit po svojom, alebo ze dnes sa to tak uz vobec nerobi. a to, aby nam nebehala do izby som nechala na manzela, tiez pochopila, ze potrebujeme sukromie, aspon tu jednu izbu v dome 😉
a tak ako si pisala, ak nechce ist tvoja svokra do podnajmu a ine riesenie na samostatne domacnosti nemate, ostava jedina moznost. pomaly sa to bude vo vas hromadit, napatie bude narastat az kym sa jedneho dna kruto nepohadate, vsetko si vykricite a jedna z vas tu domacnost opusti. mozno nie hned, ale je to otazka casu. takze si myslim, aj po vlastnej skusenosti, nenicte si vztahy v rodine, rieste to kym sa da. kludne povedz takyto scenar aj manzelovi, ze touto cestou si len vztahy pokazite, vela ludi by o tom vedelo rozpravat. hadam je rozumny a konecne nieco urobi 🙂
inak nie ze by som vyvolavala hadky, ale ked na to prislo, chytila som sa toho a tesila som sa, ze to manzel konecne sam vidi a veri mi 🙂 . potom bolo jednoduche zbalit sa a aj s malym odist k rodicom. radsej takto s kludnymi nervami 😉

avatar
staronova
18. dec 2011

@vianne a prečo by mala ísť ona do podnájmu! Nechápem. Predstav si seba v jej situácii. Išla by si do neistoty v jej veku? Poradím ti len to, aby si vykašlala na jej maniere.Rob sa slepá a hluchá,ak nepomôže rozhovor s nou. Spolu v jednom byte snád nebudete naveky.Možno ked budú deti chodiť do školy ,škôlky, si budeš pochvalovať.

avatar
miruska320
18. dec 2011

My sme s mojím manželom bývali aj s jeho mamou,to sme ešte nemali deti-asi chvalabohu.Neskôr sme bývali aj s mojími rodičmi,už aj s deťmi-najprv sme sa tomu veľmi tešili-vlastné bývanie sme nemali,manžel si našiel prácu v zahraničí,tak sa nám videlo zbytočné aby som ja s deťmi sama bývala v prenájme,tak sme to na dobu 3 rokov vyriešili takto.
Chcem ti len toľko napísať,že na začiatku bolo to bývanie so svokrou aj mojími rodičmi úžasné,ale potom sa to začalo kaziť.So svokrou sme začali na sebe hľadať aj také chyby aké sme netušili,že máme-chvalabohu,že sme ešte nemali deti.Bývanie s našími bolo pohodovejšie-predsa len som ich dieťa,manžel bol doma málo,lenže aj tu časom vznikli menšie konflikty,pravidlá sú fajn,otázkou je či sa budú dodržiavať.V terajšej dobe,bývame s mojou babičkou v rodinom dome,nakoľko býva sama,pomohli sme jej aj sebe.Teraz je to asi najlepšie,medzičasom už ale aj manžel nerobí v zahraničí,a vidím,že nech ma moja babička akokoľvek rada,môjho manžela,vždy sa nájdu nejaké veci,čo sa jej na ňom nepáčia a naopak.Takže teraz už aj ja môžem povedať-mladá rodina,by naozaj mala bývať sama,aj keď je to v dnešnej dobe finančne náročné.....Skús povedať tvojmu manželovi,nech sa porozpráva on s matkou,nech jej povie ako by to mohlo fungovať/pravidlá.Je to jej syn,od neho to prijme ináč-toto je moja skúsenosť,keď sme bývali so svokrou,aj keď som myslela niečo v dobrom,svokra si to vysvetlila po svojom a bol oheň na streche,naopak,keď to isté jej povedal môj muž/jej syn,zobrala si z toho niečo.Držím palce 😉

avatar
barbi_19
18. dec 2011

..ja som zazila..,a uz to nechcem zopakovat,mala som plne zuby..,jedine riesenie je sa odstahovat..,to by bolo ovela kludnejsie.. Vtedy so svokrovcami sme byvali spolu a so svokrou sme mali maly problemy,iny nazor,ona mala iny zvyk a ja iny zvyk. Ked svokrovci v dôchodku sa odstahovali do rodinneho domu a odvtedy je pokoj,klud,viac sukromia,so svokrou mame dobry vztah..

avatar
vianne
autor
18. dec 2011

@staronova niekde som to uz pisala, mame v plane jej kupit byt, ale momentalne splacame tento. ide o to, ze slubovala, ze ked sa jej syn ozeni ona pojde byvat niekde inde. teraz o tom nechce ani pocut. Chceli sme to riesit podnajmom pre nu, s tym ze ten byt by sme neskor odkupili, ide o byt v novostavbe v peknom prostredi. Nemusela by sa niekotlkokrat stahovat, ani by nebola daleko. ak by mala financny provblem pomohli by sme jej. co si myslim, ze by nemala, kedze ja som mala rovnaku vyplatu ako ona dochodok, a z toho som si platila podnajom, aj splatky za studentsku pozicku a v pohode som vyzila. takze v tom problem nevidim. ale ona odmieta do podnajmu, len do svojho...cize este niekolko rokov sa tlacit v byte.
Lebo my si fakt nemozeme dovolit platit podnajom + uver...ostalo by nam sotva 50 eur na zivobytie a uznaj, ze z toho traja proste nevyzijeme. Ona nam na domacnost neprispieva, ak neratam sem tam nakup potravim, za byt aj uver platime my...ona si moze dovolit 100 a viac eur mesacne odlozit a nam pred vyplatou ostanu len drobne....

robit sa slepa hlucha by mozno slo, keby slo o banality. ale ked ide o starotslivost a vychovu mojho dietata, ta proste bude po mojom. a z toho su konflikty, lebo ona veci prekruca a stazuje sa na mna manzelovi. a voci tomu uz hlucha a slepa nemozem byt lebo ide o nas vztah, nase manzelstvo. Vies, keby to bolo len o tom kde bude aky obrus a kto navari, ver tomu ze by som sa na to vykaslala.

avatar
sisaha
18. dec 2011

@vianne ona sa vas snazi proste manipulovat..Mozno keby tvoj muz ju jednoducho pobalil a povedal, ze dohoda bola jasna a neustupil, tak bude chvilu nasrana, ale zvykla by si... Takto si zhorsite vztahy, lebo ona jednoducho nechce ostat sama..a dufa, ze to tak ostane navzdy...neskor urcite bude hrat na svoj zdravotny stav...Treba jej to zarazit..a inak ako po zlom to asi nepojde, kedze dohoda s nou nie je mozna. A ze neprispieva? tak by som jej pekne vycislila akou sumou sa bude podielat na nakladoch a kazdy mesiac by tuto sumu pekne polozila na stol..

avatar
marecek1
19. dec 2011

@vianne no tak to sa jej potom nečudujem, že sa jej od vás nechce. byt, skoro všetku stravu platíte vy, ona občas kúpi chleba, rožky, a odkladá si svoje peniažky, zlú náladu si vybije na tebe, posťažovať sa má komu - synovi, občas si pomojká vaše dieťa, čo viac si môže priať. príde mi to sebecké, a na tvojom mieste žiadam, aby prispievala pekne na byt - nemáte elektrinu/vodu zadarmo, nech si milá svokra uvedomí, že nemáte povinnosť živiť ju do konca života.

avatar
adulik23
19. dec 2011

@vianne
neviem, ci som to pochopila spravne, ale: byvate v 2i byte, kde vy platite uver aj najom+energie a chcete, aby ona sla do 1i, kde by podla vasich vypoctov stihala platit podnajom?
ak ano a svokra sa brani, tak si prenajmite ten 1i pre seba (tym, ze aj teraz ste v 1 izbe, tak by vam docasne ten byt nemal byt maly) a prestahujte sa tam vy. uver na terajsi byt splacajte nadalej (ak to financne utiahnete), ale vsetky dalsie poplatky, nech si plati sama. vsak ona casom pochopi, ze 1i je pre nu lepsie a lacnejsie riesenie a potom si mozte tie byty vymenit.

avatar
lujza123
22. dec 2011

šialeneeeeeee ryyychlo preč

avatar
lenbea
16. máj 2013

@vianne no to akokeby som čitala o sebe, teda o nas. Presne, ani moja svokra nie je odporna, ale lezie mi strašne na nervy už len tym, že sme spolu 24 hod denne. Všetko by za svojho syna urobila, myslela si, že sa bude asi stale starať o naše dieťa. Niektore veci som predtym nevedela a niektore som si nevšimla. Je to ťažke, tu sa neda asi nič poradiť. Horšie je, že mužovi to takto vyhovuje (asi aj Tvojmu).

avatar
bertabrigita
11. jún 2013

A čo keď nevesta bývajúca v jednom byte so svokorou terorizuje doslava svokru?
Všetko prehadzuje a svokra má pocit, že by ju najradšej vyhodila a že jej zavadzia, snaží sa aj o to aby vnúčatá nechodili k babke a dokonca zakazuje im aj jest čo babka uvari. tak aj také sú nevesty.

avatar
bertabrigita
11. jún 2013

spoločné bývanie so svokrou je len na vzájomnej tolerancii, ale nie tak že tolerantná má byť iba svokra a nevesta nie.Zrejme je to aj výchovou nevestinej matky a otca, čo videla doma tak to sa snaží robiť aj pri svokre.A ešte veľká chyba ak nevesta nevie hospodáriť a minie viac ako má rodina príjem.Predsa nemôžem minúť 100 eur ak mám iba 90.A svokra nie je povinná platiť všetky náklady na byt ak nevesta s rodinou užíva takmer celý byt, a ešte má hlúpe poznámky ak svokra ide za noc viackrát na WC, to je už obmedzovanie osobnej slobody, a vymýšla si všelijaké blbosti len aby sa mohla hádať.Pritom zo všetkého zlého obviňuje svokru, že ju deti neposlúchaju, že ochorejú. Ale ona sa nepočúva ako vreští na deti že sa aj susedia sťažujú.Tak sú aj takéto nevesty, nie sú vždy navine svokry.