Spoločné bývanie s 18-ročným synom môjho muža
Ahojte . Zaujimal by ma váš pohľad na tuto situáciu . Muž ma dve deti z predchádzajúceho manželstva . Jeden z jeho synov v septembri nastupuje na vysokú školu ktorá je v meste v ktorom s mužom bývame s tým že , jeho syn by býval u nás . Mame dobrý vzťah , jeho deti mám rada ale odtiaľ potiaľ . Úprimne spoločne bývanie si predstaviť neviem . Máme doma mesacne babatko , akonahle by jeho syn u nás byva prišli by sme
O všetko súkromie , mala by som ďalšie “ dieťa na krku “ . Chcem si užiť malú a rodinkovanie s mojim mužom a nie sa starať o ďalšieho člena . Možno že moj postoj je sebecky ale naozaj si to neviem predstaviť . Navyše jeho syn je mierne problémový ( ma 18rokov ) nehovorím že je zlý , mám ho rada ale zas nie som k nemu tak citovo naviazaná žeby som s nim v pohode dokázala bývať . Keby že sme sami a ja chodím do roboty budis , ale nie keď mám doma babo ktoré si chcem naplno užiť . Moj návrh bol nájsť mu bud prenájom alebo nejaký internát , môže k nám chodiť aj denne , dvere bude mat otvorene ale spoločne bývanie fakt nie😫 možno som hnusná a z lásky k mužovi by mi to vadit nemalo ale nemôžem si pomôcť . Ako by ste takúto situáciu vnímali vy ?
keby si ty mala dospelu dceru na vyske a muz by ti povedal ze si nezela aby pocas studia byvala s tebou -ako by si zareagovala? pacilo by sa ti to?
hmmm...no neviem...asi ťa aj chápem, ale...skús sa na to pozrieť z mužovho pohľadu. Keby si mala 18-ročného syna a muž by ti povedal aby išiel bývať na intrák alebo nájom namiesto toho aby býval s vami? Ako by si sa cítila? Ten chalan bude stále v škole a ak tam nebude tak sa bude túlať po vonku s kamarátmi, snáď ti až tak nebude prekážať. A ako by sa cítil chalan keby musel ísť na intrák keď má v meste otca u ktorého by mohol bývať. Nehovoriac o tom, že je to finančne náročnejšie ako keby býval s vami...Ani variť mu nemusíš, veď sa naobeduje v škole..
Mala by si aj s rozbehom kopnut do zadku oboch, manzela aj jeho syna. ;)
Pre vysvetlenie, parafaraza na iny prispevok, kde sa riesila autorka s 2 detmi, kde si jej partner nevedel zvyknut na jej deti zijuce s nimi v jednej domacnosti. 🙂 To jej poradili.
mala si si zobrať chlapa bez záväzkov. Inak musíš jeho záväzok plnohodnotne akceptovať.
A syn chce byvat u Vas? Ja osobne by som o tom nechcela ani pocut v tomto veku, byvat s otcom, jeho novou zenou a stale placucim kojencom🙂navyse byt pod kontrolou...
Ozaj, ako to vnima chalan? On chce byvat s vami? Lebo v tom veku chalani chcu skor slobodu, bez dozoru, nejaky privat kde bude byvat s kamosmi a moze si tam pozvat navstevy a robit si zury a podobne...mozno by sa sam potesil keby ste mu nasli nejaky podnajom...ved si to spolu preberte, nech sa aj on vyjadri
Intrak je lepsie riesenie. Prejde roznymi situaciami, spozna, co je to zit na jednej (mizerne vyzerajucej) izbe s roznymi ludmi s roznymi povahami. Bude mat kopec zazitkov i “zazitkov”. Do zivota mu to prospeje.
Nuž brala si si muža s deťmi...kedže nastupuje na Vš tak buď oželiete financie za prenájom(min.300eur pokiaľ budú spolu bývať viacerí) alebo mu budeš robiť full servis so všetkým čo k tomu patrí...v prípade ak mu aj zaplatíte prenájom, tak vás to výde finančne ešte viac, pretožechalan sa občas príde aj najesť a akonáhle mu budú chýbať prachy , či už za knihy alebo vreckové - príde za tatom....
Ja mám vlastnú skúsenosť. Moja mama má manžela a žijú v mojom rodnom meste. Ja žijem 80km od nich, ale pracovné povinnosti ma na rok opäť priviedli do rodného mesta. Mama mi samozrejme ihneď navrhla, aby som, keď budem mat veľa práce, zostala u nich a spala v svojej pôvodnej detskej izbe.
Ani si neviem predstaviť, ako by som vnímala, keby mi mama povedala “Prepáč, ale my si chceme užívať pokoj a našu malú rodinu a ty sa ubytuj v penzióne/cestuj na noc a potom zas skoro ráno...”
Rodina by tu pre nás mala byt, keď ju potrebujeme.
Mám malé dieťa a ďalšie na ceste, takze rozumiem aj tvojej strane, ale vzala si si muža, ktorý už deti má, je to jeho rodina
Ak mladý muž súhlasí,tak by bolo od teba neskutočne sebecké ho neprijať.Určite s tým aspon začať,situácia sa postupne vyvinie,buď to vzdá on alebo ty,ale ukážeš snahu.A dúfam,že nie si natolko "hlúpa" a nepovieš manželovi ten dôvod,aký píšeš tu- jedno jeho dieťa si ideš užiť naplno a druhé jeho dieťa "ať táhne".Nikdy nevieš čo bude,možno sa ti mladý muž zíde aj ako operka,možno ťa raz v starobe dochová...treba sa správať diplomaticky a empaticky.
moj muz mal stastie, jeho syna som k nam zobrala ked mal 11 a bol problemove dieta..
Podľa mňa sebecké... dosť, syn tvojho muža je menej dôležitý ako vaše mimčo?
Dúfam že ani nebude chcieť u vás bývať.
Trosku upresnim - bývame veľmi ďaleko od nich muž synov vidí raz za rok . Ja tiež . Nie je to tak žeby sa navštevovali pravidelne . Proste nie je tam ten vzťah taký prehĺbeny keďže ich vidíme raz za rok . Ja mám 30 , áno som mladá baba ktorá možno nevie nič o živote , ale fakt nemám chuť sa starať o 18 pubertiaka ( napísala som to lebo sa tak chova ) , nemám chuť upratovať tu po ňom a vzdať sa svojho súkromia proste som v tomto sebecka áno uvedomujem si to no nemôžem si pomôcť
Na jednej strane chápem že máš pocit že prídeš o súkromie. Na druhej strane syn tvojho muža je pre neho také isté dieťa ako to vaše spoločné. Na toto by mal myslieť každý človek, ktorý začne žiť s niekým, kto už má deti. Ja mám vdovca s 2 deťmi (16 a 19), sú ako deti vychované chlapom, čiže vlasy mi idú dupkom. Ale do toho som s tým išla, že budú súčasť aj môjho života.
Ak má chlapec u vás vlastnú izbu, vôbec by som nepremýšlala, že by som s tym nesúhlasila.
Deti sa neda mat rad “odtiaľ potiaľ”. Je to jeho syn, hádam nebude bývať na internáte, keď môže byt u vlastného otca. Ak máte voľnú izbu, prečo by ste mali prísť a všetko súkromie?
Chlapec je dospelý, pol dňa bude aj tak v škole, bude sa učiť a je dobre, že bude mat dozor, ak je trosku “problémový” podľa tvojich slov.
Svoje decko tiež raz pošleš niekam na internat, lebo nebudeš mat chuť starať sa u puberťáka?
Zbytocne riesis. Prvy semester, mozno aj menej bude u vas, lebo kam pojdes po zapise na skolu v cudzom meste, potom vypadne na intrak, hned ako nejaky najde (ved kruzkovice, volny zivot su lepsie ako macocha s uvrieskanym malym dietatom a prisny tatko za zadkom,...).
Ja to mam podobne, ako ty,tiez ma moj muz syna, 18rocneho, mame male dieta...ale ak by mal prísť k nam, mne je to absolutne "jedno" , ako tu mozu byt moje deti, tak tu moze byt aj jeho syn , ako dlho chce a kedy chce...ze dam na stol o jeden tanier viac, to je najmenej....a to sukromie...mame pubertakov,ani neviem, ze su doma, majú svoje zaujmy, nesedia nam pri zadku...
Ja na tvojom mieste by som dovolila,ved kym neskusis, nevies a po case uvidis ci to funguje, alebo nie...
Tiež si myslím, že internát je lepšie riešenie ale to si musíte sadnúť a porozprávať.. Nevýhoda napr... Drahšie, nebude pod dohľadom a treba, keďže je problémový... A zas plusy, súkromie.... A tak nejak porozprávať a dohodnúť sa. Akokoľvek, no s vyjasnenim si veci a pravidiel, ak bude u vás.
Ved 18 ročný si hádam uprace aj sam.. Ak bude na intraku, tak pravdepodobne aj tak bude nosiť špinavé pradlo k vam..
@s_a neuprace . Keď tu bol na prázdninách nevedel vyhodiť ani krabicu z pizze do kosa ani omelinky z nej upratať . Ale upiecť si ju zvládnuť už vedel . Všade po ňom bordel
no ja asi tak ako ty by som reagovala.... nech je na internáte a k vám kedykoľvek...
Raz dva razy do roka sa vidia.... Možno práve nato sa syn teší, že sa môžu zlepsit vzťahy medzi nimi. Je to jeho otec nie len otec vašeho dieťaťa a tvoj manžel. A áno je to sebecké od teba a veľmi, keby si ty na mieste toho chlapca a macocha by mala taký postoj, necítila by si sa najlepšie..... A veľmi pochybujem o tom, že by ti bránil v užívaní si rodičovstva
Počkaj, kým o pár rokov neuprace tvoje decko. Chlapec je normálny, ty si sebec. Nemala si si hľadať chlapa s deťmi, keď sa nechces starať. Asi si nemala mat ani vlastne, keď ti vadí, že decko neuprace a má potreby.
Čo znamená raz za rok? Hovoríme o Slovensku ktoré sa dá prejsť za 3-4 hodiny.
Divný vzťah.
Tak ho to treba naučiť... Aby si upratal..
Alebo nech mu otecko platí intrak a stravu. Tak 300€ nech si nachysta.
vidíš ho raz za rok a už vieš,že sa chová ako pubertiak,vedela si,že si berieš muža so záväzkom,tak sa prestaň ty správať ako pubertiačka,ktorej ktosi vošiel do priestoru.....chalanove gate operieš spolu s manželovými,prileješ o hrnček viac vody na polievku,to je tak veľa?...aj tvoje dieťa raz kamsi pôjde a niekto mu podá dáke jedlo,nebolo by treba takéto veci robiť automaticky a preto,že sme ľudia? moje deti po svete chodili,cudzí ľudia ich prijali,jesť dali,ja to vraciam každému koho mi tu dovedú,žijem medzi ľudmi,nie v bubline,tak ozaj nechápem tvoje myslenie
Autorka - je to velmi sebecke. My sme k sebe vzali po velkej rodinnej tragedii synovca z manzelovej strany. V case, ked som postupne v priebehu roka pochovala 3 clenov mojej rodiny a mala doma okrem starsej dcery aj mladsiu skoro rocnu. V case, ked som chcela truchlit v tichosti a ako tak si znormalizovat zivot sa nam do rodinu dostalo dieta, ktore nahle prislo o rodicov, stari rodicia ho nechceli a bolo treba sa onho starat este viac, ako o moje vlastne a dostat ho z toho zialu. Ale nikdy by som ho nedokazala odkopnut - tiez som ho az tak nepoznala, byvali daleko od nas, bol mi cudzi. A vies co? Dnes by som ho nedala za nic na svete ❤️
Len aby sa raz nedostala do tej istej situácie, keď jej 18-ročná dcéra bude chcieť bývať dočasne u otca a jeho nová manželka ju neprijme.
Ak by mal vlastnú izbu, tak by som nevidela problém.. Ved vysokoskolak bud skoro nikdy nie je doma, alebo sa zatvorený v izbe bude učiť.. Nemyslím si ze aj on by túžil po tom vtierat sa stále do vašej rodiny s malým..