icon

Správne rozhodnutie

avatar
nickneznamy
21. apr 2015

Opäť raz Vás prosím o vyjadrenie názoru, poprípade podporu v rozhodnutí. Pred nejakým časom som už písala o istom probléme s priateľom. Už niekoľko mesiacov spolu bývame, presťahoval sa za mnou dosť veľa km od domu a tým akoby jeho "povinnosti" v partnerstve skončili. Počas pracovného týždňa žije štýlom " prídem z práce, tým končí deň", nepracuje manuálne, ale aj tak ho práca podľa jeho slov vyčerpáva, v poriadku, rešpektujem to a cez týždeň ho teda "neobťažujem" mojimi požiadavkami. Očakávam, že aspoň víkendy budeme tráviť spolu (inak ako ležaním na gauči pred televízorom), ale on každú aktivitu berie ako trest, nič ho nebaví, nič nové nechce vidieť, nič ho nezaujíma, a teda keď už musí, tak sa "obetuje" a ide so mnou v sobotu na hodinu do jedného a toho istého parku, kedy sa cítim ako pes na venčení, keď sa vrátime domov zase trávi čas pred telkou a keď náhodou spomeniem niečo v štýle "poďme ešte von, niekam si sadnúť", tak jeho reakcia je " boli sme už dnes vonku? boli." je veľký sebec, no je slepý, aby to videl a priznal.
Toto je len príklad, to jeho (ne)venovanie sa mne je evidentné v x veciach.... Veľa krát som mu o tom hovorila, nie som taký gaučový domased, napriek tomu robím kompromisy, ale to je neviditeľné. Včera mi praskli opäť nervy, snažila som sa s ním rozprávať o tom, čo ma trápi, ale bohužiaľ som mala smolu a nevychytala správny moment, lebo bol "unavený" a chcel mať pokoj a spať. Zbalila som mu kufre, naštval sa, ale aj tak tu zostal spať, dnes ráno sa ma pýtal, či teda chcem aby odišiel, odpovedala som mu, že pokiaľ už teraz vie, že sa nič nezmení a bude to ďalej takto, tak by bolo pre nás najlepšie riešenie rozchod, aby sme neboli o pár mesiacov v rovnakej situácii, jeho odpoveď " mám si zobrať kufre teraz, či až keď sa vrátim z roboty?" takže si očividne vybral jednoduchšiu cestu, mne z toho puká srdce, pretože ho ľúbim, zároveň viem, že šťastná nebudem... ako to mám prekonať, je to správne rozhodnutie?

avatar
nickneznamy
autor
21. apr 2015

@timea7 taktiež chcem väčšinu času tráviť s partnerom...

avatar
artist_22
21. apr 2015

@nickneznamy No chlap dokáže urobiť veľmi pekné veci, ak si chce ženu získať... len je smutné, že sa nájdu aj takí, ktorí už po tom ako ženu získajú sa prestanú snažiť, lebo majú pocit, že už je hotovo ... možno len dosiahol čo chcel a už je spokojný, už sa o Teba nesnaží .. podľa mňa by mal pochopiť, že nie si samozrejmosť .. vzťah nežije minulosťou, ale prítomnosťou...

avatar
natalym
21. apr 2015

@nickneznamy
@timea7
Baby moje zlaté, ja mám toto doma.
Keď navrhnem ja čokoľvek, tak všetko zlé. Aj keď ide, z donútenia, čisté utrpenie. Hrozné. To sa nedá ani opísať.
Ak vymyslí program o, očakáva, že hneď sa poseriem asi od radosti. ☹
Nechodíme spolu takmer nikde presne kvôli tomuto. Ak navrhne niečo on, prispôsobím sa, ak mi to vyhovuje.
Ja nenavrhujem nič. Buď idem sama alebo s deťmi.
Zvykla som si.

avatar
space1
21. apr 2015

svoje vízie o vzťahu si si už sama špecifikovala teda vieš ,čo chceš ...ak s ním budeš chcieť zostať, tak s ním zostaneš ,či opačne... v mori pláva veľa rýb , ale ak už teraz cítiš že nie si šťastná , čo bude potom ak sa nič z jeho strany nezmení , ale možno potrebuješ práve toto na svojej životnej ceste to nikto nevie ,darmo mi ti tu budeme písať naše názory ,riad sa vnútornými pocitmi, iba tvoj kompas správne určuje smer 🙂

avatar
nickneznamy
autor
21. apr 2015

@natalym ja by som si tiež rada zvykla, veľa nervov by mi to ušetrilo, veď koniec koncov blížim len sebe... aj som sa snažila, ale neoklamem seba samú, že je to v pohode, nevadí mi to, keď ma to vo vnútri zožiera... a potom si aj hovorím, že prečo si mám ja zvykať, ja uberať z požiadavkov, ja sa prispôsobovať, keď od neho sa mi to nedostáva...

@space1 ďakujem za príspevok... vnútorné pocity sú na tom tak, že sa bije racio so srdcom, každé hovorí inak. ale viem, že musím byť silná a nejak to prekonať, neviem si to dosť dobre predstaviť, čo sa bude ešte dnes diať, mám strach, uvidíme...

avatar
hradnapani
21. apr 2015

@nickneznamy o mesiac, rok ci dva budes neveriaco spominat, ze si s nim vobec bola. Zmysluplne travenie spolocneho casu je doslova stavebnym kamenom vztahu. Kocky si uz hodila, vsetko je ako ma byt 😉 A ako to prekonat? nuz len tak klasicky, vyplakat, vyrozpravat, prezijes par bezsennych noci a raz pride rano, kedy si spokojne povies "dobre som urobila, idem dalej" 😉

avatar
natalym
21. apr 2015

@nickneznamy Chápem, treba to riešiť, ak si nespokojná. Ja som Ti napísala len skús, ja som skúšala všeličo a nič. Ale to jedno. Dnes už viem, že som si mala viac všímať od začiatku a riešiť to na začiatku. Ale človek zaľúbený, prežije, nevadí.
Najhoršie na tom je, ža som si už fakt na to zvykla a ani sa ma to nijako nedotýka. A ešte sa to obrátilo aj proti mne. Dnes sa tvári, že je to moja chyba.
Prajem veľa šťastia, snáď Ti niekto poradí, ale obávam sa, že sa to nezmení. 😢

avatar
ig0r
21. apr 2015

Ak sa rozidete, chvilu to bude boliet, ak s nim ostanes a on sa nezmeni, tak ako dlho sa budes trapit?
Prisli by deti, zavazky, ine povinnosti a situacie, kde uz rozchod nie je riesenim.

avatar
nickneznamy
autor
21. apr 2015

@natalym
@hradnapani
@ig0r
ďakujem, máte pravdu... utešujem sa teraz tým, že keby sa rozísť nechcel, keby mu záležalo na mne a mojom šťastí, tak mi asi nepovie, že kedy si ma zobrať veci, asi mi nepovie, že mi nebude slubovať to, čo nesplní ( pritom ide iba o hlúpe venovanie sa jeden druhému, vystrčiť päty z domu, nie vyliezť na Mt. Everest) a nepovie mi (dnes ráno v takej situácii, v akej sme boli), že " veď hej, budeme chodiť von- sem do parku, to je predsa kompromis"

avatar
khkt
21. apr 2015

Radšej sa vráť z kratšej cesty. Trochu mi to pripomenulo vzťah mojich rodičov, otec má svoje záujmy, aktívne športuje, s mamou čas tráviť nechce, keď ho ona pozve do divadla ide s ofrflaním, on ju ale nepozve nikde. Hoci keď mali malé deti pomáhal jej, nedá sa povedať, že by len ležal na gauči. Ale mama je doteraz nespokojná, deti odišli z domu a ona je v podstate sama.
Podľa toho, čo si napísala, tvoj priateľ nie je človek do dlhodobého vzťahu či rodičovstva. To je totiž aj o obete a toho očividne nie je schopný. ☹
A ako sa vyrovnať s rozchodom, neostať sama, stretávať sa s ľuďmi... a z vlastnej skúsenosti poradím, že klin sa klinom vybíja. 😉

avatar
lapalma
21. apr 2015

@nickneznamy ....Ako dobre ste sa poznali pred jeho nasťahovaním? Človek sa predsa nemení, iste ste trávili spolu čas a musela si vidieť, že je gaučový typ, nič ho nebaví, nezaujíma ....je spachtoš unavený....
Nehodíte sa k sebe ...a láska nie je dosť silná, aby ste obaja robili kompromisy 😉

avatar
matafen
21. apr 2015

@hradnapani @nickneznamy Velmi vystizne napisane "Zmysluplne travenie spolocneho casu je doslova stavebnym kamenom vztahu"! My s mojim teraz uz manzelom sme zmysluplne travenie volneho casu vzdy riesili spolocne, s nadsenim a spontanne od cias chodenia, spolocneho byvania az doteraz, ked uz mame dieta. Samozrejme, ze su aj dni, ked sa len tak ponevierame doma, medzi obyvackou, kuchynou a spajzou, ale nie je to na dennom poriadku 🙂 A ked nemame spolocnu aktivitu, tak sa venujeme vlastnym zmysluplnym konickom, aj to je dolezite vo vztahu, mat vlastny priestor, ale nie ze kazdy den gaucovat. No keby toto mala byt jedina napln nasho spolocneho casu s mojim frajerom a este s takymi komentarmi z jeho strany, ako si napisala, tak by ma take "chodenie" velmi rychlo prestalo bavit a zalubenost by rapidne klesala...

avatar
nickneznamy
autor
21. apr 2015

@khkt presne ako hovoríš, treba sa obetovať. Ja sa obetujem 100x a on 10x... a argument " veď už som sa obetoval, minulý týždeň sme boli vonku" pre mňa nemá význam...

@lapalma myslím, že dosť dobre sme sa poznali, už som spomínala vyššie, že taký nebol, mal problém obsedieť doma, gaučový typ nebol... mne to prišlo tak, že kým ešte videl, že nebývame spolu, ale asi 400 km od seba ( ale nebol to typický vzťah na diaľku, že sa vidíme raz za mesiac, vtedy by som povedala, že sa nepoznáme dostatočne) a že ma môže stratiť, tak bol iný, neviem, či to bola pretvárka... keď sa sem presťahoval, akoby to začal vnímať tak, že už ma nestratí, resp. sa veľmi ťažko rozídeme, prestal sa snažiť.

avatar
dai
21. apr 2015

@natalym prepac, citam ta vo viacerych temach... len mi tak stale napada - aky je dovod ze si s tym clovekom stale v partnerstve?

avatar
nickneznamy
autor
21. apr 2015

@matafen je to tak... ja to zase neženiem do extrémov, že každý jeden deň niekam ísť, doma len spať, to vôbec, ja chápem, že každý je nastavený inak, preto som aj spomínala to, že cez týždeň, keď je teda tak strašne unavený a príde večer domov, nikde ho neťahám a rešpektujem ho...ale na oplátku, tie spoločne strávené víkendy (alebo aspoň sobota) mi neprídu ako prehnaná požiadavka... len jemu je zaťažko aj cez víkend, on je vlastne asi unavený permanentne. Nič ho nebaví, nič sa mu nepáči...

avatar
dai
21. apr 2015

@nickneznamy ahoj... podla mna robis dobre a teraz to aj dotiahni do konca - uvidis aspon ci svojmu partnerovi zato stojis alebo nie aby sa zmenil... ak mu zato nestojis tak je to o nicom a fakt sa len vracias z kratsej cesty, ak mu zato stojis tak sa zmeni aspon ciastocne... partnerstvo velakrat o kompromise je - ale musi ist o kompromis obojstranny a hlavne podla mna nesmie byt postaveny na nejakom obetovani sa.
To co ty inak popisujes mi pride ako take umieranie za ziva... ved co z toho zivota ten tvoj chlap ma okrem blbej tv kde nic normalne neide...

avatar
nickneznamy
autor
21. apr 2015

@dai asi naivita, láska, alebo ten cit, čo k nemu mám... ja seba samú nechápem, že prečo, či mi nestačí toto všetko, aby som konečne pochopila a vykašlala sa na to, rozmýšlam, že čo viac ešte potrebuje spraviť, aby mi to konečne došlo, že to nemá zmysel...

avatar
hradnapani
21. apr 2015

@nickneznamy to s tym parkom, to je naozaj ako vencenie psa, doslova. To neber. On ti dava velmi jasne najavo, ako si to predstavuje (a to je od neho celkom ferove; ze ti neslubuje zmenu). Ber to vazne.

avatar
hradnapani
21. apr 2015

@matafen presne, aj povalovanie na gauci je fajn (a niekedy doslova ziaduce), ale nemoze byt jedinou vyplnou (ak s nou nie su stotozneni obaja). A kde inde by sa mal ten vztah budovat? len postel v spalni a vybeh na polhodinu do parku nestaci, treba mat spolocne zazitky, zmenu prostredia, spolocnu cinnost a tak, lebo clovek/ vztah potom uplne upadne, zvädne...

avatar
nickneznamy
autor
21. apr 2015

@hradnapani jasné, že to neberiem, dosť bolo obety z mojej strany, vyšla úplne nazmar pre niekoho, kto si to jednak neuvedomuje a ani nezaslúži... a presne ako hovoríš, dal mi to najavo, inak to už nebude... veď vlastne, už bolo viacero sľubov, ako sa mi bude venovať, blablabla, vydržalo to vždy v priemere tak týždeň...

avatar
nickneznamy
autor
21. apr 2015

@hradnapani
@ matafen
spoločné zážitky, to je presne ono! som mladá, chcem vidieť a zažívať veci a ideálne s človekom, ktorý mi je najbližší... lenže čo spraviť, keď ten človek ťa pošle tie zážitky zbierať s kamarátkami, cudzími ľuďmi, lebo on už všetko videl, všetko zažil a nemá potrebu zažívať ďalej, ty ho môžeš prosiť a on to má aj tak na háku...

avatar
dai
21. apr 2015

@nickneznamy hm... poznas tu pesnicku od hapku o starobe? to uplne sedi na toho tvojho... pekne si to popisala - je mlady ale duchom stary - lebo nic nove nehlada a vsetko uz vie... su 90rocny ludia mladsi ako on...☹
ja uz napr. najmladsia nie som a s muzom sme 15 rokov ale kazdy tyzden spolu chodime na tancovanie sami dvaja a vikendy samozrejme patria rodine... neratam kazdodenne nocne rozhovory a planovania etc. ...

avatar
nickneznamy
autor
21. apr 2015

@dai on to aj sám povie, že on je dôchodca... nedokážem pochopiť takú nechuť k životu a hlavne si neviem predstaviť tú situáciu, kedy by som si sama povedala, že už som všetko videla a zažila a to už mi stačí...

avatar
dai
21. apr 2015

@nickneznamy a motivuje ho este nieco? ma nieco co chce dosiahnut? ci uz len tak doziva?

avatar
nickneznamy
autor
21. apr 2015

@dai ma teraz novú prácu, v ktorej sa našiel, veľmi ho baví, aj keď je to niečo, čo predtým nikdy nerobil. vždy mi tvrdil, keď bol ešte v tej predchádzajúcej práci, že mu tam chýba možnosť nejakého kariérneho rastu, to v tejto práci má, darí sa mu a po troch mesiacoch v novej práci sa posunul vyššie, takže ak ho niečo baví a motivuje, tak jedine jeho práca.

avatar
sjuzan77
21. apr 2015

@nickneznamy dievca, utekaj od neho, co najrychlejsie a co najdalej. mala som presne takeho isteho chlapa. cely nas spolocensky zivot tkvel v piatkovej prechadzke do videopozicovne, kde si pozical filmy a cely vikend sme sedeli pred telkou. nikam nechcel ist, nic ho nebavilo, chcel len sediet doma. raz sa mi ho podarilo presvedcit na dovolenku pri mori. uplne mi ju skazil tym, ze sestre vypisoval sms o tom, ako sa nudi a ze nikdy uz nikam nepojde. snazila som sa to vyriesit kompromisom "ty zostan doma, ja idem von s kamaratkami". podotykam, ze to boli vzdy len dievcata, poznal ich, vedel, kam ideme, ale aj tak to zacalo prerastat do jeho ziarlivostnych scen. vydrzala som 3 roky, potom som vzala nohy na plecia. vztah sme mali ok, ziadne ine problemy, mali sme sa radi, ale kedze nie som typ, ktory chce prezit zivot pozeranim z okna, vedela som, ze by som bola s nim nestastna.

avatar
natalym
21. apr 2015

@dai Neviem čo na to povedať.......... 😢
Určite aj on má svoje dôvody prečo je taký a určite mám na tom svoj podiel viny.
To už nemá riešenie. 😢

avatar
khkt
21. apr 2015

Láska dokáže často človeka "prebudiť k životu". Ale tvojho priateľa už asi neprebudí nič, je vysoko odolný proti zmene. 😒

avatar
nickneznamy
autor
21. apr 2015

všetko, čo mi tu hovoríte nasvedčuje tomu, že to skutočne šancu nemá, takýto vzťah...a už začína citové vydieranie a smsky, prišlo to skôr ako som čakala... len je otázne, že či mu záleží na záchrane nášho vzťahu alebo sa mu len nechce opustiť tento pohodlný život a odísť

avatar
nickneznamy
autor
21. apr 2015

@sjuzan77 aj u nás, idem niekde sama, vrátim sa a potom musím znášať to, aký je odutý a odporný, pritom predtým ma ešte sám posielal von a hovoril mi, že sa mám zabaviť a užiť si to...