Sú rodičia povinní pomáhať deťom?
Dobrý večer prajem,
ani neviem ako začať. Je rodič povinný pomáhať svojim deťom? Veď ako deti sa predsa len spoliehame na toho rodiča, že nám pomôže, keď to potrebujeme. Sama mam deti a už teraz viem, že im pomôžem a postarám sa o nich, aj keď už budú mať vlastné rodiny. Nechcem od nich veľa, len aby sa aj o mňa trocha zaujímali. Aby sa povenovali aj mojím deťom, nie len deťom mojich súrodencov. Musím sa im prosiť aby im prišli na narodeniny na moje a môjho manžela ich už ani nevolám. Hanbím sa ako pes pred manzelovou rodinou, lebo oni si spomenú na nás stále. Samozrejme mi to potom jeho rodina predhadzuje na oči, že moji rodicia dá nezaujímajú o deti, že nám nepomáhajú a ďalšie nepekné veci. Mňa to veľmi trápi, ale čo mám robiť? Ako prinútiť človeka k pomoci keď nechce? Teraz prerábam dom a samozrejme moja rodina ticho, žiadna pomoc a to sa mi sľúbili a ja im ako blbec verila. Som z nich veľmi sklamaná a hanbím sa za nich. Čakám pomoc, lebo vidím, že súrodencom pomôcť vedia. Vedia, že robí dačo v dome ta ide pomôcť ja som ich prosila nech sa prídu pozrieť, lebo sme kúpili dom. Si spomenie, že budú mať ich deti narodeniny. Dokonca vedia kúpiť aj darček. Ja sa im prosím nech prídu lebo sa hanbím ako pes pred svokrovcami, že moji rodicia zase nič. Mne je z toho celého tak úzko a neprijemne. Zase aj to, že vidím, že svokrovci sa vystatuju bo oni všetko pomáhajú aj kolo deti a oni nič pred ľuďmi, a to mi ešte viac jari rany. Rozmýšľala som, že ich odstránenie nadobro, ale ja nemám nikoho okrem nich. Neviem ako sa k tomu celému postaviť.
@anonym_autor málo tu čítaš, ako deti nič od rodičov nechcú, ako im vadí, že dedko a babka to a hento? Ako máte traumy z detstva, lebo ste dostali výchovnú, preto ste sa odstrihli? Vám nik nevyhovie, pomáhajú, zaujímajú sa - nedobre. Nepomáhajú, nedobre. Hlavne na dedičskē sa zídete, ako supy.
@anonym_5b605b Ja nechcem od nich žiadne majetky ani peniaze! Nikdy som ani nechcela.
Vaz si samu seba, ako si samostatna, zacat ta ucta k sebe musi v tebe. Potom sa nedas ziadnym vonkajsim nazorom zvyklat. Uvid sa inak: Si silna osobnost, ktora sa sama v skoorm veku postavila na vlastne, nepotrebovala si pomoc rodicov.Si prakticka, vies si poradit... Vazis si pomoc svokrovcov, ale nemozes za rodicov, tak im vzdy povedz, ukaz svoju zranitelnost: Viete, aj mna to boli, ze mi nepomozu, tak som stastna, ze mame aspon vas, ze nam pomahate vy. Nacvic si to pred zrkadlom, aby si nabuduce nebola obarena nejakou ich poznamkou. Aby si aj v duchu suhlasila s tym co hovoris, ak je to pravda, ak si tu pomoc svokrovcov vazis.
A nie je to trochu aj tak, ze tu hanbu tam pridavas sama, ze svokrovci sa mozno uprimne spytaju, ale nebolo ich cielom zahanbit ta? Skus to odlisit. Tu hanbu mozno citis, ale citila si ju mozno aj v minulosti, ked sa ta ktokolvek opytal na rodicov. Mozno prave preto, ze si videla tie rozdiely v pristupe k surodencom a tebe. Ale nie vzdy ti druhi mali zamer ta zahanbovat. Niekedy sa mohli aj len uprimne zaujimat. Ludia vacsinou meraju podla seba: My pomahame, pridu aj oni? Ocakavaju uprimne ano. Ale ked sa dozvedia: nie nepridu, nepomahaju mi moc... maju ti ludia sancu odpovedat dvojako: Hm... co to mas za rodicov? Alebo: Nevadi, pomozeme vam my viac. Bolo by dobre naucit sa to odlisovat, ci si hanbu spustas sama, ci ju citis len ti sama, bez zameru druhych. Alebo ci to je ozaj tak, ze ta zamerne zahanbuju druhi.
Robi sa taky vylet do minulosti: Kedy si taku podobnu hanbu za rodicov citila prvy raz? Skus si predstavit kde v tele ten pocit hanby mas, ako je velky, ako intenzivne ho citis...? A kedy si zazila podobny pozit v tele? Tak ides k pramenu tej hanby a mozes ju vyliecit, ked to pochopis...
Cvicenie pre teba: Smut. Musis v sebe objavit smutok, nad tym, ze rodicia su aki su a nikdy zrejme ini nebudu. Nechaj ten smutok dotknut sa ta. Je pod nim strata, strata vsetkeho co si si predstavila, ze idealni rodicia by sa boli o teba viac zaujimali aj ako o tinedzerku, aj teraz, boli by ti dali to ci to... to su smutne veci, ked sa to nedeje, ked to nedostavas. A tuto stratu odsmut - odpllac, uvolni ju zo seba prec. Lebo to je ta brzda, to je ta guca v krku, co ti neumozni odpovedat svokrovcom. Zadrzala si v sebe nieco silne a hanbis sa za nieco. Nieco co ta zranuje, ale nemozes za to. Nie je to tebou, nemozes to ovplyvnit. Empaticki ludia by ta skor polutovali. Neempaticky ta budu zahanbovat. Aby si tu hanbu necitila, to je tvoja uloha. Rozpoznat, ci si ten pocit zahanbenia nesposobujes sama aj vtedy, ked ho tam druhy nedava. A pohnut tou hanbou prec. Odplakat. Nemas sa ty za co hanbit, si krasny clovek, silny, samostatny, dospely, zodpovedny sam za seba.
@jumama Ďakujem
My to máme naopak. Z mojej strany vždy, ešte v ten deň. Manžel má dnes meniny a moja mamka mu už volala. Jeho mamka sa ozve možno tak o dva-tri dni, sestry vôbec. Nevolajú ani našim deťom, na oslavu neprídu a fakt, že neprídu oznámia tak dve hodiny predtým. Za to keď má jedna zo sestier sviatok, alebo ich deti, jeho mamka nám volá, aby sme nezabudli. Na oslave som u nich nebola za celých 12 rokov, čo sme spolu. Nie žeby som nechcela. Neboli sme pozvaní. Minulý týždeň jedna zo sestier krstila. Ani sme o tom nevedeli. Dozvedeli sme sa o tom z fotky jednej z neterí na insta 🤷♀️ kedysi ma to trápilo, aj som si poplakala. Už to neriešim. Je to ich rozhodnutie. Beriem to ako fakt, ktorý akceptujem.
Mne sa zas nepáči ako svokrovci to riešia
A čo toľko pomáhajú a čo tolko majú pomáhať tvoji rodičia ?
Nejako to nechápem
@anonym_e225db Niekedy postrážia deti, keď nám niekde treba ísť. Ale to max raz za pol roka. Aj to mi potom vyčítajú, že čo neodnesiem deti mojej mame. Teraz keď prerabame dom, tak chodia pomáhať, ale to oni chceli. Povedala som manželovi, že nech si zaplatíme majstrov nech nám dom prerobia a máme kľud. Tak oni chceli, oni urobia, lebo to ich syn!!! Čo mám robiť, keď moja rodina nechce? Počúvať v kuse, že nemajú záujem o nás a nepomáhajú ma už fakt nebaví.
Nie si v tom sama. Mame to rovnako. Moji rodicia by sa pre nas rozkrajali a muzovi nic. Na navstevy chodia iba k druhemu synovi, aj deti merkuju iba tomu synovi, dovolenky iba s nimi. Moji rodicia to nijako nekomentuju. Muzovi to vadi ale je ticho. A ja sa nikomu doprosovat nebudem.
@anonym_autor ahoj!
Mňa trochu zarazila tvoja otázka, či sú rodičia povinní pomáhať.Z toho mi vyplýva, že podľa teba musia.Vôbec nemusia.Môžu chcieť. Kupovala si dom s tým presvedčením, že všetci budú pomáhať? To bola chýba.Tvoji rodičia na vás kašlú a svokrovci už majú toho asi plné zuby.
Pracuješ?, aj manžel pracuje? Ak áno, prečo si zásadné práce nedáte urobiť? Takáto svojpomoc v ZS kraji je už dávno minulosťou.Ludia majú svojich povinností dosť a ešte chodiť niekomu pomáhať po víkendoch, alebo po práci je už nad ľudské sily.
Svokrovci si svoje odrobili a teraz majú makať na "na malte", miesto oddychu na Malte?
Nemá tvoja otázka niečo spoločné s vypočítavosti?Ak nie, to je dobre.
A ako máš veľké deti? Určite by ťa potešila pomoc, ale na druhej strane - keď nechcú, nech nechodia.Na oslavy by som ich vôbec nevolala, tvoju adresu majú, nech prídu sami! Čakáš na darčeky pre deti?, myslím, že sa ľahko zaobidete bez nich.Alebo dávajú deťom peniaze?
Vy chodíte rodičom blahoželat ? Kupuješ im niečo?
Nech je to akokoľvek, nežiarli na pomoc sestre.
Niektorí rodičia(a není ich málo) majú deti rozdelené: jeden je na robotu, druhý je miláčik a tretieho ľutujú.
Horšie bude, keď budú potrebovať chodiť po lekároch....koho si vyberú?
Všetci sme nejakí....
Zamysli sa nad tým, kde si robotu s domom uľahčiť. Odlahne aj tebe. Plateným majstrom nemusíš variť, budeš mať viac času pre svoje deti a ušetríte na strave, alkohole aj na na pive....
A ešte aj na oslavách ušetríte.
Hlavné nezabudni, že pomoc sa musí vrátiť (patrí sa).Bud vďačná svokrovcom a narovinu im vysvetliť situáciu,aby si nemysleli, že rodičov cielene setriš.
Máj sa pekne a zodpovedz, ak chceš na moje otázky.
My to máme naopak. Z mojej strany vždy, ešte v ten deň. Manžel má dnes meniny a moja mamka mu už volala. Jeho mamka sa ozve možno tak o dva-tri dni, sestry vôbec. Nevolajú ani našim deťom, na oslavu neprídu a fakt, že neprídu oznámia tak dve hodiny predtým. Za to keď má jedna zo sestier sviatok, alebo ich deti, jeho mamka nám volá, aby sme nezabudli. Na oslave som u nich nebola za celých 12 rokov, čo sme spolu. Nie žeby som nechcela. Neboli sme pozvaní. Minulý týždeň jedna zo sestier krstila. Ani sme o tom nevedeli. Dozvedeli sme sa o tom z fotky jednej z neterí na insta 🤷♀️ kedysi ma to trápilo, aj som si poplakala. Už to neriešim. Je to ich rozhodnutie. Beriem to ako fakt, ktorý akceptujem.
@anonym_ca7ce1 ahoj, keby mne nevolali jeho sestry ani na sviatok, ani ja by som po toľkých rokoch už nevolala. Na čo?, keď ťa odpísali.
A svokra ťa akým právom upozorňuje na to, že máš volať ostatným k sviatku?Nech počuje svoje dcéry.
Darmo je, niektoré svokry (ak majú dcéry) si jednoducho nevážia svoje nevesty.
No raz sa im to môže vymknúť z rúk a pomôže im
práve nevesta.Niekedy preto, aby ušetrila svoje nedotknuteľné dcéry, no veľakrát zistia, že na pomoc zostala iba nevesta....
@anonym_5b605b Ja nechcem od nich žiadne majetky ani peniaze! Nikdy som ani nechcela.
@anonym_autor v prvom rade ty sa nemas za co hanbit ale tvoji rodicia. a nie je ani pravda ze okrem nich nikoho nemas mas manzela deti a aj svokrovcov
svokrovcom povedz ze ti je to neprijemne ked o tom rozpravaju a ze ty za to nemozes a s rodicmi a spol obmedz kontakt povinna navsteva raz rocne postaci a ak oni nekupuju detom darceky nekupuj ani ty im detto ostatne veci a pomoc
Keď ti bude svokra pripomínať meniny švagrín, tak jej s kľudom angličana povedz, že vy si na meniny navzájom nezvyknete telefonovať, že ony tebe nikdy nezavolali, že to nebudeš ani riešiť. Svokrovcouv tiež uprac, povedz im, že ty za to nemôžeš ako sa tvoji rodičia správajú. U vás na východe he silný patriarchát a ty si zrejme aj submisivna, bojíš sa ozvať. Na východe čo povie starší, alebo chlap, to je sväté. Je by som ich poslala do prdele.
@anonym_71a23e akým právom to vyčítajú jej?? Akým právom jej vyčítajú niečo,za čo ona nemôže a nevie to zmeniť?
@rozculena veď o to ide..svokrovci nemajú čo umravnovat a vyčítať ani jej ani jej rodičom , nie sú šéfovia zemegule.
@anonym_e225db Niekedy postrážia deti, keď nám niekde treba ísť. Ale to max raz za pol roka. Aj to mi potom vyčítajú, že čo neodnesiem deti mojej mame. Teraz keď prerabame dom, tak chodia pomáhať, ale to oni chceli. Povedala som manželovi, že nech si zaplatíme majstrov nech nám dom prerobia a máme kľud. Tak oni chceli, oni urobia, lebo to ich syn!!! Čo mám robiť, keď moja rodina nechce? Počúvať v kuse, že nemajú záujem o nás a nepomáhajú ma už fakt nebaví.
@anonym_autor Prepáč, ale všetci ste nejaki divní..jedni chcú, druhí nechcú, ty niečo chces, ale nedá sa, lebo oni to chcú inak🤦..ty si chcela zaplatiť majstrov a mať pokoj, ale svokrovci nechceli? A čo? Oni rozhodnú, že majstri nebudú a vzápätí ohovoria tvojich rodičov, že nepomahaju? Čo tak žiť si svoj život a rozhodovať si o ňom vy s manželom ako rodina..na mňa pôsobis veľmi nerozhodne, ako keby si chcela byť so všetkými zadobre aj za cenu, že ty nie si spokojna
Tak mne príde divné akurát tak to že to muž vyčíta , že ti tvoji nepomáhajú. Ono keď pomoc od rodiny príde je to fajn, keď nepríde tak nepríde. Žiaľ vynútiť ju nevieš. Ale teda viac by ma mrzelo keby mi to je vycitane zo strany muza
@anonym_autor za mna su povinni. Ak maju chrbtovu kost.ja pomozem mojim vzdy
@anonym_autor ja tiež práve riešim nakoľko ja som povinná pomáhať mojim rodičom na ich dome, keď oni mne a mojej rodine nič nepomohli a nepomáhajú a dlhodobo nás ignorujú. Aj ja som zmenila postoj a darmo mi budú vyčítať, keď som v núdzi musím volať cudzím ľudom. Tiež sa hanbím ako pes aj pred deťmi, no spraviť s tým neviem nič a už viem, že sa to nezlepší. Takže keď oni robili pre nich a skúšali vyčítať, dostali prostú odpoveď. Vy mne nikdy nie, prečo my vám áno. Tiež finančnú podporu už prehodnocujem a úplne som ju stopla. Niekedy sú cudzí viac ako rodina a najviac na to doplácajú deti a vnúčatká.
@anonym_autor nikto nie je povinný robiť nič. Všetko závisí iba od daného človeka a jeho ochoty. Mne by bolo ko......no, aby sa mi dcéra doprosovala, aby som jej pomohla a ja to neurobím, hoci mi to žiadny problém nerobí (iba z pohodlnosti). A samozrejme potom očakávala, ze ona bude pomáhať mne len za to, ze som ju akoze vychovala. V našej rodine sa normalne pomáha v rámci moznosti, a aj ja budem mojim dcéram pomáhať ako budem môcť a vládať. A potom sa starí este aj divia, ze nemajú žiadny vzťah s vnucatami. Ja som milovala obe svoje babky, boli to moje najkrajšie strávené chvíle.
To, čo opisujete, je hlboké a veľmi živé sklamanie. Je prirodzené a ľudské túžiť po tom, aby rodičia stáli pri nás, tešili sa z našich detí a boli nám oporou. Bolí to o to viac, keď vidíte, že u súrodencov to ide a u vás nie. Cítim najmä dlhodobú bolesť z toho, že stále čakáte, že raz dostanete od rodičov to, čo prirodzene potrebujete, záujem, podporu a pocit, že ste pre nich rovnako dôležitá ako ostatní. Dúfate, že ak ešte raz poprosíte, vysvetlíte alebo počkáte, vaši rodičia sa zázračne zmenia na takých, akých ich potrebujete mať. Snažíte sa od rodičov získať záujem nie preto, že by vám ten vzťah v tejto podobe robil dobre, ale preto, aby ste si pred svokrovcami obhájili svoju tvár a vyhli sa ich pasívne-agresívnym poznámkam. Tým, že sa prosíte o prítomnosť ľudí, ktorí o ňu momentálne nejavia prirodzený záujem, dávate svoju dôstojnosť do ich rúk. A svokrovci, ktorí vám to predhadzujú, túto vašu zraniteľnosť zneužívajú na to, aby sa sami cítili lepší a dôležitejší. Nikho nemôžete prinútiť, aby vám pomohol alebo vás mal rád spôsobom, aký si vyžadujete. Snaha „prinútiť človeka k pomoci“ je vopred prehratý boj, ktorý z vás vysáva posledné zvyšky energie. Prijmite nepríjemnú realitu. Vaši rodičia vám nedávajú to, čo dávajú súrodencoma a pravdepodobne na to majú svoje vlastné (hoc aj nespravodlivé) limity či preferencie. Je to zraňujúce, ale je to ich voľba. Keď prestanete očakávať ich pomoc a prítomnosť, prestanete zažívať to neustále sklamanie zo sľubov. Prestaňte sa prosiť. Zastavte prosby o účasť na oslavách či pomoc na dome. Ak niekto chce byť súčasťou vášho života, nájde si cestu. Ak prísť nechce, jeho neprítomnosť je jeho vizitkou, nie vaším zlyhaním. Nastavte hranicu svokrovcom. Hanba, ktorú cítite pred manželovou rodinou, nevychádza z konania vašich rodičov, ale z toho, že dovoľujete svokrovcom hodnotiť vašu hodnotu cez správanie iných ľudí. Sústreďte sa na to, čo máte pod kontrolou. Dom prerábate pre seba, nie pre uznanie rodiny. Vzťahy budujte s ľuďmi, ktorí vo vašom živote byť chcú, neudržiavajte umelo ilúziu fungujúcej rodiny len preto, že sa to „patrí“. Správanie ľudí nezmeníme tým, že budeme mať ešte väčšiu potrebu ich zmeniť. Svoju hodnotu ste začali nevedomky merať podľa toho, koľko pozornosti vám rodičia venujú. A to je meter, nad ktorým nikdy nebudete mať kontrolu. Namiesto otázky: „Ako ich prinútim, aby sa zaujímali?“ sa pýtajte: „Čo potrebujem urobiť ja, aby ich nezáujem prestal určovať, ako sa cítim sama o sebe?“. Vy nemusíte niesť zodpovednosť za ich správanie ani ho obhajovať pred okolím. Ak by ste prijali, že vaši rodičia sa už možno nikdy nezmenia, čo by ste vo svojom živote prestali robiť a čo by ste konečne začali robiť pre seba a svoju vlastnú rodinu? Niekedy nie je najväčšou stratou prijať, že niečo nedostaneme. Najväčšou stratou je stráviť roky čakaním na niekoho, kto nám opakovane ukazuje, že nám to dať nevie alebo nechce. A to je rozdiel, ktorý síce bolí, ale zároveň dokáže priniesť veľkú úľavu.
za mňa si moc náročná.
chceš aby pomáhali na vašom dome - mala si kúpiť taký na ktorom by už nebolo potrebné spraviť vôbec nič,
potrebuješ aby chodili na oslavy tvojich detí - deťom pozvi kamarátov, a máš vybavené.
Zbytočne zaťažuješ rodičov.
@anonym_c604b5 dúfam, že iba zartujes
Vy dvaja s manželom a deťmi ste teraz rodina. Neviem prečo tebe vyčítajú nezáujem, ako za to môžeš? Prečo sa rodičom doprosuješ keď vidíš nezáujem? Ste snáď svojprávny a viete sa o seba postarať sami. Obidve strany by ste mali načas odstrániť zo života.