Syn, drogy, väzenie
Dobrý den.Fungujem tu normálne už pár rokov pod iným nickom ,tento mam ako incognito.Nehladam ani tak radu alebo inšpiráciu ,ani sama neviem čo asi kúsok podpory a slová ktoré mi dajú silu a nádej ist ďalej .Začnem poporiadku.Sme normálna rodina,Manželia a 2 deti.Syn 20 rokov a dcérka 12.Finančne sa mame tak stredne.Podnikame v malom,mame co potrebujeme a myslím že sme spokojný všetci.Syn začal drogovať v 17 rokoch.Nebudem hľadať príčinu ani som ju za tie roky nenašla ,nezanedbávala som nikdy výchovu ,svoje deti milujem,možno som bola vo výchove povolnejšia ako som mala byť,nikto nie je dokonalý rodič.Dostal sa do takej partie a už sa v tom viezol s nimi.Po prvotnom šoku a zdesení sme si to samozrejme nechceli priznať a mne sa to ťažko priznáva aj dnes,ale žiaľ realita bola taká že sme mu vybavovali niekoľkokrát liečenia,odkiaľ po čase odišiel ,čiže to bolo neúspešne až kým nariadil sud liečbu ktorú musel absolvovať celú.Medzitym tie roky prinášali preplakané noci,plne zúfalstva,strachu ,vyhadzovanie z domu,sľuby a klamstvá a tak ďalej dookola.Sudna liečba skončila katastrofálne ,viem co píšem a videla som co to spraví z človekom .Moj syn bral 9! druhov liekov na ukľudnenie a na nervy.Pacienti tam cely den ležia a su doslova nadopovany liekmi!Tam sa tým mladým vôbec nevenujú a názov odvykačka je ďaleko od reality.Proste zo syna 19 ročného sa mi behom 3 mesiacov stala troska,ktorá ledva vládala stať na nohách keď bola návšteva a keď aj vstal tak vydržal stať pár minút s privretými očami .Bolo tam plno mladých ľudí v jeho veku ,pripadalo mi to ako v zlom sne,všetci nadopovaní,unavení ,večne ospalí.Myslela som že im dajú nieco robiť a niečomu sa venovať aby tie drogy pustili z hlavy.to co sa deje v liečebniach na Slovensku je strašné.Bol v Hronovciach a chodili sme za ním každý víkend .Za 3 mesiace pribral z tých liekov vyše 20 kíl a len som čakala skončí .Lenze keď ho pustili,predpísali mu tie lieky a mal ich naďalej brat,mal nastúpiť do školy a ja som si nevedela predstaviť ako bude žiť a fungovať keď ma brat kopu tak silných liekov ,vlastne takmer ani nevnímal realitu .Cely den ležal a venoval sa iba to u aby si v správny cas dal liek a to mu zabralo skoro cely den.Mozno niekto ma už skúsenosti s ,,akože liečením drogovo závislých ".Bolo to horšie ako pred liečením .Maval návaly agresivity a tak sa stalo co sa stalo,že sa dostal za pár dni po prepustení u liečebne do väzenia!!za agresivitu .No ale teraz napíšem pravdu ,to bolo pre nebo asi to najlepšie co sa mu v Tom štádiu mohlo stať .Pomyslite si že co za rodiča dopraje väzenie svojmu dieťaťu??Ja!Tam ho zavreli do vyšetrovacej väzby a po 2 týždňoch abstakov sa začal konečne podobať na seba a keď som ho prišla navštíviť po 2 mesiacoch bol to môj syn ako voľakedy,s peknou čistou tvárou,usmiaty ,zdravý s čistým pohľadom .Pisal nám listy v ktorých sa nekonečne ospravedlňoval celej rodine co spôsoboval svojou závislosťou a povedal dokonca že asi by ho nic nezastavilo ak nie táto basa.Slubil nám že sa spamätal a že mal veľa času si prebrať cely svoj život a zhodnotiť ,jeho listy boli a su plne vďaky,prosieb o odpustenie a sľubov ....Zavreli ho v decembri a za pár dni ma výstup .Je tam skoro 9 mesiacov.Bez štipky drogy,bez liekov.Nikto z rodiny mu neverí okrem mna.Vsetci mi hovoria že sa nezmení a že bude robiť to iste ďalej.Ja mam v sebe ale nádej že snáď mu to prospelo a snáď sa zmenil.Mam obrovský strach z jeho príchodu.Lebo ulice su plne feťákov a on ma vonku na každom rohu starých známych ktorý s tým neskončili.Bude dosť silný aby to u odolal?Alebo to bolo len nútene a chúťky v ňom pretrvávajú ?Neviem,ci by som tu cestu ešte raz zvládla ak by padol tam odkiaľ vyšiel.Nemam v nickom podporu,strašne mi to chyba aby mi niekto povedal že bude dobre.Preco ho hned odsudzujú ešte mu nedali šancu ukázať ci to zvládol .Manzel,starý rodičia,súrodenci moji a manželoví,rodinný príslušníci a aj známy - nenašiel sa ani jeden co by veril alebo dúfal že sa s toho dostal.A mne je tažko lebo už si myslím že som naivná krava a že vidím to co chcem vidieť.Som plna očakávaní a aj strachu.Je to môj syn a budem pri ňom stať vždy ale neviem ci to stačí .Ci to nevzdá keď bude vidieť že ho už aj tak odsúdili a ostala som pri ňom jediná ktorá v nebo verí .A zmenil sa vlastne naozaj?Som zúfalá a ďakujem aj za to že si to aspoň niekto prečíta a takto to narýchlo prežije somnou.Ďakujem
ja si myslim ze mu najviac mozes pomoct vyplnit cas...
teraz sa bude cítiť velmi slobodne,
bolo by fajn mu kupit možno pernamentku do fitka, alebo najst pracu na dohodu...
a skúsila by som viac pocuvat ako rozprávať..
nech ti porozpráva "svoj príbeh"..
ked o tom bude rozprávať tak si to aj sam utriedi v hlave čo je dobré/zle...
berte ho na vylety do prirody, nech tam získa pokoj
Bola to nadherna spoved matky. Milujucej matky, ktorej srdce neprestane byt pre svojho syna. Poplakala som si pri citani vasich riadkov a neviem co by bola spravna odpoved ale jednoducho Vam a Vasmu synovi budem VELMI drzat palce-pretoze nadej zomiera posledna. VELA STASTIA !!!
@borkavan áno,presne tak.
@gabina_br ahoj. Noc si nevycitaj. To nieje o vychove! Ale o partii. Ked sa dostanes do zlej partie kde sa uzivaju drogy niet sa comu cudovat. Co sa tyka tych liecebni myslim ze takto sa nikdy nezbavia zavislosti. Mali by mavat sedenia rozpravat sa a byt motivovany zabava nieco robit. To ze ich nadopuju liekmi nieje vyhra! Skor potlacia problem ktory maju ale nevyliecia!
@worldtravel 😞 ďakujem,presne tak to cítim 🌹
@gabina_br poviem ti takto presne som poznala osobu o ktorej píšeš ty rodičia si s ním nevedeli radi liečenie dohovaranie prosenie nič nepomohlo..az kým sa otec nerozhodol a nevykopol ho do zahraničia anglická,,bez priateľov bez jazyka (pracoval v sklade), a povedal mu že nech sa ani nevracia,a ver či nie ani sa nevrátil a pomohlo mu to bol v krajine kde nikoho nepoznal tak jasne že si nevedel zohnať to čo potreboval, musel chodiť do práce lebo inak by neprežil otec ho poslal ešte vtedy s peniazmi na jeden týždeň,a chlapec prežil žil tu 4 roky,a zmenil sa...viem že to je možno kruté ale možno jedine riešenie
Ja so spoluziackou sme sa bavili o tom,ze sme boli asi prekliaty rocnik 1989,kazdy koho sme poznali fetoval,pichal si alebo aspon hulil..Mozno je to neuveritelne ale ja som fakt nikdy nic neskusila a to som sa normalne chodila bavit,bola som oblubena a tam kde sa cosi dialo som nechybala.Chcem tym povedat:neobvinuj sa,je dobre ze mu veris,ale maj pci otvorene.Je pravda ze fetak ostane fetakom ale abstinujucim,takze cakaj na ciny ktorymi ti da dovod doverovat mu. Neviem co bral ci psychicke,napr.pervitin alebo fizycke napr.heroin. Najlepsie by bolo keby zacal v inom meste,lebo vies pre dealera je to "stary kamos" co mu da zasa zarobit.. Z toho mnozstva mojich rovesnikov sme s tou byvalou spoluziackou naratali snad 12tich co sa dostali zo zavislosti a to aj zavislosti od heraku 9rocneho uzivania!!!!tiez v base ale sedel v Rakusku.Vzdy je nadej,ja som s drogovo zavislimi aj robila ako dobrovolnik a co sa tyka opisu toho sudom nariadeneho liecenia,tak to ti verim,pocula som to uz od XY ludi,ze tam sa dostali k davke lahsie ako ked boli v civile!
PS:precitaj si Ako daleko je do Samghaja,od Tomas Tomasovych,
Tovar od Tatiany Melasovej,dobra literatura,zarucene!
PPS:ked tak,tak odporucam este liecenie v Budmericiach u Vlada Schwandtnera
Drzim to palce aby si to zvladla a aby si mala pravdu v tom ze veris ze väzenie syna zmenilo
Musí to byť ťažké, a môže sa to stať dietatu hociktorej z nás. Áno, treba nájsť niečo, čo mu vyplní čas, nejaký šport, záľubu, prácu. ...čo ho bude baviť. Strašne vám drzim palce.
No, bolo to zaujimave citanie...ale bohuzial aj bolestive a klasicke ukazkove alebo ako sa povie ucebnicove. Ja nejdem nijako utocit..naozaj, sucitim. Ale obaja potrebujete odbornu pomoc. Syn ked vyjde z basy rozhodne nech sa neodtahuje od soc.pracovnika ktoreho bude mat prideleneho, lebo inak skonci tam kde bol...a ty ako matka a ako clovek tiez potrebujes posedenie u odbornika. Ty tak strasne tuzis mu pomoct, ze nevidis realne chyby ktore napachal...ano, kradol, bol fetak...a najhorsie co sa stalo je ze sa stal agresivnym...a nezvalujte to na tabletky a liecbu...nijako neospravedlnovat...lebo prepacte mi, ako to cele citma, ty ho v kuse ospravedlnujes...lebo dieta...lebo potrebuje pomoc...a bla-bla-bla...
Sama som soc. pracovnicka a pracujem s drogovo zavyslimi aj s rodinami a poviem ti ako prve co odporucame ked je rodina v koncoch, ked miznu veci, ked je droga prednejsia, ked...proste sa odstrihnut a doslova a dopismena ho vyhodit na ulicu. Vymenit zamky, uplne sa odstrihnut. Ja viem, je to tazke a ta rodina potrebuje sustavne pomoc...ale v ohrozeni uz nie su peniaze (tie boli a su) alebo majetky...ale RODINA...ostatny clenovia...je to sakra tazke a nie kazdy to dokaze....
On ked vyjde z basy, tak proste nelutovat, podporit v hladany prace, postupne ho nechat osamostatnovat, nech pomaha okolo domu, nech splaca svoje dlzoby ked ma (nie ze mamka alebo tatino zaplatia dlhy), nech nesie zodpovednost za svoje ciny....a v pripade ze ublizil svojim spravanim nejakej osobe na zdravi, tak sa postavit aj tomuto zoci-voci...
Drzim palce, ale je to beh na dlhe trate a rozhodne odborna pomoc...uprimne, uz si viac necitaj, nestuduj literaturu..to ked si nestihla doteraz tak ani teraz ti to nepomoze...prd bude platne...postupne mozno ano...ale rozhodne skor zajst za terapeutom...a ano vratit sa k prvotnemu problemu aj ked nechces...bojis sa...neviem...ale zatvaras oci pred prvotnou pricinou co to cele spustilo...lebo mas dceru este a ta potrebuje tiez...nie len synator...
Nadej je niekedy to posledne co nam zostava.
Drzim palce a suhlasim so vsetkymi ktore odporucaju komunitu pre podobne stradajucich..potrebuje pracovat pracovat pracovat...tak isto odbornu pomoc aj ty aj on..je uplne normalne ako sa citis, no musis mysliet aj na seba, inak sa z toho zlozis...este raz velmi drzim palce, podla pisania viem, ze ste urcite silna zena.. 🙂
Hmmm, vsetko je to v nom a ludoch co ho obkolesuju. Moja skusenost, Ozvala sa mi kamaratka, jej syn mal "vzdy" problemy" s drogami a vlani po rozchode s priatelkou (po 5 rokoch) tomu opat prepadol a bolo zle. Zo silneho a cialavedomeho chalana bola troska. So svojim ex chalana dali ako tak do poriadku, ambulantne liecenia a pod. Ale chalan nemal miesto v zivote, nevedel co dalej. A nemal pracu kedze o tu predchadzajucu prisiel. No a ona mi vlastne volala ci by som ho nezamestnal. Ozvala sa po 3 rokoch aj ked sporadicky sme v kontakte boli. Aj ked som nikoho k sebe surne nepotreboval, zobral som ho. Vytiahol z domu prec a dal mu ale fest zabrat. Chalan potil krv. Ale na to som ho upozornil. Vedel ze mu nic nedarujem. Nie aby som ho trestal, od toho tu ja nie som, ale aby nemal cas na chujoviny a vsetkym okolo dokazal ze na to ma. Na slusny, normalny zivot. Hned na zaciatku som mu povedal ze o vsetko viem a ze mu iba davam sancu. Ja ho nezachranujem, to musi sam. Casom sme sa otvorenejsie o vsetkom rozpravali, mozno bolo dobre aj to ze som bol pre neho uplne cudzi, nedaval som si servitku pred usta a on zase vedel ze mi moze povedat aj to ci inemu nepovedal. a nakoniec po case odisiel, chcel byt blizsie k domu, co som chapal a okrem toho mal sancu sa vratit na povodne miesto. A este dnes ked sa nahodou stretneme ma pozyva na pivo 🙂 Chcem tym vsetkym povedat ze ak ozaj chce, zvladne to. A vylieci ho tvrda drina, ked nebude mat cas na sprostosti a vecer padne od unavy na hubu. No vsetci sa mozu aj na hlavu postavit ak sam nebude chciet. Mozete mu podat pomocnu ruku, ale zvysok je na nom. Hlavne mu nehovorit "aj tak to nezvladnes" ti co mu to chcu vraviet mu mozu rovno pichnut. Drzim palce, prajem vela sil a odhodlania.
@loginexistuje ahoj,mozno trocha od veci,ale odkedy je cenakolo na Slovensku len zo zvedavosti?mala som asi 14,ked sme boli s maminou na takej tyzdnovej puti v Medugori a mali sme vylet do komunity. Aj nam tam rozpravali dvaja chalani z Sk co sa tam liecili..
@gabina_br ja som bola este ako studentka na praxi na psychiatrii a bolo to nieco hrozne..ja byt na tvojom mieste, pripravim ho opatrne na to, co bude doma. Ze aj ked mu nikto neveri, ja ako matka mu verim ze to dokaze a budem pri nom vzdy stat, nech by sa dialo cokolvek - to mu treba povedat, este predtym nez pride, aby mal pocit, ze aspon niekto v neho veri. Mozno by som ho triezveho zobrala aj pozriet sa do liecebne, nech vidi, ako by mohol v zivote dopadnut. Rodine treba poznamenat nech mu nic nepripominaju, nevycitaju, neupodozrievaju..treba ho tiez hodne podporovat v aktivitach ktore ho bavili a vymyslat mu program aby sa nenudil a nemyslel na drogy.
Osobne si myslim ze sa s tym da prestat, ale je velmi dolezite aby sa nestikal zo zlou partiou, pomohla by aj zmena skoly, ak su to napriklad aj jeho spoluziaci. Poznam chalana co v tom tiez lietal a teraz zije normalny, usporiadany zivot uz niekolko rokov.
@gabina_br moj manžel žil predo mnou s priatelkou a vychovával s nou jej syna tuším od 4 rokov. V 15stich začal fetovať, klasika sluby, návraty, kradnutie aj doma , tak ako to chodí. Potom nad ním už zlomili palicu, on sa nejako /asi stopomú dostal do Nemecka. Tak okolo roku2000. Tam žil na ulici, kradol, totál závislák, heroin do žil.Našli ho tam na ulici, zavolali záchranku odviezli ho do nemocnice. Dostali ho z najhoršieho, mal hepatitídu, zuby preč. Potom ho umiestnili do liečebne. Na Slovensku bol v liečebni xkrát a efekt žiadny. V tom Nemecku sa z toho dostal, našiel si tam priatelku, dnes už majú dve deti. Bol to inak chytrý chlapec, dobre sa učil ale chytil sa kamarátov. Keď nás bol pred 13 rokmi navštívit a rozprával nám to ja som ani nedýchala. Manžel ho mal ako svojho, prešel s ním peklom, dodnes má kvoli tomu lieky na tlak. Keď bol u nás tak som sa pýtala, že či chce cukor do čaju a on že nie, že je to jed. Manžel vtedy mu hovorí / už s humorom/ ja by som ti takú facku teraz dal. On nám povedal, že v tých časoch /neviem ako dnes/ sa v tých liečebnich dalo dostať ku každej droge a celé to liečenie bola jedna fraška. On je možno jeden z málo, kto z takej závislosti vyšiel ale stalo sa. Ja som tvoj príspevok ani nedočítala do konca.... Velmi držím palce.... tiež mám syna , má 12 a viem , že stať sa može všetko. Držte sa, obaja.
@mateson normalne mam az zimomriavky ako som si precitala tvoj komentar. Je to zvlastne ze clovek sa naozaj snazi dieta vychovat najlepsie ako vie a aj tak sa mu nepodari ustrazit vsetko ☹
@gabina_br je mi luto co prezivate a silno vam drzim palce,hlavne synovi,ale silu potrebujes aj ty,aby si dokazala pri nom stat a podporovat ho. Chvala Bohu skusenost nemam,ale mohli by ste skusit to Cenacolo.chcela som ti poslat knizku,ktoru som si kupila,ked sme tam boli na vylete,ale neviem ju najst. Bola o chlapikovi,ktory sa tam liecil a mal aids-taky jeho dennik,volala sa -Druha strana AIDS.
Odporúčam film - Basketbalistov denník
@gabina_br myslim ze je velmi dôlezite aby si mu verila, aj ked jedina. musi mat pocit ze má aspoň nejaku oporu. Urcite najdi dobreho psychologa,rozoberajte, pitvajte, skumajte....aby to vsetko pochopil. Urcite mu pomoze fyzicka praca a sport, jednak kôli endorfinom,jedak ked sa znici fyzicky, nebude mat energiu na blbosti. Ak mas dostatok casu venuj sa mu, chodte do prirody ,trav s nim co najviac casu. Viem ze existuju liecebne kde sa dost fyzicky pracuje ....jeden znamy tam bol a je s neho v pohode chlap. Myslim ze vsetko ide ked sa chce.....a este.....ukazovala by som mu aj vela nepeknych veci, umierajucich,chorych ludi, fetakov ....na nete ich je vela....aby si uvedomoval co ma. Drzim vam palce
@gabina_br Ahoj, čítala som len úvodný Tvoj príspevok. Ten strach čo cítiš, je prirodzený. Napadlo mi, existuje taká skupina, vychádza zo skupiny anonymných alkoholikov, anonymní závislí od drog, majú aj stretnutia alebo aj cez skype. Ten program ich udržuje v abstinencii.
V Galante je dobrý resoc Čistý deň. A nie som si istá, či na Slovensku funguje, ale sú aj skupiny pre príbuzných so závislosťou, tiež vychádzajú z 12 krokového programu anonymných alkoholikov.
@gabina_br musí to byť ťažké ☹ neviem si to vôbec predstaviť... sama mám dieťa a úprimne, toto je jeden z najväčších strašiakov pre mňa... samozrejme, že sa stále snažím vychovávať ju čo najlepšie, ale tak občas sú niektoré veci proste silnejšie ako tá najlepšia výchova...
držím synovi palce, ale bude to mať ťažké...a sú dve veci, ktoré by potreboval najviac - mať rodinu a podporu čo najbližšie pri sebe a bývalých kamarátov a pokušenie čo najďalej... viem, že aj odborníci odporúčajú zmeniť prostredie ale keďže manžel ťa v tomto nepodporuje, asi nebude jednoduché sa presťahovať... skús sa vo vašom okolí poohliadnuť po nejakej komunite na podporu abstinujúcich narkomanov, pomôž synovi nájsť si nové koníčky... a možno by mu ako inšpirácia pomohli Tony Moises alebo Lukáš Hoffman, tým sa to podarilo... Tony je bývalý tanečník, športovec, neskôr ho pohltil gambling, teraz po tuším 5 rokoch vyšiel z liečebne a opäť tancuje 🙂 ... Luky bol úplná troska, odpad, feťák, dnes na sebe maká, športuje, účinkuje v seriáloch, má rodinu...
určite kontaktuj odborníkov, čaká vás dlhá a náročná cesta, ale verím, že úspešná...