Syn si chce priniesť priateľku prespať. Čo robiť?

To, čo opisujete, nie je otázka o jednom víkende ani o tom, či u vás prespí priateľka. Skôr sa vo vás stretli dve úplne legitímne potreby: právo na súkromie vo vlastnom dome a zároveň potreba uznať, že syn už nie je dieťa, ktorému určujete pravidlá bez diskusie. V domácom prostredí preňho stále platia pravidlá, ktoré neodpovedajú jeho aktuálnemu statusu. Dostali ste sa do dynamiky, kde na jednej strane prijímate jeho dospelý príspevok (finančný aj pomoc okolo domu), ale na druhej strane si vyhradzujete právo určovať hranice jeho súkromného života z pozície autority. Tým prirodzene vzniká napätie. Hranica „narúšania súkromia“ je legitímna, no ak je synovi prezentovaná ako absolútny zákaz bez priestoru na dohodu, dostáva správu: „Si dostatočne dospelý na to, aby si platil a pomáhal, ale nie dostatočne dospelý na to, aby si tu mal svoj osobný život“. Oddeľte financie od autonómie. Prejdite od zákazov k dohode. Pripravte sa na jeho odchod. Ak nenajdete dospelý kompromis teraz, dosiahnete len to, že sa syn prirodzene stiahne a jeho skutočný domov bude tam, kde nájde rešpekt pre svoju dospelosť. Príspevok na domácnosť nie je „vstupenka“ k neobmedzenému používaniu domu. Ale rovnako platí, že jeho vek, dlhodobý vzťah a fakt, že sa pripravuje na vlastné bývanie, hovoria o tom, že váš vzťah so synom sa prirodzene dostáva do novej fázy. Možno preto nie je najdôležitejšia otázka „Mám mu to dovoliť?“, ale skôr: „Aké pravidlá chceme mať doma ako dospelí ľudia, ktorí spolu momentálne bývajú?“ Rýchle odmietnutie niekedy nie je hranica, ale obranná reakcia na zmenu, na ktorú ešte nie sme vnútorne pripravení. Skúste si s manželom najprv povedať, čo vám na tom konkrétne prekáža. Ak vám ide o súkromie, povedala by som synovi napríklad: „Nejde o to, že ti neveríme alebo že máme niečo proti nej, potrebujeme sa však dohodnúť, čo je pre nás všetkých prijateľné, keď ešte bývaš doma“. Syn sa podľa toho, čo píšete, už pripravuje na samostatný život. Možno toto nie je spor o jednu noc. Možno je to jeden z prvých momentov, keď budete musieť pustiť časť kontroly a zároveň si ponechať svoje hranice. Keby ste vedeli, že syn bude o rok bývať sám, čo by ste si priali, aby si z dnešného rozhovoru odniesol o vás a o vašom vzťahu? Práve odpoveď na túto otázku vám možno povie viac než samotné „áno“ alebo „nie“.

@anonym_ecf947 neviem aké máš skúsenosti ale u nás sa nikto nemusel ženiť/ vydávať , čiže žiadne skoré sobáše sa nekonali. Aj moja babka mala 25 keď mala prvé dieťa. Áno sú nezrelí, skús si zistiť, kedy dozrieva CNS a čo to znamená. Dnes 19 roční často ešte sedia v stredoškolských laviciach a tieto " deti" majú zakladať rodiny? A potom deti trpia tým, že majú nevybúrených rodičov ,ktorí by najradšej boli niekde inde...

@kristina2412 sú takí zrelí, ako ich robíme, kľudne budu v školskej lavici aj do 30tky, keď to budeme podporovať od malička. Nevidím v generácii svojich starých a prastarých rodičov žiadne trpiace deti a nevybúrených rodičov. Áno bežne mali deti 19-22 roční, dnes sodoma-gomora. Ja vidím dnes 40-45ročné matky, ktoré by boli radšej matkami 20rokov dozadu, nevládzu. A samozrejme, netvrdím, že maturantky majú ísť priamo na materskú, len netreba ich podceňovať. Nemáme patent na rozum, za to že sme "starší".

@anonym_ecf947 uplne odveci porovnavas prastare matky s dnesnymi zenami.Tie moznosti co mali jedny a druhe su tak diametralne odlisne , ze je to az smiesne.

@sidicek cize podmienky dnesnych deti su take uzasne, ze to brzdi ich samostatnost, zodpovednost, vyzretost, skusenosti? Ano to mas pravdu, su odlisne. Podla mna prave to treba porovnavat.

@anonym_ecf947 prekrucas realitu , pramatky boli vydate rodicmi ,mnohe nemali ako zeny pristup k vzdelaniu a museli drzat hubu a krok, v podstate museli od mala makat , nikto im na vyber nedal.Dnesne zeny na vyber maju.A co ta tak irituje , ak niekto studuje aj do 30 ? Nech studuje , ak ho rodicia su ochotni podporovat , nasmu narodu by viac vzdelania urcite len prospelo.

@sidicek Nie, neirituje ma to, to zase prekrucas ty. Ale ked si to vytiahla, nemam pocit, ze by dnesne chodenie do skoly pridavalo nejak narodu, staci si pozriet ako napreduju vedomosti nasich deti (ale nie len nasich, celeho zapadu), studentov, kolko absolventov vs ma pracu v obore a este aj co a kto ich uci, skusa.
A hlavne ked sa pozries, z kade si zvrtla debatu, tak by si videla,ze ja riesim to, ako sa tu oznacuju mladi ludia za nezrelych a kadejakych. Vlastne chudaci, kym nemaju 30, tak nic nevedia a maju mamu pocuvat (v com sa to teda lisi od starych dob? ktore teda podla teba boli). Nad tym by sa zasmiali stari a prastari rodicia = ako tu 20tnici su este deticky.

Nechapem, preco si mladi ludia, ked uz maju vazny vztah, potrebuju robit prespavacky v detskej izbe u rodicov. Ja by som teda nechcela prespavat s partnerom u jeho rodicov ani by som svojho partnera nevolala prespavat k mojim. To mi pride ako vec, ktoru si dospeli ludia maju organizovat samostatne.

@darmasiswa mne to pri mojich deťoch nevadí, môžu u nás spať aj frajerky aj kamaráti, ale pamätám si, že raz som spala u frajera, keď som mala asi 17-18 a jeho rodičia boli doma. To bolo strašne nepríjemné. Odvtedy som u nikoho nespala. Už len potom v jeho vlastnom byte.

@tilly ani mne ako rodicovi by to nevadilo, ale velmi by mi to vadilo, ak by som ako dcera/syn mala prespavat v bytoch rodicov

@darmasiswa ja nerada u niekoho spim, ani hotely moc nemusím