Výkrik zúfalej matky
Drahe konikacky, ja ani neviem kde a ako zacat, ale potrebujem to zo seba dostat. Ani vlastne neviem, kam to zaradit, ci sa jedna o moje zdravie, ci o rodinne problemy...potrebujem sa skratka vypisat a mozno aj pocut nazor prave niekoho nezainteresovaneho. Ano, vytvorila som si radsej novy nick...proste uz nevladzem psychicky. Som na materskej s 5r a 2r. Ja ani neviem kedy som zacala takato byt, ale v poslednej dobe po nich kricim, nervacim, nemam ziadnu trpezlivost. To iste po manzelovi a pritom si to vobec nezasluzia. Sorry ak to nebude mat hlavu a patu, ale pisem radsej tak ako mi idu myslienky, lebo uz som to viackrat skusala dat dokopy na papieri a nepodarilo sa. Neviem ci je to zimou, alebo som dlho doma, alebo co je problem. Proste uz mi to vsetko lezie na nervy. Bojim sa to tak napisat, ale aj deti. V kuse niekto nieco chce, potrebuje, ked pocujem maminaaa uz sa mi chlpy jezia a do toho mladsia zacne mrncat a chciet zrovna to co nemoze.Bezna realita kazdej matky, ale ja to nedavam. Neviem zostat kludna, neviem to brat s humorom s nadhladom. Lubim ich vsetkych, muz super pomaha. A aj tak. Chcem sa uz vratit do prace, ale syn este vobec nevydrzi v skolke dlhsie ako 3 dni! Zacal chodit neskor, kedze sme sa aj stahovali, aj sa narodila dcera v tom case, ked mal 3. A potom uz ked pridem po neho a vidim tie sklene oci, zovrie mi zaludok a viem ze nas caka 2-3 tyzdnovy kolotoc. Aj teraz sme na tom tak. Takze ani do tej roboty sa moc nemozem chystat. Kedy sa toto zlepsi?Normalne mam nervy, ked vidim ako si vsetky naokolo uzivaju tu matersku, prehadzaju sa, rozplyvaju sa nad tym ako to rychlo uteka a deti rastu a boze zastav cas a podobne reci a ja by som najradsej preskocila toto debilne obdobie, ked furt nieco niekto potrebuje a este aj ten strach, co ked sa to zhorsi, co ked skoncime v nemocnici s niecim, co ked to prejde na pluca atd atd. Co ked dostane nieco horsie. Ako to dokazete brat s nadhladom tieto detske choroby a vsetko okolo toho. Normalne mam chut na par dni utiect a tvarit sa, ze nemam deti. Je to hnusne, ale je to tak. Samozrejme su aj svetle dni, momenty, chvilky, kedy si to uzivam, smejem sa s nimi, ale celkovo ma to fakt nebavi. Ani hrat sa s nimi. Stale si hladam nejaku robotu, aby som nemusela sediet v izbe a vrcat s autami a vymyslat co maju robit, aby sa nenudili. A pritom, ked mam naladu, povymyslam vselico. Najviac si ich viem asi uzit osobitne. Vtedy sa normalne pristihnem ako si ich obzeram, aki su pekni a sikovni a dokazem to viac precitit. Ale ked tu pobehuju a visia na mne a kricia, vrieskaju ide ma slak trafit a velakrat sa neovladam a ziapem po nich jak vysinuta...Uz neviem ako sa mam nastavit trochu viac pozitivne a uzivat si to co je teraz a nie stale cakat na nieco, co mozno ani nepride. Lebo viem, ze s detmi je to v kazdom veku o niecom inom. Aj starosti, aj radosti...a jednak ci chcem, ci nechcem uz ich raz mam a su moje a chcem sa s nimi tesit a nie byt usomrana a zamracena matka. Ked sme mali iba syna, bola som uplne ina a aj on bol kludnejsi. Az som sa sama cudovala aka som dokazala byt trpezliva. Ale teraz je to uplne ine. Penazi nie je vela, ale zijeme. Aj tak neviem, kde je fakt chyba. Teda urcite vo mne, deti za nic nemozu, muz takisto. Ale ako to zmenit fakt neviem. Jedine co milujem su rana a vecery v posteli. Ked zaspia, neviem sa nich vynadivat. A ja si mozem naliat dva deci vina a mat chvilku pre seba. A rana sa mojkame, lenosime v posteli, to je pekne vzdy. Ale akonahle vstaneme, zacina sa kolotoc. Jeden mrnci, nech mu prepnem rozpravku, druha hladna, nevydrzi ani kym sa umyjem a natriem chlieb, medzitym uz rozbomarduje celu kuchynu, alebo sa pokaka a uz krici syn, ze chce kakavko a ja by som si tak dala kavu a zavrela sa do izby, nech mi vsetci daju svaty pokoj....sorry baby. Viem, ze mate kazda svoje starosti, aj ovela vacsie, zdravotne, financne, rodinnne. Prave preto ma strasne mrzi to, ze aj napriek tomu, ze ziadne velke nemam, okrem beznych veci a nedokazem fungovat stastne a pozitivne v kazdodennom zivote.
@matkazufalka boze, aj ja chcem zacat behat konecne po 3 rokoch - podme do toho spolu 🙂 aspon dva krat do tyzdna na polhodku ...
inac ja ta chapem, ani ja nevstanem dobrovolne skor. vstavam s malym. skratka vstrat pred siednou sa mi smrti rovna - uz teraz sa desim navratu do prace.
ja mam len jedneho. a tiez pri nom od isteho veku trt spravim - ale surodenca planujeme 🙂 napriek niektorym nazorom tu 🙂
ja na tvojm mieste by som sa - ako radili uz niektere baBY - DOHODLA S MUZOM NA URCITYCH CASOCH PRE SEBA - AKO TO BEHANIE (ALEBO AEROBIK este lepsie - to je aj s kolektivom 🙂 a ked sa dohodnete, snaz sa to dodrziavat a nevyhovaraj sa, ze dnes nie, lebo prsi a pod. skratka robis to pre seba a hotovo.
inac - maly ked byva tak casto chory, riesite to s lekarmi aj nejako intenzivnejsie?
ja napr varim vecer, ked viem, ze cez den nestihnem. ranajky tiez niekedy pripravim uz vecer - a rano o robotu menej 🙂 snazim sa to max ulahcit. syncek jeuz starsi- akltivne ho zapajaj. moj mal len 2 roky,ale trha sa o robotu- podavat pradlo, ked vesiam, vykladat nakup - sice vsetko trva tri krat dlhsie, no jemu sa to rata a nevymysla blbina a ja sa nasmejem 🙂 vela som neporadila, ale teda som s tebou na jednej lodi, tak sa drz. chce to najma ten socialny kontakt
@stepanka274 presne ako pises, vonku ako tak pookrejem, aj deti ked sa vratime z prechadzky su ako vymenene. Rozbehnu sa do izby a chvilu o nich neviem. Len teraz tie choroby furt 🤒 citim sa ako v domacom vezeni. Nemam problem ist aj ked su este trosku chore, ale zas do necasu ich nechcem vytahovat silou mocou. A ked si predstavim, ze po dolieceni ho zas mam po troch dnoch doma a zas kym sa prelieci z teploty byt zatvoreni a merat, zrazat, cajiky, lieky...ziadne svetle vyhliadky.Uz som si veru aj to magnezium zacala davat.
@matkazufalka .. a s malou - skusaj ju socializovat uz teraz - detske centra,herne ... chodis? mozno tam aspon dake maminy spoznas s detmi, mozno spoznas daku, s ktoru si z casu na cas postrazite deti navzajom - a obom vam to pomoze. ... ak nemas kde odlozit obe deti, odloz aspon jedno (manzelovi) a s druhym chod do kina/plavat/na nejaky kruzok, potrebujes nove vnemy a podnety. jasne, ze aj cas pre seba - ale aj daco ine, ako mas koloto okolo stale ...
@matkazufalka
myslim, ze by si mala viac zapojit okolie. a hlavne muza. ako to, ze muz nezvladna dieta, ked je chore? to je prva "chyba". muz je rovnako rodic ako ty, ak treba musi byt prvy, kto ta zastupi. u nas keby sa mne stalo hocico, muz vie vsetko - kedy a kam s detmi, ktory doktor, kedy maju aky termin, ake oblecenie, ake lieky pri akej chorobe.
myslim, ze castokrat my zeny same sa dozenieme do takehoto stavu, lebo "len my to vieme ako na tie deti". ale to nie je prava. muzom treba dat sancu a nechat ich nadobudnut vlastne skusenosti. od narodenia. 🙂
5r - upratovat si svoje veci - zaklad. dokazat pockat na kakavko nemoze byt problem. nemusi predsa cakat hodinu. a ked je taky hladny alebo smädny, tak vybrat jogurt z chladnicky a naplnit si pohar vody vedia deti uz skor. 😉
a vymyslat detom aby sa nenudili - to je cesta do pekla, lebo sa nikdy nenaucia vymysliet si nieco sami. mozes im dat podnet - nudis sa? moze si kreslit, stavat lego, hrat sa s autickami. ale ani raz ma nenapadlo vrcat s autickami tiez. ak potrebuje na hru partnera - nejake dieta z okolia? kamarat zo skolky?
ja som maximalne stavala drevenu zeleznicu, ale jazdit uz jazdili sami. a to som stavala este kym mal tak starsi 3r. potom uz zacal stavat sam. naozaj to netreba detom vsetko organizovat a pripravovat na zlatom podnose. potom sa cudujemem, ze maju 10-15 a viac a nevedia co si pocat s volnym casom...
a hej, 2 rocna potrebuje este pomoc a prebalit a obliect. ale tiez nepotrebuje vsetko a hned. aj 2 rocne dieta sa dokaze chvilku zabavit. a tiez dokaze pockat na chlieb, a ked nie, tak jej dam nenatrety 😉
a jednoznacne - raz do tyzdna von. kurz alebo len sa zavriet a malovat. deti maju otca. ano, urcite chodi do prace. ale ty od neho predsa nechces aby vygruntoval byt, a neviem co. chces len, aby sa povenoval detom a ty si mohla vypnut. 😉
@ukulela tu chorobnost zatial neriesim. Vsetci vravia, ze je to normalne, pokial s z toho vzdy normalne vyhrabe bez komplikacii. Ze si tym musi prejst. Ale je to na nervy. Vzdy sme ho otuzovali, vetrame, neprekurujeme v zime, davam C-ko, Arko defens na imunitu a ovocie nukam atd atd. ale teda jedine, ze mozno slabsi priebeh maju tie choroby, ale schyta to aj tak...tak ja uz neviem. Dalsie moje zufalstvo. A mladsiu zapajam, presne ako pises. Aj syna som zapajala, ked bol mensi. Vesia pradlo, vysava so mnou, umyva mopom a take. Aj ked niekedy ma uz cuka, lebo to chcem dokoncit, ale necham ju. Len medzitym uz nieco chce starsi a kym fakt nepridem, tak to x krat nezabudne zopakovat, kde som tolko a uz chce to a hento a potom bodaj by som nekricala...neviem ci sme ho trochu nerozmaznali. Ale inak je sikovny velmi, aj on mi vie pomahat aj samostatny vie byt, ked chce, ale neraz mam pocit, ze to robi naschval, aby aj on mal pozornost. Nemozem mu nic vycitat, je este dieta. Nemozem chciet, aby vsetko urobil na prvy krat sam a cely den nic nepotreboval, ale niekedy uz je to jedno cez druhe a vela a uz sa neovladnem a vykricim mu, ci nevie chvilu pockat, ved vidi, ze nieco robim a pod.
@matkazufalka ja len ze ked pises, ze od 3 a pol roky (myslim) a teraz ma 5? tak rok a pol je teda dost na to, aby si zvykol na skolkarske bacily ... asi by som sa pytala na nejaku imunologiu, alebo co, nevoem, mozno staci malo a problem sa vyriesi ...
no a co, do toho behania ideme?🙂
@bubelko v tom mas asi pravdu, ze som proste ten typ, ze som musela mat vsetko a vsetkych pod kontrolou a asi sa mi to teraz trochu msti. Ale inak vsetko robim, tak jak pises. Aj mu dohovaram, ze ved pockaj, ved vies si to aj sam nie, ved si uz velky atd atd. a ked mi povie, ze sa nudi, vymenujem mu vsetko co sa moze hrat, ake moznosti ma a kolko tam ma hraciek, ktore chcel a hrava sa snimi. Ale skor mam pocit, ze to popri tej malej robi naschval. A co sa tyka hrania, vies, ked je tato doma on sa s nim hra, stavaju tu zeleznicu, nakladaju traktormi a neviem co este a on to potom caka aj odomna ked sa ma ist hrat. A pritom, ked vidim, ze sa hra sam pekne aj ho pochvalim, ze ako sa pekne hra, ze to sa mi paci, ako sa vie pekne zahrat. Alebo aj ked zapoji dceru, ze super ze ju tak vie pekne zabavit. Ale aj dnes chcel, aby som s nim nakladala gastany na vlecku...no skusili sme, ale krpata sa tam tlacila pri nas, rozhadzovala ich po celej izbe, prevracala vlecku a tak som to vzdala. Snazila som sa mu vysvetlit, ze to sa jednoducho pri nej neda. Ze musime najst nejaku hru, co sa aj ona zapoji, lebo inak bude len krik a plac. No navela sme nieco vymysleli ale aj to len na chvilku a ona uz zas samozrejme nieco ine isla rozhadzovat...este je malicka na take dlhe sustredene hry. Ale vcelku vsetko sa snazim, tak ako pises. Rano jej presne vacsinou strcim do ruky suchy chlieb, ale nedajboze ma to nenapadne, alebo proste cikam, umyvam si zuby a uz robi blbiny. No proste neni to kazdy den idealne a tie dni uz nejako nedokazem s prehladom zvladat a tu hladam, kde je teda chyba...
@ukulela tam boli velke prestavky. Isiel v januari, doniesol take nieco, ze sme vsetci strasne pochodili vylahli okrem vtedy polrocnej chvalabohu. Vykaslala som sa na to, ze to mi za to nestoji.Vtedy som sa nikam nechystala a tak som si povedala, ze si ho necham este doma. Isiel v maji, zas pliaga zapal priedusnice. Ja kedze som kojila, dostala som tiez a bolo to dost zle ten priebeh. Tak uz som sa do leta na to vybodla. A potom sme sa v oktobri stahovali, takze nenastupil v septembri tam, ale v novembri tu. Ale zas po tychto chorobach, sice lahsich, ale kym sa doliecil, plus vianoce a jan., feb. som uplne vynechala a zacal chodit teraz. Tolko nasa dochadzka do skolky 😅
@ukulela a do behania kludne. Urcite sa porozpravam s muzom, ze by som sa do niecoho pustila a dohodnem sa na nejakych casoch a hadam sa rozbehnem 🙂 tym spravnym smerom.
@matkazufalka ja by som si asi vlasy trhala ... moj nastastie este ani ATB nemusel brat, pamycon na stredne ucho nepocitam. snazime sa chodit aj do kolektivu, aj s deckami sa srtetavat, nerobim ani vedu, ked je v okoli niekto chory a pride. ale teda tiez ocakavam, co bude, ked nastupi do skolky. ja budem mat rozdiel jeden mesiac medzi skolkou a nastupom do prace a k tomu tam mam calu rocnu dovolenku usetrenu plus co mi nabehne - tak to asi dost rychlo padne ... ael teda ak sa to u vas pravidelne opakuje, asi by som to uz riesila, aspon nech povedia, co konkretne na imunitu. alebo solne jaskyne a take kraviny nepomahaju? (nevyzma sa, strielam len od vrucha)
... a este pomimo - mne pomaha velmi to, ze tak raz - dva krat do tyzdna chodim do prace - u nas sa to dalo dohodnut, mamustretoveho zamestnavatela.
@janinah
@renata5 len tak bokom a o kolkej vstávajú vaše deti, ked stihnete seba obriadiť a ešte aj čo to v domácnosti? Nie každé dieťa vstáva o 8-smej. Niektoré deti vstávajú o 6-stej a to tá žena má vstať o 4-tej aby si podla vás dobre zorganizovala čas a seba obriadila dovtedy??
blbosť.
navyše tiež vstávam s malým a ráno je pri mne v posteli, čítame si, alebo on pozerá videjka na youtube a ja pijem pri ňom kávu alebo driemem. A až ked dopijem kávu, ideme von z postele. Ale tak toto je výhoda jedného dieťaťa a je tak naučený od narodenia... po prvom mliečku ku mne do postele a vekom ako rástol sa to menilo, či sme ešte spali alebo už sa chcel hrať alebo teraz musí sledovať jeho videjka o smetiaroch.
@borkavan aj my sme to presne takto mali, kym bol sam. Presne, este aj tych smetiarov pozeraval. Beriem to tak, ze proste su rozne typy ludi a takisto aj matiek. Niekto rad robi veci skor rano, niekto sa rozbieha o 10, niekto porobi najviac vecer..ja pokial nie som nutena, nevstanem dobrovolne skor. A ten cas rano v posteli s detmi si praveze uzivam, takze tiez si to neviem predstavit, ze ja uz varim polievku a oni este spia. Proste kazdy sme ini. Ale raz budem musiet aj tak zacat vstavat do prace. Tak ako som vstavala o 5:30, kym som nemala deti...dovtedy radsej budem lenosit.
@matkazufalka tak ja mám len jedno dieťa, som naň sama a mám toto isté čo ty. Len húkam ako zmyslov zbavená a to chodím aj do práce, musela som prv, lebo som sama naň.
už som aj začala prosiť Boha, nech mi dá silu a trpezlivosť,nadhlad.... že je to len dočasné, že zachvílu vyrastie a už ma nebude potrebovať a bude mi chýbať.
Len tak pomimo...dnes som mala také nervy naňho, že som ho naložila do kočára a šup ho na prechádzku večer o šiestej aj ked pršalo. Viem, s jedným dieťaťom je to iné...
Ale to len tak na okraj, že aj s jedným dieťaťom mám takéto nervy a to chodím do práce, 2x do týždňa cvičiť a stále mám nervy niekedy na niektoré situácie pri ňom. A hambím sa za to veľmi a potom sa obviňujem.
Aj tento príspevok píšem neskoro, lebo si užívam ten pokoj a pohodlie a dobíjam baterky. Na druhej strane sa teším na zajtra naňho, lebo taký je zlatý.... Proste schiza. 😀
@matkazufalka vieš prečo ťa to psychicky ubíja? Teda si tak myslím, lebo sama sa tiež snažím nájsť na to odpoveď. Lebo tie deti sú od teba non-stop závislé a vlastne robíš všetko 3-násobne - musíš sa postarať o svoje biologické procesy, a o biologické procesy svojich detí.
A to ked pôjdeš do práce... ešte horšie, ver mi.
napr. dnes som pozerala film o Anne Nicol Smithovej a tam ona povedala, že musí mať dalšie dieťa, lebo iba ked sa má možnosť o niekoho starať je šťastná. A asi vvtom to je - je to dar sa starať o svoje detičky. ja neviem. držím ti palce, aby ťa toto obdobie rýchlo prešlo a ja mňa 😀
@danielahamar
@maslenka
@henikav
@nini1010 ženy nič v zlom, ale tuším vy ste radili, aby si našla čas pre seba. No ale nie vždy to funguje.
Ja napr. mám aj čas pre seba 2 x týždenne chodím cvičiť, mám iba jedno dieťa, som naňho sama, preto už chodím do práce a je to ešte väčší stres, lebo nič iné nerobím, iba rozmýšlam, kde bych dala dieťa, abych mohla cvičiť. A ešte sa cítim aj previnilo niekedy, že toho človeka otravujem. Malý najprv reval jak blázon, ale už si zvykol, že sa vrátim a navyše s úsmevom na tvári.
Potom si poviem, pohldlnejšie by mi bolo, kebych cvičiť nešla a nemusela riešiť, kde dať dieťa. ale potom to hned zavrhnem, lebo proste cvičiť musím, lebo bych sa už uplne zbláznila.
A to som celá šťastná, že mám malého.
zatial je to len samé naháňanie sa ... do práce, z práce pre malého a potom naspať k niekomu, aby mi ho postrážil, ja idem na cvičenie a potom napsať pre neho a utekám domov, kde rýchlo napapať a spať. Nie každý má na to povahu sa furt len nahánať.
@alzbeta7979 aleona ma muza - otca deti. len sa musia dohodnut.
@ukulela hej, hej, potom ma to napadlo, len ten príspevok sa už nedá zmazať. Je to iné, ked ju deti budú doma čakať, ked príde z behu, z kávy alebo z nejakého kurzu na kreslenie alebo tak. O tomto aj ja snívam... že prídem domov z treningu a môj muž (ktorý ešte ani nie je na obzore 😀) polopripraví môjho malého na spánok a ja ho už len uložím a potom sa osprchujem.
@borkavan ďakujem ak sú deti zdravé tak to funguje ja väčšinou vstávam okolo 5:30-6:00 ked sa zobudí stredný ten proste tak vstáva...aj teraz uz je pol hodku hore takmam nachystané raňajky a pijem kávičku😉
Výplach nosa je dobrý hlavne keď deti prídu s nejakého kolektívneho zariadenia vyplachne to bacily ja keď majú sople vyplachujem slanou vodou prevarena voda 1l +lyžica soli a výplach robím striekačkou chce to cvik ale deti si zvykli existuje na to originál konvacika pre ľahšie preplachnutie no nám stačí striekačka naplním dám do jednej dierky dieťa musí pekné dýchať pusinkou a vyjde to druhou dierkou vysmrka sa zas druha dierka
A keď iba prevencia tak kúpim infúziu fixiol.roztok v lekárni a tým vyplachujem ked prídeme a musím zaklopať je to oveľa lepšie celú zimu sme boli zdravý🙂
@matkazufalka precitaj, ta prva je o vychove deti a mne pomohla. Naucila ma iny pohlad ako na to ist s kludom. A Bratstvo ciernej dyky je zas cisty relax...unik z reality. Wrath-a, to je hlavna postava prvej knihy, budes milovat, nema chybu. Drzim palce.
@marietuska tvoj príspevok je úplne na mieste. Neposudzuj, kým si tým neprejdeš sama. Mám tri deti. Najhoršie som to znášala pri dvoch deťoch. Materská s tretím dieťaťom bola najkrajšia. To čo tu zakladateľka píše, prežila takmer každá žena. Niektorá to cítila chvíľu, niektorá niekoľko dní, niektorá týždne... Každá žena je v inej situácii, každá žena prežíva veci ináč, má iné zázemie ... Každé dieťa je iné... To že zakladateľka prežíva tento stav, vôbec neznamená, že je zlá matka. Len potrebuje pomôcť. Zakladateľke prajem všetko dobré, veľa trpezlivosti a sily...
Ahoj,vcera som si prcitala tuto diskusiu...a prave vcera u nas bol den😝 debil.Kazde dieta,ktore mohlo revat...revalo,kricalo,nespalo...Som si vravela...co je vela,to je vela!!!
Prezili sme,konecne sme sa aj vyspali...a dnes mi je uz lepsie na svete.Ale veeelmi dobre viem o com pises...trosku pokoja a kludu..ved som len clovek🙏
Posielam link na skvely clanok o takomto materskom zivote💃 .Drzte sa zeny,matky,
http://zaslouzilamama.blogspot.sk/2017/01/dny-o...
@matkazufalka mas moju podporu a pochopenie.. ja mam dve krasne, pre mna dokonale deti, 1,5 a 3,5 a tiez mam niekedy taketo dni.. nastastie muz mi s nimi pomaha vzdy ked nieco treba, dokonca mi vycita ze castejsie ich s nim nenechavam samych 😀 uz chodia do skolky a do jasliciek a ja si hladam pracu, presne kvoli tomu co pises ze uz mi proste stacilo tej materskej.. a aj napriek tomu sa niekedy citim tak ako vravis. vazne skus ich niekedy nechat niekomu inemu a chod kludne aj na vikend niekam s kamoskou, alebo aj s muzom, to zazracne zabera, hned ti zacnu chybat a po navrate si ich opat budes uzivat 🙂 toto obdobie velmi rychlo pominie, tak aby si nan mala potom pekne spomienky.. drzim palce! PS. mudre rady bezdetnych si nevsimaj, ako sa hovori - "kazdy je tym najlepsim rodicom len dovtedy kym nema vlastne deti" 😀
Ja ta az veeelmi dobre chapem....ja mam rozdiel medzi detmi dva roky....po case zistujem, ze to druhe mohlo prist o rok skor 😀 aby boli rovesnici, lebo teraz sa hadaju, co je spravne, a co im v skolke povedali...jeden malak, jedna velkacka.....do prace som isla pri dcere v pol roku, pri synovi v roku a pol...zvysok potiahol manzel...ano....muz na meterskej.....niekedy mam pocit, ze to zvladal lepsie ako ja 😀 . Ja som cely den v praci....brutal stresy, terminy...."neoddychnem" si urcite....pridem domov ako vyzmikany citron, a proti mne sa vali detska"armada", co stale nieco chce, nieco mi ukazuje, ani sa vyzliect, najest, nic....mimochodom...zboznujem moje deti.....ale zboznujem aj oddych (unreal), precitat si knizku (unreal), vylozit si nohy po praci (unreal). Tento vikend, krasne pocasie, hor sa do lesa.......super prechadzka, az do chvile, ked maly zacal mrncat, ze ho bolia nozicky.....podotykam, ze sme boli vonku cca pol hodku....takze otocka...relax nerelax ide sa domov......utesujem sa tym, ze z toho musia vyrast....mimochodom doma....kym som si dala dole rifle a zavesila bundy si zacali navzajom trieskat o hlavu umele pohariky (z bezppecnostnych dovodov nemaju sklenene), lebo chceli pit.....skoncilo to placom.....uz nie mojim.....tie stavy ma uz nastastie presli.....
@matkazufalka Presne viem,o čom hovoríš. Ja mám dve deti a dosť veľkým časovým odstupom. Nie naschvál, medzitym potrat. Dcéra má 12, syn 2,5 roka. Teraz znova potrat. No ale tieto stavy som mala aj pri dcére. Dala som ju do jaslí a do roboty, ale len na tri dni v týždni, lebo mi bolo ľúto ju od seba takto odstaviť. Teraz mám 34 rokov a akosi ťažšie znášam materstvo. No ale keď som bola teraz po operácii v nemocnici, tak mi došlo,v čom je problém. Je to len pár maličkostí a s trochou chcenia a mužovej podpory je to o dosť lepšie.
Je super, že som na materskej. Hlavne keď ráno vypravím muža do roboty a dcéru do školy, tak si poviem, aké je to fajn, že sa nikam nemusím ponáhľať.
Ale na druhej strane, máš vždy niekoho pri sebe,o koho sa musíš starať. Najhoršie je, že nemôžeš nič bez toho, aby si niekoho nemusela prosiť o pomoc. A s prepáčením sa ani vy...ť bez toho, aby ti deti nebúchali na dvere. Alebo vypiť v kľude kávu, teplú. Najesť sa bez toho, aby si nemusela sto krát vstať od stola pre niečo. Ďalšia vec, ktorá mňa ubíja tiež, že nemám svoj príjem. Môj muž mi nevyčíta výdavky. Práve naopak. Máme dve karty k účtu, aby som nemusela zakaždým pytať na nákupy a tak. Ale aj tak mám občas pocit, že žobrem o peniaze. Takisto,k lekárovi. Zase si závislá od toho, kedy ti kto postráži deti.
To sú všetko veci, ktoré proste s materskou súvisia.
Ako tu už popísali viaceré, potrebuješ čas pre seba a to podľa potreby. Ja som začala chodiť do fitka raz do týždňa. Pri cvičení sa brutálne uvoľní stres a ešte urobíš niečo aj pre svoje zdravie a postavu.
A ešte rada, čo sa týka tých usmiatych mamičiek, pri ktorých máme my menej dokonalé matky pocit, že sme asi zlé, keď to nezvládame s úsmevom na tvári. Práve vedľa nás býva jedna taká. Má jedného syna. Ale ja idem popoludní s malým von a s ich synom ide von jej muž. Skoro vždy. Ja idem a malým von dopoludnia,a s ich synom idú von svokrovci alebo rodičia. To už máš 6 ľudí na jedno dieťa. Vy ste dvaja, resp. si sama na dve deti, takže si vôbec nemáš čo vyčítať.
Ono to raz skončí. Ja mám tú výhodu, že to môžem porovnať takpovediac online, keďže dcéra je skoro v puberte a už poväčšine odo mňa potrebuje len vreckové, keď ide s kamoškami von. O to ľahšie si uvedomím, že ten čas fakt letí a že také úprimne detské objatia a bozky, kvôli ktorým sme ešte svoje deti nepoškrtili raz prestanú a bude nám za nimi ľúto. 😝
@matkazufalka podla mna v tomto pripade si najst nejaku babu sem tak ku nim a vybehnut prec....ved si uplne v pohode, len potrebujes psychohygienu
a to nie je nic neuveritelne, nevidane, skor je to normalny stav .....klid
:D bude horsie, ked budes pre ne po robote behat do skoly, neboj
toto je este len malina
nečítala som všetky príspevky, len ten Váš a chápem Vás. Neberte si zlé príspevky k srdcu..... ja by som poprosila babky, či cez víkend, ak nie na dva dni, ale aspoň na 1, nech si vezmú drobcov a ty si urob deň pre seba. či už pojdeš ku kaderníčke, kozmetičke, alebo budeš ležať pred telkou na gauči, ale budeš mať kľud......a mimochodom, keď jeden mrnčí a druhý sa pokaká.....žiadna tragédia, chvíľu vydržia bez toho, aby ste im skákali okolo zadku (pokakanča by som riešila skôr🙂) jednoducho......ani neviem ako to mám sformulovať, ale svet sa nezrúti keď do minúty nesplníte ich požiadavky. nech si poradia sami 🙂
...tak mne osobne ta organizacia okolo spravenia si casu pre mna - ubera viac casu a energie ako by som si teda nasledne mala uzit.
Blba doba toto alebo co... Neviem.
Ked som mala iba starsiu dceru... chodila som do prace uz ked mala 1 r (financne dovody).
Prisaham, ze mi nonstop siel mozog naplno...nestihacky, do skolky, do prace, z prace, do skolky, kde bude, musim si zacvicit, musim ist po nu, musim ist nakup, este uvarit, spat...atd dokola. Totalne nestihacky na vsetky smery.
A vkuse tam vtesnat este volny cas = scifi.
Zhrniem to takto..najvacsi stres mi v konecnom dosledku sposobovalo to vytvarenie mojho "volneho" casu 😀
A ja fakt nemam radu na toto...to je proste taka doba. Treba prezit ako sa da.
Dakujem vam baby za podporu. Velmi nad tym rozmyslam, kazdy vecer, kazdu volnu chvilku, co a ako zmenit. Rada by som isla do prace, aj ked viem, ze povinnosti neubudne. Ale zas sa ani tolko nenarozpratuje, ked budu vsetci prec cez den. Ono u mna ide skor o tu psychiku. Ja ked som v pohode, zvladnem fyzicky vela. Aj teraz popri detoch stiham vsetko, co sa tyka domacnosti. A aj ked napr. nestiham, to mi az tak zily netrha ked je bordel. Len proste viac kludu, ticha a takeho psychickeho oddychu. by som potrebovala. Manzel pomoze, aj postrazi, ked je doma. Vyhrotilo sa to az tuto zimu, tak este sme to tak neprebrali dopodrobna, ze ako by sme to mohli zorganizovat, aby som mala pravidelne nejaky cas pre seba a comu sa vlastne budem venovat. Ale teraz ma velmi trapi a hneva aj to, ze som sa chystala uz do tej prace a syn fakt nevydrzi v tej skolke zdravy ani tyzden a neviem kolko este bude trvat, kym sa zabehne, co sa tyka tychto skolkarskych chorob.A to este potom dceru do jasli, cize toto sa mi asi tak skoro nepodari uskutocnit.
Viem, ze si musim najst nejaky konicek, comu sa budem venovat, to je asi najlepsia a najrychlejsia cesta.
Snivam o takom, ze som sama niekde na nejakom wellnes a nerobim nic, len sa valam v saune, virivke...mozno to aj zrealizujem, ale na noc si este neviem predstavit odist. Dcerka je este dost mala. Rodicov mame daleko obidvaja a pristahovali sme sa len nedavno, tak ani ziadny okruh priatelov. Aj to viem, ze bude asi moj problem, ze sa nemam s kym o tom porozpravat, alebo aj o inych veciach. Manzel ma nie vzdy chape v tomto, aj to preco som nervozna. Je s detmi menej, tak sa na ne vzdy tesi.
Sami sa asi tak skoro este nikam nedostaneme, mozno ked budeme u rodicov, niekam do kina vybehneme. To ma tiez uz napadlo.
Fakt myslim, ze nejde u mna o tu organizaciu. Ja väcsinou nemam pocit, ze nestiham. Napisem to hnusne, ale ja si potrebujem od deti oddychnut a nie mat na ne viac casu. Som s nimi cele dni a noci a uz je toho na mna jednoducho vela.
Ja sa uz ani na tu jar netesim. Pre mna to znamena len vykladanie na hojdacku, z hojdacky, na smykalu, nahananie, aby si usta nerozbila na betone, aby neliezla odkial spadne. Uz ma to proste nebavi. Sorry, ze to tak drsne pisem, naozaj ich lubim a nekricim zas cely den, aj som pisala, ze kym bol len syn, praveze som bola velmi trpezliva a vnimava, ale teraz uz je toho na mna akosi vela a velakrat sa neovladam a kricim aj ked netreba.