Výkrik zúfalej matky
Drahe konikacky, ja ani neviem kde a ako zacat, ale potrebujem to zo seba dostat. Ani vlastne neviem, kam to zaradit, ci sa jedna o moje zdravie, ci o rodinne problemy...potrebujem sa skratka vypisat a mozno aj pocut nazor prave niekoho nezainteresovaneho. Ano, vytvorila som si radsej novy nick...proste uz nevladzem psychicky. Som na materskej s 5r a 2r. Ja ani neviem kedy som zacala takato byt, ale v poslednej dobe po nich kricim, nervacim, nemam ziadnu trpezlivost. To iste po manzelovi a pritom si to vobec nezasluzia. Sorry ak to nebude mat hlavu a patu, ale pisem radsej tak ako mi idu myslienky, lebo uz som to viackrat skusala dat dokopy na papieri a nepodarilo sa. Neviem ci je to zimou, alebo som dlho doma, alebo co je problem. Proste uz mi to vsetko lezie na nervy. Bojim sa to tak napisat, ale aj deti. V kuse niekto nieco chce, potrebuje, ked pocujem maminaaa uz sa mi chlpy jezia a do toho mladsia zacne mrncat a chciet zrovna to co nemoze.Bezna realita kazdej matky, ale ja to nedavam. Neviem zostat kludna, neviem to brat s humorom s nadhladom. Lubim ich vsetkych, muz super pomaha. A aj tak. Chcem sa uz vratit do prace, ale syn este vobec nevydrzi v skolke dlhsie ako 3 dni! Zacal chodit neskor, kedze sme sa aj stahovali, aj sa narodila dcera v tom case, ked mal 3. A potom uz ked pridem po neho a vidim tie sklene oci, zovrie mi zaludok a viem ze nas caka 2-3 tyzdnovy kolotoc. Aj teraz sme na tom tak. Takze ani do tej roboty sa moc nemozem chystat. Kedy sa toto zlepsi?Normalne mam nervy, ked vidim ako si vsetky naokolo uzivaju tu matersku, prehadzaju sa, rozplyvaju sa nad tym ako to rychlo uteka a deti rastu a boze zastav cas a podobne reci a ja by som najradsej preskocila toto debilne obdobie, ked furt nieco niekto potrebuje a este aj ten strach, co ked sa to zhorsi, co ked skoncime v nemocnici s niecim, co ked to prejde na pluca atd atd. Co ked dostane nieco horsie. Ako to dokazete brat s nadhladom tieto detske choroby a vsetko okolo toho. Normalne mam chut na par dni utiect a tvarit sa, ze nemam deti. Je to hnusne, ale je to tak. Samozrejme su aj svetle dni, momenty, chvilky, kedy si to uzivam, smejem sa s nimi, ale celkovo ma to fakt nebavi. Ani hrat sa s nimi. Stale si hladam nejaku robotu, aby som nemusela sediet v izbe a vrcat s autami a vymyslat co maju robit, aby sa nenudili. A pritom, ked mam naladu, povymyslam vselico. Najviac si ich viem asi uzit osobitne. Vtedy sa normalne pristihnem ako si ich obzeram, aki su pekni a sikovni a dokazem to viac precitit. Ale ked tu pobehuju a visia na mne a kricia, vrieskaju ide ma slak trafit a velakrat sa neovladam a ziapem po nich jak vysinuta...Uz neviem ako sa mam nastavit trochu viac pozitivne a uzivat si to co je teraz a nie stale cakat na nieco, co mozno ani nepride. Lebo viem, ze s detmi je to v kazdom veku o niecom inom. Aj starosti, aj radosti...a jednak ci chcem, ci nechcem uz ich raz mam a su moje a chcem sa s nimi tesit a nie byt usomrana a zamracena matka. Ked sme mali iba syna, bola som uplne ina a aj on bol kludnejsi. Az som sa sama cudovala aka som dokazala byt trpezliva. Ale teraz je to uplne ine. Penazi nie je vela, ale zijeme. Aj tak neviem, kde je fakt chyba. Teda urcite vo mne, deti za nic nemozu, muz takisto. Ale ako to zmenit fakt neviem. Jedine co milujem su rana a vecery v posteli. Ked zaspia, neviem sa nich vynadivat. A ja si mozem naliat dva deci vina a mat chvilku pre seba. A rana sa mojkame, lenosime v posteli, to je pekne vzdy. Ale akonahle vstaneme, zacina sa kolotoc. Jeden mrnci, nech mu prepnem rozpravku, druha hladna, nevydrzi ani kym sa umyjem a natriem chlieb, medzitym uz rozbomarduje celu kuchynu, alebo sa pokaka a uz krici syn, ze chce kakavko a ja by som si tak dala kavu a zavrela sa do izby, nech mi vsetci daju svaty pokoj....sorry baby. Viem, ze mate kazda svoje starosti, aj ovela vacsie, zdravotne, financne, rodinnne. Prave preto ma strasne mrzi to, ze aj napriek tomu, ze ziadne velke nemam, okrem beznych veci a nedokazem fungovat stastne a pozitivne v kazdodennom zivote.
Dakujem baby velmi pekne za vasu podporu. Az mi miestami vyhrkli slzy od dojatia, kolke zdielame tie iste pocity. Ale clovek ide okolo, pozrie na deticky, usmeje sa na mamicku, ale väcsinou nevie ako sa citi, co preziva. Dnes mi bolo o nieco lepsie, ked viem, ze v tom fakt nie som sama. Samozrejme som si to ani nemyslela, ale ked si to clovek precita a dostane trosku uznania a pochopenia, hned je mu lepsie na dusi. Manzel pomaha, ale chapat to nechape. Je taky cisto rozumovy typ a ked poviem, postara sa, postrazi, ale chapat moje pocity asi moc nechape. A to je niekedy dolezitejsie ako ta pomoc.
@marietuska si jak moja švagriná ktorá deti nemá ale vie najlepsie ako deti vychovať, nakŕmiť, naučiť ich jest a perfektne upratovať a podobne. Preto jej prajem aby si užila aspoň podobne zive a tvrdohlavé deti ako mam ja🙂
@matkazufalka Čauko , ja som tu nedávno dávala tému, kde som písala, že mi lezú na nervy moje deti niekedy a veľa báb sa mi ozvalo a aj mi dalo veľa rád, ako to riešiť, prípadne minimálne slová pochopenia, tie veľmi veľa pomôžu, keď máš pocit, že v tom nie si sama a že neriešiš len ty takýto problém. Čo mňa osobne jediné zaráža na tvojom príspevku je, že si si vymyslela nový nick. Nerozumiem tomu a nepáči sa mi, ak niekto napíše problém pod falošným nickom a pritom sa verejne prezentuje ako dokonalá rodina ( krásne nastajlované fotky veselých detí, prípadne fotky šťastných párov). Teraz nemyslím, že to musíš byť zrovna ty, len mi to príde také neúprimné. Želala by som si, aby tu ľudia vystupovali len pod svojimi nickmi a aby sem tam ukázali aj vlastnú slabosť, že nie sú dokonalí a nie všetko je perfektné..Držím ti palce a ver mi, že aj ja mám podobné stavy ako ty, ale mne pomohlo vykecanie sa v diskusii a každý deň sa snažím byť lepšia, pokojnejšia, trpezlivejšia. Nejde to vždy ľahko, ale snažím sa, veľakrát zlýham, ale podľa mňa najdôležitejšie si je uvedomiť a priznať, že má človek problém a už to je základom riešenia. A potom pracovať na tom, ako to vyriešiť k spokojnosti všetkých zúčastnených strán.
všetky sa tešte,že máte zdravé deti,ktoré za pár rokov vyrastú a nebudú vás potrebovať.ja mám 6ročného ťažko postihnutého,ktorý nedokáže sedieť,premiestňovať sa,zahrať,najesť,je plienkovaný.jediné,čo mu funguje,je rozum a ústa,takže okrem toho,že ho musím zdvíhať,prenášať,obliekať,kŕmiť,prebaľovať,cvičiť s ním,voziť ho do školy,nonstop na kontroly a rehabilitácie,musím stále okolo neho lietať a plniť jeho priania-hrať sa,čítať,voziť,sem-tam,na ruky,dole..... a toto bude do konca života,on nikdy nevyrastie,nedospeje,nebude samostatný.a ešte jeden malý detail-som naňho sama,jeho otec zmizol a naši ešte pracujú a majú aj zdravotné problémy
@matkazufalka Este ma napadlo, skus si dat predpisat zelezo a magnezium. Mozes to mat pokojne aj fyzickeho povodu, nedostatok zeleza sa prejavuje unavou, podrazdenostou, nedostatkom sustredenia. A magnezium velmi podobne. Zelezo je myslim len na predpis, ale magnezium kupis aj v lekarni na volno.
@katulienkax tiez milujem mudre komentare od ludi, ktori to nezazili.
@matkazufalka som na tom rovnako. Az na to ze deti su 3 a manzel vonku. Tiez mam chut na par sni niekam odost a tvarit sa, ze nemam deti. Je to hnusne, ale je to vyverpanost z toho oateho kolotoca
Ospravedlnujem sa za preklepy, ale odpisujem z mobilu
@mija22 je to prekrasne, ja mam segru a sme denne v kontakte aj ked byvame daleko od seba, chybame si a ked sa da travime spolu cas s nasimi detmi (ona ma 3, jedneho 2 rocneho a dvojicky 9 mesacne) takze ta je total na prasky ale ked sme spolu my dve a nase deti je to super, ja mam zial len jedno dieta a inac to uz nebude (nemozeme mat dalsie deti) a kazdy den, naozaj kazdy den mi to nesmierne luto ze je moj syn sam.. ze nikdy nebude poznat to co ja, ze mas segru ci brasku je sice narocne ale neskor je super sa moct na nich spolahnut, alebo len vykecat alebo my so segrou aj ked sme na dne sil my sa prosto rehoceme.. a to je to naj
@matkazufalka Čisto jak môj. :D Deti vezme, postará sa, nefefle, keď chcem niekam ísť... To asi všetci chlapi sú tak. Teba im povedať na rovinu a hotovo. A emócie tohto typu vyliať s kamarátkou pri poháriku. ;)
@katulienkax ja dokonca vidim aj rozdiel, ze nepochopi baba s malymi dvomi babu s tromi, baba s malym odstupom medzi detmi, to, co riesi zena s vacsim odstupom a tak
na slovensku ma takmer kazdy predsudky a nevedia ludia alternativne mysliet
ved kazda zena nieco riesi, niektore to zvladaju, niektore nie.....ja fakt k babe nefrflem, aj ked mi je velakrat jasne, kde je pes
@celasapremenim to nie je o predsudkoch ale o empatii. Tá chýba veľa ľudom a hlavne, čo je smutné veľa ženám. Ked človek číta komentáre na koníkovi, alebo počúva reči okolo seba... ako hodnotia, súdia, riešia... tak mi je z toho zle.
A navyše, na stredných školách sa zavádza systém - rozbíjania kolektívu - výchova silných individualistov. To už empatia nebude ani v cudzom slovníku, nieto ešte medzi pár jednotlivcami. ☹
mne je zle z celej tejto doby.
@alzbeta7979 to neviem o com hovoris, mala je na strednej a maju fajn kolektiv, praveze ich velmi utuzuju
ale rozbijanie kolektivu poznam ja z prace, dokonca su na to manazeri skoleni :D
na empatiu uz davno neverim, v podsate ti nikto nic dobreho nechce, vsetky udalosti sa beru v skale od zaujimave po skandalozne a zaujima to ludi iba po mieru, ako sa takemu stavu sami vyvaruju, pomedzi otazky davaju vety typu, to mi je luto a podobne, ale ked to riadne pocuvas, aj intonaciu, je to vzdy fraza
dve dobre kamosky, nic viac clovek nepotrebuje, tie si vyberies aspon sama
@ewelyn3 tiež som si vyguglila tu knihu - Deti sú dar z neba... ale všade mi iba ponúka knihu Muži sú z marsu, ženy z venuše a deti z neba. to si myslela presne túto?
alebo existuje aj zvlášť vyadanie iba o deťoch? rada by som si to prečítala, lebo hentie evita press knihy ma už nebavia.
@celasapremenim hádam nám autorka nebude zazlievať, že sme trocha uhli od témy.
Ale sama učím na strednej a čo viem, tak všetky stredné školy postupne prechádzajú na systém, že učitel má svoju učebňu a žiaci pendlujú za učiteľmi do ich tried. Nemajú vlastnú triedu, iba spoločenskú miestnosť.
@alzbeta7979 no to ma podrz, to je naco dobre?
@celasapremenim veru neviem. Ael potom ma napadlo, ked píšeš, že niektorí manažéri sú na rozbíjanie kolektívov školení, že je to možno namierené proti učiteľom. LEbo takto sa stretávame iba na poradách. Za celý deň vidíš iba žiakov, lebo sedíš vo svojej triede a čakáš na žiakov.
@alzbeta7979 presne aj my sme sa stretavali len na poradach a ked nahodou niekto k niekomu inklinoval aj v prestavkach, tak boli aktivity to rozbit, ak sa nepodarilo napriamo, tak upradnostnovanim jedneho z takej dvojice, alebo kolektivu :D skoda slov
@prinzesz ani ja nemam surodenca...nebol mi doprian ale nevycitam to nikomi samozrejme, preto som to, co som nikdy nemala ja, dopriala mojich detom aspon 🙂.
Niekde vyssie tu bol za mojou spravou koment...ze nie vzdy je idylicky ten surodenecky vztah,ze nie je isté ako a ci si budu rozumiet....ja hovorím jedno...vsetko je o vychove...taki ludia z nich vyrastu. Ci ich budeme ucit k závisti ze kazdy dostane nieco ine, alebo kazdy dostane lizatko. Tak isto je ich ucim deliť sa. Dostanu jednu vec a musia sa učiť poziciavat si navzajom a deliť sa...niekedy je krik a rev...ale neustupujeme a neutekame kúpiť dalsie... to boli len priklady. Krasny vztah sa da vybudovat medzi dvomi ludmi. Sesternica prisla pri autonehode o brata...a je to pre nu najvacsia zivotna strata a bolest.
Moj muz nema dobry vztah k surodencom...ale to je opat výchovou...neboli k tomu vedeny atd...nikdy som nechapala preco...ze si zavolajú sporadicky.. Ale to nebude pripad nasich deti, lebo nedopustam to, snazim sa venovat jak sa da...ale nie som k tomu rovnako uplne stavana ako som pisala...lezie mi velakrat vsetko okolo nich na nervy a je to doma na gulku...napriek tomu neľutujem ani jedno rozhodnutie. Mat deti mlada, mat deti dva roky po sebe....nic take. Bude to raz aj lepsie a lahsie s nimi predsa v mnohom 🙂....ale nemam ruzove okulare....v ďalších veciach teraz nam nepredstavitelnych to bude urcite tazsie aj potom...ako sa hovori male deti male starosti, velke deti velke starosti 🙂
@matkazufalka ahoj no nie si sama co je na tom tak, ja mam jedno dieta a je sem tam ako za 4roch, si uplne vycerpana, vyhorena, to je normalne si myslim, musis si sem tam vediet cas spravit aj pre seba, muzi nie su stovrenia, co dokazu chapat nase myslienkove pochody, treba prikazat a hotovo. nedovtipia si. ja sama som bola sem tam na tom tak zle ze som hutala persen ako lentilky, co ti poviem, ciste psycho bolo. ale este zijem,
@borkavan Ano, to je ono. ja to mam pod nazvom "Deti su z neba" - je to asi stare vydanie, odkupila som si ju vyradenu v kniznici, ale teraz to vychadza pod nazvom "Muzi su z Marsu, zeny z Venuse a deti su z neba" To preto, lebo je to pokracovanie tej knihy "Muzi su z Marsu a zeny z Venuse"...ten isty autor. Vyskusaj precitat, naozaj zaujimave citanie, dozvedela som sa vela o sebe a o tom co asi robim zle pri snahe vychovat deti. Aj ked som nesuhlasila so vsetkym co sa tam pise, urcite to zlepsilo moj postoj a aj na detoch a ich spravani to vidim, ze to pomohlo. Ja som si pri citani hned aj fixkou zvyraznovala myslienky co ma oslovili, niekedy ako keby mi autor hovoril z duse!
Ak mas chut na nieco ine ako evita press...skus aj tu fantazy seriu Bratstvo ciernej dyky. To zase pre zmenu nema absolutne nic spolocne s materstvom a detmi a s realnym svetom, pre mna skvely unik od reality...niekedy sa neviem dockat kedy ulozim deti aby som mohla ist citat 😂
@matkazufalka este som ti chcela povedat, to co baby tu radili ze si privstan a porob si je podla mna nic v zlom ale hlupost, moje deti vstavaju o 6 rano a to teda skor vstavat nemienim, a praveze som si vsimla na sebe ze zakladom je dobre sa vyspat, ked som po tazkej noci a unavena tak praveze reagujem ovela podrazdenejsie a hned stracam nervy..
druha vec, urcite skus riesit maleho a skolku, uz ma pomaly pat rokov uz by tam mal vydrzat, ved onedlho pojde do skoly tak tam uz by sa mal sustredit na vyucovanie a nie na adaptaciu a odlucenie od maminky.. to ze byva casto chory moze byt kludne aj psychickeho povodu ze to tazko znasa, mne raz nasa dr povedala ze ked su deti naviazane na mamu a idu do skolky potom byvaju casto chore. dam ti priklad, dva mesiace som chodila do prace kde som travila velmi vela casu, domov som chodila neskoro vecer, s detmi bol muz. deti boli v jednom kuse chore, striedali sa pri nich babky a muz, raz sopliky teploty kasel, raz jeden raz druhy, vkuse to bolo treba riesit. nakoniec som tu robotu musela nechat a cuduj sa svete, odvtedy su zdravi (samozrejme som ich doma potom preliecila, ale uz su naspat v skolke a jaslickach a uz znova neochoreli, klop-klop 😀 ) takze skus hlavne toto riesit nejako, aby sa tam nebal alebo co, pripadne aj nejaky vyzivovy doplnok mu daj na imunitu ale hlavne na tu psychicku stranku sa zameraj, a uvidis ze uz tie choroby sa tiez potom zlepsia. a hladaj si taku pracu kde budes mat pracovnu dobu zlucitelnu s rodinou, nie ako ja truba 😀 este raz vela stastia ti zelam a drzim palce
@mija22 krasne si to napisala, my so segrou sme narodene do roka, cize my mame k sebe velmi velmi blizko, ja si pamatam ze ja som segru milovala uplne od malilinka, stale som ju len stiskala a mojkala a to som bola malicka, nezavidela som jej, vzdy jej dopriala a rada a je to tak do dnes, a ano nasi nas k tomu viedli... potom bolo take obdobie kedy sme chceli byt kazda so svojimi kamosmi ale neskor sme sa zas k sebe vratili..
raz ked sme rano sli do skoly spolu na bus, sme sa uz po ceste rehotali a nasa kamoska co uz cakala na zastavke nam povedala, ja vas obdivujem vy rano idete do skoly, my vsetci zaspati a vy vysmiate.. a fatk, my sa so segrou stale smejeme aj hadame ale viac sa smejeme, vzdy si vsetko povieme hned na rovinu takze nemame medzi sebou vazne spory.. zelam aby aj tvoje deti to takto mali.. moj muz ma 2 segry v kontakte su velmi malo.. niekedy mam pocit ze ich spajam ja, lebo keby to bolo na manzovi tak on im nezavola ani nic.. co ja nechapem
@matkazufalka juj, ako ta chapem..mam to podobne a to mam iba jedneho 4 rocneho syna...stale som nervozna z neho, a vzdy mu radsej pritakam, len aby nemrncal..a tak je jemne rozmaznany..zaspavat musim s nim, a to ked nechce spat a stale nieco vypytuje, tak ma ide rozdrapit a len po nom kricim..ja nastastie pracujem, takze pre mna je 8,5 hodiny v praci normalne relax...snazim sa ovladat ale neviem, strasne ma rozculuje..asi by som potrebovala nejaky vikendovy detox od rodiny
@matkazufalka ja som tiez za tie doplnky ...ono niekedy to moze mat fakt pricinu v tomto
lebo aj stres a vsetko dokopy ti moze odoberat vitaminy a mineraly
chod na odber , ake mas zelezo a hemoglobin ..nedostatok zeleza vyvolava hroznu unavu a vycerpanie, plus to, ze nic nevladzes a nezvladat ..si urcite unavena a vycerpana ..aj tehotenstvo vycerpava z tela ziviny a niekddy to nestihas doplnit
fakt skus to zelezo, plus magnezko a zinok a doplji si vsetky becka
thiamin a pyridoxin super pomahaju na psychiku a hlavne zelezo ked ho mas malo a si doplnis budes ako vymenena , plus magnezko detto, zinok pomaha tak isto 😀 len to musis brat s odstupom od zeleza... vyskusaj to mozno aj v tomto je pricina
@matkazufalka Neskúšala si dať toho syna do školky len na doobedie? Moj ked chodil len doobeda, tak vobec nebýval chorý. Nejaký doktor raz vravel v telke, že najviac sa bacily v školke prenášajú pri spánku detí, asi na tom niečo bude. Možno by si tak zvykol lepšie a dlhšie by tam vydržal zdravý. Treba skúsiť všetko.
@matkazufalka Neboj sa, nie je to nekonečné, len pri tých krpcoch sa to tak zdá a zvlášť v súčasnom počasí. Ja som taký optimista, takže keď detičky nemajú horšie choroby, máš čo jesť, strechu nad hlavou, milujúcu rodinu, tak hlavu hore, prejde to, vyjde slniečko bude lepšie. Pozeraj si s deťmi niečo pekné pozitívne, nech ti to dodá lepšiu náladu. Držím palce. A kúp si kvety. (ja som si kúpila v sobotu v lidli tulipány a celej rodine to zlepšilo náladu).🙂
@janickacrazy rada by som, ale uz sa fakt chystam do prace a uz si musi nejako zvyknut na cely den. Este ma caka adaptovat dcerku na jasle,takze dalsi kolotoc chorob.Uvidime.Ale pocula som o tom tiez.Len uz nemam na to casovy priestor.😕
@marietuska na tvojom mieste by som sa neozyvala. takych bolo, co nemali deti a mudrovali... len aby si raz nebola na tom este horsie, a to vobec nemyslim v zlom.