Zbytočná samovražda
Tento list mal byť iba pre mojho muža, ale rozhodla som sa ho dať aj sem, možno niekomu dodá síl k tomu aby vydržal, poučil sa a zmenil svoj život k lepšiemu.. pridala som preto aj vysvetlivky
Chcem ti niečo povedať, očom som ti nikdy nepovedala ale nedokážem to a tak ti to píšem …
Už som ti spomínala, že kvôli Marekovi (starší brat) sme mali s Viktorom (mladší brat) ťažké detstvo. Mával veľké záchvaty zlosti a agresie, ktoré si na nás ventiloval. Bola u nás denná rutina (okrem víkendov), že nás mlátil, trepal nám hlavy o steny, kopal do nás, pľul nám do tváre a do toho nás fackoval (vedel, že do tváre nám nemá dávať päsťou, lebo by tatino uvidel modriny a museli by sme vysvetľovať odkiaľ ich máme – iné mieste ale nešetril...
Trvalo to roky. Začalo sa to keď som mala 9 rokov a trvalo až do 15tich.V roku 1999 /mala som 12 rokov/ to bolo z môjho pohľadu najhoršie. Pamätám si ako som si chcela poznačiť aspoň jeden deň, kedy by som neplakala .. mala som za tie tri mesiace poznačené 4dni (pomedzi to boli vianoce). Jasné, dostávala som aj od tatina, ale jemu som to nevyčítala, lebo som to vnímala ako spravodlivé - keď som niečo vyviedla, musel prísť trest. Jeden deň som sa rozhodla, že si urobím krásny, šťastný deň. Povedala som tatinovi, že ideme na výlet s triedou a vypýtala som si 50 korún. Ráno keď všetci odišli išla som aj ja, kúpila som si v obchode nanukovú tortu, že si ju doma zjem a urobím si krásny deň – kúpila som si aj sviečky na tortu – mala to byť oslava – oslava šťastného dňa. Lenže … v tom obchode ma zbadala mama a išla nenápadne za mnou až domov. Hneď na to vošla aj do bytu a samozrejme bola naštvaná že som išla poza školu. Povedala : „ len počkaj toto poviem tatkovi a ten ťa tak dobije, že si mesiac nesadneš“ a odišla...
Strašne mi to bolo ľúto, ZAS som len plakala a uvedomovala si aký hrozný život to žijem, čo je to za dectvo keď každý deň prosíš o to, aby si radšej nežila ako žiť takto. Zbadala som otravu a v tej minúte mi viac netrebalo. Vypila som dva poháre … asi za 2 minúty sa vrátila mama ešte raz mi chcela vynadať alebo čo a zbadala, že mám modré ústa a zuby. Priznala som sa jej čo som urobila, zobrala ma k doktorke a potom do nemocnice. V nemocnici ma celý personál odsudzoval, hovorili aká som sprostá, keď som niečo také urobila, dva dni som mala halacinácie plné hrozného strachu. Keď chodila mama na návštevu do nemocnice za celý týždeň mi nepovedala ani slovo. Celú hodinu tam len sedela a plakala. Tatino neprišiel vôbec. Keď som sa vrátila domov posadil si ma a povedal mi, že keby som umrela bolo by mu to jedno a vôbec by za mnou nesmútil, lebo za samovrahmi sa nesmúti – zakopú sa na medzi pri cintoríne ani hrob sa im nerobí.
Nič sa tým v mojom živote nezmenilo, Marek nás bil aj naďalej, mama to prehliadala (v škole sme končili o druhej ona chodila domov pred šiestou, ale ani jej príchodom sa takmer nič nemenilo) a tatinovi sme sa nemohli s ničím priznať, lebo Marek mal potom na to celý týždeň, aby sa nám za to pomstil.
….Stále som si nemala čo poznačiť do kalendára...
Rozhodla som sa teda zmeniť niečo sama. Na Mareka som nemala dosť síl, nevládala som sa ubrániť a hlavne som sa ho bála. Neraz mal v ruke varechu, remeň ale aj nôž, sekeru …). Ani poslúchať ho na slovo nemalo vplyv na to, že by som obstála bez bitky. Vždy bol dôvod - čaj bol malo sladký, v pudingu boli hrčky...alebo len tak mal chuť sa mlátiť. A tak som sa rozhodla, že vydržím a hneď ako to bude možné odídem z domu a už NIKDY nebudem žiť takto! BUDEM LEN ŠŤASTNÁ !
Rok na to odišiel Marek na internát. Nevieš si predstaviť aká úľava to bola – nikto nevie, iba ja Viki. Začalo sa moje šťastné obdobie. Zažívala som pokoj po akom som vždy tak túžila.
Vždy keď mi je dobre myslím na to, že keby som už nežila toto by som nepoznala. Odkedy ťa poznám, zopakovala som si túto frázu „ keby som už nežila, toto by som nepoznala“ snáď milionkrát a možno viac. Sme spolu už 10 rokov a som s tebou tam, keď som vždy chcela byť... máme dokonalé deti, krásny domov, auto …. Milujem tvoje vnútro, tvoje dobré srdce – to je to čo chcem, aby si si navždy zachoval. Vždy si vravievam nech aj má svoje chyby, nech je aj ufrflaný, to predsa nieje podstatné – podstatné je, že je to dobrý človek a to jediné ma zaujíma !
Nemala som dobré detstvo, ale chcem mať dobrý celý svoj zvyšok života a to najviac ako sa dá – a chcem ho mať s tebou a našimi deťmi. Chcem aby sme si odpustili, všetko zlé a začali robiť veci, tak aby sme sa nemuseli hádať... A BOLI ŠŤASTNÝ
Je to strašne ked deti trpia mňa ako desať ročnú rodičia poslali zobrat ku spoluziscksm na chleba tiez si psmetsm že som sa učila a otcim má chytil za vlasy a ťahal od bolestí som mu do koko nsdsls potom má tlačil o stenu cez nos odkiaľ mi moc tiekla krv a nsjvecsi sok som zazila ked moja opýta mama pichls nozom otčina bol to taký šok ze staršia sestra mi musela 2 tabletky na upokojenie co som sa triasla msmu polícia nasilu v putách odviedla prec do skoly som chodila do iného mests kolko razy som na to ani nemala spolužiacks to povedala yriednej najprv som bola nahnevaná ale vzdy mi to ospravedlníls.no aj som z msturovsls.dalsi taký zážitok ktory nechcem aby moje deti nikdy nezažili bolo to ze moj ml. Brať dostal na vianoce dráhu sutodrshu a ja len kuchársku knihu co kdesi vyhrali.takú neprsvost.je toho veľa co by deti nemali zszivst.teraz ked som dospela a mám 3 deti všetky dostanú vzdy rovnako aj hráčky sladkosti kazdy má svoje dokonca aj neminy narodeniny 3 krát oblečeníe nikdy neprimsm od druhych som moc hrdá nikdy by som si to neodpustils bolo by to moje zlyhanie ako rodics.no ale ja si môžem povedať že zijem svoj rsj na zemi.ziskala som novú msmu ktors je mama s veľkým m naj muzs co by má na rukách nosil a ja jeho.tak aj tebe uz len krásny a šťastný zivot prajem.
@lienocka1987 ako ťa v tom obchode videla mama? Musela si predsa o nej vedieť, že ťa vidí, keď si videla, že tam je. A ona ťa už v tom odchode neoslovila, ale sledovala domov? A ty si išla domov aj keď si vedela, že ťa mama videla a príde na teba? Keby si napísala že mama sa náhodne vrátila domov ok. Ale písať mama ma videla veď si to neviem predstaviť. Ty si ju videla ona ťa videla čo ste boli v hypermarkete? Že ste sa navzájom nevideli?
@sono2 ved asi jej to mama povedala, ked za nou prisla domov, kde a ako ju videla..
keby si ty videla svoje dieta pozaskolou, isla by si rovno za nim, alebo by si chcela prist na to, preco blicuje a kam pojde? a nevrav mi, ze pred 16timi rokmi neexistovali velke obchody, ze ludia sa nedokazali skryt ak chceli..
nechapem preco sa tolko ludi snazi spochybnit tento pribeh, zeby preto, lebo ludia si neradi pripustaju ze sa stavaju aj hrozne veci a nevyriesia sa ako v detektivke?
nie je to tak davno, co v cechach napisala jedna blogerka svoj posledny blog o tom, co sa dialo v jej detstve, ako ju otcim znasilnoval.. tiez tam bolo kopu ludi, co spochybnovalo jej slova, co hladali v pribehu nejaky zadrhel, zrejme preto, ze nedokazali prekusnut fakt, ze o tom niekto tak otvorene napisal.. uverili az ked sa stala naozajstna samovrazda par hodin po uverejneni blogu... bohuzial..
strasne
@sono2
Janka ti takmer presne odpovedala. Bol to vacsi obchod nieco ako coop kto je z TN a poznal stare potraviny na južanke vie, že to boli vascie potraviny a samozrejme, že ja som ju nevidela, az ked prisla domov tak mi povedala kde ma videla
@lienocka1987 prajem Ti v živote veľla štastia a už len pokoja pohodu v rodine. Nad rečami niektorých sa nepozastavuj, ber jedným uchom dnu druhým von. Ja osm take nezažial ,neviem si to predstaviť, mala som šťastne detstvo, teraz mám 5 deti a nedovolila by som aby im niekto ubližoval. Ale mám v rodine pripad, kedy si cela rodina od otca vytrpela dosť, deti sice fyzicky netyral, občas bitka, ale bol alkoholik. Deti od 12,13-tich rokov pomahali mamke, aby mali čo jesť a aby nejak prežili. Vždy držali spolu a vraveli si ,že raz bude lepšie. A splnilo sa im. Najstaršia v 18-tich odišla do zahraničia, tam sicve tiež natrafila na nie velmi dobreho človek,a ale v zmysle, že jej zobral peniaze čo našetrili a odišiel od nej. Ona si našla tam pracu, urobila si tam školu a po 10-tich rokoch sa vratila spolu so zahraničným investorom , ktorí ju tam aj so svojou rodinou prichylil v najhoršom. Stali sa z nich spoločníci a dnes maju tu na SK prosperujucu firmu, ona je sama, nechce sa už viazať, ale pomaha celej svojej blizkej rodine. Sestrám, mamke, kroej plati všetko,aby nemuslea robiť, ale venuje sa vnučatkám ,otec už pred rokmi zomrel, zažil jej uspech, chodil, prosil, aj sa zmenil, prestal piť. Ona mu odpustila a podporaovala ho až dosmrti, ale už si ho nikdy k sebe nerpipustili ako otca. A dnes sa ludia, čo sa im volakedy posmievali a nepomohli, že ako žiju, dnes chodia k nej žobroniť, či o pracu, alebo nejaku pomoc. Toto je Slovensko a niektorí su bez chrbtovej kosti.
Ešte raz Ti želym, aby si sa už iba usmievala. 🙂
@lienocka1987 toto úplne chápem, matka odišla z bytu, a ty si si chcela urobiť jeden jediný deň sama pre seba, prežiť si svoj šťastný deň, sama v byte, s milovanou nanučkou, bez tyranov a agresorov, a koho by to napadlo, že matka alebo ktokoľvek ma náhodou uvidí v obchode, bude sledovať a urobí škandál. vidina torty a chvíle pokoja a kľudu úplne odstaví všetky obranné mechanizmy, a u dieťaťa duplom. ved ktoré decko je tak prešpekulované, že pri prvom blicovaní použije všetky možné konšpiratívne metódy, obzerá sa po ulici, obchode ?! vidina kľudu a nanukovej torty ...
nechápete že decká niečo vyparatia a až potom riešia, ked je za to pucung, a dokonca si ani neuvedomia, že robili niečo zlé ?
drž sa dievča, užívaj si plnohodnotný život, máš na to 1 000 % nárok.
Precitala som si uvodnu temu a par prispevkov ale na tomto pribehu vela veci nesedi....a uprimne si myslim ze bud je to vymysleny pribeh alebo velmi velmi skresleny pribeh.....to ze ta brat mlatil to by som este verila ale to s tou samovrazdou a tym potom nie....a kludne sa mozete do mna pustit...prezijem to ...
@evening_star súhlasím tu na Slovensku je možné všetko aj to dievčatko čo utyrali ti psychopati A mŕtve bolo V byte S nimi neviem aký dlhý čas rok dva už si nepamätám presne !!!susedom nebolo podozrivé že ju nestretavaju? Bolo to tiež medializovane. To bolo strašné.
Ľudia sú veľmi veľmi zlí. Žiaľ.
Lienocke prajem už len šťastný život.
je jasne ze net je plny vymyslenych pribehov, ale i tych pravdivych, a niekedy je tazsie uverit tym pravdivym 😕 😕
pamatate baby, pred casom tu bola temy nieco ako "agresivna babka" kde mlada zena, dnes zijuca v peknom vztahu s malym syncekom... opisuje nestastne detstvo, kde agresorom bola matka, psychopatka, manipulatorka, ktorej sa bala cela rodina, mlatila aj otca, deti budila po nociach, vrieskala, svojim rodicom podpalila byt, dokonca ked volali na nu policiu zahrala divadlo ze sa doudierala o nabytok a ze ona je ta obet tyrana muzom ☹ ta zenska dokonca bola ucitelka a o to viac by nik neuveril rodine, detom....aka vie byt doma v skutocnosti. Susedia nikdy na nocne cirkusy nezakrocili. Ten pribeh nebol spochybnovany. 😵
tym chcem len povedat, ze i teraz sa v mnohych rodinach deju veci ze by ste sa cudovali, pod tenkym naterom "normalnosti" , okolie sa tvari ze je hluche slepe.
malú Lucku týrali matka s otčimom, a nikto nedoriešil jej problémy a to bolo len nejaké 3 roky dozadu, nie 15 ... že aké sú tu hrdé matky - bojovníčky za práva detí, a možno ani neviete, netušíte alebo ani nechcete vedieť, aké majú problémy susedia - deti o tri dvere vedľa ... na nete je každý hrdina !
Aj ja to beriem skôr ako spisovateľský výlev, verím tomu, že človek má tendenciu na zlé zabúdať a nepísať o tom takto. Ale však čo sme sa nové dozvedeli? Že stáva sa aj v dobrých rodinách a že si treba okolie všímať. Ak to zakladateľka naozaj prežila, prajem jej všetko len to najlepšie.
Je veľa ľudí medzi nami, ba takmer každý čo má nejaké trápenie a kríž a možno je to práve ten čo sa na Vás každé ráno usmieva. Takže sa hlavne snažme byť človeku človekom.
A tiež blbý nadpis, veď predsa samovražda nebola dokonaná, proste úplne zlý.
@natalym no tak keby sme to posudzudzovali ako spisovatelsky vylev...v takom pripade autor ma asi tak tych 12, ako stred pribehu "zbytocneho POKUSU o samovrazdu." ozaj , ktora samovrazda nie je zbytocna? ☹ ☹
ale moze to byt aj realny pribeh....mozno prave pre tu naivitu a spisovatelsku slabotu 😉
Verim ze ju mohol brat otlkat, verim ze jej otcovi mohla byt lahostajna, verim tomu ze matka radsej zatvarala oci ze ju brat otlka ale neverim to s tou samovrazdou....ten jed by este vypit teoreticky mohla ale...najprv k lekarke az potom do nemocnice a byt len tyzden v nemocnici....ved z nemocnice by ju odviezli rovno k cvokarovi a stravila by tam nejaku dobu....a nadpis temy je presne ako na topkach aby uputali ale potom je to uz o uplne niecom inom...a este tak pre zmenu novy nick...list urceny pre muza na zenskom fore...
@lienocka1987 revem pri tom ako male dieta, prajem ti vela stastia v zivote, si naozaj silna zena.
Pre tie, ktore tu spominate tragediu malej utyranej Lucky @jerino, @cacianka nemate pravdu. Taketo veci sa vzdy u susedov prevalia, sama som tiez zazila. A prave preto bola socialna pracovnicka obvinena zo zanedbania
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/248105-sm...
"Susedia na to, že dievča chýba a že ju otčim týral, upozorňovali sociálny úrad už tri roky"
@viera27 sak iste, tu si susedia aspon vsimli, a islo o male dieta.
dotycna ale spomina ze bitky zacali ked mala 9 rokov, v starsom veku chodia deti na preventivky uz len raz za 2 roky, v 11 a tusim v 13tich, aj to hlavne pre ockovanie, mnohe lekarky to len odbiju pri teenageroch, vyhrn rukav, pichneme, ako v skole, dobre? tak ahoj mozes ist.. prehliadka za 5 minut.
tyrane deti nemaju kamaratov, v skole su casto outsajdri, na telesnej pockaju kym sa vsetci prezlecu, a vyjdu zo satne potom rychlo na seba hodia teplaky a tricko, ucka uz vidi v telocvicni len prezlecene dieta. Susedia ako ktori, ked zazili, ze sa zamiesali do rodinneho kriku a dostali za to prinajmensom nadavky, tak uz sa nemiesaju a nechaju tak...
@lienocka1987 Prajem Ti vela stastia a naozaj uz len pekny zivot.
A Vam vsetkym, co ju tu spochybnujete, chodte sa laskavo ventilovat niekde inde. Ja jej verim vsetko,co napisala, lebo nieco podobne sa dialo mojej naj kamoske a dialo sa jej to cele gymnazium ,kym neodisla do ineho mesta studovat na VS. Maturovali sme v roku 2003, takze v tej istej dobe. A bola to ina doba ako teraz v 2015!!! Neda sa to porovnavat!
Kamosku tiez bil jej brat, nie kazdy den, ale par krat za mesiac schytala riadne, kopance, buchanie hlavou o stenu, nahananie s nozom v ruke, rozbijanie nabytku....jej brat mal ale DMO a preto vsetci prehiadali jeho vycinanie. Utocil aj na mamu, na otca si tak nedovolil. Kamoskiny rodicia s tym nic nerobili,len ho zamkli do izby kym ho amok neprejde a o niekolko dni sa to opakovalo a stale dookola. Ze mlati ich dceru neriesili, len ju poslali von z bytu,nech neschyta viac. V skole to vedeli triedna a par ucitelov , len ju lutovali a obcas prilepsili znamku. Socialka to neriesila. Doktorka to neriesila, zase ta zbil brat? No, mate to tazke s nim. Nic viac! Kamoska od kedy ju poznam od 10. rokov bola uzavreta, smutna, mala depresie. Nikto v jej okoli to neriesil, byvali v panelaku na velkom sidlisku, susedia to vedeli ale nic, ze je tyrane dieta? No bohuzial, ma takeho brata. Tym to haslo. Rodina to neriesila,len ich lutovali a obcas kamosku zobrali k sebe cez leto na prazdniny. Jej rodicia totiz nikdy nepovedali co vsetko sa u nich deje, ututlavali to, bol to ich vytuzeny syn a zvalovali to na jeho chorobu, ze to brutalne zasiahne ich dceru nejak neriesili....Mne samej to kamoska povedala az ked sme mali 16! Najlepsej kamoske. Velmi sa hanbila, aj to mi nepovedala vsetko , az neskor ked sme mali cez 20, povedala viac.
Velmi sa trapila a ked mala 17.pokusila sa o zamovrazdu, pojedla velke mnozstvo liekov. bol rok 2002. Nevyslo to, skoncila v nemocnici. Bola tam tyzden, chodil k nej psycholog, nepovedala mu dovod. Musela potom chodit kazde 2 tyzdne na sedenia ku psychologicke, chodila asi 3 mesiace, nic nepovedala, tvarila sa ze to bol omyl ten pokus o samovrazdu, ze jej je ovela lepsie, a sedia sa ukoncili. Nikto ju nesledoval, ziaden lekar, psycholog, kuratela...nikto ju ani jej rodinu nekontroloval,lebo to ututlavali a nakoniec ked sa kamoska sama prestahovala na druhy koniec republiky, sa brata podarilo umiestnit do zariadenia pre ludi trpiacich DMO,a doma bol len obcas. Ona domov nechodila skoro vobec. Viem ze to nie je to iste , ale take pripady sa diali , deju aj budu diat. Je to velmi smutne, ale je to tak
@viera27 nechcela som nikoho uraziť ani tých susedov, mrzí ma teda že štát alebo príslušné orgány takto zlyhali V Luckinom prípade aj keď teda susedia podnet dávali. Chcela som len poukázať na to že príšerne činy sa dejú. a niektoré osoby tu nakladajú autorke.Ešte raz prajem všetkým všetko dobré A všetkým deťom šťastné detstvo.
Myslim, ze to nemoze pochopit nikto, kto nebol denno-denne rubany. Ja by som sa s tym v zivote nikomu vtedy nepriznala. Az v dospelosti som si musela odsediet hodiny u psychologa, aby som sa s tym vyrovnala a bola schopna mat nejaky vztah.
@lienocka1987 prajem ti vsetko dobre v zivote!