Žiarlivosť - sestra čaká dieťa
Ahojte,
nedavno sme prisli o dietatko. Bolo to nase prve. Mame po 30tke, lebo sme si budovali karieru a tak sme to odkladali. Viem, hlupy dovod na odkladanie dietata, ale ja som to mala nastavene takto, chcela som mat nasetrene a chcela som byt proste zabezpecena. Velmi nas strata boli.
Prave som sa dozvedela, ze moja mladsia sestra caka dieta. Strasne ma to zabolelo. Prajem jej to, ale proste to boli a ziarlim. Zaroven to bude prve vnucatko do rodiny, este aj chlapcek, aj my sme cakali chlapca.
Sestra sa nikdy nepretrhla od roboty, vyuzivala casto rozne PNky alebo si na cas uzivala zivot. Teraz ma majetnejsieho partnera, nedavno sa vzali a hned cakaju aj babatko.
Citim, ze svet je nespravodlivy. Ako mi to oznamila, tak sa este trosku ocapila, ci sa netesim. Ja sa tesim, ale je toho na mna nejak moc. Nasa mamina sa aj tesi, ale zaroven ju boli moje trapenie.
Ako by ste riesili takuto situaciu?
Dakujem moc.
@jumama tak toto je naozaj pekne napísané ❤️
Ak sestra vedela, že si potratila a ešte sa spýtala, či sa netešís, že ona je tehotná, tak je to fakt trúba. Tvoje pocity sú normálne. Prajem aby ste mali vytúžené zdravé bábätko čo najskôr ❤️
nijak, závisť je hriech. Dopraj jej a bude i tebe 🙏
Tu bolest, ked prides o dieta a ten pocit krivdy, ked si vsetko musis odmakat a druhy si to nevazi a este mu to pomaly pada z neba nepochopi, kto nezazil. Urcite si daj cas spracovat to. Psycholog je velmi dobra volba. Ak mozes popusti a rob tie veci, ktore si doteraz pre "makanie" nemohla, to co Ti potesi dusu a to co uz s drobcom nepojde. Uzivaj si, kolko sa len da. Ked si naplnis "deficit", aj ta bolest bude menej taziva a lahsie sa Ti bude povznasat nas sestru. Pre samu seba najlepsie urobis, ak sa Ti podari zbavit negativnych pocitov voci nej, nech Ta nedusia a netazia. Aj cas vela spravi. Sestra vedela o Tvojom tehotenstve? Ja ked som potratila, uvedomila som si, ze to, ze uz o tom vedelo okolie mi pomohlo, lebo som v tom nebola ticho sama. A ked prisla na to rec, mohla som dat von nieco zo svojej bolesti. Nie je nic zle na tom priznat, ze teraz sa s nou nevies uplne tesit. Je to ludske. Inak moj maly sa narodil, ked som mala 32. Do 31 som musela makat pre pracu, aj ked som uz nechcela a ani nevladala. Den predtym, ked sa mal ten nekonecny kruh konecne uzavriet som potratila prve babo. Bola som uz v 16tom tyzdni a prislo to bez varovnych priznakov. O 7 tyzdnov sa nam zadarilo a teraz mame krasneho zdraveho chlapceka. Uvidis pride aj na Teba cas 😉 ak si si veci oddrela vsetko sa Ti raz vrati. Ale v dobrom. Niekedy len nevidime, preco sa veci deju a pochopenie pride az s odstupom casu. Drz sa, uvidis zvladnes to vsetko a aj na Teba pride rad 😉
No toto je odporne. '' Ja citim hnev, uz ani nie smutok. Ze clovek, ktory sa ani nespolieha na seba tak caka dieta, mozno na prvy sup.''
Ja mam 2 súrodencov a vždy som bola extrémne snaživa v každej oblasti. Dlhé hodiny som drela, učila sa, pomáhala, robila všetko na 200%. Prinieslo mi to aj očakávané výsledky ale aj úzkostnu poruchu, obsesie a podobne. Súrodenci sú obaja dosť lajdaci, dosiahnu to isté čo ja s polovičným úsilím. A vieš čo? Každý jeden úspech im stopercentne prajem. Absolútne sa teším, že aj s malým úsilím sa im všetko darí a ze netrpia uzkostami, obsesiami ako ja. Nikdy by ma nenapadlo žiarliť na to, že v niečom sa im darí viac ako mne, hoci by si to v podstate nezaslúžili. Láska je o tom, že doprajeme každému to najlepšie, čo môže mať.
Ci ty by si bola teraz spokojná, aby aj ona potratila, alebo aby sa jej nedarilo otehotnieť, pretože sa snažila menej ako ty, menej sa finančne zabezpečila? Fuj,
Mala by si na sebe zapracovať. Je smutné, že si prišla o dieťa, ale tvoja sestra za to nemôže
Presla som si tym istym a tiez som sa citila podvedena. Bolo nas 8 kolegyn v praci tehotnych a ja jedina som o babo prisla. Bolo hrozne pozerat sa na to ako vsetky rozkvytaju a ja som sa citila ako posledna zumpa. Zavidela som im, nenavidela som ich a zaroven som vedela ze to co citim nie je spravne a ani jedna z nich ani z tych babetiek nemohly za moje nestastie. Vedela som ze co citim voci nim je zle ale ovplyvnit som to nevedela. Ako som sa neskor dozvedela bola to normalna reakcia na stratu baba. Potrebujes cas aby si mohla truchlit a zmierit sa s tym co sa stalo. Sestre vysvetli ze sa s nou velmi tesis a prajes jej to ale ze ta neprebolela strata tvojho dietatka. Vysvetli jej ze to co citis neznamena ze jej to neprajes ale naopak to ze prahnes po materstve. Sustred sa na pozitivne veci (hudba, sport, vyraz si z babamy do mesta ) hlavne na zo nemysly stale a neurob z toho prioritu cislo jeden inak sa zablokujes. Neboj tvoj cas urcite pride a bude to nadherne. Na blbe komentare typu ze kydas na sestru sa vykasli. Stran sa neprajnych, negativnych ludi. Vela stastia ❤️🩹
Necitala som odpovede az dnes, a sama si povedala, ze citis hnev. A je to dobre! Smutok ma totiz viac faz, zvycajne sa menuju tieto: popieranie, hnev, vyjednavanie, depresia, vyrovnanie sa. Vo faze popierania akoby nemozes uverit preco sa nieco stalo zrovna tebe, nie to nie je mozne... Vo faze hnevu prezivas vela emocii, hladas vinnika, hnevas sa na okolie... V dalsej faze vyjednavas, so svojou myslou, srdcom, okolim, ze keby sa to bolo stalo takto, mohlo to dopadnut takto... Potpm pride faza hlbsieho smutku, v ktorom pride pochopenie, ze ta strata je naozaj nevratna. Vtedy musis byt k sebe laskava, a naozaj si dovolit plakat, a zaroven akoby samu seba rozmaznat, malickostami, pozorovanim okolia, ako na konarikoch na jar pucia kvety, ako slnko zasvieti do koruny stromu, ako vietor rozfuka listy na chodniku... dopriat si vonavy olejcek do kupela, vanu plnu peny, zamotat sa do makuckej deky... proste take zjemnujuce a objimajuce veci. A napokon sa s tou stratou vyrovnas. Vyrovnat sa neznamena zabudnut, skor cosi ako prijat bolestne spomienky ako nasu sucast, ako nieco, co ti dava moznost intenzivne nieco prezivat, a aj ked je to bolestne, zaroven je v tom aj nesmierna chut po zivote. Citit znamena zit. Vsetky pocity su dovolene, aj tie negativne, nehanbime sa za ne a nepopierajme ich. Dovolme si ich, iba vtedy ich mozeme pochopit, ked ich nepotlacime. Nesmierna vnimavost a vazenie si pocitov, ktore nas niekam napokon nasmeruju. Cize, ak aj citis hnev, zrejme je to z tohoto pohladu uplne normalne, "je to len obdobie", "je to len faza". Casom pride dalsia faza. Dolezite je po krockoch sa posuvat dalej a v ziadnej z tych faz smutku neuviaznut na dlho. Ak by si napriklad este rok po strate (akejkolvek - smrt, srata zamestnania, rozchod a pod.) nebola vyrovnana s tou stratou, tak uz by si zrejme mala hladat pomoc niekoho, kto ta vie smutkom previest do dalsej fazy, pomoct ti ho pochopit... Drzim palecky, si pekny a silny clovek. Sice neexistuju nejake navody a postupy, ktorych sa clovek moze drzat, no predsa, moze vdaka nejakym vysvetleniam sam seba viac chapat a byt k sebe laskavy, aj ked preziva negativne pocity. Dovolit si ich. Oni potom lahsie odzneju a mozes sa posunut dalej.
Mne je osobne veľmi ľúto čím prechádzas no nehnevaj sa ,ale to si nemôžeš takto brat. To robí len zlobu a ničí človeka z vnútra a potom aj navonok. Určite budeš mať deti ,ale takto si pokazis len vzťah so sestrou.
To, že máš prácu a si zabezpečená, automaticky nezakladá predpoklad, že úplne bez problémov otehotnieš a donosíš dieťa. Nakoniec predpokladám, že svoju sestru miluješ, bude to predsa tvoj synovec, nech ťa akokoľvek bolí vlastná strata, dieťa v rodine je vždy radosť a je jedno či je to prvé, druhé alebo tretie vnúča. Nesústreď sa na to, nerieš to a uvidíš, že keď dopraješ, bude dopriate aj tebe. 🙂
@misina36 Ja si myslím, že juliasb to naopak napísala veľmi pekne.
Je pochopiteľné, že si cítila nenávisť ku kolegyniam po Tvojej strate. Ale tu ide o jej sestru, nie o kolegyňu s ktorou dnes si a zajtra nie. Takáto situácia môže rozbiť vzťahy v celej rodine. Často sa v takejto situácii aj mama dcér prikloní na jednu stranu a druhá zostane nepochopená. Preto tu autorke radíme, aby sa snažila svoje negatívne pocity spracovať. Má na ne právo, sú prirodzené, napriek tomu by pri nich nemala zostať.
Ja si vazim kazdy komentar, dokonca aj negativny.
Mne vsak niekedy pride, ze ste zbytocne utocne. Hned ma odsudite, pritom ma nepoznate ani moju sestru. Skuste sa zamysliet, ci mate vsetci tak velkoryse vztahy v rodine, ci ste s kazdym za dobre, lebo nazvy a mnozstvo prispevkov vo forach tomu nie vzdy nasvedcuje.
Sestru mam len 1, to si uvedomujem, ale nebudem sa tajit tym, ze nie vzdy s nou suhlasim a ze si mylsim, ze je leniva a vyuzivacna. Napriek tomu sme si blizke, mame sa rady, mame kopec zazitkov z detstva. Ona sa niekedy sama smeje na tom, ze nic nerobi a predsa nejak existuje. Rovnako si uvedomujem, ze deti ma kopec aj horsich zien a naopak niektorym slusnym zenam sa nedari. Uvedomujem si, ze zivot a svet nie je spravodlivy, napriek tomu zazivam krivdu a nestastie, ktore verim, ze coskoro pominie.
Ked mi prosim neviete konstruktivne poradit, tak ma aspon neurazajte. A zamyslite sa, ci mate aj vy ukazkove vztahy so svojimi blizkymi, ked ma tu idete ukamenovat za moj prispevok.
Je tu veľká šanca, že sestra vďaka materstvu dozreje a stane sa zodpovednejšou. A nakoniec si povieš, že takú sestru si vždy chcela mať. Ja vám veľmi prajem, aby ste si zachovali pekný vzťah aj napriek tejto skúške. A tebe prajem krásne zdravé detičky. ❤
@khkt ❤️❤️
@jumama dakujem za krasny komentar a slova podpory ❤️
Je rozdiel vravieť že niekomu zavidis štýlom “on to ma, aj ja to chcem” a štýlom “on to ma ja to nemám nechcem aby to mal ani on”
Ty si bohužiaľ ten druhy prípad. O to smutnejšie je že vravis že máš so sestrou dobre vzťahy.
@gleep1 ona nikdy nenapisala, ze sestre dieta nezela. Nemusis zase stavat ohne na hraniciach. Keby si ty po niecom tuzila a prisla o to, a prisla by s tym ina zena - tak to by som ta chcela vidiet, ako by si skakala radostou. A nemusi to byt prave dieta. Stacila by v pohode praca, dom, auto, sperk ....
@kittykat22 a čo jej ho želá?
Ja citim hnev, uz ani nie smutok. Ze clovek, ktory sa ani nespolieha na seba tak caka dieta, mozno na prvy sup.
Podľa mna je z jej komentárov jasne že sestre dieťa neželá a že by bola radšej keby tehotna nebola. Miesto toho aby si želala byt tehotna aj ona tu celkom jasne dala najavo že by bolo lepšie keby jej sestra tiež momentálne nemala dieťa.
Akože prepáč, strata dieťaťa podľa mna z človeka podlého človeka nespraví. To musela byt už pred tým. Keby som sa dozvedela že toto vraví niekde moja sestra tak by som ju za sestru už nepovažovala.
S najlepšou kamarátkou sme otehotneli a bol týždeň medzi nami rozdiel. Tešili sme sa spolu a ona o dieťatko prišla. Cely čas sa ale naďalej tešila so mnou a vravela že nebude medzi našimi detmi rozdiel pár dni ale pár mesiacov. Tak bolo, za pol roka bola tehotna znovu a ma krásneho syna. Takéto pocity sa v nej nevyskytli a podľa mna sa u dobreho človeka ani nevyskytnu.
Ďalej? Mna nabúchal psychopat čo ma cez tehorenstvo aj po ňom zmlátil, psychicky vydieral- to sa pokúša stále. Ostala som ako slobodná mamička so psychopatom za chrbtom. Moja sestra ma dokonalého milého slušného muza z bohatej rodiny a on sám zarába 7000€ mesacne. Majú obrovsky dom a taký ten nie len na pohľad dokonalý život. V živote som jej nezavidela, naopak som strašne ale naozaj strašne rada za sestru že sa ma dobre že je strašná a dúfam že to tak ostane. A dúfam, že môj život sa tiež v tomto smere zlepší. Nezávidím, v živote by som nezavidela. A necítim ani kúsok krivdy. Podľa mna to čo cíti a píše autorka nie je normalne a dobré. Je to podlé
@gleep1 neviem, kde som napisala, ze jej to nezelam, prip.jej zelam nieco zle. Iba ma to stale boli a prislo mi to luto.
Ak by som sa tiež k tomu mohla vyjadriť, podľa môjho názoru, problém so sestrou je trochu hlbší, ako len to, že žiarliš kvôli bábätku, ja to tak trochu poznám, tiež nemám so sestrou úplne doriešené vzťahy, možno cítiš krivdu ešte z detstva alebo to, že si jej veľa x pomáhala a ona sama sa nesnažila a podobne.
Zažila som, ale aj žiarlivosť od švagrinej, keď sme čakali prvé dieťa, začala sa nám do všetkého starať, nosiť všelijaké veci 20 ročné po jej synovi, oni už mali dospelého syna. Potom nám povedali že aj oni asi čakajú bábo, nakoniec to ale nedopadlo dobre a odvtedy sa aj náš vzťah už len zhoršoval. Teraz čakáme druhé bábo a jediné čo mi napísala keď som jej dala vedieť, že čakáme druhé, že gratulujem. Celkovo sa už ani nestretávame, ale naozaj je to nepríjemné, keď človek cíti žiarlivosť kvôli takejto veci. Popritom keď sme sa o tom rozprávali vyhovovalo im mať jedno dieťa, ale až keď odišiel z domu, tak chceli druhé.
Držím palce, aby sa to časom zahojilo.