Rozviedli by ste sa v tejto situácii?

@anonym_autor nerozviedla by som sa, ale zapriahla pána domáceho. , žiadna motorka, nič, ale rodina

@anonym_autor ja ani netvrdím, že si mu dala presný čas. Chybu si urobila, že si to po 3 dňoch urobila za neho. Áno, mala si nechať kúpeľňu tak, aj keby ju vyčistí raz za mesiac. Vieš, z vlastnej skúsenosti ti hovorím, že si my ženy myslíme, ako musí byť všetko na nás. Ako keď to nespravíme, tak je zle na nás, že to nie je hotové. Nie je večera na stole? Prečo by to mala byť len tvoja chyba? Nemá ožehlenú košelu na oslavu? Pôjde v pokrčenej a nech sa hanbí. Nemá si čo zobrať do práce na jedlo? Smola, mal nakúpiť. Ty musíš pochopiť, že to nie je len tvoja zodpovednosť. Nechaj zodpovednosť na ňom lebo sa nezmení.

@terezia74 ďakujem. Ale ako? Proste čo sa mám hodiť pred motorku? 😅 On si proste ide, lebo treba si vyvetrať hlavu, že je prepracovaný z roboty. Ak sa urazím, kričím, nebavím sa s ním, hocičo, ešte je urazený, že ho nechápem, že on sa potrebuje nejak vyvetrať. Vždy som ja zlá, že ho nechápem. Ja som to už skúšala asi všetkými možnými spôsobmi a bez úspechu. Nemám na neho žiadnu páku. A ja už nevládzem. Ak som mu nechala deti, nejak to prežili, ale dcéra nemala úlohy, bola potom nešťastná. Ja som vyrastala v tom, že keď sa dvaja dospelí ľudia na niečom dohodnú, platí to. Som hlúpa a naivná, keďže u nás to neplatí.

Ale to nie je jeho chyba, ze nema potrebu domacnost hrotit tak ako ty a vie si aj chvilu sadnut alebo ist von vyvetrat hlavu... robi doma kadeco, len nie dost na to, aby si ty mala odhaknuty cely zoznam, co si vyvesila na chladnicku...

btw. ze dcera nema spravene ulohy, je to jej chyba... nie jeho, nie tvoja, ale jej...

A dvaja dospeli sa vedia urcite dohodnut, ale u teba je to len - ked muz pristupi a bude vsetko robit podla teba... a takto to nefunguje... sa ti cudujem, ze si raz za cas, ked odpracete deti k rodicom, nesadnes na tu motorku k nemu a nevyrazite niekam...

@anonym_autor tvoj problem nie je manzel ale ta sprosta praca ktora je na home office a to ti ubera cely den, najdi si konecne normalnu pracu do ktorej budes musiet chodit, odpracujes si ju a hajde domov kde uz pracovat jednoducho nebudes, ja by som toto ani ako partner nezniesol tak neuniesol ze neustale doskakovat k praci za den a este aj vikend by som nemal volny(!), jednoducho a jasne zmen zamestnavatela, home office je to najväcsie svinstvo ake poznam hned po nocnych smenach, clovek je v praci 24/7...

@anonym_8fb844 ale nám rodičia nestrazia deti, mu bývame 200 km od nich. Ani nie sú ochotní ich strážiť. Muž keď ide s deťmi k rodičom, je tam s nimi, oni ich nestrazia sami.

@anonym_a22b5b áno, ale nie je to možné, aby som zmenila prácu, lebo mám problémy s chorľavostou staršej dcéry. Ona má 100 hodín vymeskane každý pol rok. A každú jednu chorobu som s ňou doma ja. Inde by mi to netolerovali. To som písala hneď hore v príspevku.

@anonym_autor jaj tak potom je to ine, lebo su zeny co si myslia, ze najdu lepsieho a potom stupia este do vacsieho bahna

Ak som správne pochopila, nepomáha plač, krik, nič... Iní chlapi by už dávno chľastali keby ich žena neriešila nič len kto čo sprace a kričala a plakala... rovnako fungovala moja mama, svokra, otcovia obaja alkoholici a ani sa im nečudujem.
Ja môjho do ničoho netlačím, a ani ja sa nehrniem. Radšej idem von sama, s ním, s deťmi. A po týždni čuduj sa svete - sám vezme vysávač a povysáva, sám vezme handru a niečo zotrie, bez stresov, bez kriku, bez plaču, bez výčitiek. Proste je to dospelý muž a nie malé decko a ty nie si jeho mama a ak tvojou jedinou prioritou je variť a upratovať, tak sa skús troška zamyslieť či by ste si radšej nemohli raz za týždeň objednať pizzu, upratať o 2 dni neskôr a radšej ísť spolu niekde von ako sa stále len hádať.

@anonym_e8c7e9 ver mi, že keby to niekedy za celý náš spoločný život urobil sám, nechám ho. My sme spolu 18 rokov, ja som už stratila akékoľvek ilúzie. Za ten čas neurobil nikdy nič sam od seba. Všetko ho musím žiadať aspoň 10x. Ja naozaj nemám pocit, že by som preháňala a.v domácnosti sa snažím robiť minimum, ale keď 1 človek musí robiť za 4, je to náročné. U nás u rodičov sa vždy práca v domácnosti delila a išlo to rýchlo, pomáhal otec aj môj brat. Len ja mám nahovno domácnost. Môj brat si napríklad bežné sám perie, vari, uvari, keď prídem ja s deťmi. Môj muž nevie ani, kde sa dáva práci prášok. A to som sa ho snažila naučiť, ako sa perú uteráky. Nepomohlo ani, keď som mu to 5x ukázala. Ono nejde o to, že by sa to nevedel naučiť, on proste nechce. A v Tom je hlavný problém našej domácnosti, keby chcel, všetko sa dá. A ja už nevládzem a prestávam chcieť takto žiť. On si vyberie určite práce, ktoré sú v jeho komfortnej zóne, tie je ochotný spraviť a ostatné sú asi pod jeho úroveň. Ale zas tu si musím priznať, že vedela som, koho so beriem, bola som mladá a hlúpa. Nemôžem tvrdiť, že by sa zmenil. Pretože vždy bol taký, len ja som to prehliadala.

Akoze nechapem, co chces prispevkom povedat. My s muzom robime denne, ja od 7:00 do 15:30, on od 7:00 do vecera, nakolko robi v stavebnej firme. Domov chodi naozaj unaveny. Byvali sme v byte v meste, popri vsetkom svojpomocne stavali dom na dedine. Este stale dorabame a uz v nom teda byvame. Predtym som dceru vodila do skoly, teraz bus, v zime ked jej nejdu spoje vecer, chodime vyzdvihovat, lebo ma do 18hod.kruzky. Pomedzi to tiez musim navarit (nosim si obedy do prace, dcera vyzaduje teplu veceru a muz, ak sa nema kde cez den naobedovat, tak teple jedlo je super), upratat, teraz plus zahradka a dokoncovacie prace. Mycku, ani roboticky vysavac nemam a ani nechcem. Stiham vsetko, popri tom tiez pomoct dcere ak jej nieco nejde, mam svoje zaluby... A teda nepadam vobec na hubu. Je sice pravda, ze o 21 hod. uz spim 🤣, ale to tak mam cely zivot.
Ty si urci svoje priority. Rano pises, ze robis od 9. Co robis dovtedy? Ved ked dam deti do skolky/skoly cca na 7 az 7:30, tak mas cas. Vklude by som si dala napriklad varit. Ak mas homeoffice, tak o to vyhoda. Upracem to nutne. Po praci, skolke, skole spravite ulohy a zase ak nemate kruzky mas veget. Vecer si oddychni. naco dorabanie prace, treba si rozdelit tak, aby si to spravila v riadnom case.

@anonym_autor autorka to aby som citala o svojom zivote 🙂 tiez mam take myslienky ze zijem v podstate ako slobodna matka a moj muz mi iba ide na nervy tym ze mam vsetko na starosti ja. Moj ma napriklad schopnost nevidiet bordel, ked uz ho vidi tak mu vadi ale ma velmi vysoku mieru prehliadania neporiadku 🙂 Kazdodenny zivot, vybavovanie veci, planovanie, vsetko je mne. Moj muz je workoholic, pondelok az piatok ma cas vylucne na pracu, okrem toho stihne len vecer upratat kuchynu, precitat detom rozpravku, odniest priniest deti do/zo skoly ked treba. Cez vikend sa venuje nam. Ja to velmi zly pomer, nema ziaden work-life balance. Tieto rady ze "porozpravajte sa" osobne milujem... to je taka rada od cloveka co to nezazil. Kedze sme o tom hovorili uz milionkrat. Tiez sme spolu takmer 20 rokov a rozmyslam, rozviest sa? Problem je ze ho mam rada, aj deti, aj on nas, je to poctivy slucny dobry clovek. Ked rozmyslam prakticky, ak by som sa rozviedla, urcite by som sama z mojho platu nemala sancu mu vyplatit byt, museli by sme ist s detmi do ineho mensieho.. uprimne nechcem to detom urobit lebo preto ze sa nam malo venuje. Uvidime co prinesie cas, mozno sa raz rozvedieme, mozno ostaneme navzdy spolu, ktovie... Komenty od ludi co to nechapu si vobec nevsimaj ;) Drzim prsty aby si sa rozhodla tak, aby si bola stastna.

@anonym_autor chlap je málo ochotný, áno to je problém ale z tvojho harmonogramu mi príde že to máš proste zle naplánované, naprd robotu a si puntičkár. Aj keby začal pomáhať podľa mňa poskojná nebudeš.

@hanka_se škola začína o 8, dcéra chodí do školy na 7 45 a syn 8 15. Kým príde. Domov, je 8 30 - 8 35. Reálne najskôr viem začať pracovať je 8 45. Mu odchádza do práce 6 10, prichádza okolo 16 15. Družina je síce do 16 30, ale dcéra tam nechce bývať tak dlho, preto pre oboch chodím okolo 15. To je stále iba 6 hodín práce. Od tej 15 do cca 17-17 30 som s deťmi, dokončíme úlohy, hráme sa atď. To je náš čas. Muž chodí z práce okolo tých 16 15 ale keď príde, musí si oddýchnuť, najesť sa a tak. Deti čakajú, kým je schopný ísť s nimi von, lebo nie je s nimi rád vnútri. Ja zvyknem robiť ešte od tej 18-19, deťom nachystám večeru, okupem / osprchujem ich a idem dať spať. Väčšinou som taká unavená, že zaspím s nimi. Keďže mi chýbajú hodiny, dokončujem cez víkend, väčšinou keď malý spí cez obed. Ja reálne nerobím viac ako 8 hodín, len to mám rozkuskovane. Tento mesiac tiež budem robiť oba víkendy, lebo minulý týždeň bol chorý mladší syn a tento týždeň je chorá staršia dcéra. S oboma som doma ja. Od septembra som nemala ani 1 mesiac, keď by niekto nebol chorý. Majú síce iba sople, ale keď im tečú sople až po bradu, predsa ich nenechám v škole nakaziť všetkých ostatných. Čiže ja aj víkendy robím. A ako som písala, staršia má problémy s imunitou, brávala Imunor.

Prečo dorábaš prácu po pracovnej dobe? Načo večer varíš? Tým nechcem, že nemá robiť pre rodinu viac ale ty tiež môžeš menej a budeš menej podráždená na neho. On má motorku ty si tiež nájdi koníček mimo domu a vtedy bude deti riešiť on.

Hm ok... miesto toho, aby isiel po deti muz, radsej makas po veceroch, lebo dcerka nechce... nechavas ju doma zo skoly kvoli soplu??? Najdi si normalnu pracu mimo domu a nie takto rozsekane, na nic sa nesustredis poriadne a este tie vikendy... toto si ako mohla takto vymysliet fakt vazne muz je tvoj najmensi problem...

Ranna druzina, vies obe deti dat uz od siedmej. Aj v skolke, aj skole. Rovnako druzina po skole. Nemakat po pracovnej dobe. Nemakat cez vikendy. Tieto veci si proste ciastocne bohuzial robis sama a muz to nezachrani. Nikto ti tu fakt nechce zle, ale bez zmien - to nepojde. A on neni ten problematicky bod, aj ked ako pise kocka vyssie, casovo by kludne mohol chodit po deti...

@anjelicek26 ja viem, že sa snažiš pomôcť a myslíš to v dobrom. Ale teda rannú družinu nemáme, iba poobednú, sme na dedine, škola je malá. Poobede sme to skúšali, ale zas keď príde dcéra 16 30, kým si chvíľu oddýchne, potom ešte večer s ňou robiť úlohy, čo je aspoň na hodinu, to končíme o 7. Stále je prváčka, treba sa s ňou učiť a nejde jej to veľmi dobre. Je lepšie, keď sa učíme skôr, je lepsšie sústredená a nie taká unavená. Preto chodím o 3.

@anonym_8fb844 ale stále to nevyrieši problém s dcérkou chorobnosťou. Ako som písala, má slabú imunitu a robíme tak, ako nám odporúča naša obvodna lekárka a imunolog.

@anonym_autor kolko rokov ma dcerka? Davaj ich skor do skolky/skoly. Neviem odkedy mavate otvorene, my sme mali skolku od 6:30, skola byvala tiez tak. Prva trieda bola casovo narocnejsia, sice bola dcera v druzine, ale nerobili si tam ulohy. Od 2.rocnika mi to velmi ulahcilo, spravila si ulohy v skole a doma uz len citanie a ak jej nieco neslo. Od druheho polroka 3.triedy jazdi busom, teraz je piatacka. Po skole si pred kruzkami robi ulohy, aby toho nemala vecer moc. chodi kazdy den okolo 19 busom.
Ak mas aj deti doma chore, ked nemaju vyslovene horucky a tak, tak popri nich si pomaly rob. Treba aj im vysvetlovat, ze mas pracu, aby si mohla zarabat atd. Mladsi mozno este nepochopi, ale dcerka urcite ano. Treba aj detom postupne davat povinnosti primerane veku. Urcite by som vyuzila druzinu, aby si porobila ulohy. Budes mat toho menej 😀

Lebo cez deň nestíham odrobiť 8 hodín a aj ja si dám večer niečo chutné. Zas tá donáška nie je žiadne chutové terno, aj keď stojí 8,50.

Mne sa az verit nechce ako by s tym boli vsetky v pohode. To naozaj by Vam nevadilo ze je vsetko na vas? Riesili by ste to tak ze by ste sa prestali starat aj vy? A pokojne by ste zili v spine? Ja som tak zit nevedela my sme sa stale hadali a naozaj som ja videla ako riesenie rozvod. Ked som si predstavila ze budem zit sama az som mala taky pocit ulavy ze nebudem musiet za niekoho stale tahat.

@anonym_acbead strašne ďakujem za tvoj komentár 🙏. Áno, presne toto cítim, už dlhšie. Mne nejde o to, aby som ho zodrala, ale verila som, že sme rovnocenní partneri. Ja som vyrastala v inej rodine. A áno, pri slove rozvod citim úľavu.

@anonym_autor Ja neviem no. Z toho čo si napísala a ako si to napísala mi neprišlo že by tvoj muž bol úplný lúzer čo nič nevie spraviť. Vravíš že chodí do práce, zarába, že čo to spraví. Môj otec šiel z práce rovno do krčmy, prišiel domov, dostal od mamy nakladačku ako je na všetko sama aký je on lúzer, vrieskali po sebe do správ, potom šli správy tak bolo ticho a zaspal. A takto to bolo až do mojich 20 rokov keď som si našla môjho muža a odsťahovala sa ku svokre. A tam detto. Až na to že až tam som pochopila čo je to nediagnostikované OCD. To čo dorábala svokra, tak to už som zvažovala že začnem chľastať aj ja s jej mužom. To boli zjapoty aj za 1 smietku, neodložený chleba, zle zotretý prach, a ja som si povedala že takto žiť nechcem a nebudem.
Keď sme sa odsťahovali, ja som absolútne neriešila nejaké upratovanie. A veľmi rýchlo sme došli do bodu, keď sme tam mali bordel ako v tanku a jemu samému to začalo vadiť a začal sa chytať. Raz za týždeň muž povysával zem aj prach na skrinkách a na policiach, ja som pozmývala. Keď sa nestihlo, nerobila som drámu, tak sme to spravili inokedy keď bol čas a chuť. Kúpelku som si poutierala po každej sprche, práčku naložiť zvládnem, vyvesiť tiež, keďže robím z domu mám to o to jednoduchšie. Naučili sme sa chodiť na denné menu a na večere len niečo ľahšie. Okná si zmyjem raz za rok, vlani som bola po kolapse tak umyl on. Na záhrade si porobím čo treba, kosí on lebo ho to baví. My ani myčku nemáme, na riadoch sa striedame nejako prirodzene. Keď mám chuť umyjem, keď nie umyje on. Proste sa nepretŕham, ani on, no a od kolapsu už vôbec nie. A nie, nemáme tu bordel, domácnosť funguje, chodíme na výlety, snažíme sa spraviť si pekný život, nie ako naši rodičia. Nekrič po ňom, neplač, znižuješ sa. Požiadaj ho a nechaj tak. Keď povie že spraví a nespraví, pripomeň, ale nerob to ty, netlač naňho. Za ten týždeň nezhnijete, neboj. On sa nezačne chytať len preto že ty sa staviaš na zadné, aj jeho tým ponižuješ a robíš z neho decko.

@anonym_autor tieto komenty tu, úplne nanič. Realita je také, že si zapriahnuta ako kôň a henten " otecko" váľa šunky. Je to forma psychického týrania, len slovenské ženy o tom ešte nepočuli. Áno, je vychcaný, lenivý a vezie sa na tvojom chrbte, áno je to dôvod, aby si ho znenavidela, aby sa ti hnusil, aby si sa s ním chcela rozviesť. Zneužíva ťa, nerešpektuje, neakceptuje choď domácnosti a využíva ťa. Ani, múzea mu 200x povedať,.nezmení sa, lebo vie, že ty kakaa ako kôň a preto ku je a tebou dobre. Nezmení sa to a nebude ťa rešpektovať nikdy. Poradiť neviem, ale viem, že ani ja by som sa na také čudo nevedela pozerať, ako štartuje motorku, po tom čo sa vyspinka. Každý, kto píše, že to nie je dôvod na rozvod asi také doma nikdy nezažil, je to sprostý vychcanec. Mne by sa hnusil,.keby som sa za stabilizovala s deťmi, vykopla by som ho, nech si nájde inú slúžku a detičky si tiež môže brať a starať sa o ne kompletne, nech vie, čo to sú deti, bez slúžky a servisu. Ten čas, čo bude mať deti na starosti, môžeš si oddýchnuť a znova začať kúsok žiť a nie sa na prizivnika pozerať.

@anonym_autor ja ti uplne rozumiem. Co pises, akoby bolo o mne. Ja som naozaj zacala vtedy riesit rozvod, mna strasne deptalo ze vlastne ja makam a on sa vezie a ze neexistuje sposob ako to zmenit. Ale vtedy sa zlakol a vela veci sa zlepsilo. Ale dlho trvalo kym sa to medzi nami utriaslo, ja uz som bola v podstate odputana.

@anonym_autor lenže keď on roky nič nerobil, tak už nezačne. Veď ste boli dlho spoku pred deťmi, videla si to a nič si nespravila.

@anonym_45c7ed
@anonym_acbead
Veľmi pekne ďakujem za komentáre 🙏 som rada, že nie som jediná, ktorá to takto vidí. Proste ja mu položím pred neho rozvodové papiere a uvidíme, bude mať poslednú šancu alebo pôjdeme od seba. Ja nehovorím, že som nejaká hrdinka, ale som schopná sa postarať aj sama o deti, aj finančne, keď sa predá dom, určite mi vyjde na slušný byt s menšou hypotékou. Proste si hovorím, prečo toto mám znášať, keď nemusím. A nie, nemusím mať pri sebe žiadneho chlapa, nemusím ho za nikoho meniť. Síce sa uskromnime, ale zvládnem to. Môj muž nie je zlý, možno sa len k sebe nehodíme. Proste dostane šancu nájsť si ženu, ktorej bude vyhovovať jeho životný štýl. Možno ho táto životná lekcia niečo naučí a zmení sa. Lebo ja to evidentne nedokážem. Predsa len mám 36, rokov, nemusím byť niečia slúžka do konca života. Mám celý život pred sebou. Ale inak to nemám pocit len ja, aj jeho sestra vravela, že je lenivý, len keď ma človek 20 rokov, vníma život inak.

@letfenixa nebudem klamať, áno, je to moja vina. Ale spoznali sme sa, keď som mala 17 rokov, študovala som na SŠ a potom na VŠ, my sme zacali spolu bývať, až keď som mala 25. Ja som sa aj snažila, niečo sa zmenilo, niečo nie. Rozdiel je ten, že vtedy mi to nevadilo, teraz áno a už nie som ochotná sa tolerovať. Ten, kto sa zmenil, som ja.