Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako sa doma učíte s ADHD dieťaťom?

sasajanaj
27. okt 2017

Tém o adhd je tu dosť, nikde som ale nenašla žiadne rady čo sa týka učenia s takými ďeťmi. Dcéra je v 1. ročníku a učenie sa s ňou je nočná mora a ja sa na seba hnevám, že zlyhávam lebo veľmi ťažko zostávam v kľude. Správanie v škole tiež nič moc.Triedna nevie o tom, že má adhd, je milá a myslí si že dcéra je len extrémne živá a že niektorím deťom to trvá kým si zvyknú na školu. Iný jej už dali aj poznámku, triedna ju "trestá" inak. Viete mi popísať ako to u vás vyzerá keď sa učíte, koľko času to zaberie, ako dokážete udržať pozornosť dieťaťa na učenie?

evina1151
27. okt 2017

Odporučam na facebooku stranku Detičky Inak Obdarene su tam maminky chorych detičiek poradia vam 😉😉😊

sasajanaj
autor
27. okt 2017

@evina1151 Pozrela som si to, ale o adhd tam nič nevidím. Skôr tam asi ide o nejako rôzne postihnuté deti. Adhd nie je vlastne choroba alebo postihnutie.

svetlana35
27. okt 2017

@sasajanaj ako pracovat s detmi s adhd by ti mali povedat v poradni psycholog a spec. pedagog. Oni su na to skoleni a maju skusenosti.

korytnacka1
27. okt 2017

@svetlana35 moze sa stat, ze tie ich rady ako pracovat s dietatom s adhd nepomozu (ako u nas). Nakoniec uzavrela psychiatrica, ze bodaj by pomahali ked dieta nema cisto adhd ako take ale aj isty druh PAS (autizmu), teraz pracuju na diagnostike ktory druh a na kolko %. My chodime k specialnym pedagogom psychologicke na poradnu no moc nepomaha

rutie
27. okt 2017

@sasajanaj Mam doma dva explare, jeden druhostupniar ADD + dysgrafik, druha ADHD prvacka a dve normodeti k tomu. Najtazsie je zmierit sa s tym, ze neexistuju ziadne zazracne navody, ani postupy. Neexistuju. Naozaj neexistuju. Neexistuje ziaden navod na to, co robit, aby tvoje dieta fungovalo ako normodeti. Mozno len rady ako nenapachat skody na jeho psychike a vasom vztahu. V prvom rade budes potrebovat horu nesmiernej trpezlivosti a bezpodmienecnej lasky. Nepretazit dceru kvoli vlastnym ambiciam a perfekcionizmu. Snazit sa bay co najviac stihla urobit za tych par chvil, co udrzi pozornost. Povzbudzovat ju. Vykaslat sa na nepodstatne veci. Podporovat ju v tom, co jej ide.

Pri synovi som spravila strasne vela chyb. Ucili sme sa dlho, myslela som, ze cim viac bude cvicit to co mu nejde, tym lepsie mu to pojde. Funguje u normodeti - nie u ADHD. Snazila som sa nastavit mu vysoko latku, ze mu nic nebudem zbytocne ulahcovat (podla logiky, ze handicap ta postavi na nohy) a on mi unikal do vlastneho sveta. Strasne ma bolelo ako nenaplna svoj potencial, prenasala som to naho, zkomplikovalo nam to vzajomny vztah, cele zle.

Velmi, velmi vam drzim palce. Bude to tazke, nielen pre teba, ale najma pre nu. Hlavne nech ma pocit, ze ju lubite, taku aka je.

U dcery uz som inde. Povedala som si, ze absolutna priorita je, ze aby bola v pohode a tesila sa do skoly. Ked pise, povzbudzujem ju do kazdeho pismenka, ked vidim ze klesa pozornost, prerusim pracu, polubime sa, pohladim ju, posteklim a potom poviem" Pod, dame spolu este jeden riadok. Ked vidim, ze uz ma pismenko zvladnute, nenutim ju drilovat to dalej. Aj za cenu, ze nema ulohu. U syna by som to v nedopustila. To iste v matike - ked viem, ze vie scitavat, uz ju nenutim zcitavat do blba (moje normodeti ano), lebo uz poznam tu klasiku - prve 3-4 priklady vzdy dobre, potom zle... Nedopustim aby sme sa klasicky ucili viac ako 30-45 minut aj za cenu, ze posledne pismenka taham ruku s nou. Radsej ju poprosim, aby mi pri vareni vecere precitala aka muka je v sacku, poviem jej ze ma ist do kase 6 lyzic krupice a dve som uz dala, nech da zvysok a pod. Kaslem na vysledky, na to, ci podavala v diktate vsetky dlzne, ak vidim, ze sa snazila, tak pochvalim. Tesim sa z jej zivelnosti a energie a uz neriesim. Je milion sposobov ako sa v zivote uplatnit, byt uspesny a najst stastie, cesta dobre vysledky v skole -> spickove formalne vzdelanie -> manazerske miesto v korporate nie je jedina a nestoji mi za to, aby som frustrovala a stresovala k smrti svoje dieta, seba a vlastne celu rodinu. Bohuzial mi velmi dlho trvalo, kym som k tomuto dospela.

evina1151
28. okt 2017

@sasajanaj treba si napisat problem na plochu a hned sa ti ozvu maminky co maju doma take deticky ja som tam koli detom uz 4rok a vzfy mi poradia.poznam tam min 5mamin co maju Adhd 😉😊len tam napis 😊tam su vsetky choroby nie len postihnutia 😊😉

ivuska6
28. okt 2017

Nám kázala psych. Takto napr pri čítaní keď treba obsah prečítať kúsok stoho kúsku si vybere najkrajšie slovo aj dve čo sa mu páči a napíšeme na lepku a nalepime na tú časť kde sme čítali zase prečíta kúsok a zase to isté a keď ide hovoriť obsah pozrie na lepku a tomu dieťaťu dôjde co čítalo a pri učení prírodoveda dejepis a také učíme sa pomocou obrázkov a internetu vie to zachvilu lebo učenie je cez viac cez oči a k obrázkom pridám to čo je v zošite porozprávam mu a on mne naspäť koľko krát mňa učiteľ chválil na rodičku že môj je lepšie nauceny ako normálne deti že to vidieť že sa mu venujem len môj má ešte k adhd epi. Jediné čo nám nejde tak slovina tam nedá dlžné mäkčene a to som ešte nedošla nato ako ho to naučiť inak aj icka poprehadzuje ale zato sa učí super tento rok mal prvú 3 zo sloviny

vedvieskto
28. okt 2017

@sasajanaj áno adhd nie je choroba lebo nemá zatiaľ dokázaný patofyziologický podklad a preto veľa lekárov na ňu neverí a je to záležitosť psychológov, urcité výsledky sú s metylfenidátom (concerta), ale to môže predpísať len detský psychiater, ale to asi vieš

nelinka2009
28. okt 2017

@rutie 👏👏👏👏👏👏👏👏👏👏👏 si uzasna a skvela mama. Klobuk dole. 👏👏👏👏👏👏👏👏👏👏👏👏👏👏👏

nelinka2009
28. okt 2017

@rutie ti tu uz vsetko napisala... Hlavne ty vo svojej hlave akceptuj svoje dieta take ake je... Nedovol a ani neocakavaj, ze bude mat vysledky v obycajnej skole ako obycajne dieta a obrn sa nesmiernou trpezlivostou a laskou... Pamataj, ze to, ze je InA je krasne... Je JEDINECNA A UZASNA a ak to ucka nevie chapat, tak proste kasli na nu. Drzim palce @sasajanaj

brankova
28. okt 2017

Ahoj. Pocula si o metode mindfulness? V zahranici to pomaha detom s adhd na trenovanie pozornosti. Moj syn bol na geneticke testy a geneticka nas upozornila na zmenu genu, ktora moze sposobovat adhd, slaby autizmus. Cize to moze byt aj geneticka mutacia btw. Preto zistujem o adhd info.

petrik195
28. okt 2017

Normálne začnite navštevovať psychiatričku vybavte si tkzv.integraciu potom budú musieť inak posudzovať vašu dcéru u nás sa to vyhrotilo v 3.rocniku rozhadal kolektív pre hovadinu je dobrý v matematike vypracoval úlohu a písal si čo ho bavilo niečo o športe toto nevedeli pochopiť nezobrali ho do skoly v prirode to bola podpasovka vraj za trest. Ono toho bolo viacej bol aj na liekoch vo 4 ročníku už ani do družiny nešiel 5 , ročník celkom fajn učiteľky chválili teraz 6.rocnik zase nič moc poznámky nosí hocičo ho znechutí zasa na liekoch teraz na mesiac ,je to s nimi boj ale vedia byť aj šikovní pytagoriady chodí geografické súťaže futbal florbal príroda to hej ale projekty z fyziky Tak to už je problém 😏 držte sa

ajbka
28. okt 2017

No denná drina mamy. V skratke. Krátke bloky učenia a dlhé pauzy. Tašku a veci robím ja, ten pisaci stôl len minimálne obsadzuje. Máme vysvetlené ,že rýchlo zbuchame a tešíme sa z toho. To ho aj láka, že to robime rychlo. Odmeny za lepši vykon. v matematike hlavne ,že vypočíta, značim vysledky často ja. ... Vyberám čím skôr zo školy, lebo tam ruši.

sasajanaj
autor
28. okt 2017

@vedvieskto concertu nám núkali, zatiaľ som odmietla. Učiteľka nevie ešte jej diagnózu, je strašne milá a považuje ju za extrémne živú-čo sa podľa nej zmení, keď si zvykne že už nie je v škôlke.😒

novana
28. okt 2017

@brankova, áno, s dieťaťom treba trénovať pozornosť, a to od narodenia, nie priniesť učiteľke na papieri diagnózu a myslieť si, že tým je to vybavené.

sasajanaj
autor
28. okt 2017

@rutie no to je presne aj môj problém. Ja som si zo začiatku myslela, že bude ako ja aspoň trochu. Ja som totiž milovala školu a prázdniny sa mi vždy zdali dlhé😝 Okrem toho som bola samostatná a naši sa so mnou nikdy nemuseli učiť. Mala som dobrú mechanickú pamäť. Ju v škôlke na besiedke dávali iba do tanečkov, Keď už musela niečo súvisle povedať na rozlúčke so škôlkou tak to boli asi 2 vety. Naučiť sa nejakú pesničku alebo krátku básničku 0 bodov. Tak už sa teším keď to príde v škole. Dĺžne a mäkčene ju samozrejme tiež netrápia a aj na bodku zabudne.Začne písať písmeno a ani ho nedopíše a už rozmýšľa prečo je vrchnák na pere modrý, popri tom vystrieda niekoľko farieb pier. Ja už hisáky chytám, kričím ona, že prečo som na ňu zlá(to ešte keď som nevedela, že má problém, za ktorý nemôže) Nikdy si nič nepamätá. Napr. mi povie, že asi dnes zasa stála v triede čelom k stene, keď sa jej opýtam, že prečo, ona nevie, nepamätá si, ale povie, asi som musela niečo urobiť, keď som tam stála. Družinárka mi povie, dala facku spolužiačke, ja ju konfrontujem aj s tým dievčatkom a ona len krčí ramenami, že na nič také si nespomína. Stále niečo stráca, mikinu, ceruzky, farbičky, zabudne zošity v škole... Ale máva aj dobré chvíle a vtedy si vždy poviem, veď vie byť aj dobrá. S mužom sme boli vždy nešťastní z toho, že bežne sme počúvali o iných deťoch "Dnes namal/a svoj deň." A my sme hovorili "Dnes bola celkom dobrá", lebo to bolo pre nás výnimočné.
Má talent na kreslenie, je kreatívna, chodí aj na zuš, keď má zamestnané ruky dokáže sa celkom sústrediť. Doma to u nás často vyzerá ako v ateliéri lepidlo po podlahe, v každej izbe hodené nožnice, farbičky, povystrihované papiere po zemi, drôtiky, kamienky,,,,všetko sa jej vraj hodí. Tak ju v tom podporujeme, lebo už teraz viem, že ona a nejaká práca v kancli nejdú do kopy. Viem sa vžiť ako ťa trápi to, aký si mala postoj k synovi, lebo aj ja som sa vždy cítila zle potom, keď som na ňu narevala. Som si hovorila, že ja potrebujem psychológa, lebo sa neviem ovládať a ubližujem jej tým. Teraz sa už krotím, keď viem o čo ide.

sasajanaj
autor
28. okt 2017

@ajbka s úlohami bojujeme, a to ich fakt nemá veľa. zatiaľ najviac čo mala tak to bolo napísať 3 riadky. Keď poviem, že ideme robiť úlohu jej odpoveď je hneď. Nie nejdem! Tak jej po x-tý krát vysvetlím, že čo všetko budem môcť, keď sa naučí čítať, písať a počítať. Nezaberie to, tak jej musím niečo zakázať, a že jej to dám až keď bude úloha. Tak ona minule: ideme domov autom, už bola tma. Prechádzali sme po jednej ulici a len zo zadu som započula "A super tu je trochu svetlo" Asi o 3 minúty sa na ňu muž obzrie a ona,v aute, po tme na kolenách písala úlohu, aby sa vraj mohla doma hneď hrať keď príde...

sasajanaj
autor
28. okt 2017

@brankova nie nepočula, ale vygooglim, Ja som s ňou od mala robila doma montessori, čo tiež podpruje koncentráciu. Bola som ale veľmi rýchlo sklamaná, keď nepracovala ako deti na videu. Pri ničom totiž nevydržala dlho a vždy sa zamerala na niečo úplne nepodstatné. Chvíľu som robila pre malé deti aj montessori dielničky a bolo to pre mňa neuveriteľné. To čo som dovtedy videla len na videu zrazu bolo tu. Detičky opakovali a opakovali a stále dokola opakovali aktivitu. Pri našej som bola unesená ak pri tom vydržala aspoň 5min.

rutie
30. okt 2017

@sasajanaj Presne viem o com pises, o tej frustracii, stracani veci, vrchnaku na pero, nepamatani si. U nas som k tomu mala este v jeho prvej triede este tuto hyperportvorku - vtedy rocnu, dve normodcery si nastastie super poradili same. Nie som dokonala matka, mna to na synovi dokaze vytacat stale a casto sa mi stane, ze stratim nervy. Uz sa tam nieco pokazilo a strasne tazko sa to naprava, tam som stale prvomatka - prve stretnutie s pubertou, a tak. U dcery som uz ina, je to stvrte dieta, druhe "speci", uz ma tak hocico nevytoci. Tymto deto tlak strasne skodi, pod tlakom sa posuvaju ovela tazsie ako ked su v pohode.

To neznamena, ze treba priniest papier o diagnoze a kaslat na to. Su techniky na dozrievanie tych prepojeni v hlave, co im chybaju. Tieto deti o co maju menej vlastnej pozornosti, o to viac vyzaduju nasej. Ale nie v drilovani, a tlaceni do vykonu, ale v sprevadzani a podpore. Ano aj ja som zistila, ze psychológa potrebujem viac ako dieta (deti). Ja pri mojom zivote velmi nestiham, ale kebyze mam menej deti, skusim jogo, meditaciu, cokolvek, co by mi pomohlo k vacsej trpezlivosti a vnútornému pokoju.

Este jedna vec. Ked urobis nieco, co ta mrzi, nebran sa tomu, priznat si to pred dcérou. Normalne jej povedz: "Prepac, nemala som na teba kricat. TAkto sa veci neriesia, bola to chyba. Odpusti mi to. Budem sa velmi snazit, aby som bola trpezlivejsia." Neznizi ti to u nej autoritu. Skor to aj ju nauci pripustit si chybu, ospravedlnit sa, pomenovat svoje pocity. Mne to velmi pomohlo, ked som si to uvedomila.

mimififo
14. nov 2017

Ja mám doma tiež adhdik,už je tretiak,a ja som z neho už zúfalá,a učiteľka tiež,chce ho nechať prepadnúť a nechce ho v triede,v škole adhd vôbec neakceptujú,psychologický moc nepomáhajú,radšej povedia že učiteľku chápe že nemá naňho nervy....A ja už tiež nie,on je drzý voči učiteľke,nechce vôbec nič robiť na hodinách,má na háku,doma rýchlo úlohy a von,nezáujem o vôbec školu,začal brať esprico,tak uvidím či sa niečo zmení,tak by som chcela radu jak pri ňom mám mať trpezlivosť keď by sem ho najradšej niekam zavrela doosobitnej školy,veď z neho nikdy nič nebude on nemá záujem absolútne o nič,len o pitome hry v telefóne.ma malého bračeka a ten sa javí úplne inak šikovný....Tak neviem,čo ďalej.....

mimififo
14. nov 2017

Ešte jedna vec každý deň som v strese s čím zo školy príde a Jake známky atď...Myslela sem že ho už psychologický integrovali,lebo bola o Tom reč a naraz sa dozviem že nie je...Napríklad dneska už po ňom poslali oznámenia o pokarhani a o prospechu v skole.nic príjemné.minuly rok to isté,vysvedčení samé štvorky.😥

pettka44
26. apr 2018

Ahojte maminky, tak pripájam sa ku Vám , tiež mám doma prváčika s Adhd 😔je aj integrovaný , úlohy nočná mora , najhoršie na tom je , že keď už na mne vidí , že som zúfalá , lebo neviem ako mu mám vysvetlit učivo ,aby ho pochopil a on sa zo mna začne smiať . Na deti som už sama a fakt niekedy zlyham keď začnem kričať 😞vtedy si to veľmi vyčítam. Veľmi ho ľúbim , chválim ho keď sa mu niečo podarí , ale je to náročné ....držím Vám palce

gabiv
14. jún 2018

Milé mamičky, dovoľte aby som aj ja prispela svojimi poznatkami.
Mám dcéru bude mať 9 a chdí do 3.ročníka. Od začiatku 1. ročníka sa tápime – všetko iné bolo dôležitejšie pre dcéru ako písanie a čítanie, hľadal všetko možné len aby nemusela. Triedna učiteľka mi po troch mesiacoch naznačila, že asi by som mala skúsiť pedagogické poradenskvo, že sa jej to nezdá. Áno, pravdou bolo, že dcéra mala problém spojiť dve slabiky do slova (slabiky samostatne - OK ale vysloviť ich sojením slovo = problém). Objednali sme sa , absolvovali sme prvotné vyšetrenie, vyslehok nezrelá do 1. triedy. Bol však už takmer koniec 1. ročníka. Chodili sme teda nacvičovať čítanie a robili sme rôzne špecialne cvičenia, doplňovačky, slabikovali sme, tlieskali, rozkladali sme slová na hlásky a vzápätí spät skladali. Druhý ročník ubehol tiež avčak problém s čítaním pretrvával a to dvojitým čítaním a zároveň bez akéhokoľvek porozumenia textu. To, že si nedokádzala dostatočne rýchlo a správne prečítať zadania pri pracovných listoch zapríčiňovalo kopec chým a z písomiek sa stávalo červené more, na čo tiež reagovala tak, že bola z toho maximálne rozladená. Stále pretrvával veľký kus vzdoru a nevôle.
Sme v treťom ročníku, čítame trochu lepšie , čo sa prejavilo na lepších známkach z gramatických cvičení, ktorými kompenzujeme tie horšie z diktátov. I keď gramatické pravidlá vieme, ich uplatnenie sa míňa účinku. Píšeme dĺžne kde netreba, kde majú byť nie sú, vynechávame písmená, domýšľame si slová, vynecháme písmeno prípadne napíšeme iné, vieme že de/te/ne/le a di/ti/ni/li avšak píšeme dyktát a tak podobne.
Stažím sa podsúvať vzdelávanie pri rôznych činnostiach ako pri hočkani, kopaní lopty, prechádzkach.
Naučiť sa niečo na spamäť = long story. A tu nastáva ďalší problém – vlastiveda a prírodoveda. Ja si naštudujem čo majú vedieť a formou rozprávania v jednoduchých vetách sa snažím ako tak udržať jej pozornosť aby si aspoň niečo z toho zapamätala.
Ďalšia vec angličtina – učíme sa formou – ja ako sa číta, ona ako sa píše a opačne (teda pokiaľ sa mi podarí ju vôbec dopracovať do štádia, že sa ideme učiť).
Pred týždňom sme absolvolali kontrolné vyšetrenie v CPPPaP a finálne dysleksia & dysortografia.
A priznám sa, bola som z toho nešťastná po celé tie 3 roky , stálo ma to kopu síl. Teraz viem , že nie len mňa ale aj moju dcéru. Po čítaní článkov o takýchto deťoch – ich správanie, ich videnie a pod. teraz chápem ten vzdor, odmietanie sa učiť, čítať, písať a celkovo postoj (vo veľa prípadoch až agresívne prejavy) k školským povinnostiam.
Na záver – moju dcéru nadovšetko ľúbim a keďže ona je taký vodcovský typ a bojovník a ja osobne si myslím že kus hyperaktivity je tam tiež , verím, že to nejako dáme a budem robiť všetko preto aby sme.
Momentálne mám jedinú dilemu ako jej mám oznámiť, že bude niečim v 4.ročníku odlišná od spolužiakov (tz bude integrovaná s IVVP a iné hodnotenie na základe odporúčaní).
Poraďte prosím.
Snáď Vás moje písanie neunavilo, asi som to potrebovala zo seba dotať a dúfam, že ak niekto nájde takéto „príznaky“ u svojho dieťaťa, určite to nevzdá.
MY BOJUJEME

araula
28. nov 2018

Ahojte, pridam sa k vam do skupiny lebo som uz zufala...
Mam stvrtaka syna..ma dg vsetky disky, poruchu pozornisti ADHD...
Nech sa akokolvek ucime, niekedy ozaj hodiny, ma velky problem si zapamatat, niekedy vobec nesustredeny.... Zo skoly nosi same 4,5...
Mame podane na integraciu uy 2 mesiace... Zatial sa nikto nevyjadril..
V skole vobec neprihliadaju, jedine ze mu daju dlhsi cas, ked sa syn nieco opyta ze nerozumie, tak ho odbiju ze sa nic nepytali...
Tym padom v pisomke nevie pokracovat, cize nepracuje vrti sa a vznikaju nezhody...
Raz mu zle zratali body a vysla mu klasicky patka, a ked bol ze ucitelkou ze to zle zratala a mal by mat stvorku. Tak ho obvinila ze si to tam dopisal, toto niesol zle, nahneval sa na nu a asi aj vybuchol... Ona mi to zhodnotila ze to neni dieta s adhd ale ze je nevychovany...
Nema ziadnych kamaratov lebo ma nalepku ze on je ten blby v trieda...
Ked sa nieco stane, deti to zvalia na syna... Cela trieda proti nemu, a este aj na rodicku mi povedala citujem " ved sa opytajte deti ako sa sprava... Ako sa vrti, stale sa z niecim hra, bortel okolo seba no karastrofa, nepracuje vobec, vobec" skoro som sa od hamby prepadla... Myslim ze ucitelka s 30rocnou praxou by mohla byt diskretnejsia....
Ja viem ze to s nim nieje lahke, ja zazivam peklo pri uceni doma, ked vidim ze ma nepocuva.. Alebo 100krat opakujem jednu vec kym to spravi...
Ja som uz ale zufala neviem ako dalej, robim co mozem, on je nestastny, ked som povedsls ze sa stazovala na neho ucitelka povedl ze mami ale ja som dobry...
Neviem ci si neuvedomuje svoje spravanie alebo co sa deje.
Aj ked prinesie patku, uz som si zvykla, ale niekedy ked je k tomu pridruzena aj poznamka tak uz mi prasknu nervy a vyletim.... A on mi povie ze nikto ho nema rad, v skole mu robia zle, pani ucitelka ho neznass, este aj ja na neho kricim... A potom mnou sekne ze sakra je to z jeho strany psychicke vydieranie alebo ozaj mu krivdime....
Ved ja ako matka mam stat pri nom, a pomahat mu... Aj to robim ale potom ucitelka povie ze je nevychovany.... Tak ja neviem ako mam rozoznat ze ma adha alebo je nevychovany...?

gabiv
28. nov 2018

@araula
Teda moja dceréra má dysleksiu & dysortografiu, od 4.r. integrovaná. Poslala som žiadosť , školský výchovná poradkyňa vypracovala individuálny plán na základe odporúčania z CPPP, ja som to následne podpisovala. Triedna učiteľka viac menej dodržiava pravidlá. Väčší problém máme, že niekedy keď nevie sa jej deti smejú a zo školy príde s revom a s tým, že ona už do žiadnej školy nepôjde. Toto riešim tak, že zavolám triednej aby riešila v zmysle aby keď aj známka nebude dobrá ale nech zabráni tomu aby sa jej spolužiaci smiali.
Byť Vami určite pátram, či vaša dokumentácia nezapadla prachom, IVVP by mal byť vypracovaný a podpísaný oboma stranami. Ak nijaký nieje, učitelia nemajú čo dodržiavať. Veľa pevných nervov želám a hovorím skutočne s vlastnej skúsenosti.

araula
28. nov 2018

@gabiv mozem sa este opytat.... Syn dost zlihava pri ulohach kde si ma precitat zadanie a nasledne vypracovat... On si to nevie precitat a uz vobec pochopit, doma to robime spolu vysvetlim a pochopi...
V skole napriklad matika prve 2 cvicenia vypocita bez problemov, a na dalsich sa zasekne lebo nechape.... Cize ani tuk.... Aj ked ma prve 2 bez chyby dalsie 3 nema ani tuk lebo tomu nechape... Cize klasika4 je na svete...
Nemal by pri individualnom plane s tym dietatom troska pracovat? Pri pisomku vysvetlit? Objasnit.... Mozno nie ale zaujma ma to...
Lebo jedinu ulavu co ma je ze ma dlhsi cas.... Co je ale zbytocne ked nechape....

gabiv
28. nov 2018

Skúste mu vnuknúť systém, že preskočí čo nevie a keď bude mať čas (čo teda pri našich deťoch malá šanca) sa k tomu vráti. Minimálne sa s tým nebude zdržiavať a nezasekne sa na tom čo nevie. To vyzerá, že máte presne taký problém ako my. Prvotne to boli problémy tohto druhu, že si nedobre prečítala zadanie a samozrejme potom výsledok nesprávny. Moja napríklad píše diktáty ako doplňovačku, nepíše celý ako ostatné deti. Má možnosť odpovedať spôsobom , že odpovedá na otázky . Angličtinárka toleruje gramatické chyby pokiaľ významovo slovo je správne, Nieje to v ponímaní známok extra sláva, nájdu sa aj 3,4,5 ale je to podstatne lepšie.Podporovať, chváliť za každú maličkosť, spolu to vládneme a také medové reči v našom prípade trochu zaberajú. Každopádne nedať pocit nemohúcnosti. Ja teda s mojou bojujem aby vôbec sa "unúvala" ísť robiť úlohy. Všetko možné iné áno ale úlohy alebo že vziať knižku a niečo čítať, nehrozí. Musím ale povedať, čím menej nútim , tým mi to príde lepšie. Každopádne veľa záleží ako sa k tomu celému stavia učiteľ. Ťažký bude boj so staršími pedagógmi. Určite bojujte za "práva" svojho dieťaťa a nedajte sa odbiť , vyžadujte dodržiavanie odporúčaní z poradne. Veľa zdaru