4 mesačné odlúčenie matky od 18 mesačného dieťaťa

V dnešnej dobe človek nemá na výber. Tráviť čas s rodinou je krásne a správne, ale žial bez peňazí nemôže človek zabezpečiť svojej rodine krásny a plnohodnotný život. Ja by som to brala, ide o Vašu rodinu, o jej uživenie. 4mesiace ujdú ako voda, ani sa nenazdáte. Deti bývajú často silnejšie než ich rodičia. Prvých pár dní bude určite smutno. Ale dnes je moderná doba, existujú mobily skypy. A máte veľkú podporu rodiny. A deti sa naučia vydržať pár dní aj bez mamy. Bude to tiež príprava do života.
držím palce.

tak dávam všetkým na známosť, že aj vzhľadom na Vaše rady som sa zbalila a od 14.11. sa vzdelávam. Deti to zatiaľ znášajú super. Starí rodičia a manžel im robia program takže zatiaľ to ide. Len ja som na tom biedne, veľmi , veľmiiiiiiii mi všetci chýbajú.Fungujeme na mobilnom internete, skypujeme ale aj tak sa cítim ako odtrhnutá od problémov 😢 😢 😢

@zaneta123 neboj, ujde to ako voda, ani sa nenazdas a budes doma 🙂

@zaneta123 DOBRE SI SA ROZHODLA 🙂 🙂

@zaneta123 ten kurz trva aj cez vikend? Ak nie tak stale mozes cetsovat skoro rano v pondelok a v piatok vecer domov, asi to bude stat nejake peniaze ale tvoje dieta za to stoji

@mirinda10 samozrejme, že chodím domov tak ako je to možné, ale i tak to vychádza v priemere len 4 x za mesiac

tak všetkým dávam na známosť, že dnes sa po štyroch mesiacoch skončilo moje odlúčenie od mojej rodinky. (už ma čakajú len skúšky ale to budem preč len tri dni). Zvládli sme to v pohode, manžel vydržal, deti tiež a svokrovci tiež veľmi pomohli. Ja som na tom bola najhoršie a hlavne vtedy, keď deti boli choré a ja od nich 270 km. Síce boli chvíle keď som si poplakala do vankúša a aj ponadávala ale prežili sme to. ďakujem všetkým za podporu,idem sa učiť a užívať si a vychutnávať moju úžasnú rodinku 😉 😉 😉 😉

Ahojte na dva tyzdne idem prec od svojho 17 mesacneho dietatka..zvladne to bez mamy a bude si ma pamatat atesit ked ma potom uvidi..bude s manzelom a svokrou..podelte sa o skusenosti..dakujem moc

- ja som nastupila do práce v takom čase.. tiež.a presne podobna situácia. veľmi mi pomohli rodičia,manžel, rodina--)) akurát to boli len týždňovky a cez vikend som sa vracala. Musela som to realizovať 4 týždne.samozrejme s rozdielom, že som prestala dojčiť skôr, aby som sa vyhla dileme tohto druhu. cela rodina a dieťatko to zvládli na jednotku.A patrí im uznanie a moja vďaka.
ale ja:
Rýchly návrat, rýchly nástup, vzdelávanie, zaúčanie, menila som prácu, úplne som bola domotaná, unavená, vystresovaná..režim iný, žiadny spánok, veľa ľudí, informácií, zaspávala som každý deň o siedmej večer..potom skúšky..Dieťa mi veľmi chýbalo, ale na druhej strane som ďakovala panu bohu, že mi má kto pomôcť to zvládnúť. Podarilo sa mi v klude sa pripraviť na certifikáty, ja som sa tiež "unormálnila", bola som rada, že moj stres nema dopad na dieťatko a potom sme už pekne nabehli na pracovný režim..Ja mam teda skúsenosť, že to bol dobry napad s pomocou.
Dieťatko samozrejme, bude ti chybať, aj mne chybalo, dojčila som predtym, úplne sme si spolu užívali, oddychovali, ale žiaľ, potrebovala som nastúpiť do práce, platiť záväzky, fungovať..dodnes som presvedčená že by mama mala byť s dieťaťom do 3 rokov, ale žiaľ, realita je iná...Však vieme.

@arianna7 .....ahoj urcite si citala moje prispevky tu tak vies moj nazor .... urcite to zvladnete .... ak ta to mozno trochu "potesi" alebo pomoze odvtedy co som tu pisala som bola prec z domu na dlhsie este niekolkokrat a aj prave teraz som 🙂 ale pre mna teraz "uz len" na 7 tyzdnov co je podstatne kratsie ako 3 mesiace 🙂 a je to uplne v pohode .... chlapi doma si uz aj zvykli a bojuju uspesne 🙂 ...dokonca maly niekedy nepride ani k telefonu kedze ma dolezitejsiu pracu ako volat s maminou ;) co uz .... lepsie ako by mal doma vyplakavat a ockovi len pritazoval 🙂 .... neboj vsetko bude v poriadku aj u vas .... hlavne aby vsetci boli zdravi a bude to v poriadku ... a ako som uz pisala aj ked je to pre teba ako matku tazke hlavne takto prvykrat .... odosobni sa od vsetkeho povedz si ze to tak jednoducho musi byt a ze to URCITE vsetci zvladnete .... manzelovi doveruj a on ked tvoju doveru v tebe pociti urcite "nezlyha" a nakoniec mozno aj budes prekvapena ako super im to pojde .... a hlavne sa neboj.... dieta na svoju maminu nezabudne ... nie je to zas az taka dlha doba .... ani sa nenazdas a budes opet doma 🙂

Vobec to nedramatizuj, uvidis ze ty budes trpiet viac ako tvoje deti🙂 Jasne, ze chod, ved ide o vašu buducnost
4 mesiace ubehnu rychlejsie ako si myslis.Nos im z kazdej cesty darceky a uvidis, ze ta budu z domu posielat same🙂))

@alex31 dakujem za tie povzbudzuje slova..to som potrebovala pocut,aby som sa uklidnila a nestresovala 🙂

@arianna7 Ahoj, prave som narazila na tuto temu a strasne dobre mi to padlo. Ja mam 2 rocnu dcerku, ktora je cez den u opatrovatelky uz vyse roka ( zijeme v krajine, kde je materska 2 a pol mesiaca a narok na rodicovsky som v novej robote nemala), takze s odlucenim cez den, kym ja som v robote problem nie je. Akurat, ze mam ist teraz na skolenie na 4 dni ( 800 km od miesta bydliska) a bude to 1x, co malu vobec vecer neuvidim. Na ocina je zvyknuta, lebo ju 2x do tyzdna od pestunky vybera on a kompletne sa o nu stara, ide len o to, ze mi to nase vecerne blaznenie, mojkanie a uspavanie bude strasne chybat. Mate nejake tipy, ako pripravit dieta na kratkodobe odlucenie od maminy? V akom predstihu zacat o tom rozpravat? Okrem toho sa koncom mesiaca budeme stahovat, takze ju musim pripravit aj na to. Vyhodou je, ze zostavame v tej istej stvrti a bude nadalej chodit k svojej pestunke. Dufam, ze som neodbocila velmi od povodnej temy.

@trdelnik234 ahoj, ja som bola sice v trocha inej situacii, ale ked mal starsi syn 20mesiacov, tak som musela ist do porodnice.. bola som tam tyzden, lebo mladsia dcera mala nejake komplikacie.. syna som pripravovala na to vlastne odkedy som vedela ze som tehotna, zacala som ho ucit zaspavat s tatom, na co si dobre zvykol, casto som mu vravievala, ze budem musiet ist do nemocnice a on bude doma s tatom a podobne.. vlastne som mu to rozpravala kazdy den a vravela ako mu bude super a tak..

na neho nikdy nedaval pozor nikto iny, iba ja - boli sme cele dni spolu a cez vikend aj s tatom, bol namna velmi naviazany.. a preto som sa bala, ako to zvladne.. ked som isla rodit, bola som hrdinka, ze nemusi ani muz prist, ale ked mi dali vyvolavacku, tak mi uz bolo vsetko jedno a muza som k sebe zavolala.. takze syn bol prvy krat uplne bez rodicov u babky - a ani si to nevsimol.. babka mu povedala, ze tato isiel pre rozky a on pri nej dokonca aj poobede zaspal.. 😀

cely moj pobyt v nemocnici zvladol uplne v pohode, vraj ani raz zamnou neplakal, len sa na mna pytal.. / zato ja som revala aj za neho 😀 /

deti podla mna taketo situacie ak su na ne pripravene zvladnu uplne v pohode - tazsie to zvladaju ich mamy.. takze ak uz vies ze na skolenie ides, uz ju pripravuj, kazdy den jej spomen, ze maminka pojde na par noci prec a ze bude doma iba s tatom, ale ze jej bude super.. a tiez uz nech ju skusi uspavat tato - aby si zvykla este v case, ked si doma - bude to pre nu istejsie ako ked doma nebudes vobec..

@trdelnik234 .... zacnite o tom rozpravat uz aj teraz ... pomaly malu na to malu pripravuj a este mozno 1 rada ako to zvladnut ... kedze ja chodim dost casto prec aby mal maly prehlad kedy sa vratim vzdy pred odchodom nakreslime na papier kalendar obycajne stvorceky ako dni v tyzdni na potrebny cas ... pri dni alebo dnoch (ak su to tyzdnovky) nakreslime domcek co znamena ze mamina sa na cas vrati ... konecny den definitivneho prichodu vyznacine nejakou silnou zvyraznovackou ... maly ma potom za ulohu vzdy po vecernom telefonate so mnou dany den ktory presiel odskrtnut a tak aj sam uz vidi kolko este trva kym sa vratim domov .... aj ked momentalne to skoncilo tak ze v tom termine ked nie som doma ma aj narodky a skor teda odpocitava dni k narodkam ako k mojmu prichodu 🙂

@jana_eyre
@alex31 Dakujem dievcata.

Ahojte dievcence, tak som po sluzobke uz naspat doma. Mala s ockom to zvladla dobre, akurat ten posledny den jej bolo smutno a bola placliva. V piatok som si potom vzala volno, aby sme mohli byt spolu. Akurat odkedy som doma, teda uz druhy tyzden, je pomerne placliva a velmi naviazana vyslovene iba na mna ( iba ja ju mozem obliekat, kupat, vstavat ku nej a tak). Ked je doma s ockom, tak je to v pohode, ale akonahle ma vidi, tak koniec. Ku pestunke chodi uz nieco vyse roka a nikdy neplakala az teraz ( tiez iba, ak ju tam vodim ja). Pocas stahovania bola u babky a dedka na vikend, to bolo v pohode, rada tam chodi. Na novy byt si este stale zvyka, sme tam od pondelka, tak to ze nechce zatial spat sama v svojej izbicke, zatial az tak neriesim, pretoze viem, ze to chce cas. Ale celkom by som uvitala radu , ako ju upokojit, aby nemala separacnu uzkost.