Čo s rozmaznaným bábätkom?
nemyslela som ze takto dopadnem a po takmer roku co som si myslela ako vsetko robim dobre, budem prosit o pomoc, lebo nebudem vediet ako dalej... dcerka ma 10 mesiacov, od jej narodenia som riesila kazde zaplakanie, stale som si hovorila ze je este malinka, teraz mam doma velku tavu, ktorej nic nie je dobre. spi len zavinuta!!! s cumlom a ked ju hladkam po hlave. takze pol dna travim s nou v posteli aby vobec spala. odist nemozem lebo len co sa pohnem je zas hore. v kociku spi tiez len kym sa hybe, s tienidlom, aby ju noc nerusilo...viem ze je to len rozmar lebo vecer zaspi sama. a ked ju necham zaspat samu, nikam to nevedie, rumadzga ihned az sa zachadza, a potom zostane taka rozrusena, ze uz ju ani ja poriadne neuspim. ked navela zaspi, spi kratucko, lebo jej trva aj hodinu - dve kym zaspi a je zas hladna. potom vsak poriadne neje, lebo je unavena a je to takto dookola a ja uz nevladzem a nevidim cestu von - nechat ju plakat poste nejde, lebo jaci tak ze ja nevidim kde by tomu mohol byt koniec a nejaku pol hodinu ju naozaj plakat nechat nedokazem... ak viete pomozte
Baby, ja som minule citala jednu zaujimavu myslienku, a to, ze pre malicke dieta su slova vo vychove neucinne, ucinny je priklad 😀 Ale vseobecne si myslim, ze kazde dietatko je ine a kazde ma ine potreby. Niektore pochopi na 1x, inemu mozte aj 20x vysvetlovat a nepochopi. Niektoremu nestaci ani 5 skusenosti, inemu je jedna akurat. Napr. moja dcerka mala obdobie, ze hadzala na zem vsetko, co zrovna uz nechcela - obzvlast jedlo a "pitie". Aj som tu prosila o radu, co s tym. Nezaberalo nic, ani vysvetlovat, ani "prosby, ani hrozby", ani pacnutie po rucke, ani ignorovanie (nevsimanie si toho). Dobre vedela, ze sa to nesmie a robila to. Najma ten pohar mi siel neskutocne "na nervy". A co sa nestalo, proste z toho vyrastla, uz to nerobi. Prestala s tym sama od seba. Tak neviem, ono to s tou vychovou nie je take jednoduche 😀 Ale verim tomu, ze trpezlivost ruze prinasa a ze hranice sa daju detom dat aj bez "drezury" a bez placu 😉 Hlavne netreba zabudnut, ze su to deti a nie cvicene opice, ktore su tu na to, aby posluchali nase prikazy 🙂 Aspon ja si to tak hovorim, ked uz je "zle" 😀
@katrinka8 Psychológovia a rozumní pedagógovia tvrdia, že ak malé dieťa hádže veci na zem, informovaná mamina sa poteší, lebo dieťa sa práve tým učí a objavuje ako veci fungujú. 😀 To len na odľahčenie. Ale hovoríš i zo srdca. AAj u nás platí príklad a vysvetľovanie a krásne to funguje. Neriešim tabuľky a iné maminky. napríklad dnes slečna zaspala až o 3 popoludní, tak večer zalomila až 00.30. No tak sme sa hrali, pozerali rozprávky a išli spať ako poslední v dome. 😀
Dobre hovoris, vychovavat dieta znamena naucit ho aj rezimu a ukazat ze existuju urcite hranice, sak odkial ma vediet co moze a co nie, sak aj ohna by sa chytilo ked nevie ze pali...moja sestra ma takisto problem s malym, ze stale musi byt prinom, az cloveku niekedy napadne ci je to normalne. Myslim ze ziadna milujuca matka nechce pre svoje babatko zle a preto to niekedy musi zajst az tak daleko ze je matka uplne vycerpana aby si vsimla a pochopila ze spravna vychova neznamena iba rozmaznavanie maleho...
Mas doma velku tavu? Trosku silne slova,ale nedbam. Moj syn zaspava pocas dojcenia.tiez,ked sa pohnem prec,tak je zachvilu hore.preco by som nevyuzila jeho spanok aj na svoj oddych?castokrat zaspim s nim.no a co? Preco chces nieco nasilu zmenit? Tymto robis zle aj sebe aj dietatu.viem ,ako velmi boli pri srdci detsky plac.preto sa mu snazim vyhybat.riadim sa vetou "Pre koho ineho to spravim,ked nie pre vlastne dieta?" Pri dcere sme si presli vselicim,srdce mi islo rozdrapit ☹ .preto teraz beriem veci tak ako su.a zivot je lahsi a krajsi 😀
@awalancha3 Ja len odpoviem na jednu vec. ja patrím k maminkám, ktoré trpezlivo vysvetľujú, napr. aj v obchode. Ano, niekedy to treba 100 krát, ale zatiaľ vždy zabralo. Proste ignorujem fakt, že niekto možno pohoršene na mňa práve vtedy hľadí. Mám odskúšané, že to vždy časom zabera. A ozaj to netrvá dlho. napríklad aj oblečenie vyberám po dohode s dieťaťom. Práve včera som kupovala tričká mojej 18 mesačnej slečne a predavačky sa čudovali načo sa pýtam tak malej , ktoré tričko sa jej páči a ktoré teda kúpime. Ale ja na tom nevidím nič zlé. Jej to urobí radosť a mňa to nezaťaží a som presvedčená, že už tak malé dieťa chápe a má svoj pophľad na vec.
Aby si nemyslela, aj u nás a platia určité pravidlá, ale som veľmi benevolentná a idem cestou najmenšieho odporu. Ak to neubližuje mne, malej , a ľuďom okolo nás, tak nechávam dieťaťu ísť svojou cestou, ale jemne mu ju naznačujem.