Dokážete nechať vyplakať svoje dieťa?
Priznám sa, do teraz išlo všetko ako po masle. Zrazu prišlo obdobie vzdoru, a ja sa cítim ako najhoršia matka. Strácam nervy aj pochopenie pre to urevané, tvrdohlavé decko. (2,5r)
Bola dlho kojená. 3 mesiace revala za didou tak, že nikto mi nechcel veriť, ako dlho to môže trvať. Tak v zúfalstve l, na pokraji zrútenia sme ju naučili zaspávať na rukách. Teraz už pol roka uspávame 13kg dieťa na rukách.
Nedokážem ju nechať vyrevať. Ju až napína, vydrží revať fakt dlho. To ju mám nechať zaspať vyčerpanú od plaču na zemi za dverami izby? Fakt už neviem, ako ju toto odnaucit. Dokonca sa zvykne budiť v noci s tým, že chce ísť na ruky a tiež spusti rev na celý barák.
Nezvyknem reagovať. Nečítala som iné komentáre ale nadpis ma zaujal nakoľko teraz dcérka 2r začala to isté, má ešte mladšieho brata (10m) takže teraz na mňa skúša kadečo , žiarli, mrnci, vymýšľa, pokazil sa jej spánok, pýta sa do nosica ... Za mňa, vyrevat nie. Ono možno poplače par dní, týždňov a nakoniec si "zvykne"...ale to nie je o tom, že si zvykne. Ale o tom, že nem inú možnosť, nemôže sa spoľahnúť na maminku a ocka.place, prežíva muky,napína ju, chce vracať, boji sa,potrebuje lásku a nehu práve v tej chvíli, a jediní dvaja ludia , na ktorých sa v živote môže spoľahnúť, neprídu. Chápem vyčerpanie, únavu, tvoja dcérka je už ťažká na to, aby sa uspavala na rukách...to plne chápem ... Myslím ale (môj názor) že riešenie vyplakanim je cesta do pekla. (Pre teba ako maminu a aj pre dcérku).. nevieme, aké veci toto bude spúšťať, aké traumy si do života z tohto odnesie. Ja si napr. Doteraz pamätám ako mi mamina raz s ňou nedovolila spat a presne si pamätám tie pocity aké som vtedy mala.tusim som mala asi 3 roky. Je to zážitok, ktorý mnou ide doteraz.. tvoja dcérka je zrejmé kontaktný typ a potrebuje spoločnosť. Čo je naozaj aj vyčerpávajúce. Skúšala si nosič? Šatky? Aspoň krížom a rukám môže odlahnut . A verím že časom sa aj zvyky a potreby tvojej dcérky zmenia. Viem o čom hovorím, mám 3 deti (4r, 2r,10mes) a tiež som sa naplakala pri procesoch uspavania a doteraz tie noci nie sú bohviečo, ale ako deti rastú, tak sa aj toto meni a zlepšuje. Držím palce a veľa síl, aby ste našli svoju cestu k spokojnosti vsetkych
A keby ste ju nechali s vami v posteli? Ze by zaspala vedla teba?
nie nemas ju nechat vyplakat, matka ma uznat pocity, ze ano viem ze je ti smutno ze nemozes byt na rukach, ale naozaj si pekne vyrastala, si zdrava a tazka, budeme teda lezat pri sebe, kym nezaspis spravim to a to... hlavne jej nenadavj za to ze place, dieta nema byt same s negativnymi pocitmi, na to tam mam mamu, ktora jej ma uznat tie pocity smutna (inac bude popierat pocity cely zivot) ale nemas ju opustit. vydrz to parkrat, bud pri nej, vecne to nebude trvat. uznat pocity, nezname ze vyhoviet, znamena, len ze jej za to nenadavat.
Ja mám 2,5 ročnú dcérku tiež má obdobie vzdoru a tie hlúpe reči že nechať vyrevat, zavrieť do izby to sú staré komunistické názory a neznášam ich..(kľudne ma ukamenujte) ja som s malou aj hodinu na posteli v jej izbe, potom keď zaspí odídem..niekedy tam zaspím s ňou no zobudím sa a odídem..v noci spí sama..zobudí sa ešte raz dva krát zakričí mama, idem za nou a po chvíľke zase zaspí a ak nie dám mliečko to zaberie vždy. Každé dieťa je iné a určite to dieťaťu nerobí dobre na psychiku keď ho necháš vyplakať, sú o tom rôzne štúdie a výskumy ako to negatívne pôsobí na mozog u dieťaťa. Takže len trpezlivosť a láska, zrejme tá ešte potrebuje cítiit pri sebe 🙂 hlavu hore..nie si sama
@zuzu11166 no len aby ta ona nenechala ked budes stara na posteli a budes nieco chciet, tak ta bude ignorovat az budes z nervov grcat, ked myslis, ze to je citlivy pristup, mozno to v zivote este zazijes na vlastnej kozi, chuda dieta, co si mu spravila, ze nervy mala az z toho vracala...
@jana_eyre_2 Súhlasím. Ja neustupujem, a nevidím výsledky. Tiež som myslela, že pochopí, že ak rZ poviem nie tak je to NIE. No zbytočne. Je ti vytrvalec a s trpezlivosťou je na tom ďaleko lepšie ako ja. Vždy to skúša, či som náhodou nezmenila názor.
@elizabet173 pani zuzu je zjavne aj psychologicka,ked tak skalopevne tvrdi,ze to jej dceru nijako nepoznacilo.
@chillibubble súhlasím, nebrať za žiadnych okolností na ruky a nosiť ju, ale ľahnúť si k nej aby nebola sama, hladkať ju prituliť si ju a pomaly zaspať. Pár dní sa jej to nebude páčiť a potom dobré bude.
Nechce sa mi citat prispevky,co tu boli napisane,ale ked ste ju naucili toto,urcite zvladnete naucit ju aj nieco nove zas 😉 nemusite hned ist do extremu a dieta vystresovat,ze ju nechate odkazanu samu na seba...normalne si spolu lahnite do postele,povedzte,ze idete spinkat,kludne jej ukazte,ze je napriklad tazka a nevladzete ju zdvihnut,ale vsetko tak milo hravo,chaptd jej pocity,ze sa musi citit frustrovane a nechce to ale ked mama si kludne za tym bude stat tak sa nauci aj inak zaspavat,lezte v tej posteli spolu dajte jej mojkacika,pohladkajte ju alebo jej nieco zaspievajte...urcite bude prvykrat protestovat a mozno to bude trvat aj tri hodiny kym zaspi ale zvykne si a nebude mat ziadnu traumu,ze nechaju ma tu samu hucat asi ma nelubia
Ďakujem, že si založila tuto tému. Ja sa v nej vidím rak o 6-8 mesiacov 😔😅 Malinká (17m) je stále dojcena, bez didy nikdy nezaspi uz hádam rok. Predtým zaspinkala občas v nosiči. Tipujem, že odstavenie ako i uspavanie budú kruté. Tiež nemám problém povedať nie, nastaviť hranice, keď poviem staci alebo nevladzem, rešpektuje to. No so spánkom nemám to srdce ju odnaučať od prska😏.
Daj prosím vedieť, ako vám to dopadlo. Veľmi by ma to zaujímalo. 🙏
Na IG je ucet “mamy mimo davu” a je tam presne tato tema….
Ospravedlnujem sa za spam… som myslela, ze to bude uspornejsie nahrate do konverzacie….
Mojho syna som tiež musela uspávať na rukách. Tak isto po hodinovom nosení sa princ po položení prebral a odznova. No raz bola v noci búrka a riadne hrmelo, on sa zobudil a vystrašene pozeral, tak som mu povedala, že si musí rýchlo ľahnúť a spinkať. A on si ľahol a zaspal. A od toho momentu som si povedala, že ak aj takto sám od seba bez nosenia dokáže zaspať, tak už žiadne uspávanie na rukách. Ďalšie noci samozrejme štrajkoval, no ja už som nepovolila, len som pri nom ležala. Prvú noc plakal tuším aj 2 hodiny, no nosiť som ho nezačala. Dalšiu noc to bolo kratšie a potom to už vôbec nevyžadoval, ale spával pri mne.
Veď ale prečo by si ju musela nechať vyplakať za dverami? Nechápem... Ľahni si s ňou... Jasné, nezaspí ako na rukách, ale začne sa učiť zaspávať bez nosenia v bezpečnej atmosfére, s tebou. Nechápem, prečo by mala byť sama. Hej, bude plakať, ale to je úplne niečo iné pre psychiku dieťaťa, keď si pri nej a tým jej pomôžeš tu emóciu spracovať.
ahoj. opisem cim sme si presli mozno pomoze. cely zivot zaspavala na prse. potom prisla choroba angina. naozaj mala tazky priebeh. 40tky horucky 5dni. dutiny vyrazky nezaberali antibiotika prve presli sme na druhe z tych dostala silne hnacky... a kvoli tym dutinam bolestiam v hrdle a kvoli soplom sa prestala kojit a tym padom nevedela zaspat. tak sme ju s manzelom zacali uspavat na fitlopte. cca4dni. nasledne uz ked bola na tom lepsie nevedela sa uspat na prse.... a potrebovala na lopte. ono kyneticky navyk je velmi silny navyk. rychlo sa da nanho zvyknut fakt ze za 4dni u nasej... zober si napr aj dospelakov ktori hned zaspia v autobuse ci v lietadle vo vlaku v hojdacon kresle vies co myslim. u nas to bol extrem ja som tu loptu musela v strede noci vyfukat pred nou a vyhodit z dveri aby pochopila ze nie. ty si ruky neodtrhnes pred nou no... kazdopadne naucila som ju spat v postielke. prvy den plakala hodinu dvadsat. stale som bola pri nej hladkala sskala. drzala za ruku. davala lahnut ked vyliezala z postielky ona z nej vie vyskocit takze to bol onajhorsie. druhy den plakala hodinu dalsi 40 min dalsi do 15 min a postupne do tyzdna uz to vedela bez placu. som pri nej bud ju drzim za ruku alebo ju drzim za hrudnicek. ano je to strasne hnusne neprijemne. potom sim vzdy plakala aj ja. kazdopadne nijak inak sa to riesit nedalo. v tej angine som sa o nu inak postarat nevedela
Pri ďalšom dieťati možno skus učiť spať dieťa samé a nie na rukách trochu skôr. Ja som syna dostavila keď mal 9mes, ako ročný zaspával sam v izbičke. Dala som mu fľašku, zavrela dvere a šla. Neplakal, zaspal pri nočnom svetielku. To isté dcéra. Nikdy som ich neuspavala na rukách väčšie dieťa (možno výnimočné 3x keď boli chori a menší než rok určite). Neviem is predstaviť tak veľké dieťa nosiť hore dole po izbe. Ti by mi asi chrbát odišiel kamsi do dôchodku. 🙂 Na rukách som nosila len do 3 mes v nosiči. Potom už len a len postieľka, posteľ.
@patulieenka ale tá odborníčka na spánok vraví že nočné pitie mlieka sa dá zrušiť... Aj mojej sestre sa to podarilo, tak verím že existuje nejaký systém, možno pre každé bábo iný, neviem, no chystám sa to prezistit 😊
Ono to nekonecne zaspavanie moze suvisiet aj s tym, ze je v strese, kedy budete chciet od nej "ujst". Citi vasu nervozitu (ktoru uplne chapem).
Ja by som jej jednoducho povedala, ze uz je velka a tazka a uz ju nevladzes nosit, lebo Ta boli chrbat. A zaviedla by som novu vecernu rutinu. Ona vo svojej posteli a Ty vedla nej (ak ma velku postel, lahni si k nej, ak spi este v postielke, sadni si napr. do kresla k nej a precitaj jej rozpravku. Ked zacne vystrajat, prestan citat - nebudes ju predsa prekrikovat - a odid z izby s tym, ze ked prestane vystrajat, rada jej budes dalej citat. Aj keby si x-krat v prve dni odchadzala, casom pochopi. pripadne sa po citani este chvilku porozpravajte, pripomente si, co pekne cez den zazila, co ste spolu robili... A potom jej normalne povedz, ze mas este pracu (riady, skladat bielizen...) a ides ju dokoncit a ze sa o chvilku prides pozriet, ako pekne lezi. Pripadne jej navrhni, ze ked bude pekne lezat v posteli, mozes jej nechat pootvorene dvere (vacsinou je to pre deti upokojujuce, pocut, ze mama je nedaleko, vo vedľajšej miestnosti, kde napr. umyva riady).
Ak ku Tebe pride, normalne jednou-dvomi vetami zopakovat, ze uz je vela hodin a ona ma lezat v posteli a odviesť ju tam s tym, ze ked skoncis, prides sa na nu pozriet. Mozno ju prve dni budes do postele vracat aj 10x, ale trvaj na svojom. Chrbat mas len jeden. A nervy tiez.
Ked k nej potom prides pozriet, pochval ju (pripadne si zavedte motivacne nalepky - ked ju najdes po skonceni svojej prace pekne lezat v posteli v ten vecer - mozes aj prizmurit oci a tie razy, co vybehne k Tebe prehliadnut za podmienky, ze tam nakoniec zostane poslusne lezat - jej dat jednu nalepku, hviezdicku napr. a ked ich nazbiera 10, slubit odmenu (nieco, co bude vynimocne pre nu, napr. ist spolu same dve na kolacik do cukrarne alebo vlacikom na vylet (hoc aj do vedlajsieho mesta), skratka nieco, co je iba pre "velkych". A ona uz velka je, lebo zvladne byt v posteli pokojne aj bez mamy.
Pri zaspavani moze tiez pomoct plysacik na spanie.
Idealne ak si uz cez den priebezne parkrat zopakujete, ako to budete vecer robievat: Ty ju ulozis do jej postielky, precitas jej rozpravku a potom este nieco dokoncis a ked skoncis, prides sa pozriet ako pekne spinka / lezi. A ze ked to zvladne, ziska jednu nalepku do tejto tabulky (nakresli si predtym) a ked bude plna 10 nálepiek, pojdete spolu do cukrarne / vlacikom... cokolvek). Alebo ak planujete kupit velku postel, tak jej slub, ze ked uz bude pravidelne spavat pekne vo svojej postielke, kupite jej velkacsku postel (pripadne jej dovolte si vybrat obliecky - staci jej dat na vyber z 2-3 alternativ).
A samozrejme, manzel musi byt s Tebou na jednej strane v nauceni noveho vecerneho ritualu.
@elizabet173 o mojom detstve netusim ake mas spravy , no prislo mi to navyse, vlastne neviem z coho a preco si to napisala, ale tak beriem, sme pichlavy narod, kazdy ma ventil inde, niekto na MK
Vekom si ma rozosmiala, za to ti dakujem.
A inak to co opisujes ty, to je skor testovanie nastavenych hranic, teda ano, dieta urcite testuje, rovnako ako kazdy testujeme ako velmi to, co sa povedalo plati, vidis to aj v praci aj vsade, inak by v nemocniciach po jednom vykricnikovom neklopat nebolo 10 identickych oznamov a milionov vykricnikov k tomu, ktore hovoria neklop a aj tak sa najdu ludia, pre ktorych to neplati. A kludne si o tom precitaj sama:
Okrem Zdenka Matejcka sa da googlit aj cokolvek o vztahovej vazbe, vztahovej vychove, kludne aj slovensku od Janky Zemandl Psychologia pre milujucich rodicov - laskavost, urcite nie je to, cim sa vychova niekto kto to bude vyuzivat. Problem je inde. A to je prave ta pevnost hranic, ktora potrebuje nielen cas ale aj nasu zrelost.
Teda ten prvy priklad tvoj je testovanie ci to co hovoris plati, ano to starsie, chytrejsie deti to robia, ak to uz vedia, no su to tie uz blizsie k tej 3ke ako menej a ak 3rocne dieta niekoho bije, tak to opat nie je rozmaznanost ale vzory, doma, v skolke, vonku, mozno aj v tom co sleduje dnes na mobile, tablete, kde to je ocenene, kde to je spravanie, ktore je funkcne. Ani jeden priklad, ktory si tu dala nehovori o rozmaznanosti z laskavosti.
Ak ma dieta do 3 rokov pocit, ze je stredom vesmiru a lubene, tak je to vporiadku a je to vlastne ziaduce, vtedy hlada kde to vlastne je, kam patri, do akych skupin, kto je kto, uci sa to postupne a ano aj tym, ze vidi ze v okoli nanho reaguju rozni ludia rozne, kde inde sa to ma naucit, ak nie postupne najprv uplne bezpecne v domacom prostredi a postupne rozsirovanim kruznic viac a viac von vo svete.
Teda ze sa to niekde doma, v skolke, od starych rodicov nauci je fakt, ale nie laskavou a pevnou vychovou hranicami, skor tymi skratkami ktore my ako netrpezlivi rodicia robime (a ja ak pisem my, tak tym nemyslim seba a svoju rodinu ale dospelakov obecne, aby som sa nevynala a nenasadila si gloriolu, ak si to o mojej rodine vycitala z toho my🙂
A este mi napadlo, ja som to jeden cas robievala tak, ze malemu som precitala knizku a potom som ostala lezat vedla neho a citala si pri malom svetielku, co mi len knihu osvetlovalo, svoju knihu. Jeho to unudilo a zaspal, s pocitom istoty a bezpecia, ze som pri nom a ja som si konecne nasla po rokoch svoj pravidelny cas na citanie🤭)
Nejdem vam tu kazat, co robit a co nerobit, pretoze kazda mama je ina, kazde dieta je ine a kazda rodina ako system je ina, teda si to upravte podla seba, podla toho, cim zijete vy, no nechat dieta vyplakat znamena a to doslovne = nie som tam pre teba, porad si sam. Dieta do 3 rokov nemozete rozmaznat, pretoze je sucast vas, svoje ja ma spojene s mamou/alebo ak chcete moderne so starajucou sa osobou, cesky vyraz pecujici je lepsi, ...niekedy s nou tuzi byt spojeny doslovne (aby sme to odlahcili, tak to su vsetci ti plazounici az po vase WC). Teda urcite ho rukami, hlasom, pohladenim nerozmaznate a nenauci sa, ze to bude vyuzivat ale nauci sa, ze mama tu pre mna je.
Dalsia dolezita poznamka k tejto teme, rozhodne vam to nerobi naschval, babatko, dietatko do 3rokov vam vzdy nieco cez plac komunikuje. Teda treba hladat co to je, co je za tym konk.placom, ktory je aktualne u vas, snazit sa mu porozumiet. Co je niekedy s unavou, s poznamkami ludi okolo narocne.
Teda pre ludi, ktori nie su satkovi a nie su nosiaci a nie su za spolocne spanie, nejdem vas presviedcat ze ake to ma benefity a ako to mate robit ani vas lakat na to, ze je to super, pretoze vy ako rodicia ste experti na svoje deti a viete ako to u vas funguje, no skuste to, co robite, mat nastavene systemovo. Teda dieta dam do postielky, hladim ho, hovorim nanho, alebo som pri nom alebo cokolvek co robite a potom ked zaplace tak tam opat budte, pre ten moment a opat dajte to kolecko toho ako sa uspavate vy, pohladim, som tam, spievam, hovorim .....a odchadzam, ak to tak mate, ale nenechavajte deti osamote a placuce. Je uplne fylogeneticky a historicky a povedala by som az geneticky vporiadku, ze vam ten plac drasa ucho a nervy, ono to tak ma byt, ono to po veky je signal mama kde si, nieco sa so mnou deje, potrebujem ta. Teda v tomto veku si z "vas nikoho nevychova". Problem sme skor my dospeli, ktori sme sami casto z rodin bez hranic, aby sme potom udrzali to stanovene, to co pre dieta vytvarate a co je prenho domov=bezpecie, ma byt pevne, ale zaroven citlive. Pan profesor Zdenek Matejcek, o ktorom sa vela nehovori, no je nositelom laskyplneho rodicovstva hovoril, ze tie hranice majte, ale nech su robene v rukavickach, pece o deti ma byt jemna a ohladuplna, laskava k potrebam deti.
Teda nik nehovori noste svoje deti, ale doverujte tomu, ze plac je zavolanie, aj ked nervydrasajuce, ale zavolanie prave vas a skuste tym nastavenim dodat dietatu tie hranice pevne, teda aby v podani niekoho, kto deti nenosi vedelo, ze sa nedostane do rodicovskej postele ani na ruky, pretoze tam nie je miesto prenho (a vobec to nehodnotim, neposudzujem, necitajte to negativne ako start do boja) ale aby zaroven vedelo, ze vy pridete a to vzdy, nie iba niekedy. Idealne ak pridete pred tym amokom, kedy ako som to preletela v diskusii ono pomaly vykopava dvere, ci v slzach zaspi mimo postel na zemi. Aby nadobudlo pocit, ze mama tu je, sice za dverami ale je tu pre mna. A vpohode to takto majte, nie ste tak ani viac ani menej mama, ste akurat mama pre svoje dieta.
A k tomu teda patri ta najdolezitejsia sprava pre vsetky, ono to chce istu mieru laskavosti aj k sebe samemu aj k ostatnym, aby si tu nepisali 2 tabory takych a inych matiek, ale aby respektovali to ako to ma druhy clovek. Pretoze druha krasna veta Matejckova je, ze najviac ucime, ked neucime, teda ak chceme raz, konecne niekedy mat spolocnost laskavu a ohladuplnu, tak take musime byt na seba, predovsetkym my mamy. Drzte sa, zvladnite, pocuvajte viac babatko a menej okolie, dobry je taky ten vnutorny hlas, ktory vam hovori ako to prave to vase dieta potrebuje. Nie svokra, nie kamoska, nie instagram.