Záchvaty revu u dvojročnej
Baby ja som z mojej dcéry už zúfalá 😭 ona ma deň čo deň aj milión záchvatov revu a to úplne za všetko. Najhoršie je to vonku, kedy sa až za nás hanbím ako všetci po nás pozerajú keď malá začne vrieskat na celé sídlisko. A to len preto lebo nejdeme tým smerom ako ona chce. Alebo že nemôže ísť domov s cudzím dieťaťom s ktorým sa ona chcela hrať. Vysvetľovanie nepomáha pretože spustí ešte väčší amok a ani ma cez ten rev nepočuje. Minule sme boli von dokopy 10 minút lebo som už na ňu nemala nervy schytila som ju pod pazuchu a šla som s ňou domov. Do obchodu s ňou radšej vôbec ani nechodím. Neviem baby poraďte ako obmedziť ten rev ? Čo mám robiť aby už toľko nerevala? Mna už z nej hlava boli a desím sa každého ďalšieho dňa alebo ďalšej prechádzky vonku. Keď vidím ako iné deti pekne idu s mamami a dokonca za ruku 🙈 neviem či to je len nejaký druh vzdoru len mi nepíšte že to treba len vydržať lebo to sa naozaj nedá. Od rana do večera reve aj 1000 x. Za to že nedostane sladké vtedy keď ona povie. Za to že jej dávam na obed niečo iné ako by ona chcela. Za to že rozprávka už skončila a druha nepojde lebo takto by pri telke presedela pól dňa. Za to že vonku ideme do prava a nie do lava. Za to že nemôže ísť s cudzím dievcatkom domov. Za to že nemôže ísť s cudzím psikom domov. Atd.... mohla by som ešte pokračovať ale to len pre predstavu čo všetko sa tej mojej nepáči. Poviem vam že už som z nej unavená a nevladzem už psychicky.
Presne to chapem. Niektore dobre meienene rady tu proste nefunguju. Ani u nas maly nedosiahne to co chce a aj tak to bude robit dokola. Tiez keby som odisla a ignorovala ho a nechala ho na ulici, tak on ide opacnym smerom a veselo si vbehne pod auto, este mi zakyva a zasmeje sa. Tieto univerzalne rady mozno funguju doma alebo pri nejakej idealnej situacii, ale u nas vo vacsine pripadov nepouzitelne.
Vyzerá to takto? Nedovolila som mu piť ocot : )
Ale dosiahne že bude mať to čo chcela. Príklad že jej povolis ísť tam kde chcela alebo že ostanete dlhšie.
@moonlight1210 presne Tak. Snad si autorka Toto vezme k srdcu.
A hlavne sa prestat hanbit za dieta? To mu davas aky odkaz? Ja mam 2 deti a nikdy som sa nehanbila, s mladsim ma tieto place este cakaju. Este jedno dieta a budem studnica trpezlivosti😂😂😂. A ani som dieta nikdy neporovnavala s inymi, zato, ze ine neplace, nekrici, nekope, nedupe, neznamena, ze to dieta nemoze, ale proste say Citi inak.
A este jedna, a dolezita vec, 2 rocne nema Ani taku slovnu zasobu, aby vedelo vsetko vyjadrit
Ja mam 3,5 ročného...A tiež mal.obcas také záchvaty zúrivosti ze sa plieskal o sem...keď nedostal.co chcel...
Mne veľmi.pomohla nevychova.cz
Princip...dieťaťu nezakazujem zbytočne všetko, keď už mu dačo zakazem, vie ze je to vážne.
Keď sa hnevá, zastavím sa a zisťujem prečo sa hnevá. A až potom sa pripadne hnevám ja 😊
Väčšinou je to banalita (pre nás) ktorá sa dá vyriešiť za pol sekundy a decko je spokojne.
Robíme dohody - ale zmysluplne dohody a často on sám príde s riešením. Je to super.
Hysaky a vzdor ma už len veľmi zriedka...A väčšinou je to keď MNE sa nechce s ním nič riešiť 🤦♀️ a snažím sa ho "obalamutit".
A ešte pridávam...ze u nás je jedna krátka rozprávka na počítači večer...telku nemáme. A minimum cukru v jedle. Fakt minimum. A jedlo NIKDY nie je za odmenu. Akékoľvek.
@bykaterina nie nedosiahne čo chce opakujem už druhý krát...
@lucilaines áno presne asi mame rovnaké dieťa 😄 ale tak aspoň viem že niesom jediná
@ajka0207 prestal jacat asi v 3.5 tesne po 4 roku. Ale on bol neuveritelne uvrieskane dieta, takze to neber ako bernu mincu.
@dadka_bb @saluda ja tomu rozumiem tak, že bezhraničnú materskú lásku a snahu o porozumenie. Pre deti sme celý svet a na koho sa majú obrátiť keď je im ťažko? Véd oni nevrieskaju bez príčiny, aj keď nám sa to tak niekedy zdá. Len nevedia slovami vyjadriť čo ich trápi, alebo co im vadí. Ako tu už niekto spomenul, často ide o získanie pozornosti. A to je niečo na zamyslenie pre nás. Tu ma napadá ešte jedno rčenie - špinavá domácnosť, šťastná domácnosť. Možno aj to stojí za zváženie, lebo nie je pravda ze večným behanim, upratovaním a umývaním sa v podstate staráme o svoje deti. Ide len o náš pocit pohodlia. Dieťa chce mamu čo ho ľúbi aj keď je uvrieskane. Aj to prirovnanie zamestnanec a šéf sa mi páči. Netvrdím ze je to ľahké alebo ze toto dávam v každej situácii. Ale pochopiť ten princíp a snažiť sa, ak len raz z 10 sa podarí ho uplatniť, už je to obrovský prínos do vzťahu a duše dieťaťa.
@lucilaines mám už dvoch školákov a 2,5 ročného. A s tým najstarším to bol iný zahul, plakal od rána do večera pre všetko. Tak sme boli nútení to riešiť a prešli sme si naozaj kadecim, rôznymi postupmi, od capnutia, cez uplácania, vyjednávanie, krik....teraz si dovolím tvrdiť, že nič z toho nefunguje naozaj a ak to aj sčasti zafunguje, ďalší krok je riešenie následkov tých postupov. A moje dieťa dokázalo plakať aj kvôli tomu, že som ho nazvala lienka, pričom on bol už predsa 5 minút vo svojej hlave pavúk a ja som to nevedela. A o hodinu bol zase chrobák........ Plus kadečo ďalšie, vo sme riešili a stále riešime niečo nové.
Dopredu hovorit, co sa bude diat:
- Pojdeme na ihrisko a pojdeme cestou okolo obchodu
- dievcatko uz ide domov, ale my nemozeme ist s nou, ale mozno sa tu zajtra znova stretneme a budeme sa spolu hrat / to iste so psikom
- teraz ti nedam sladke, aby ta nebolelo brusko, ideme jest polievku - sladke si mozes dat ked sa zobudis
- este 3x sa smykni na smyklavke a pojdeme domov atd atd
vzdy ked sa da, daj jej moznost rozhodnut! Ked je ti to jedno ci pojdete dolava / dolava - chodte kadial chce ona. Rano ked je ta moznost, opytaj sa jej, co by si dala na obed, co budete varit... alebo den dopredu, alebo sa jej opytaj a povedz hmmm super napad, co keby sme sli spolu nakupit a uvarime si to niekedt tento tyzden, zajtra, pozajtra.. vzdy davaj na vyber VZDY Z MOZNOSTI, KTORE VYHOVUJU TEBE! tak je aj dieta spokojne aj mama. A fakt co najcastejsie ju nechaj rozhodovat vo veciach, ktore moze... nech si sama vyberie oblecenie, pripadne co chce na ranajky, kam chce ist na ihrisko a tak...
A ked chce revat tak nech... ja len poviem kludne si poplac ak ti to pomoze ale tentokrat rozhodujem ja
Skus na to kurz nevychovy. Nam pomohol.
My sme začali s tým, že sme prestali robiť nejaké chyby. Žiadne výchovné po zadku, keď sa zobudil s plačom a srnka netušila prečo plače, nepýtala som sa ho prečo plače, nezistovala som či je hladný, smädný, unavený, iba som pri ňom ostala, neprovokovala ho blbými otázkami, po ktorých plakal ešte viac. A keď sa trochu ukludnil, povedala som, že asi by si rád ešte chvíľu oddýchol. A z 1,5 hodinového záchvatu bol 20 minútový plač. Po pár razoch to prestalo úplne. V jeho 3,5 roku to bolo prvý krát, čo sa zobudil bez plaču. Takže sme boli nútení to riešiť. Pomohlo pochopenie, prijatie a rešpekt k jeho emociam. Ešte napíšem nedkor.
Možno by mohol pomôcť a povedať ns to niečo aj otec ? Či? Ako sa správa pri nom? Alebo keď ste spolu? Len taký nápad,keď už sa na nič extra neprišlo..
@silviazlat to je hlúposť 🤦♀️
Ja som sa dostala do stavu kedy sa sama seba pýtam a to ho mam akože bit nonstop každý deň.. Nepomáha.. Na niektoré deti proste nie.. A zatiaľ som neprišla na to co pomáha 🤷♀️
Prešla som si tým.. Prechádzam si tym...to len musí prejsť.. A vydržať..
Skúšam pekne, milo, pokojne. Skúšam nahnevane, zvýšený hlas, bitka.. Nefunguje..
Ma tak silné emócie a nevie co s nimi že najviac co pomáha je objať, aj to nie vždy..
Pomáha ponúknuť vec ktorú má rád.
Pomáha odpútať pozornosť..
Sém tam pomáha nevšímat si.
Pomaha zakričať. Raz.
Pomaha otočiť sa a idem si svoje..
Stále niečo iné pomáha 🤷♀️
@taga PRESNE TAK
@kittykat22 aj moja je riadne uvrieskana aa 3,5 este len bude mat, takze mam nadej 🙂
Aj mi sme si tým prešli so synom a spolu snami aj starý rodičia,ktorí chceli mať večer doma ticho a pohodu ale neskor aj oni zistili že sa to nedá zvládnuť...Do roka bolo všetko v poriadku a potom si začal uvedomovať že nieje sam a vyžadovať si všetku pozornosť na seba...mame ešte o 2 roky staršiu dcérku... Asi rok sme si tým prechádzali...pritom je to veľmi veselé dieťa a tak ako rástol a ďalej sa vyvíjal tak sa vyvíjala aj celá naša rodina,zlepšili sa nám vzťahy,komunikácia,jeho vzťahy so sestrou...od začiatku som ich učila že sa musia k sebe pekne správať,že si maju povedať prepáč objať a pohladiť...staršiu zase aby dávala na neho pozor aby sa snim hrala...samozrejme nie všetko bolo len takto hlavne keď sa museli podeliť stým druhým,čo je pre deti veľmi ťažké...naťahovanie sa s hračkami a celkovo so všetkým...radšej bežali doniesť 2 misky na chrumky ako papať z jednej🙂 No a ako sme to všetko vydržali? bolo toho dosť... záchvaty zlosti pre maličkosti,nemal rad nove zmeny,nove oblečenie dokonca ešte aj teraz ked sme obliekanie zmenili na trička a kraťasy ale prešlo ho to,musel sa stým jednoducho spolu s naším vysvetľovaním a dohováraním vyrovnať a tak aj so všetkým...stalo sa že sa hneval pre susedovu motorku a kričal na celu ulicu keď ju bolo treba vrátiť,no ked nepomohlo dohovaranie otočila som sa a nechala ho samého tam stáť,pomohlo to, hneď sa zbadal a aj ked splačom už nie takým ako predtým ale dal ručičku a išli sme domov... Ked sa hneval doma a nič nepomahalo prave naopak išlo to k horšiemu...často pomohla postielka,ked sa hnevaš ostaneš v nej vyplačeš sa a naozaj ked plakal menej spýtala som sa či by chcel už isť postiskala pritulila som ho a bolo dobre... samozrejme nesmie chýbať láska a pochopenie,pochvala keď niečo urobí dobre aby vedelo dieťa čo je to dobre a čo naopak je zlé...takto sa stal veľmi komunikatívnym rozumným dieťaťom...na chviľu sa naňho pozrieť nechať robotu a počuvať ho a najsť neake riešenie pre jeho tam a toto prave chcem ... Často ked sme boli von a ešte sa chcel hrať pripomenula som mu neaku inu aktivitu ktoru by sme mohli robiť doma...napríklad poď pustíme si krtka rozpravku alebo sa budeme hrať s autami,postavíme s kociek most, urobime kakao, pohľadame obľubený vankuš alebo macíka ...jednoducho to čo robil rad doma spolu s nami alebo aj sam... teraz ma 2 roky aj 4 mesiace...všetko opakuje po nas a aj po svojej sestre,všetko chce robiť sam ale aj pomáhať ked niečo robime...so sestrou sa maju veľmi radi ale napriek tomu sa denne o niečo popriečia takže je to tak nikdy to nieje ideálne...pri deťoch musíš stále niečo riešiť,hľadať riešenia,stále vychovávať ale aj pochvaliť počuvať dieťa objať a učiť dobrým veciam...držím všetkym palce a takisto čakam až stoho dufam vyrastie🙂
Nie vždy je to len výchovou. Niekedy ano, samozrejme, ale niekedy za to deti nemôžu. Cítia tenziu a nevedia si s tým poradiť. Ja svojim deťom dávam doplnky výživy a výsledky mám viac než dobré. Nebudem to tu podrobne rozpisovať, ak nieko chce, osobne napíšem 🙂
@valerya akože vďaka nejakej doplnkovej výžive sa prestali rozdrapovat?
Rozdrapovať?
@evkakozickova u nás to isté, lenže on vstáva 6:30 a ide spať 22hod. Na obed nespí, jeho sa nedá uspať. Len v aute zaspí a to stačí 15 minút a ide spať po polnoci. A len rev a rev, za všetko. A bije, hryzie a škriabe 🤦♀️ je to s ním niekedy totálne psycho
@valerya áno
Kravina nie každé dieťa reve, môj trojročný nereve a nereval vôbec, občas trošku mrnčal. Za taký cirkus by môj syn dostal výchovnú aby mal dôvod revat a vybavená vec. Ako si naučíš tak máš. Keď je dieťa v amoku vysvetľovanie nezaberá. Najlepšia je výchovná, a ešte lepšie zrkadlenie jej správania. Začni tak vrieskať napr. keď je ona kľudná a zrazu sa ti akože niečo znepáči a predved vystúpenie aké robí zvyčajne ona. To tiež veľmi dobre zaberá. Hlavne nerozmaznavat lebo to je problem dnešnej výchovy. Ak je inak zdravá tak je to chyba vo výchove, dieťa a tebou zametá lebo vie že keď bude vystrajat zvyčajne dostane čo chce.
@dollyzv skúsila som:potvrdzujem!