Ako zvládnuť agresívne dieťa so záchvatmi plaču?
Ahojte.
Mám v úzkom okolí deti s malým vekovým odstupom (4r, 3r, 2X 19mesiacov). Možem povedať, že každé je jedinečné. Najviac pozornosti si však “vynucuje” chlapec (3r), ktorý si zvykol trhať ostatným hračku z rúk v momente ako sa hračky niekto dotkne. On o tie veci vačšinou záujem ani nemá, v momente ako sa takto hračky “zmocní” ju odvlečie z dosahu druhého dieťaťa, hodí na zem a za sekundu sa hrá s niečím iným.
Rodičia sa mu snažia vysvetliť, že má chvíľu počkať, no vždy, naozaj vždy sa malý začne urážať, je agresívny na dieťa aj rodičov, kričí a plače... Tí sú z toho nešťastní, kedže teraz im pribudne už tretí detský člen posádky a z toho mála času, v ktorom mohli správanie chlapca riešiť si zase ukrojí niekto další.
Ja som v podstate pre deti stále cudzia, takže majú predomnou akýsi ostych. Naposledy boli na návšteve u nás a ako obyčajne, situácia sa stupňovala. Začalo sa to štandardne hračkami následne však dospelý vytiahli fotoalbumy. Aby sa dvaja najstarší nehádali, tiež dostali po albume. Problém ale nastal, keď chlapec začal vytrhávať fotky z albumu. Bolo očividné, že ho to nezaujíma no v momente ako som ho upozornila, že fotku tam má nechať a podať mi ju, s jedom ju hodil smerom ku mne. Na to ho zase upozornil jeho otec, že také niečo nieje v poriadku. Kedže je to “štandard” jeho výstupov, sledovala som situáciu ďalej. Ako som predpokladala, začalo sa to zhoršovať. Domáhal sa otvorenia vianočného darčeka, ktorý dostala jeho mladšia sestra. Po niekoľko minútovom kriku s plači, mu otec nakoniec ustúpil a vybral pár plastelín zo sady. V momente ako malý dosiahol čo chcel, hodil plastelinu na zem. Kedže máme malého psa (malého vzrastu), ktorý všetko zo zeme zožerie, môj partner malého upozornil aby plastelinu zo zeme vzal a išiel sa hrať za stôl. Ten ho odignoroval a utekal sa hrať inde. Medzitým ju teda partner išiel zdvihnúť sám. Maly dobehol, vytrhol mu ju z rúk, dal zase na zem a skúsil oponovať tým, že jeho tatino mu prikázal ju tam nechať. Na to ma už prechádzala trpezlivosť, tak som plastelinu vzala ja, že sa idem jeho oca spýtať. Uložila som ju nazad do balenia, vrátila sa do obývačky a povedala malému, že klamať sa nemá. Ten nieje zvyknutý na nejaký “odpor” od dospelých, takže sa v momente odul so slzami v očiach. Nebolo mi to síce príjemné ale napočudovanie sa histericky nezorplakal, ako to má vo zvyku, predýchal a letel sa zase hrať.
Neskôr sa všetky deti začali hrať s našim psom. Lietali, jašili sa, smiali, no keď keď mal už pes dosť a ľahol si pred nás na koberec, tento chlapec mu začal robiť zle. Náš pes sa nevedel brániť snažil sa ukryť pod konferenčný stolík. Keď som videla ako tam maly za ním lezie, tuhla mi krv v žilách lebo som videla, že pes má dosť. Upozornila som teda malého, že psík je unavený a nech ho chvíľku nechá tak a potom budu pokračovať. Na to chlapec reagoval tak, že kópii a dákej sa snažil psa pod stolom kopnúť. V tom momente, kedže som si naozaj nebola istá ako pes zareaguje som chlapcovi rázne povedala, aby prestal, lebo ak toho psa ešte raz kopne, tak ho kopnem ja. Vtedy nastalo v miestnosti hrobové ticho. Nikto odomňa nečakal takúto reakciu, dokonca ani ja nie. Chlapec však reagoval ako pri predošlom zahriaknutí. Ofučaný, chcelo sa mu plakať ale neplakal, odišiel z izby. Mne z toho bolo samozrejme trápne... ale fungovalo to. A na toho malého rodičia skúsili už snáď všetko. Večer ale pokračoval tak, že keď napchal nášho psa medzi gauč a kreslo a zabarikádoval ho vankúšmi, ja som už na to nevládala nejak reagovať a dohovárali mu ostatní. Bezúspešne.
Pýtam sa teda, ako toto jeho správanie efektívne riešiť? Ja sa teda v úlohe zlého policajta necítim dobre no zároveň sa to ukázalo ako účinné. Ako som už pisala. Ja som pozorovateľ, tretia osoba. S deťmi sa obyčajne hrám a keď sú nespratné len sledujem ako to riešia ich rodičia. Nebudem klamať, mám kvôli svojej reakcii poriadne výčitky svedomia. Čoskoro budem sama už mamou a desím sa predstavy, že by som takto reagovala aj pri svojom dieťati.
Zároveň však nechcem, aby bolo týmto chlapcom šikanované, ako sú všetci dookola...
Ako teda pomôcť tomu chlapcovi a aj nám, dospelákom?
Stretli ste sa s niečim podobným?
@elizuella Lenže mne to príde na jednej strane brutálne a ak to (nedajbože) spravím ešte raz, bojím sa, že ma ostatní ukameňujú. Môj priateľ mi napríklad potom povedal, že to bolo cez čiaru ( síce som povedala, že radšej si vytrpím 5minut šoku/odúvania sa ako večer na pohotovosti s pohryzením), mala som zlý vnútorný pocit.
@katetuc Problém je podľa mna že decko nieje zvyknuté na odpor od dospelých a teda od ostatných tak si dovoľuje aj to, čo je cez čiaru. Ako bolo zvyknuté evidetne 😂😂
A za mna ? - tvoja reakcia je veľmi podobná tomu, ako by som sa zachovala ja.
Ahoj, no, ja nie som ziadny odbornik na vychovu a podobne. Ale mne sa paci to, ze to decko sa iba odulo a ze respektovalo hranicu. A ano, lepsie je ked to skonci takto, ako decko dohryzene od psa. To je zodpovednost rodica, dospeleho, vyhnut sa tragedii a nie koser jemne spravanie. A este teraz v korona dobe sa trepat s deckom na pohotovost je problem a nie odute okriknute decko. Ten pes ho aj do tvare mohol uhryznut a podobne, nasledky na cely zivot a trauma a dozivotny strach zo psov. Akoze malujem certa na stenu ale nie davno som citala clanok o tom, ako mierumilovny pitbul zabil dieta hryznutim do krku, alebo ako decko spadlo do vriaceho gulasu. Ja by som ta povzbudila, len tak dalej, nech maly zisti aj kde konci jeho pozadovacnost.
@elizuella my sme cez sviatky riešili aj dieťa popalene horúcou kávou.
@malinoismum 😳 uff...dúfam, že to nebolo vážne.
@katetuc prečítala som iba prvú vetu nástup do škôlky a bude iné dieťa casom. X deti sa nerado delilo o hráčky ale v kolektíve pochopí ma iba 3
Ak to citam, tak v rodine su styri deti pod 4 roky a on je stredne dieta? No chudak dieta v tejto situacii. Pozornosti ma urcite pramalo, hlavne ak su najmladsie dvojcata, starsim bratom ako 1,5 rocny uz, takze nikdy nemal rodicov len pre seba, ze rebeluje je normalna reakcia, uz len s titulu, ze aspon potom sa mi niekto venuje... Neviem, ako to poriadne riesit, idealne cas pre kazde dieta osobitne, ale v tej konstelacii nerealne. Pre toto sme mali medzi detmi vacsie vekove rozostupy, nebolo by to fer. Dufam, ze mu skolka pomoze a da trochu vlastneho priestoru.
@kristina2015 on do škôlky už chodiť začal. Lenže napriek tomu, že je živel a cpe sa hlinou a všetkým možným, ukázalo sa, že jeho imunita taký kolektív nezvláda a dokopy bol v škôlke asi 2 týždne ( ak vôbec). Keď som to riešila s jeho mamou, vravela, že sa mu paradoxne v škôlke páči, dokonca nám aj rozprával, čo tam robili a bol z toho paf. Sú tam totiž iné “kádre”, čo dajú zabrať ešte viac ako on. A to ma desí, lebo to, čoho bývame svedkami je šialené. On vie byť tak prítulný, vníma strašne veľa, ale v sekunde má cvak a spustí sa kalamita.
@anjelicek26 sú traja, on je najstarší a má dve malé sestry (19mesiacov a druha je novorodenec). Ale máš pravdu, s tou pozornosťou je to ťažké... 4 ročná a jeden 19mesačný sú sesternica a bratranec.
@katetuc Mne dieťa chodilo prvym rokom presne tak dlho ako toto ako tak sa to zlepšilo a bac korona ver že kolektív urobí veľa . Aby ešte tak nebolo že v škôlke ho budú chváliť a doma bude čertík. Úplne normálne dieťa v 3 veku plus ak má súrodencov a o vsetko musí bojovať. Ak sa robia rozdiely tu to je...podľa mňa normálne dieťa. Celkom ma štve že sa zaujala iba pozornosť na tohoto chlapca . Pritom v mojich očiach je uplne ok.
Pre mňa je takáto výchova sci fi, ty si v tvojej domácnosti trvaj na svojich pravidlách, dobre robíš. A rodičom len veľa šťastia.
@kristina2015 naňho sa každý snaží milo. Babka, dedko, krstný rodičia, rodičia, každý je naňho ako med, vymýšľajú mu aktivity, ale to ho drží chvíľku a zase sa všetko začne od začiatku. Keby bol v škôlke dobrý ja by som bola už len kvôli jeho rodičom veľmi rada ( každý z nás by bol), lebo oni sú v takej situácii, že stále počúvajú len o ňom ( to robí, hento robí, tak sa sprava) a pritom to nieje tak, že by sa nesnažili... Lenže malý to ošéfuje.
Tu by mali zakročit hlavne rodičia. A vôbec si mu nič hrozne nepovedala nemusíš sa báť. Skôr sa mali hanbiť rodičia. Malému zjavne chýbajú hranice a keď mu ich dáš od začiatku , zvykne si pri tebe na ne. Bohužiaľ len pri tebe a rodičom bude skákať po hlave aj naďalej.
@katetuc chudák chlapec. Cíti málo lásky, pozornosti, cíti sa byť iný a cíti, že ľudia ho majú "menej radi" za to všetko co robí. Ale má iba 3r a v tom veku sa ešte nevie ovládať, nevie si pomôcť. Treba mu dat fyzicky hranicu, nie trestať, nie urážať. Napr pridržať ho tak, aby na psíka nedociahol, bez výčitiek. Alebo plastelínu mu nedať a potom s láskou vyčkať jeho hystericky záchvat že nedostal co chcel, byť tam pre neho. Striehnuť aby neublížil iným deťom a fyzicky mu v tom zabrániť, ale nevycitat mu to toľko, lebo ten impulz nie je jeho vedomý.
@katetuc takychto je fakt vela 3 rocnych deti a o rok spravia taky pokrok, ze si povies, ze wow. Daj tomu cas, ono vychova robi vela, ja mam styri deti, problemy boli len s jednym, hypermobilne hluche dieta s poruchami pamate a pozornosti, no darcek proste. Co on jacal, nervoval, ignoroval uf... do 3,5 roka dve slova... cele zle no... dnes sa na tom smejem, stale nie sme za vodou, ale povahovo je ako med, empaticky, vnimavy, kontaktny a hlavne DOBRY chlapec. Pokial clovek vysvetluje, vychovava a zije dietatu dobrym prikladom, skor-neskor sa to utrasie a skolka a kolektiv pomoze.
@katetuc Treba odpozorovať čo ho baví naj ...ak má veľa energie čo najviac vonku šport a podobne . Ak ho stále okrikuju a vstiepuju mu že je zly lepší nebude. Trebárs príklad daj hračku bratovi jasné že sa hodí o zem. A stále ich bude brať. Podľa mňa sa mu dostáva menej lásky ako tým ostatným 2 a on to takto dáva najavo . Už povedala mamina napr menšiemu daj 3 ročnému? Nastala takáto situácia obrátená ?V škôlke neexistuje lepší horší každý jeden ma rovnaký štart a rovnaké povinnosti ver že tam problémy nebudú . Aspoň si myslím
@kristina2015 ak sa pýtaš, či jemu niekto berie hračku... keď to najmenší skúsia, on im ju vytrhne späť, začne revať-kričať, do toho zasiahnu obvykle rodičia a vysvetlia tým krpcom, že teraz sa s ňou hrá on a treba počkať. Oni si dajú povedať, zabavia sa inak... On na ich mieste vyvádza až kým nedosiahne svoje.
@katetuc ano, a na návštevách je to určite ťažšie mu dat nejakú disciplínu, určite sa chcú vyhnúť hysterickym záchvatom a pod. Tak radšej pre kľud mu dajú čo chce :D ale on si chudák tie hranice vyslovene pýta. Hranice a lásku.Nie výčitky a nervy. On chce kľudných vyrovnaných rodičov ktorí ho príjmu nezávisle od situácie a bude svoje výtržnosti opakovať až kým to nedostane.
@katetuc No vidíš najmenší skúša vyckaj keď podrastie a emočne dozreje . Normálna súrodenecka rivalita . Ja by som pristupovala k deťom rovnako či staršie menšie každé jedno je moje asi takto by som na to išla ja. Aby sa tie deti aj skutočne ľúbili či v dectve aj dospelosti
@katetuc necitala som diskusiu, ale obdivujem tvoju trpezlivost. Ja by som zasiahla uz pri tych fotografiach a to velmi razne a bolo by mi srdecne jedno, kto sa urazi. Ak je dieta len nevychovane a snazi sa na seba upozornovat, tak by som rodicom povedala, ze je zvrchovany cas mu nadstavit pevne hranice aj za cenu kriku a placu. Ak to nedokazu, smer detsky psycholog. Ten by mozno odhalil aj nejaku poruchu, ktoru mozno dieta ma a tym, ze to rodicia neriesia, tak mu ublizuju, lebo chlapec evidentne nie je stastny, ked takto reaguje. Tvoja reakcia mozno bola neadekvatna, na druhej strane rodicom ukazala, ze sa nemusia slepo podriadovat svojmu dietatu. Mozno by som im este pri odchode povedala, ze u vas budy odteraz platit prisne pravidla a to pre vsetky ich deti.
@elizabet173 O psychológovi som sa zmienila tiež, hoci sa musím priznať, že v minulosti som sa z toho smiala, lebo mi prišlo nereálne aby niekto riešil 2-3 ročné dušičky. Teraz ale vidím, že deti naozaj vnímajú viac ako som si myslela. Prešiel rok, všetko sa ešte viac zhoršilo a sama som opätovne tú tému jemne nadhodila. Najmä preto, lebo teraz keď je v dome novorodeniatko to bude extrém. S tým všetci rátame.
@katetuc podlanmna nie je v poriadku vyhrazat sa decku nasilim, lebo tym mu len ukazujes, ze sa takto riesia problemy. Nie som zastanca toho, ze dieta nemoze dostat po zadku, ale urcite nie dieta niekoho ineho, toto maju riesit rodicia. Ty si mala zobrat psa a zavriet ho do inej miestnosti, ked ho otravoval. Rodicom porad, ak na to neprisli sami, ze ked maly na navsteve zacne robit sceny, nech honupozornia, ze pri dalsom opakovani sa ide domov. A samozrejme nech to aj dodrzia, ked sa to zopakuje.
@katetuc koľko máš deti? Odchovaných ?
@katetuc mohli to predsa riesit, kym sa novorodeniatko narodilo. Ak nevedeli ako, su odbornici. To dieta svojim spravanim puta na seba pozornost, ale zaroven to moze byt volanim o pomoc. Pyta si hranice, ktore by vniesli do jeho zivota pokoj a system. Nemyslim si, ze to skolka vyriesi, velmi rychlo pochopi, ze tam platia pravidla a doma nie. V kazdom pripade by to chcelo psychologa, aby rodicov naucil, ako s dietatom narabat. Potrebuje pevne hranice, ktore budu platit aj na navstevach, vsade a zaroven more lasky
@lindusss2016 Presne toto si vravím. Že to bola z mojej strany vyhrážka... Oni to aj používajú, že ešte raz, ideme domov. Niekedy to aj splnia, inokedy by však z návštevy odišli hneď ako prišli, ak mi rozumieš. A to je tiež tak, že či zostanú či odídu, maly dosiahne svoje, lebo úprimne, dospelý a najmä rodičia sa občas potrebujú socializovať a vymaniť sa trochu z toho nekonečného kolotoča plienok a kriku. Ja nie som jeho mama a je mi kvôli tomu zle 🤯
@lindusss2016 tiez by som to riesila tak, ako pises, upozornila rodicov, ze ak dieta neprestane, bude lepsie, ak odidu, ale myslim, ze ta reakcia bola dosledkom toho, ze sa rodicia len prizerali ako nesvojpravni a ze to bolo povedane ciastocne v afekte a ciastocne zo strachu, aby pes dieta nepohryzol. Neospravedlnujem to, ale kazda z nas myslim obcas pri detoch vo vypatej situacii zareagovala neadekvatne
... ja len čakám ktorá sa do autorky pusti iba kvôli tomu že ona osobne nema deti 🙂
@kristina2015 hore píše, že ziadne. Ale je v očakávaní- ale myslím že to s týmto nema absolútne nič spoločne, ...
presne tak mu pomoct ako si mu pomohla ty. Ja nevidim iny sposob.