Ako zvládnuť agresívne dieťa so záchvatmi plaču?
Ahojte.
Mám v úzkom okolí deti s malým vekovým odstupom (4r, 3r, 2X 19mesiacov). Možem povedať, že každé je jedinečné. Najviac pozornosti si však “vynucuje” chlapec (3r), ktorý si zvykol trhať ostatným hračku z rúk v momente ako sa hračky niekto dotkne. On o tie veci vačšinou záujem ani nemá, v momente ako sa takto hračky “zmocní” ju odvlečie z dosahu druhého dieťaťa, hodí na zem a za sekundu sa hrá s niečím iným.
Rodičia sa mu snažia vysvetliť, že má chvíľu počkať, no vždy, naozaj vždy sa malý začne urážať, je agresívny na dieťa aj rodičov, kričí a plače... Tí sú z toho nešťastní, kedže teraz im pribudne už tretí detský člen posádky a z toho mála času, v ktorom mohli správanie chlapca riešiť si zase ukrojí niekto další.
Ja som v podstate pre deti stále cudzia, takže majú predomnou akýsi ostych. Naposledy boli na návšteve u nás a ako obyčajne, situácia sa stupňovala. Začalo sa to štandardne hračkami následne však dospelý vytiahli fotoalbumy. Aby sa dvaja najstarší nehádali, tiež dostali po albume. Problém ale nastal, keď chlapec začal vytrhávať fotky z albumu. Bolo očividné, že ho to nezaujíma no v momente ako som ho upozornila, že fotku tam má nechať a podať mi ju, s jedom ju hodil smerom ku mne. Na to ho zase upozornil jeho otec, že také niečo nieje v poriadku. Kedže je to “štandard” jeho výstupov, sledovala som situáciu ďalej. Ako som predpokladala, začalo sa to zhoršovať. Domáhal sa otvorenia vianočného darčeka, ktorý dostala jeho mladšia sestra. Po niekoľko minútovom kriku s plači, mu otec nakoniec ustúpil a vybral pár plastelín zo sady. V momente ako malý dosiahol čo chcel, hodil plastelinu na zem. Kedže máme malého psa (malého vzrastu), ktorý všetko zo zeme zožerie, môj partner malého upozornil aby plastelinu zo zeme vzal a išiel sa hrať za stôl. Ten ho odignoroval a utekal sa hrať inde. Medzitým ju teda partner išiel zdvihnúť sám. Maly dobehol, vytrhol mu ju z rúk, dal zase na zem a skúsil oponovať tým, že jeho tatino mu prikázal ju tam nechať. Na to ma už prechádzala trpezlivosť, tak som plastelinu vzala ja, že sa idem jeho oca spýtať. Uložila som ju nazad do balenia, vrátila sa do obývačky a povedala malému, že klamať sa nemá. Ten nieje zvyknutý na nejaký “odpor” od dospelých, takže sa v momente odul so slzami v očiach. Nebolo mi to síce príjemné ale napočudovanie sa histericky nezorplakal, ako to má vo zvyku, predýchal a letel sa zase hrať.
Neskôr sa všetky deti začali hrať s našim psom. Lietali, jašili sa, smiali, no keď keď mal už pes dosť a ľahol si pred nás na koberec, tento chlapec mu začal robiť zle. Náš pes sa nevedel brániť snažil sa ukryť pod konferenčný stolík. Keď som videla ako tam maly za ním lezie, tuhla mi krv v žilách lebo som videla, že pes má dosť. Upozornila som teda malého, že psík je unavený a nech ho chvíľku nechá tak a potom budu pokračovať. Na to chlapec reagoval tak, že kópii a dákej sa snažil psa pod stolom kopnúť. V tom momente, kedže som si naozaj nebola istá ako pes zareaguje som chlapcovi rázne povedala, aby prestal, lebo ak toho psa ešte raz kopne, tak ho kopnem ja. Vtedy nastalo v miestnosti hrobové ticho. Nikto odomňa nečakal takúto reakciu, dokonca ani ja nie. Chlapec však reagoval ako pri predošlom zahriaknutí. Ofučaný, chcelo sa mu plakať ale neplakal, odišiel z izby. Mne z toho bolo samozrejme trápne... ale fungovalo to. A na toho malého rodičia skúsili už snáď všetko. Večer ale pokračoval tak, že keď napchal nášho psa medzi gauč a kreslo a zabarikádoval ho vankúšmi, ja som už na to nevládala nejak reagovať a dohovárali mu ostatní. Bezúspešne.
Pýtam sa teda, ako toto jeho správanie efektívne riešiť? Ja sa teda v úlohe zlého policajta necítim dobre no zároveň sa to ukázalo ako účinné. Ako som už pisala. Ja som pozorovateľ, tretia osoba. S deťmi sa obyčajne hrám a keď sú nespratné len sledujem ako to riešia ich rodičia. Nebudem klamať, mám kvôli svojej reakcii poriadne výčitky svedomia. Čoskoro budem sama už mamou a desím sa predstavy, že by som takto reagovala aj pri svojom dieťati.
Zároveň však nechcem, aby bolo týmto chlapcom šikanované, ako sú všetci dookola...
Ako teda pomôcť tomu chlapcovi a aj nám, dospelákom?
Stretli ste sa s niečim podobným?
@malinoismum Ale podľa mňa ma a dosť . Kým si neprejde vývinom ako dieťa dozrieva v jednotlivom veku . Podľa mňa super kombinácia kamarátka bezdetná a malý 3 r satan ale nejdem sa ja už rozčuľovať chudák chlapec áno áno nie je normálny treba rovno ku psychiatrovi . Príjemnú debatu. Ja radšej idem nejdem si dvíhať tlak zavčas rána .
@malinoismum to je v pohode, lebo s tým rátam, že (zatiaľ) ako bezdetná to naozaj možem vidieť ako jednoduchú matematiku a pritom je pre mňa nad-téma. Dokonca som kvôli tomu malému začala študovať Montessori prístupy 😅 lebo ich mám všetkých rada, aj toho šintra, len ma ničí to nekonečné zúfalstvo čo cíti každý z nás, keď sa to deje.
Kedy sa to vo svete tak strašne posralo, ze rodičia sú otrokmi svojich detí? 🤷♀️🤦♀️🙄
@katetuc Nemyslela som to v zlom...
@kristina2015 Ja viem, to je úplne OK. Už som si celu tu situáciu premietla z každej strany, z každého uhla pohľadu, neboj. 😃 A aj tak si na konci sebaanalyzy poviem, že mi tiež na okamih preplo.
@kristina2015 zena nemusi mat dieta, aby vedela ake spravanie je ok, a ake uz cez. Je more bezdetnych opatrovateliek deti, ktore to s nimi zvladaju ovela lepsie, ako rodicia. Len na okraj - nie som bezdetna
@zoeazari Mňa keď priateľ potom “pokarhal” som mu povedala ( ako hrdinka ešte), že hádam nebudem 3ročného dookola o niečo prosiť, keď on sa jednoducho postaví, povie, že chce vodu a všetci sa majú poskladať. A aj keď viem, že moje dieťa to somnou nebude mať ľahké, byť bachar na iné dieťa je iný level.
Hlavne nereflektuj vsetky svoje buduce rodicovske schopnosti do jednej situacie s cudzim dietatom ;) Matkou sa zena stava az porodom a dieta nejake tie velke naroky na zaciatku nema, vsetko prijde doslova - zo dna na den, s roka na rok, nove vyzvy a nove hranice. Vobec by som nerozpitvavala nejaku navstevu a situacie pocas nej. Pri vlastnom dietati clovek vie, ako reagovat zo skusenosti.
podľa mňa si reagovala správne, psovi sa nesmie ubližovať a malý musí mať hranice, chybu urobili jeho rodičia
@elizabet173 Áno ale také opatrovateľky majú za sebou nejaké vzdelanie čo sa takých deti týka
ak to rodičia nebudú riešiť (vymedziť hranice a nájsť si čas aj na toto dieťa) predstav si čo z neho bude v puberte, kto ho zvládne potom, mala som tú česť stretnúť podobné dieťa, mal 7 rokov a terorizoval celú triedu aj pedagógov
@katetuc Ospravedlňujem sa nemyslela som to ozaj v zlom ešte nevieš sama akých certikoch ti život prinesie 😁 ale prajem čo najmenších 😁čo sa týka lásky ku zvieratám to treba hneď zakročit schvalujem buď to dieťa v sebe má alebo ho to treba naučiť
@kristina2015 ja stále vravím, že mne naša malá oplatí každú čertovinu 😂 a fakt tomu verím. Mne môj oco tiež často taký hotový zo života hovoril, že či musím robiť všetko čo robil on, že ako sa má na mňa vôbec hnevať keď som cez kopirak. 😬 Napríklad aj s tým psom to je tak, že u nás doma bol pes vždy vonku, strážny, žiadny maznák, takže ja som tak ako dieťa psa aj vnímala. S odstupom a rešpektom. Až pri partnerovi a jeho rodine som videla, že to funguje aj inak, ale stále to mám fixnuté tak ako som bola naučená. Napr. Ten malý, oni majú veľkého psa a ten hoci ho ide za plotom roztrhnúť je pri tom chlapcovi stelesnením pokoja s kľudu. On ho ťahá za všetko asi, objíma okolo krku, váľa sa po ňom a ten pes ani brvou nehne.
@katetuc pre.mna to ma viacero rovin. Poviem otvorene ze pre mna tvoja reakcia bola cez ciaru, no zaroven ocenujem ze to vobec riesis. Je vsak pravdou, ze za psika si bola zodpovedna ty takze aj toto bolo lepsie ako nic. Priznam sa ze mne tam trosku chyba vysvetlovanie - aby aj chlapec chapal preco treba spratat plastelinu, nekopat..aspon tak som to precitala.
Myslim ze chlapec potrebuje viac pozornosti a pevne hranice. Ako na to su viacere sposoby - knihy, webinare, videa, kurzy - aj online napr. NEVYCHOVA. Ak maju rodicia pocit ze to takto nefunguje tak potom ozaj psycholog - ale nie pre neho , hlavne pre nich ;) Napr chapem ze aj oni sa chcu socializovat a neodist lenze tymto sa to potom cele len natahuje. Ak by nejaky cas nepopustili tak z tych navstev tak casto odchadzat nebudu musiet. Pripadne sa mu tym aspon nevyhrazat ked viem ze to neviem/nechcem splnit. Dosledost vo vychove je velmi tazka.
Je uzasne ako im chces vsetkym pomoct, ze ti na tom zalezi ale musia to v prvom rade riesit rodicia.
Takto... tvoja reakcia sice nebola ako z ucebnice o spravnej citlivej vychove.. napriek tomu si myslim ze este to bolo OK, aj vzhladom na neochotu rodicov sa k tomu ako sa sprava ich dieta, aktivne postavit.
to ze ta to trapi a empaticky to rozoberas je urcite dobry zaklad ze budes dobrou mamou, ci aj tetou svojim malickym pribuznym...
K chlapcekovi, ma 3 roky , vyzera byt zdravy a povedzme si v podstate je to bezne normalne vzdorovite dieta, ano 3 rocne deti su bezne naladove, skupe, agresivne, nespolupracujuce. Ja som si tym presla 4 x, v roznej intenzite.
Co ale vidim ako chybu, ci nespravny postoj, to ze rodicia z chlapceka robia chudacika a ustupuju mu v mene nejakeho "ohladu" na jeho ziarlivost, ci vymahanie pozornosti. Ludia v minulosti mali bezne takto vela deti tesne po sebe. Dieta nie je chudak preto ze ma mladsich surodencov, ani preto ze je stredny ani preto ze je najmladsi. Kazdy sa narodime v nejakej konstelacii, taky je zivot, kazdy ma svoje postavenie a kompetencie.
Chlapcovi chybaju ani nie tak pozornost ako prave dovera rodicov, ze veci zvladne. Rozmaznavanim okolia, ustupkami, prehanymi pozornostami a laskavostami od inych pribuznych mu davaju najavo...ano ty si extra chudacik, ty nemas pozornost lebo mas mladsie sestricky, ty to nezvladas, nevies. Zaujimave, ze mladsim detickam 19 mesacnym tu doveru a kompetencie davaju. ucia ich a doveruju, ze zvladnu nechat inemu veci ci hracku, ucia ich ovladat zlost a frustraciu.
Preto ma chlapec zlost, kazde dieta tuzi sa zavdacit dobrym spravanim, tuzi byt ocenene a mat doveru rodicov a inych dospelych vo svoje schopnosti. To je aj ten dovod preco teba respektuje napriek nejakym chybnym postupom. Ty jedina mu davas doveru, ze on ma predsa uz tri roky a ma vediet ze do psika sa nekope alebo veci sa neberu a netrhaju. Ostatni mu neveria, robia z neho nekompetentneho , batola, co mu treba vsetko dovolit, lebo bude plackat... No bodaj by neprovokoval a nemal zlost.
@katetuc tvoja reakcia podla mna nebola brutalna, bola primerana. Reakcie okolia a jeho rodicov su podla mna prislabe. To ze sa mu sice vyhrazaju, ale aj tak to nesplnia,teda on vie, ze bude vyvadzat 9z10razov sa nic nestane. TO ze sa nechaju ukacat, lebo chudacik zacne plakat a vyvadzat.. je podla mna cez. To ze plastelinu si mala riesit ty a neriesil to otec, ktory mu ju dal, je tiez len a len na nich. Mna mala raz udrela v amoku, dostala jednu späť a veru nikdy viac sa to neopakovalo. Zaujimave. Mozno si aj tento chlapec (kedze odisiel), spojil to.. ze kopnem psa, kopnu aj mna a doslo mu, ze to "boli" a nie je to sranda. A minimlane si ho ochranila od urazu, pretoze keby siel ublizovat nejakemu vacsiemu psovi a kopol ho, tak to nemusi skoncit dobre... Skusa a skusa co bude mat dovolene. A vobec to nemusi byt vazne, dolezite je ako to bude postupovat (hracky nechce dat kazde druhe dieta)... moze to byt len nejaky novy vyvojovy stupen, kde to dieta ani samo nevie co chce, skusa, este aj nejake sté obdobie vzdoru atd (ja som sa tymto ukludnovala, ked mala prisla a aj teraz pride k nejakej zmene spravania.. ze to je zase daake "stadium" a cakam kym to nejak prebojujeme), hlavne je mat pevne hranice odkial pokial.. vychova proste musi byt. KEd si predstavis, ze ja som 3ročnú mohla zobrat aj do nobl restiky a dokazala sa najest, spravat a slusne sediet a predstavis si tohto chlapceka, tak priepastny rozdiel, ze? Netreba sa teda bat, kedze budes mamina, ze by si toto MUSELA riesit, elbo nie je to pravidlo. Nie kazde dieta toto robi.
A vies co? Nakoniec aj tomuto chlapcovi pomoze postupne kolektiv, bez pritomnosti ocka a maminky, ktori ho budu zachranovat. Vobec nie je nutne sa tym extra zaoberat, myslim, ze ani psycholog. SU proste taketo typy deti.. mali sme jedno v jasliach, takto "terorizoval deti", ucitelky ale menej, okolo 3 roku (boli jasne do 3,5r max) az zacal hryzt, kopat, ked sa uz deti postavili na odpor... cize sem tam niekto prisiel s modrinou, hryzancom (inak aj tu takato tema bola, pisla som to aj tam, o bitkaroch medzi detmi) a jedneho dna mu to moja dcera vratila, uhryzla ho do ruky.. a uz nikdy viac sme o taktomto konflikte nepoculi, vraj normalne ostal sokovany (moja boal vzdy taka slusna, bojazliva, bezne ju otlkal, alebo napr. na ihrisku jej jedno dieta poskriabalo tvar, mamicka sa rehnila.. no ako mala som dost, ale to je ina tema..., takze som ju naucila, ake pozicias - take vrat, toto bolo fakt prvy a asi aj posledny krat co to pouzila).
Detto mame znamu-dievcatko, urevane, rozmaznane, vsetko ona chce, hlucne... proste cely svet len okolo nej a ten typ, ze hned je jej vsade plno, cela spolocnost musi mat oci na nej a plnit jej zelania od vody, po cokoladu, kazdu sekundu daco. Drama kvoli trampoline, drama kvoli tomu, ze volala deti k nim a o 5 minut uz chcela aby odisli alebo proste z nicoho nic zacala revat a hned okolo nej cely svet skakal a detektivna praca, ze niekto jej nieco urcite urobil a obvinovanie a zazeranieod rodicov... pomohlo jedine razne, nepaci sa ti? nechces pockat kym doskace skupina v trampoline? mozes ist domov... NEchces sa hrat, ok.. odchadzame a odisli sme. Bolo mi fuk ako sa citi, lebo aj na city svojho dietata a inych deti musim mysliet a nie ich nechat stresovat revom daakeho rozmaznaca a este im ukazovat, ze aha, ked budete takto vyvadzat, dostanete co chcete. A uz vobec nie na jej mamu, ktora mala snahu skupinu deti vyhodit od aktivity co robia, aby sa jej draha mohla tomu 3 sekundy povenovat a potom si vymyslela nieco ine. Ono sa to stuponovalo, dostala sa vraj az do takych amokovych stavov, ze odpadavala, proste doslova sa rozzurila, stacilo ze na nieco dostala odpvoed nie... a to uz aj musela, lebo aj zdravie jej ohrozovali niektore veci. Asi posledny krat co bol incident a potom som tam dlho nesla, som videla ako moju tajne strka a kope, ked sa mama nepozerala a pritom sa vyskierala a tvarila ze ona nic, zobrala som teda dceru, poedala som jej ze som videla co sa dialo.. slecna ostala cervena ako paprika, moja slzy na krajicku a odisli sme a fakt mohla moju volat sa hrat, ta tam nesla hadam aj dva roky, ani parom volov by som ju tam neodtiahla...), Postupne sa vytratili tieto jej vystupy vekom a pochopila, myslim, ze az ako skolacka, ze ak sa bude takto spravat, nik sa s nou nebude hrat... lebo realne je, ze fakt deti sa s nou hrali asi len kvoli tomu, ze mama vybavila a proste ani nechceli chodit a vacsinou to bol milacik dospelych, cize hrali sa snou najma tí. Ale preslo to, teraz ma 12r a je to sice stale kopa baby, ze jej je "vsade plno", ale taketo zachvaty uz podla mna par rokov nema.. fakt tou skolou, pobytom bez rodicov, kruzky bez rodicov sa to dalo do normalu. Jedine co by mali dat pozor, ale jeho rodicia, aby to neslo az do takychto extremov, aby nezacali zatvarat oci ked dieta podava prvotriedne herecke vykony (ano budu ludia tvrdit, ze to deti nerobia.. ale robia. Ani klamanie a vymyslanie nie je ziadna rarita pri 4-6 a duplom viac rocnych detoch). A zase ani nejake extremne podozrievanie nie je namieste, skor doveruj ale preveruj a zacat to riesit cim skor, najskor postaci pristupom :D
Ospravedlnujem sa, aky roman 🙈 musim popracovat na strucnejsom pisani :D
@simca06022011 My bývame pár metrov od seba a kedže jednak budeme rodina a sme rovesníci, snažíme sa stretávať vždy keď je to možné. Myslím, že to dievčatko, o ktorom si pisala je kópia tohto “nášho” šibala. V lete niekoľko totožných situácii, práve s trampolinov ( tú mať asi naša nebude 😂) kedy sa prišli bratranci a sesternice hrať a skákať a on si tiež zmyslel, že ich tam nechce. Jeho záchvaty sú rev ( to nieje ľútostivý plač, čistý truc), vreskot, kopanie, na čo ho otec/mama odvedú do izby, a tam je kým sa neupokoji. Bežne vrieska ešte odtiaľ bez nejakého efektu.
@simca06022011 presne taketo dieta som zazila v rodine. Prvy vnuk uprednostnovany, rozmaznavany dospelymi, krasny ako obrazok, ale naucil sa byt velmi zakerny, robil zle detom a klamal s tou svatou tvarickou ani okom nemrkol, cisty profesional na divadlo.
on ale z toho nevyrastol, paradoxne tym dostal od dospelych medvediu sluzbu, prve roky super milacik z dospelych, ale deti ho neprijali a tak mu vlastne babicky tetusky zabranili mat normalne vztahy s rovesnikmi a to uz je stredoskolak. Nikdy, naozaj nikdy nemal skutocnych kamaratov, okrem toho co mu rodicia nasilu dohodili, ale to nikdy nemalo dlhe trvanie. samozrejme vzdy boli na vine zle deti, cirou nahodou on vzdy nadabil na zly kolektiv, kde ho deti "kazili" len on neviniatko. kolektivy menili jak ponozky a vzdy velka "smola" na kolektiv, zaujimave ze dalsich 5 deti co sa po nom v rodine naroodili , nikdy smolu na kolektiv nemali.
@katetuc u nich aj rodicia robili chybu, ze nikdy mu nedali najavo ze jeho spravanie je neprijatelne. Pr. hraju sa na piesku 3 deti, on najstarsi 5 rocny,, jeho 3 rocna sestra a moj a 4 rocna dcera. deti hrabu piesok sklonene hlavky, ja sedim obdalec na lavicke a krmim najmladsiu 1,5 rocnu dcerku. zrazu chlapec bez varovania z celej sily vrazi sestre plny kybel piesku do tvare, oci, nos usta, plne piesku, za tricom piesku, mala v soku bezi za mamou, nedokaze ani rozpravat. chlapec dvihne tu svoju malovanu tvaricku a bozskym pokojom vyhlasi, "to bola ona" a ukaze na moju dceru, ta zaujata hrou ani nezaregistrovala, ze sa nieco udialo. Pride matka deti vysetruje co sa stalo, sestra ukazuje s placom na brata, chlapec opat s pokojom to bola X, na moju dceru, ta to poprie, tak opat s pokojom ukaze na batola sediace pri mne "tak potom ona".
matka s usmevom... "no vidis, ked mame navstevu, aspon sa mas na koho vyhovorit" a tym to skoncilo, ziadne pokarhanie, ziaden trest, ziadne vysvetlenie ze take spravanie je zle... ublizovat a zvalovat na druhych. Vlasnte ho pochvalila, aky je sikovny a vie sa vynajst. ... necudo, ze dieta ma povzbudenie to opakovat.
@negymama no ved to je to, ked to nema potrebu niekto riesit... a "nevidia" to rodicia. Zase tu vzdy bola snaha to obmedzit, ved tie hadky, cirkusy, amoky.. to zneprijemnuje zivot kazdemu
@katetuc neboj, este ma casu z toho vyrast .. moja ma teraz takmer 10, a bojujeje teraz nie s amokmi, ale najoblubenejsim slovom "NIE" a slovnim spojenim "Nebudem to robit" a este si aj dupneme k tomu :D tak to ti poviem, je na psychiatriu ale pre mna... dostat dieta do sprchy, pomaly pubertiacku, ucesat sa, umyt zuby.. sminave pradlo do prania odniest.. a to domalicka bola tip-tip vzdy... je nocna mora :D
Dobre si na neho reagovala. Ja podobne korigujem svoje deti a funguje na 100%. Vždy pridám vysvetlenie, prečo je také správanie nežiaduce a čo smie a čo nesmie robiť. Napríklad psa nekopeme, boli ho to, uhryzne ťa, kopať môžeš do lopty. Rázne a jasne. Pohľad stačí a hneď seka dobrotu. Ty si v jeho ociach získala autoritu, jeho otec resp. rodičia ju nemajú. Je prostredne dieťa a okrem toho chlapec. Nemôže za to. On nie je zlý človek. Ťažko znáša, že sa musí deliť, žiarli. Ale tu si musia svedomie spytovat rodičia a snažiť sa o nápravu. Ty im dieťa nevychovás
@simca06022011 myslím, že všetci dúfajú, že z toho vyrastie. A k tej tvojej 😃 u nás je rovnaký “problém” s 8ročnou. Tú keby na silu niekto neučeše už chodí s dredmi. Fascinuje ma ale, kde sa to v deťoch berie.
@kristina2015 ani jedno. Mňa to čaká ako nová “disciplína” za dva mesiace. Aj preto som nikdy nič v takej situácii nepovedala, lebo mi to prišlo ironické. A stále sa necítim byť v pozícii niekoho, kto sa postaví pred jeho mamu a bude jej rozprávať čo by mala/nemala. Mám pred tým rešpekt.