Na ihrisku si robili deti srandu z mojej štvorročnej dcérky. Ako som mala reagovať?
Ahojte mamicky, neviem ci tu este ste, ale ja premyslam a musim napisat. Dnes sme boli vonku a moja 4r dcera sa pri hrani zacala rozpravat s 2 detmi v priblizne rovnakom veku, ako je ona.
Potom z nicoho nic pristupili k nej tvarou blizko a zacali sa pytat "ako sa volas?"... odpovedala menom a priezviskom... chlapcek "nepocujem". Tak zopakovala....a on opat, ze nepocuje... tak to bolo hadam aj 30x a moja mala poslusne opakovala, no neskor jej uz bolo smutno z toho, ze ju nepocuju. Kazdopadne chlapec mal z toho bohovsku zabavu, aku si z nej robo srandu a ked som uz z dialky pozrela na jeho mamu, tak zakrocila, ze uz ma prestat a ze uz meno povedala. Kazdopadne mala prisla ku mne smutna, ze ju nie je pocut.... viem, ze nrozprava uplne cisto, ale je jej rozumiet uplne bez problemov, aj mama dotycneho meno vedela zopakovat. Tak sa ma spytala, preco ju nepoculi... a dostala ma 😔 nechcela som jej povedat, ze si z nej robili zarty, tak som jej pragmaticky odpovedala, ze chlapcek ma asi horsi sluch, ze dobre nepocuje, ze existuju aj nepocujuc deti a ze sa na lahsie pripady nosi taky strojcek... nechcela som jej ukazat, ze si toto k niekomu moze dovolit, aby ju to nenapadlo robit. Zaroven ma trapi, ze sok z neho urobila "postihnuteho"...chapete ako to myslim. Ach...ako by ste to vysvetlili vy?? Nviem vobec co bolo a nebolo spravne
Stručné zhrnutie
- Na ihrisku sa môže stať, že rovesníci opakovane ignorujú alebo zosmiešňujú dieťa (v opise udalosti dieťa opakovane zopakovalo meno približne 30‑krát) a rodič má na výber okamžite zakročiť alebo situáciu neskôr vyjasniť s dieťaťom.
- Praktické riešenia zahŕňajú priame zakročenie (privolať dieťa k sebe, jasne povedať „prestaň“ alebo osloviť rodiča toho dieťaťa), výuku asertivity a nácvik reakcií formou hrania rolí.
- Ak nie je jasné, či išlo o žart alebo zámerné zosmiešňovanie, bežné prístupy sú neutrálne vysvetlenie („myslel si, že je to vtipné“) alebo priama pravda („rovesníci si z teba robili srandu“), pričom obe stratégie majú v diskusii svojich zástancov.
Najčastejšie otázky
Q: Ako mám okamžite reagovať, keď iné dieťa zosmiešňuje moje 4‑ročné dieťa na ihrisku?
A: Možnosti sú privolať dieťa k sebe, nahlas povedať dotyčnému „prestaň“, alebo osloviť rodiča dieťaťa a spýtať sa, či mu dieťa nerozumie; v diskusii viaceré rady zdôrazňovali práve privolanie dieťaťa k sebe alebo oslovenie matky.
Q: Čo povedať dieťaťu po incidente, aby som ho neublížila a zároveň ho naučila brániť sa?
A: Odporúčané vysvetlenia zahŕňajú vetu „chlapec si myslel, že je to vtipné“ alebo priame označenie správania za nevhodné („si z teba robili srandu“), a nasledovný nácvik fráz typu „prestaň“ a stratégie odísť alebo prísť za rodičom.
Q: Ako naučiť 4‑ročné dieťa asertivite a sebaobrane v kolektíve?
A: Diskutované metódy zahŕňajú hranie rolí/divadielko doma na nácvik odpovedí, poučenie, že po niekoľkonásobnom opakovaní môže dieťa odísť, a naučiť ho privolať dospelého alebo povedať „prestaň“.
Q: Kedy je vhodné osloviť rodiča toho dieťaťa na ihrisku?
A: Osloviť rodiča je odporúčané hneď, ak sa správanie opakuje (v praxi napr. po viacnásobnom zosmiešňovaní); konkrétna formulácia môže byť otázka typu „naozaj mu nerozumel?“ alebo stručné upozornenie, že to nie je v poriadku.
Q: Je vhodné používať „milosrdnú lož“ (napr. povedať, že dieťa je nahluchlé)?
A: V diskusii boli oba postoje: niektorí považujú „milosrdnú lož“ za rýchle riešenie, iní odporúčajú pravdivé vysvetlenie, aby dieťa pochopilo rozdiel medzi vtipom a šikanou a nenapodobňovalo nevhodné správanie.
Q: Kedy zvažovať odbornú pomoc, napr. logopéda alebo psychológa?
A: Ak dieťa skutočne ťažko artikuluje alebo má rečové ťažkosti, odporúča sa logopédia; ak je dieťa opakovane smutné z interakcií s rovesníkmi alebo rodič má ťažkosti s riešením situácií, v diskusii sa spomínalo zváženie konzultácie s psychológom.
Závery z diskusie
Zhoda
- Rodič by mal incident dieťaťu následne vysvetliť a naučiť ho jednoduché reakcie (privolať dospelého, povedať „prestaň“, odísť).
- V mnohých prípadoch sa odporúča priame zakročenie na mieste (privolať dieťa, osloviť rodiča alebo napomenúť agresívne dieťa).
- Nácvik asertivity a hranie rolí doma sú považované za užitočné nástroje na prípravu dieťaťa na budúce konflikty.
Sporné názory
- Niektorí odporúčajú okamžité a priame poukázanie na nevhodné správanie pred rodičom agresora, alebo radšej ignorovať a nechať dieťa riešiť situáciu samo; iní preferujú dať dieťaťu priestor, aby sa samo ohradil.
- Niektorí považujú „milosrdnú lož“ (napr. tvrdieť, že dieťa je nahluchlé) za prijateľnú ochrannú stratégiu; iní odporúčajú vždy povedať pravdu a poučiť dieťa o šikane.
Otvorené otázky
- Aký konkrétny slovník a postup použiť pri komunikácii s 4‑ročným dieťaťom tak, aby sa nenaučilo nevhodné reakcie?
- Kedy presne zasahovať fyzicky alebo slovne, ak je rodič obmedzený (napr. dojčenie, starostlivosť o mladšie dieťa)?
- Ako najlepšie vyvážiť ochranu dieťaťa a jeho učenie samostatného riešenia konfliktov?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
asertivita, hranie rolí/divadielko, logopédia, psychológ, milosrdná lož, pravidlo "zopakuj meno 3‑krát a odíď", privolať dieťa k sebe, povedať "prestaň", osloviť rodiča dieťaťa
Miesta a osoby
žiadne
Netreba to tak prezivat. Mozno jej fakt nerozumel,ked nerozprava cisto. Mozno sam chodi na logopediu a ked s mamou trenuje tak mu opakuje "Ako? Nerozumiem"? Presne tak som to robila ja,ked zacali na mna rozpravat nezrozumitelne. No to by som si pozrela,aby kvoli tomu ma nejaka cudzia matka riesila😂 Kazdopadne,ak zakrocila,tak je to v poriadku,ine by bolo,ak by sa sama tvarila,ze nepocuje. A ty si tiez mohla zakrocit skor ako po 30.raze,ci coti branilo ho zahriaknut? Zas ju musis naucit byt priebojnejsia,aby nerobila poslusne to,co jej iny rozkazu,lebo toto su potom najlahsie obete sikany v skole. A ver,ze viem o com hovorim. Mam tiez az privelmi kamaratske a empaticke deti,ktore neradi vstupuju do konfliktu a to sa teraz zial nenosi...🙄
Preco si jej nepovedala na rovinu ze si z nej robili srandu? Moj syn ma tiez 4 roky a taketo veci chape. To ze poukazes na zlu vec, ktoru robia ine deti neznamena ze to zacne opakovat aj tvoja dcéra. Na tomto priklade jej mozes krasne vysvetlit, ze co sa stalo, ako sa ona pri tom citila, ze to nie je spravne takto sa spravat k inym a pomoct jej ako sa ma nabuduce brániť. Taketo situacie ja so synom vzdy doma v klude rozoberiem. Ak sa ti nedalo zakrocit na mieste tak s tym uz nic nenarobis, verim tomu ze keby si bola pri nej, deti slusne zahriaknes, aj pred mamickami, ked to oni nevedia. Ja to robim bezne, lebo podaktore mamky len vypustia deti na ihrisko a viac sa nestaraju.
A nabuduce si uz nevymyslaj pred dcerou, ona sa praveze potrebuje takto ucit. To ze svoje meno zopakovala 30x znamena ze je asi viac submisivna, tak nech sa osmeli, lebo deti su dnes hrozne, tak nech sa vie branit 🙂
Postavila by som sa, podišla k tomu chlapcovi a riadne nahlas by som mu zopakovala, ako sa dcéra volá... Na záver by som sa asi 5x opýtala, ci mi dostatočne rozumel alebo mu to mam ešte zopakovať...
Dcére by som potom vysvetlila, ze chlapec sa snažil byť vtipný, ale mu to nevyšlo... Vysvetlila by som, ze takéto správanie je nevhodné a nepekne, a ze on sa to ešte musí naučiť, lebo mu to ešte nikto zrejme nevysvetlil.. Ze skratka, niektoré deti ešte nevedia co sa patrí a co nie, a toto sa rozhodne nepatrí.. A ze nabudúce, ak bude v nejakej situácii sa cítiť podobne, nekomfortne alebo nepríjemne, nech jednoducho odíde preč so slovami, ze sa ešte musí naučiť dotyčný správať..
Mne by stačilo, že si bližšie k nej pristúpil - ak tým myslíš, že vošiel do jej osobnej zóny a nedržal si slušný odstup - už vtedy by počul: hej, drž sa ďalej! Krátko, vecne, rovno by to spravil z mojej skúsenosti. Deti v tomto veku vždy reagujú na vazne, priame slovo. Napríklad dnes nejaké dievča na môjho trojročneho vytiahlo hračkársku pištoľ, že ho akože zastrelí. Môj sa zmohol iba na "aha, čo to robí" Som jej dala ruku pred pištoľ "na neho strieľať nebudeš. Zbrane zabíjajú ľudí." Pozrela sa na mňa a rovno odišla... Skús priamo, jasne, poker face.
Hned by som zakrocila a povedala detom ze nie je pekne ako sa chovaju, ci by sa im pacilo keby sa ine deti chovali tak ku nim? Este by som sa asi opytala vi sa uz chcu spolu pekne hrat a podla reakcie by som malu bud vzala od nich inde alebo nechala ak by sa znormalizovali. Ty jej ukazujes ako spravne reagovat tym ze zasiahnes v takychto pripadoch a ona sa to potom nauci. A je teda des ako to mohla dopustit aj ta matka druha. Prajem ti pekny den 🙂
@bluka2 Presne toto je ta podstata! Dieta je v tom veku velmi naivne, len sa zacina otukavat so svetom a ja ho necham v tom a este mu poviem "vies, chlapcek mozno slabo pocul ..." Viem, ze autorka nemala volne ruky a kojila, ale kojenie sa da aj prerusit... Ked si predstavim pedofilov, ako zneuzivaju detsku naivitu, az mi je zle... presne toto sa aj mne stalo, ze chalani mierili gulickovkou na moju 2rocnu, bola pri nej moja mama a ona odisla a nechala ju tam samu, ze "ja uz nemam nervy na chlapcov s takymto spravanim..." Ked dcerka osamela, zacal na nu mierit, tak som tam prisla ja a spravila cirkus. Dcerku som na zaver chytila a odisla odtial. Ked to agresorovi nevie vysvetlit rodic, musi niekto iny... zaklad je, ze rodic si svoje dieta obrani a pravdivo mu vysvetli situaciu. "Robili si z teba srandu. Tvarili sa, ze nerozumeju, lebo nevies povedat R/hovoris moc ticho. To ale nie je pekna hra, nemala si im to tolkokrat hovorit"... a pod.
Ja by som narovinu milej maminke chlapceka povedala ze asi je blby nie hluchy ked mu to mala musela 30x zopakovat a uz by to nerobil🤣
Tu by sa oplatilo učiť niečo o asertivite, tú dcéru.
Ale ja to chápem, že ani nás to nikto neučil. Buď boli ľudia, čo poslušne poslúchali alebo agresori. A častokrát tá agresivita, arogancia sa považovala za asertivitu.
Konštruktívna debata, asertívne sa ohradiť... to sa žiaľ veľmi neučí.
Bolo by dobré dcéru pripraviť na to, že s takým správaním sa ešte častokrát stretne. A hlavne, aby vedela, že to nie je o nej. Že to tie deti sú také, lebo proste takto sa to naučili, videli doma (resp. sedeli len za PC, TV a tam to "nachytali").
A že je v poriadku sa ohradiť, povedať "dosť, prestaň.." alebo odísť.
@basska_b áno. Lebo to dieťa podľa mňa nejako cítilo, že tam nebolo všetko v poriadku a že prekročili bežné hranice a keď jej rodičia povedia nejakú blbosť, u dieťaťa z toho ostane akurát tento pocit: aha, tak asi ma mama pravdu, môj pocit nebol správny, moje pocity netreba brať vážne. A zbaviť sa tohto vnímania seba potom niekedy v dospelosti je ťažké. Zato obrániť si dieťa v nepríjemnej situácii mu dá pocit istoty. jasné, toľko koľko zvládnu, treba nechať na nich, nech sa za seba postavia, ale toto bolo nad možnosti malého dietata.

To sa čudujem tým reakciám, lebo ja žijem v tom, že dnes je moderné "nechať si deti vyriešiť veci samé" a pozerať sa na to, ako silnejší vyhráva a dieťa, čo vidí svet ako cukrovú vatu s hopkajucimi jednorožcami a dobrými ľuďmi, bude jednoducho za blbca.
A neznášam to. Lebo deti NIKDY nebudú spravodlivé. Nikdy. A musíme ich to naučiť my, ako sa majú správať, alebo aspoň tá normálna časť ľudstva.
Takže rada čítam, že sa mala matka do toho zapojiť, možno je to zase IN.