Priateľ nechce, aby dcéra spala s nami v posteli
Ahojte..potrebujem radu o chvilu sa stahujeme do nového bytu a priateľ chce zrušiť spolocne spanie s našou 5 mesačnou dcérou. Mne spolocne spanie nevadi praveze mi vyhovuje lebo kojim a je to pohodlnejsie a dokonca uz som si na ňu tak navykla ze celú noc sa k sebe tulime. Dcéra spi s nami od narodenia, možno si myslite ze to hlúposť ale už v porodnici mi vrieskala keď bola v postieľke a vtedy som nevedela ze co mam robiť lebo som prvorodička a celú noc mi vrieskala a tak som si ju dala k sebe a hneď zaspala a vydržala až do rana 😊 no a tým to aj zacalo. Stále som si hovorila že vydrzime do konca sestonedelia a potom ju dam do postieľky..ked nam to nevyslo tak som si povedala že ju na postieľku naucim keď bude mať tri mesiace no a teraz ma 5 stále je s nami a čím ďalej tým viac mam radšej spolovne spanie. Neviem co mam robiť priateľ je striktne proti tomu on dokonca ani nechce mať postieľku v spálni keď sa prestahujeme. Bojim sa ze mala bude vystresovana z nového prostredia a ešte k tomu ju necham samu spat :-\. Nechcem ju mat v manzelskej dalsie tri roky lebo aj my mame intimny zivot s muzom ale zas mi to pride krute ju tak odtrhnut od nas a dat ju prec..je dost zavisla na mne..este ani raz som ju nenechala s niekym inym na dlhsie ako tri hodiny lebo zacala plakat a utisilo ju az prso. Co mam robit?
@mima4 a to ze sa nechceme zatial brat neznamena ze naa vztah nema buducnost len mame teraz ine starosti jak vyhodit xy eur za svadbu prv chcem zistit ci nam to bude klapat v spolocnom byvani.. A nie som zmanipulovana kontaktnym rodicovstvom..doteraz som veci robila tak ako som robila a o kontaktnom rodicovstve som sa dozvedela asi pred mesiacom..neviem co je na tom zle riadit sa instinktom a nie pouckami o materstve
@sophieeee podla mna musis presadit vasu, cize tvoju a jeho vychovu uz teraz, ak nie su iste veci z jeho hlavy, lebo to, ze niekto bol vyhovavany tak a tak, neznamena, ze je to ok aj pre ine dietatko..ak to nepochopi, povedela by som ok...ale ak dieta bude v noci plakat prosim, moze ho chodit utisovat cez cely byt ci ti ho niest na kojenie atd...ja by som si pozrela len akoby sa mu pacilo niekolko raz za vecer vstat kvoli placu, krmeniu a inym potrebam dietata 🙂
@veronika_april presne toho som zastancom..nemam rada reci ako "nie ze si na to dieta zvykne" ved to nie je pes ktory nema chodit na gauc..to je nase dieta ktoremu vyhoviem v jeho zakladnych potrebach
Asi zakladatelke moc nepomozem, len tu sa krasne ukazuje, ze svadba nie, ved "co keby nam to neklapalo", ale dieta v pohode. Dieta snad nie je vacsi zavazok ako svadba? ☹
spanie dietata s rodicmi v jednej izbe znizuje riziko SIDS, uz len tento samotny fakt je dostacujuci, aby zena bojovala za to, aby dieta neputovalo do samostatnej izby. Babatka spiace s rodicmi maju stabilnejsiu teplotu, stabilnejsi srdecny rytmus, ich dychanie je pravidelnejsie, spia pokojnejsie - vsetko vedecke, zmerane fakty. Cim "vyspelejsia" kultura, tym viac SIDS, preco asi? uz tu dal niekto ten uzasny priklad z USA, ako tam deti rovno z porodnice putuju do vlastnej izby. No to je fakt nadhera, 2 dnove dieta prasnut do vlastnej izby pozapinat vsetky monitory - dychu, zvuku, kamery a mozeme dalej zit ako doteraz ..... Mam to stastie, ze zijem v multikulturnej krajine a v praci mam ludi z roznych kutov sveta a moje skusenosti potvrdzuju, ze toto oddelovanie babatiek je priznacne len pre "zapadnu kulturu", zvysok sveta spava s babatkami v manzelskych posteliach, pripadne maju postielky v spalnach a ani vo sne by ich nenapadlo davat babatko do vedlajsej izby. Deti z tychto studenych odchovov, ktore su odkladane do vlastnych izieb maju okrem zvyseneho rizika SIDS aj ine problemy napriklad fixacia na predmety - flasa, deka, plysak ..., vyskumy ukazali, ze taketo deti su tazsie zvladnutelne, menej stastne, su bojazlivejsie, naopak deti, ktore spavali s rodicmi celkovo lepsie prosperuju a to na vsetkych urovniach, maju vyssie sebavedomie, su menej uzkostne, maju menej zabran prejavit naklonnost a menej psychiatrickych problemov.
My sme mali obidve deti v posteli, dcera 17 s nami uz dlhe roky nespava (to pre tych, ktori si myslia, ze este teenagerov budu mat v posteli) a syn 7 i ked uz 80% noci spi vo svojej izbe, ten je najstastnejsi, ked sa k nam moze vopchat a spat s nami, zaspi v sekunde, sam hovori, ze sa s nami citi najlepsie, skratka ten pocit bezpecia, obklopeni milovanymi osobami si rad dodnes uziva...
@katrin21 na to, ako sama pises, ze sa zaoberas duchovnom je tvoj nazor prekvapujuco v rozpore s tym, co kazdy, co i len trosku duchovne zalozeni clovek, ktori sa riadi svojim srdcom a intuiciou, citi aj bez toho, aby isiel studovat vedecke studie. Dietatu a zvlast babatku treba uspokojovat jeho tuzbu po blizkosti a pocite bezpecia a neodopierat mu naplnanie jeho emocionalnych potrieb BODKA.
A sak kuknite na romov ze kolki spia spolu v jednej izbe a to nie ze mama,oco a deti ale stari rodicia a tety,strykovia a je im fajn.Som pocula ze kedysi byvalo viac generacii v jednom dome/ v izbe a ze vedeli viac vychadzat s ludmi ako teraz,lebo v tej domacnosti sa stretli rozne typy/osobnosti ludi a proste ci si chcel alebo nie musel si sa naucit s nimi zit.Mozno je to troska miimo temy a mozno to nema k nej az tak daleko.
@sophieeee sorry, ale v novom byte sa vám do spálne postieľka k posteli nevojde, to ste hádam vedeli, či? Ja osobne by som sa s dieťaťom v posteli nevyspala, no ani by som ho v piatich mesiacoch nedala do inej izby, potrebujem mať možnosť ho pohladiť, chytiť za ruku....len u vás vidím problém aj inde, tvoj priateľ na vaše dieťa žiarli, má pocit, že mu venuješ príliš veľa času 😖 😖 😖 , no dieťa nie je plyšák, ktorý sa dá odložiť do vedľajšej izby. Nedajú sa vám prehodiť izby? Že by ste prehodili obývačku, alebo detskú izbu dočasne so spálňou. Priateľovi povedz, že nejaké riešenie nájsť musíte, aj keď si kúpite užšiu manželskú posteľ, aby sa vám postieľka zmestila, lebo budeš inak musieť spávať s dcérou v detskej izbe. Jednoducho ju tam samú nenecháš, bolo by pre teba zložité lietať ju kojiť vedľa, nevyspatá nemôžeš fungovať celý deň. Priateľova mama vám nemá čo kecať do výchovy, ak by začala, s kľudom jej povedz, že výchova v ohrádkach má za následok citovo otupených jedincov, ktorí si ťažko budujú vzťah k vlastným deťom. Myslím, že budete dorozprávané na dlhšie 😎 . Oni ťa nemajú čo prevalcovať, lebo TY si matka, TY tráviš s dieťaťom väčšinu času. Snaž sa inak zapájať do starostlivosti o dieťa priateľa. Nech malú uspí, okúpe.
Ja mam dojem,ze on na ich dieta neziarli. On to dieta nechcel. A podla toho vypadaju aj jeho postoje.
Proste:ok,naspat do maternice ti ho nenapcham,tak ho aspon eliminujem na nevyhnutne minimum.
Neviem kde sa podeli tie hrde zeny,co teda vela uniesli,ale ak bolo treba tak vedeli narobit poriadky.
Ze bol na vetvy z tehotenstva...ok,co uz. Ale to co uz robi teraz. Sorry,toto by som ja nedovolila.
@anatalia77 ja si to myslím tiež, že to dieťa neplánoval 😒
A ešte krútim hlavou, kde až sa môže posunúť diskusia....
Nech si každá mama urobí tak, ako jej to vyhovuje, ale nech preboha neodsudzuje inú matku. Ja som už písala, že mne sa spávanie s dieťaťom v jednej posteli neosvedčilo, ja sa nevyspím, ale potrebovala som ho mať nablízku, počuť jeho dych, môcť ho pohladiť, ukľudniť, ak bolo treba. Nedala by som dieťa do asi dvoch rokov do inej izby, ale čítala som veľa príspevkov o tom, ako deti, ktoré nespávali, budili sa osem, desať krát v noci, v inej izbe prespali celú noc. Mám tie matky odsudzovať? Prečo? S dieťaťom v posteli sa nevyspím, tiež som toho názoru, že dieťa potrebuje moju pozornosť a blízkosť počas dňa a nespôsobím mi nijakú ujmu tým, že bude spať v postieľke prirazenej k posteli a nie nalepené na mne, ale prečo útoky na mamičky, ktoré s deťmi spávajú a vyhovuje im to? Nedávno som tu písala do inej témy, že deťom oveľa viac ubližuje spôsob výchovy počas času, keď nespia, ako to, či spia v postieľke, s rodičmi v posteli, alebo vo vedľajšej izbe. A zabúdame na jednu veľmi podstatnú vec, že prizeráme často na potreby matky, ale nie na potreby dieťaťa, že je každé dieťa iné a každému vyhovuje niečo iné. Vtedy je to OK, ak to vyhovuje celej rodine, nie vtedy, ak sa to páči ženám na MK.
necitala som vsetky prispevky, len par prvych ...odstahuj sa k dcere do izby...ked je chlap striktne proti....
@katrin21 ja v podstate s tvojími názormi súhlasím, len som ti napísať, že moje dieťa spalo celú noc od štyroch týždňov, od asi desiatej večer do piatej, šiestej rána. Samozrejme, že boli výnimky, zuby, ale tých bolo pár. Takže to nemusí byť vždy len želanie matky, poznám takých matiek s deťmi viac.
@adsumus nasa spala od mesiaca vo svojej postielke vo svojej izbe, a nie je ani nestastna ani neprospievajuca....dostatok fyzickeho kontaktu moze mat aj cez den...a ku podivu spala lepsie nielen ona ale aj my kedze sme sa navzajom pri kazdom suchu budili...nevyhoda Bola akurat pre nas rodicov ze zakazdym sme muslei ku nej vstavat ked mala obdobie ze byvala casto hore
@sense ja netvrdím, že vylučne ked nespia všetci spolu, su následkom nešťastní a neprospievajuci, kludne môžu byť spokojní, ludia sme rozni, nie? ja som dala svoju skusenosť, že je lepšie pre mna aj pre moje dieťa, aj muža, ked spíme spolu, máme veľku postel, nikto sa netlačí, ak by sme sa mali tlačiť a mali spánkové deficity, tak potom by sme to riešili. komu čo vyhovuje, nech sa zariadi a ked sa partneri nevedia dohodnúť, kde kto bude spať, treba si to vyjasniť medzi sebou, kočku zaujíma názor iných, tak si má čo prečítať, možno aj chlapec si to prečíta, možno sa len bojí, že sa nevyspí, ale vyspí, chlapi spia ako bambule a deti aj ked mrnčia a drnčia ich nezobudia, neviem prečo.
katrin21:uplne so vsetkym s tebou suhlasim a tiez mam pocit,ze ked sa moj syn hra chvilku sam a nie ja s nim,ze som otrasna mama...co nenarobi so psychikou Modry konik
🙂
@anatalia77 to už trošku mimo riešiť ze či dieťa chcel alebo nie..dceru mame 5 mesiacov medzi nami obaja ju milujeme a všetko sme si vydiskutovali a pochopil ze sa o ňu vieme postarať a že sme dobri rodičia.. Su tehule co fajcia a pritom tvrdia ako si dieťa naplanovali ja som si dieťa nenaplanovala a aj tak môžem tvrdiť ze som lepšia matka ako väčšina žien ktoré sa ani nevedia vzdať závislosti.. V živote nemusí byt vsetko dopredu naplanovane a aj tak to môže klapat a nam to klape..nezhody sú v každých vzťahoch a ani sú aj v nasom vzťahu ale to neznamena ze teraz pocuvnem cudzích ľudí na nete a poslem priateľa do riti..on je fakt skvelý otec len bol ináč vychovavany lebo sa jeho otec nepodujal na vychove ale o to je teraz on podstivejsi rodič
A viete co zienky? Vypinam upozornenia lebo uz nemam síl citat tuto diskusiu. Ako fakt sila co niektoré riesite. Popravde uz ani nemal chuť pisat do diskusii lebo stále sa najdi sliepky ktoré sa potrebuju hadat a vyrypovat. Zo spania v posteli s dietatom sme presli k tomu ze prečo nie som vydatá potom k tom ze som malé dieťa len preto že som nesla na potrat v 19tke ako by to urobila väčšina rovesniciek a potom tu riesite ze sme ako romovia. Ja fakt nemam záujem citat tie vaše dohady o to ako žijeme. Ďakujem ženám ktoré mi tu prišli poradiť a nie rypat. Majte sa krásne pekne sviatky všetkým prajem a nech uz máte akékoľvek názory, buďte dobre matky a robte to co uznate za najlepšie pre svoje deti. Papa
@sophieeee Ahoj
@sophieeee sophie poviem ti len tolko, dieta vo veku 5 mesiacov nie je mentalne zrele, aby pochopilo odluku...ono vnima len to, ze mamicka uz nie je...ono dokonca nechape ani fakt, ze ty existujes aj ked ta nevidi...a reci typu, ze ked sa jej budes moc venovat, tak ti bude skakat po hlave, tie radsej ignoruj...take nieco moze povedat len prostoduchy clovek, co si nikdy nic nenastudoval a ma plnu hubu mudrych reci ...to dieta je prosto na tebe zavisle a potrebuje ta...nejdem odsudzovat matky, ktore zastavaju separacnu vychovu, aby sa dieta co najskor "osamostnatilo" ( aj ked to nie je z mentalneho hladiska mozne 🙂 ) , ale ja by som to mojej malej nikdy neurobila ...ten rok to este vydrzite a potom ked bude vacsia jej mozete "dat" vlastnu izbicku trebars na narodeniny ...a poviem ti, keby moj muz nastojil na separacii mojho dieta odo mna aj napriek padnym argumentom, tak by som si riadne rozmyslela, ci chcem s takym sebcom byt ...ale verim, ze ked mu to vysvetlis, tak upusti od tej blbej myslienky ;)
Viacere zeny, ako som si vsimla tu tvrdi ze dietatu je jedno ci je v noci s matkou alebo samo ze to nevnima, dokonca to ze to vnima nazyvaju citujem: kraviny
Asi nie su oboznamene s vysledkami najnovsich podlozenych vyskumov a pisu len svoje dohady a nazory.
A este sa tvaria ako majsterky sveta, smutne. Alebo tvrdia perlicky typu ze otec dieta zalahne, to boli take vyvratene uz pred desiakami rokov, asi stale ziju v teoriach nasich materi a studeneho odchovu, ktore zdedili po vlastynch matkach, nikam sa neposunuli, nevsimli si co sa uz nejaky cas vie a sice, napr. skratene
"O výhodách spoločného spania referoval James McKenna, profesor antropológie na Univerzite Notre Dame v Indiane. Pozval 35 dojčiacich mamičiek s ich bábätkami do spánkového laboratória a monitoroval ich nočný odpočinok.
Zistil, že spoločné spanie matiek a detí nielen prispieva k zladeniu ich spánkového rytmu, ale dojčatám sa vďaka prítomnosti matky naviac dostáva podnetov potrebných k tomu, aby neupadali do príliš dlhých fáz tzv. hlbokého spánku.
"Práve ten totiž môže byť jednou z príčin náhleho úmrtia, keď mu bábätko nemá zatiaľ vyvinuté potrebné dýchacie mechanizmy pre prechod z hlbokej fázy spánku do ľahkej."
Aj z antropologického hľadiska sa prof. McKenna za spoločný spánok prihovára - početné štúdie totiž potvrdzujú, že v kultúrach s kvalitnou medicínskou starostlivosťou a zároveň dlhou tradíciou spoločného spania (napr. v Japonsku) je percento náhlych úmrtí dojčiat najnižšia."
"Tiež Margot Sunderlandová, renomovaná britská expertka na duševné zdravie a riaditeľka Centra mentálneho zdravia detí v Londýne, sa spoločného spania zastáva. Nedávno vydala knihu The Science of Parenting (Veda rodičovstva), v ktorej zhrnula podstatné vedecké poznatky týkajúce sa každodennej starostlivosti o deti a výchovy.
Postrehy Dr. Sunderlandovej vychádzajú zo štúdií, zaoberajúcich sa vývojom detského mozgu a z analýz detských reakcií za určitých okolností. Tieto štúdie napríklad ukázali, že mozog dieťaťa odlúčeného od rodičov vykazuje podobnú aktivitu ako pri fyzickej bolesti. Ohľadom spánku doktorka pripomína, že nočné odlúčenie dojčaťa od matky zvyšuje u dieťaťa hladinu stresových hormónov, čo následne vedie k celkovému nepokoju a úzkosti. Spoločný spánok týmto negatívnym stavom predchádza a naopak ešte pomáha kompenzovať iné tlaky a frustrácie, ktorými malé dieťa môže trpieť. Dr. Sunderlandová sa domnieva, že spoločné spanie z tohto pohľadu priaznivo ovplyvňuje celkový vývoj osobnosti dieťaťa."
@margarita @katrin21 ano mama ma silné pudy voči bábätku, ktoré jej príroda (či Boh) dala do vienka, nie len tak zo žartu ale preto, že to má svoje opodstatnenie. Ani sa nečudujem, že niektoré mamičky odstavuju v pol roku, lebo x krát vstávať k dieťaťu preberať seba a doeťa vyťahovaním z postielky a potom opäť uspávať, zaspávať asi žiadna žena nevydrží príliš dlho.
Ano dieťa vyrastie a odíde, to je tak isto prirodzené a matka, ktorá je normálna s tým nemám problém, napriek tomu, že plnila primárne potreby dieťatku počas jeho batolacieho veku. Vzťah sa uplne normálne, automaticky mení. Mám tri deti a velmi dobre viem, ako sa to nastavenie matky, vekom dieťaťa mení. Nie nemám potrebu vtláčať mojmu päťročákovi prsník do ust, ked nechce a prirodzene sa odstavil, rovnako nemám problém s tým, že syn už nechce spať pri mne v posteli (možno raz za mesiac si ku mne lahne na noc) a nepresviedčam ho, že musí spávať pri mne.
LEbo on, tým ako rastie, prirodzene má schopnosť vydržať bezomna v noci, kedže ako dieťa som mu naplnila potrebu blízkosti a bezpečia, ktorú pri mne prežíval 4 a pol roka. Takže to nebolo o rezignácii, ale o prirodzenom vývoji. Pretože pol ročné dieťa proste nieje prirodzene pripravené spať vo vedlajšej izbe, ani pripravené zaspávať v postielke samo. Pokial sa to naučilo, tak jedine preto, že pochopilo, že na jeho potreby tak či tak nikto nereaguje, že je proste samo a nikto to nezmení, že mama nepríde, že otec nepríde, že sa proste musí zmieriť s tým, že tu nieje nik, kto by ho k sebe vzal. Toto nieje normálne, akurát socializmus nás presviedčal o tom, že to takto má byť. Ale stačí sa pozrieť pár generácii dozadu, nikdy to takto nebolo... Vždy deti a rodičia spávali spolu v jednej posteli, takáto separacia ani nebola možná, kedže na to neboli podmienky.... chvalabohu. Si pamatam ako dieťa ked som spávala u starkej ako sme spávali aj 5 detí v posteli a starká nam spávala pozdlž nôh, celá šťastná, aká je to krása tolko detí pokope, pretože ona ako mala v tej chajdičke čo mali spávala takto so surodencami a rodičkmi (bolo ich 11) a velmi rada na to spomína.
Dieťa vyrastie, nebude chcieť s nami spávať v posteli do 18. Naš vzťah sa k nim prirodzene zmení, a to že necháme dieťa spávať pri nás v batolacom veku nezapríčiní žiaden Oidipov komplex. Deti niesu hlupe, vedia, čo je pre nich najlepšie, vedia, že prítomnosť mamy do istého veku je pre ne prirodzená, pretože pri nej cítia istotu. Naopak generacia nás, vyrastajucich v 70 - 80 tych rokoch, separovaných, má teraz problem sa osamostatniť a 30roční ešte sedia mame pri sukni doma. Pretože separacia nevychováva zrelých samostatných ludí, ako niektorí tvrdia, ale práve naopak. Ak dieťa dostane tu istotu vtedy ked ju potrebuje, nauči sa dôverovať svetu, dôverovať sebe. PRetože ono samo urobí ten krok, kedy si povie, už som velký, už dokážem spať aj sám. Nebola to mama, ktorá ma zlomila a prinutila. Zvládol som to. Takže asi tak.
ono to chce cas si myslim
@cervikpepik moje tri deti sa uplne v pohode zahraju v izbe kým ja niečo robím v kuchyni, a nemám z toho zlý pocit. Pritom najmladšia má rok a ak ju zabaví na 15 minut vyhadzovať pančuchy zo šuflíka nech sa páči, dnes sa všetci traja v spálni hrali, že su na lodi. Aj malu ročnu do toho vtiahli a tá celá šťastná tam šrvornožkovala okolo nich smiala sa a ja som si zatial pri mužičkovi ležala na gauči a len som počúvala. A teda vôbec ale vôbec som nemala pocit, že som zlá matka, lebo im tam nerobím komandanta, alebo ich tam aktívne nebavím. To s témou spoločného spania nemá absolutne že nič spoločné.
@sophieeee Jezis to nemyslis vazne teraz toto.Ja som to nemyslela tak ako si to ty pochopila.Ved aj my spime aj styria v posteli to by som potom aj seba k nim prirovnavala.Ja som to myslela tak ze nie je natom nic zle ked deti spia s rodicmi a urcite male deti patria k rodicom do postele a ked nie do pistele aspon do jednej izby.Ako ma nastvalo to ze si to takto pochopila .
@vejula prepac, ale ja som napisala, ze do vedlajsej izby by som dieta rozhodne NEDAVALA .. ja som len pisala, ze vo vlastnej postielke hned vedla manz. postele byt moze a je vlastne pri mame, akurat bezpecnejsie, ako lezať medzi nou a otcom. TO je vsetko. NIkdy som svojej dcere nezakazovala, ak mala potrebu obcas so mnou spat a pravda je, ze po rozvode, ked vyrastla z postielky a byvali sme v posch. dome u nasich, som ju nemohla nechat spat na prizemi,kde mala detsku, ale spala vedla mna v manzelskej posteli, ale mala celu svoju polovicu postele a nebol tam nikto iny ,kedze otec uz byval inde a nebolo to preto, lebo by som to ja, alebo ona vyzadovala, ale ze to bolo prakticke, kedze sa v noci budila este obcas na cikanie a pod. a dole by som ju nevidela a nemala pod kontrolou...
Obcas, ked chcela, tak spala dole, ale to mala mozno aj 4 roky a mala obdobia, kedy tam spala a kedy nie...
Nie som vsak zastanca spania babatka v manzelskej posteli medzi rodicmi . To je vsetko. MYslim, ze mat postielku hned vedla postele,kludne aj opretu o postel , dieta nijako neobera o kontakt s mamou... akurat je to lepsie, ze ma svoj klud a mamina tiez.
K ostatnemu sa nebudem vyjadrovať, povedala som toho uz v teme podla mna aj vela 🙂 a nechala som sa trochu uniest, lebo sa mi nepacil pristup zadavatelky temy,, ale nemam pravo nikoho sudit , kazdy sme niekde...
A nemyslim si, ze deti rokov 70 -80 su mame pri sukni, skor si myslim, ze to hrozi detom narodenym po roku 2005 asi tak.. vtedy sa toto cele zacalo velmi menit.. v niecom k lepsiemu, v niecom k horsiemu.. Rodicia su casto otrokom dietata, prilis ho obskakuju, robia detom taxikara, nevedu ich k samostatnemu premyslaniu a rieseniu kazdodennych situacii... vidim to na mnohych kamaratkach, kedy napr. ziaka 7 rocnika vyvazaju na treningy futbalu, lebo on chudacik by sa urcite netrafil a co by chudacik v meste robil..... pritom su dnes mobily a vsetko.
ja som od 6r chodila po celom meste na hudobnu, dochadzala z dediny do mesta, co vtedy nebolo bežne vobec a samozrejme autobusom.... a ziadne mobily neboli.... Ano, aut bolo menej, ale inak je dnes vsetko ovela lahsie a dostupnejsie , ako vtedy... VYsledkom bolo, ze som bola ťahuň triedy, vsetko som vzdy vedela vybavit, nebala som sa ist za riaditelom, ucitelom, proste bola som samostatna a nemala som problem nieco riesit aj za celu triedu, nemala som problem hovorit pre inymi ludmi, alebo uz v 12r cestovat pravidelne za sestrou do Nitry z PD ( co vsetky decka nechapali, ze sa nebojim, to si pamatam... ) Prislo mi to normalne, ved mam usta, ked by nieco, poradim si, opytam sa.......
Moju dceru vediem rovnako, od 4rocnika chodi sama autobusom po meste, navyse,ktore ani nepoznala,lebo sme sa prestahovali 100km dalej.... je samostatna, decka ju beru, vybavuje skolske vylety a pod.. DO skoly sa vzdy od malicka pripravovala sama, nemusela som ju ani kontrolovať.... ani ucit sa s nou....... je rozumna a vazi si veci a hodnotu vecí... Ma vela priatelov, je oblubena , urcite nijako netrpi tym, ze bola mozno viac odkazana na seba ako ine deti ( jasne, ze obcas ju niekam odvezieme,ale apriori sa na to nespolieha).. Pritom na vsetku lasku vo vsetkych smeroch ( dotyky, slova, pozornost, vsetko).. Myslim, ze do zivota bude a je urcite lepsie pripravena , ako ten chlapec siedmak, ktory bez kontroly mamy ani nevie, kde ma vlastne ponožky....
@mima4 Dovolim si trosku suhlasit aj nesuhlasit. Partneri by sa mali pocuvat navzajom, ale aby som na slovo pocuvala svojho muza a nemala vlastnu hlavu, tak to asi nie je cesta k stastnemu partnerskemu zivotu. Takze tu v podstate suhlasim.
Co sa tyka spania malych deti a toho, ze tiez potrebuju v noci klud a nepotrebuju fyzicky kontakt. nesuhlasim vobec. My sme dcerku odstahovali do jej izbicky v 15 mesiacoch. Dovtedy bola s nami v spalni, mala sice svoju postielku, ale mala dole bocnicu a ked chcela, vliezla si k nam. Manzelsky zivot neutrpel. Ked sa naucila spavat v izbicke (zo zaciatku som tam bola s nou, alebo som sa tam nastahovala v noci), tak dokazala prespat celu noc. Momentalne vsak opät spava s nami. Zaspi sice u seba v posteli, ale v noci sa k nam stahuje. Zacalo to ked som prisla z porodnice. U nas nie su hadky, takze nema nejaku nepohodu, ani by som nepovedala, ze sa jej menej venujem (to skor maly je ten znevyhodneny), len potrebuje citit kontakt a vediet, ze sme vsetci spolu. Mat nejaku istotu.
Popravde, aj ked mi obcas pride vhod, ak prespi noc u seba, mam rada, ked si ju mozem v noci pritulit k sebe... raz to skonci a nebude to potrebovat.
A hlavne, myslim, ze 5 mesacne dieta je este dost malicke na to, aby spalo same. Taky drobcek si neuvedomuje, ked sa zobudi a nevidi rodicov, ze tam niekde su. Ma strach, ze ostal na svete sam. Netrenujme deti... mali by sme ich lubit.