Prísna výchova

aj ked svoje detičky milujeme nadovšetko, regula musí byť, náš malý je vytúžené dieťa a napriek tomu nepopustím sa vyhnevám ho ked vymýšľa, a pritom neskutočne svojho malého milujem a milujem, ked mi povie: mama pomojkám ta a stískame sa 😵 😵 , moja láska najväčšia 😵 😵

@mia258 ale zavedenie pravidiel nie je ešte výchova. Ja som s mojimi detmi tiež pomenej lebo pracujem , ale to neznamená že ked ich nevychovávam .
Výchovu moje deti dostávaju cez rozhovory a niekedy aj do 10 hodiny večer, cez víkendy chodíme na výlety ( okrem mojich kritických troch mesiacov), so synom vediem otvorené rozhovory o všetkom .
Deti ktoré maju nalinkovaný celý deň , sú síce prispôsobivé ale často aj velmi ľahká obeť pre druhých 🙂 .

@mia258 keby si mala doma zleho jedaka, tak dost pochybujem, ze by si dodrzala svoje pravidlo tykajuce sa jedenia vylucne v stolicke. ked dieta odmieta dlhodobo akekolvek ine jedlo okrem mlieka, matka povacsine spravi hocico, aby to dieta zjedlo aj nieco ine. vtedy kasle na stolicku, kludne ho krmi 'za jazdy', pretoze podla mna strach z toho, ze dietatu bude nieco chybat, je silnejsi ako nejake pravidlo.

ono by to co vyzadujes malo odrazat aj to ako ozaj v rodine fungujete-napr-ak ty alebo mm jedavat aj pred TV,tak to raz mala aj tak bude robit,alebo aspon vyzadovat-u nas sa bezne je aj obyvacke-len obed jeme vzdy v kuchyni za spolocnym stolom-tak aj malemu davam na vyber, kde chce ranajkovat ci vecerat-ak papa sam-ked jeme spolu, tak jasne ze za spolocnym stolom-ale aj tam mu dam na vyber ci si sadne do svojej stolicky,alebo si sadne s nami za stol-aj ked nan ledva dociahne vybera si vacsinou tuto moznost 😉 a papa vtedy ukazkovo-je hrdy na seba,ze moze sediet ako tatino. 🙂
Chcem tym len povedat ze striktnost ,ma aj svoje nevyhody-nesmies ani ty sama polavit v narokoch na seba a svojho muza-dieta to casom pochopi a bude to povazovat za nespravodlivost.
Ono sa da pekne najest aj inde ako v stolicke na krmenie-ale behat za dietatom -to ozaj nie-aj ked rodic chronickeho nejedaka ma na to asi iny nazor.

@sante81 Hej, hej, aj my mame pravidla, aj sa blaznime, aj sa lubkame, aj vysvetlujem ako papagaj v jednom kuse s nekonecnou trpezlivostou a napriek tomu posledne dni zacina robit sceny, ked treba ist domov z ihriska, pritom sme tam boli vyse dvoch hodin 🙂, je to fuska byt pokojna, mila, trpezliva a hlavne trvat pri tom vsetkom na svojom. Beriem to tak, ze dieta ma svoje obdobia, toto zacina byt obdobim vzdoru a prejdu nim skor ci neskor vsetky deti a ich rodicia s nimi, je to prirodzena faza vyvoja dietata a ja nebudem riesit, co si myslia ostatni - ti, co vedia,o co ide, to pochopia a ti, co sa budu cudovat a zabavat, ti prd vedia alebo vediet nechcu

@mia258 a okrem toho režim je jedna vec a výchova druhá, keď Andrej chce niečo čo je už mimo mojej hranice, jednoducho poviem nie, vyjednáva a ja počúvam , zvážim ale aj tak v drvivej väčšine poviem nie.

@maminuska ja viem, že výchova nie je len o pravidlách, možno keď budem mať staršie deti, tak sa na to s odstupom budem dívať inak.
A tiež chodíme na výlety, každý deň sme vonku, moja rada objavuje, tak chcem, aby toho videla a zažila čo najviac 🙂 Ale zas nemáme celý deň nalinkovaný na minúty. V podstate robíme všetko ako ona chce, s výnimkou jedla a spania, to určujem ja.

@mia258 ty máš zase novú fotku??? 😀

K tvojím dvom bodom. Môj syn sa nehádže na zem, on sa na zem s vreskotom ukladá, keď s niečím nie je spokojný, keď nesúhlasí s mojím názorom, alebo keď mu niečo nechcem dovoliť. Ignorujem to, lebo nič iné nepomáha. Keď sa to stáva doma, odídem do inej izby a raz-dva sa ukľudní, prestane ziapať a príde za mnou so sladkým úsmevom. Keď sa to stane na verejnosti, nemám moc na výber. Síce som ho už nechala ležať pred obchodom, ale nepomohlo to. Iba vzbudil príliš veľký záujem a to, že ja odchádzam a ignorujem ho, mu absolútne neprekážalo. Takže vonku to riešim schytením ho pod pazuchu a nesiem ho ako vrece cementu domov. 😅

Čo sa týka jedenia. Začala som ideálne. Prvé príkrmy, stolička na jedenie... Postupne bol však stále väčší problém dostať ho do nej a dnes tam neobsedí vôbec. Stolička mi slúži na odkladanie nepožehleného prádla. Môj syn považuje jedenie za stratu času, takže nie je schopný sedieť, sústrediť sa na jedlo a v kľude prežúvať či samostatne jesť. Zo začiatku ho to bavilo. Tešil sa z každej lyžičky, ktorú si trafil do úst. Teraz ho to už nezaujíma. Skúšala som, dokedy je schopný vydržať. A poviem ti, bez jedla vydrží dlho, veľmi dlho.
Keď má fázu, že jedlo toleruje, tak ho kŕmim pri hre alebo pri zapnutých videoklipoch z youtubu. Všeobecne pri ňom však platí, že čím menej sa na jedlo sústredí, tým viac toho zje. Akonáhle mu poviem: poď papať, daj si (teda upozorním ho na jedlo), nezje nič. Povie mi: NIE a basta.
Keď má však fázu, že jedlo odmieta absolútne, nepomôže nič. Strčí si do úst prsty alebo mixuje hlavou tak,že doňho nedostanem ani sústo. Darmo sa snažím tváriť sa, že jedlo je chutné a mňam, alebo naopak - odvádzam jeho pozornosť. Jednoducho neje. Trápi ma to. Neviem, čo s tým. Nechápem, kde som urobila chybu. Vždy som zaťato ignorovala jeho nemé aj hlasné prosby či vydobíjanie si svojho. Napr. veľakrát, keď sa metal v stoličke na jedenie pripútaný bezpečnostnými pásmi, som ho radšej odviazala a dala spať hladného, lebo držať ho tam nemalo zmysel. Ale určite som neustúpila v tom zmysle, že ok, nejedz, ideme sa hrať...
No aspoň v inom je zlatý. Je živý a akčný, ale pri prechádzke ma pekne drží za ruku, nebehá ako zbesnený kade-tade. A takisto disciplinovane zaspáva. Už od svojich 4 mesiacov zaspáva v postieľke sám - či už večer alebo cez deň. Jednoducho ho uložím, pobozkám, rozlúčim sa, odídem. Tu sa mi prísnosť oplatila 😅

@anjelicek26 k tým trestom a prísnosti. U nás je ten prísnejší otecko. Ak malý niečo vyvedie, nesie za to následky. Napr. jedného dňa mi vytrhal 90% kláves z notebooka. Jasné, že som naňho zvýšila hlas, on dal hlávku dole, vedel, že sa hnevám. No o pár dní to zopakoval. A vtedy zakročil otec. Malému povedal, že toto sa nesmie robiť a že už na to upozorňovaný bol, no neposlúchol. Takže ho posadil do kúta, nech tam popremýšľa, či bude robiť zlotu. Malý sa ani nepohol, strávil tam, chudáčik nejaké tie minúty. Potom ho muž zobral, spýtal sa ho, či ešte bude ničiť klávesnicu a malý iba pozrel na notebook, zdvihol prštek a povedal: no-no-no... A odvtedy sa môjho notebooku nedotkol...

@petkave to zaspávanie máme rovnaké.
@evka4 @kaja73 A hovorím, že s tým jedlom mám asi šťastie, že Mia rada papá. Varím jej to, čo má rada, vždy jeme spolu v kuchyni, pri stole. Aj keď máme návštevu, alebo len svokra príde, tak stále sa je pri stole - raňajky, obedy, večere, aj koláčik ku káve. V obývačke (máme prepojenú s kuchyňou) sa neje, keď už nás je veľa a nezmestíme sa dovnútra k stolu, tak v lete jeme vonku na dvore, ale zasa všetci spolu.
A Mia chce papať sama, takže keď dopapá, ide dolu a môže sa hrať ďalej. Ale on sa fakt pri jedle sústredí na to jedlo.

suhlasim s @kaja73 neziadam od dietata to, co sama neviem dodrzat alebo nedodrzim - spime, ked sme ospali, a tolko, kolko potrebujeme, jeme, ked sme hladni, tolko kolko nam chuti a co nam chuti, syncek je aj v obyvacke, lebo aj ja obcas jem pred telkou, davam na vyber co si oblecie, lebo ma svoj vkus a predstavu (niekedy sice divnu, ale budis)....a myslim, ze je spokojny a uplne v pohode, nerobi zbytocne sceny, vzdoruje tak, ze si lahne na zem, ale nekrici a staci ho ignorovat alebo odist od neho, po chvili sa dvihne a ide za nami, ked sa mu vysvetli, preco sa to ci ono niekedy alebo nikdy nesmie 😉

@mia258 - trest je primerany precinu a jasne - veku. Co maly nepochopi - nespoji si s tym, co urobil - za to ho nema vyznam trestat, skor ulozit niekam - rozumej zavriet do herne ci izby na 3 minuty - a ist to rozdychat a vratit sa s kludnou hlavou.

Nas maly nerozprava, ani velmi no, nehviezdi v tom, ze by rozumel, co po nom chcem, kedze ho vychovavam v 3 reciach, je to aj tazke asi 😅 Takze trest - ak trest - tak okamzity

Ak niekoho uhryzol, udrel, postipal (co ho teraz naramne bavi a dcerka tym trpi) - okamzite prerusenie cinnosti, vykazanie z izby, herne na 3 minuty - minimalne - musi ist von sam, zatvaram dvere. Je urazeny, reve, to je jasne, ale pochopil - toto som spravil - musi ist prec. Idem po neho, ukludnim, vysvetlim, dojdeme spät, dcerku musi pohladkat, dat pusinku, pofukat, hrame sa dalej.

Ak neposluchol - opakujem maximalne 3x - potom vidim, ze ma nastaveny filter a dobre vie, ze to mama povie aj 4,5,15x a nist - idem k nemu, na vysku oc si k nemu klaknem, zopakujem, co som chcela, ukazem mu rukou, co ma spravit. Toto funguje u nas nahodou vyborne. Ak urobi, co mal, pochvalim.

Vseobecne ho zapajam do domacich prac, do chodu domacnosti (rozumej - vysava, umyva dlazku ma vlastny mop, utiera so mnou prach, zapina pracku, umyvacku vyklada uz so mnou - uz aj "upgrade" taniere moze, preklada veci do susicky, nosi mi stipce a ponozky, ked vesiam...) , pomaha a je pri vsetkom, zakazanych ma par veci - a to potom dosledne, pomaha varit, pomaha supat, pomaha rozbalovat, proste.... aj ked je bordel, ja som radsej, nech vie, co skutocne nesmie, tam pocuvne na slovo, zvysok su detaily. Chce to mantinely, ale aj dovolit dietatu sa realizovat.

@mia258 ja som take stastie nemala, preto viem, o com hovorim 🙂 tiez sa snazim dodrziavat iste pravidla, povodne medzi ne patrilo aj jedenie vylucne v stolicke, ale po par tyzdnoch boja som rezignovala a dlhe mesiace som dceru krmila pocas hry, pocas chodze a tak.. samozrejme, ze som predtym vyskusala vselico, vratane 'vyhladovania', co absolutne nezaberalo, nakolko pre moje dieta je prijimanie potravy niekde na konci priorit....az jedneho dna prisiel zlom, mala 15.mesiacov a zrazu pochopila, na co ta stolicka je a ze jedenie v nej bude jednoduchsie a aj rychlejsie. odvtedy papa povacsine v nej a ja si to po dlhych mesiacoch neskutocne uzivam 🙂 sice stale papa menej, ako ine deti, ale nemozu byt vsetky deticky rovnake 🙂

@mia258 ved to je vlastne fajn.
Moje deti jedia ked su hladné , ked nie su hladné jednocho nejedia. Jedia za stolom , jedli aj v stoličkách ale jedli len vtedy ked boli hladné.
Nikdy nespávali samé , spali s nami v manželských posteliach a to som neupaltnovala žiadnu tesnu výchovu , jednoducho to tak vyplynulo. prišiel čas kedy samé od nás odišli lebo už su velké .
Najmenšia sa nám ešte aj teraz občas nasáčkuje do postele, ved ale nebude s nami spávat do 20 tky 🙂 a popravde aspon sme viac s manželom po intímnej stránke viac vynaliezaví 😝 .
Dectvo je niečo čo sa má prežit v určitej pohode a vzájomnej láske s rodičmi, niečo na čo sa nemá zabudat a spomínat. Vieš na čo aj spomínam ?
Na osmu večer každý den v posteli bez pardonu , na komínky aj počas dovolenky , na obedy presne na dvanástu , nas prchovanie sa v pondelok , stredu a v piatok ...... na diskoteky až po 18 rokoch a výsledkom bolo že som sa urvala doslovne na vysokej škole ked som nebola pod dohladom .

u nas je to ako u @maminuska tiez som v detstve zazila prisnu vychovu - vysledok - bola som sice zlate , dobre dievcatko, ktore rodicom neodvravalo, plnilo bez reptania vsetko, co rodicia nariadili, ale bez vlastneho nazoru, utiahnuta, nevybojna. Az v dospelosti sa to zacalo menit a ja som nabrala sebavedomie. Povedala som si, ze takto to nebude, ak budem mat vlastne deti. Takze rezim nemame pevne stanoveny, ale samozrejme deti ani nedostanu vsetko na co si ukazu. Hranice maju, ale skor vysvetlujeme, preco nemozu to a ono. Ked to napriklad nie je velmi riskantne, tak im aj dovolime, aby urobili, co chceli a napokon sami zistia, ze to robit nemusia. Krmenie je u nas dost zlozite 😀 , jeme vsade, pretoze som rada, ak maly vobec nieco zje. Do roka nejedol takmer nic, teda okrem MM, pomaly sa to lepsi, som trpezliva, najlepsie sa napapa vonku na prechadzke. A skusala som ho nechat aj vyhladovat, nepomohlo ani to, akurat viac schudol a to si pri 9 kg a 20 mesiacoch nemozem dovolit, takze som rada, ak nieco spapa.

@anjelicek26 moja je dvojjazyčná, tiež veľmi nerozpráva. Len teraz začína prvé slová hovoriť. Ale zas keď po nej niečo chcem, tak mi to donesie, takže rozumie asi všetkému. Ale po FR vie oveľa viac, v slovenčine jej to potom už len zopakujem, aj keď možno zbytočne 😅
Čudujem sa, že moja ešte na také štípanie a hryzenie neprišla. Ona keď ma napr, pri obúvaní nechtiac kopne, tak hneď zostane prekvapená, že čo sa stalo, ja jej poviem, že to sa nesmie, nech dáva pozor. Ale samozrejme chápem, že je to dieťa a nerobí to naschvál, takže nekričím.
Len som zvedavá ako to bude, keď vyrastie a bude staršia.

A tiež robíme všetko spolu - aj v záhradke trhá trávu, okopáva so mnou a so svokrou 😀 sadíme zeleninu, polievame kvety, varíme, upratujeme, perieme 🙂

@maminuska je rozdiel pravidlá a pravidlá. Nie vojenský režim, ale pravidlá, ktoré si vytvárame spolu s deťmi preto, aby sa nám spolu príjemnejšie žilo. Tie pravidlá "nesmú!" utláčať druhú stranu. Ja som tiež nepozerala na hodinky, ale určitý režim vniesol do môjho spolužitia kľud, pokoj, vyrovnanosť. Moje skúsenosti matky, človeka, ktorý má vyše dvadsať bratrancov a sesterníc,tí už tiež majú deti ako aj dlhé roky praxe s deťmi v materskej škole nepotvrdzujú, že by vytvorenie pravidiel malo za následok absolútnu rebéliu. Ak si myslela výchovu typu - ja som rodič, teda autorita a môj názor je jediný správny a čo poviem to bude, tak máš pravdu. Ale ak má dieťa možnosť voľby v určitých veciach, má vždy možnosť vyžalovať sa, je mu daná vec vysvetlená, tak veci ako jedenie jedine za stolom a upratovanie hračiek nepovažujem za prísnu výchovu, ale za niečo normálne. Dieťa má podľa mňa dostať more lásky, pozornosti a zároveň má vedieť, že určité veci mu budú síce vysvetlené, z akého dôvodu je to tak, ale zároveň sú nemenné - v ponožkách naozaj von nepôjdeme. Práveže deti, ktoré nemajú vytvorené pravidlá - pravidlá zároveň s láskavým prístupom, nie dril, majú obrovské problémy a nezriedka končia u psychológa. Stretávam sa s tým často. Nakoniec, stačí si pozrieť pár tém, kam vedie výchova s absenciou akýchkoľvek pravidiel.

@zuzana76 presne si napísala to čo som ja zabudla 🙂 .
Treba detom dovolit aj to čo ni eje až také super, dieta získa skusenosti a samo pozná že to nie je to čo ono chcelo .

@zuzana76 a ja som si myslela, ze nasa je s jej 10kg malicka 🙂 oproti tvojmu ju mozem povazovat za buchticku 🙂

@maminuska to, ako opisuješ tvoje detstvo nie sú pravidlá, to je dril, myslím, že je to jasné aj z môjho predošlého príspevku a tvoja výchova je samozrejmou reakciou na to. Ja som mohla tiež takú uplatňovať pri druhom dieťati, ale pri prvom ani náhodou, lebo je to aj vecou temperamentu. Našťastie problémy som nemala, veľa som ale čerpala z iných spôsobov výchovy aké nám tu boli pred pár rokmi prezentované 😝

@mia258 - tak Maxi sa tlcie zo sestrou, sa chce presadit, nie nejako casto, ale dost na to, aby takto krpec riesil nejake zvady.. ona mu nieco vezme, on prijde a ju capne, lebo vie, ze bude plakat, ona zajaciiii, on sa rozplace, no hotove divadlo... v podstate su ok a potom su dni, kedy si idu za kazdu hlupost do vlasov, staci, ak sa jeden zle vyspi 🤐

@mamavera osobne si myslím že hovoríš nie o pravidlách ale o hraniciach . Hranice je to čo ak deti nemaju tak im to spôsobuje neskor problémy, pravidlá su niečo čo sa dodržuje bez ohladu na to či to ten človek chce alebo nie.
Mala som konkrétne skusenst s tými ponožkami. Syn sa v čase mrazu rozhodol že pôjde on iba v kratasoch , vysvetlila som mu že mu bude zima a nachladne. Povedal že nevadí.
Dobre, dal si kratasy a boli sme vonku asi 2 minuty - lebo mu bola zima. N druhý den už v kratasoch nešiel.
Ja to považujem za cennu skusenost.
Takže u mňa su hranice, bez stanovených pravidiel , tie si vytvárame sami a podla situácie, nie su vopred dané. 🙂.

@maminuska @zuzana76 ja som zas detstvo mala také, že mama nikdy nebola doma. Takže ja som si vždy robila čo som chcela a vtedy sa mi to páčilo ale teraz s odstupom viem, že to bolo to najhoršie. Lebo ja som si "pravidlá" vytvárala sama a potom od 15tich som bola preč z domu, na internáte, mimo mesta a odvtedy to šlo dolu vodou 😒 A teraz mám pocit, že by som bola radšej vyrastala vo vojenskej výchove ako takto.
Takže to sú dva extrémy, ako sme vyrastali úplne opačne, ale možno aj jedno aj druhé malo niečo do seba a niečo nám dalo.

@anjelicek26 vidím, že sa mám na čo tešiť, keď budú dvaja 😀 Ale to považujem za prirodzené, veď to patrí k detstvu a vyrastaní so súrodencom, nie? 🙂

@mia258 ale ty si skôr nemala výchovu 🙂 ,nemal ta kto vychovávat. nemal sa kto s tebou porozprávat čo sa smie a čo nie, čo už je nad rámec normy.
Inak kde bol otec ?

@mia258 - surodenci sa prave ucia - lepsie vedia - ako sa spravat v kolektive, ustupit, chapat, ked je niekto mensi a naopak uzivat si vyhody, ked je niekto starsi, podla mna je to skor prospesne - aj ked pre rodicov dost narocnejsie na usi 😅 😅 😅 Ale naucit sa riesit konflitky je dolezita skusenost do zivota, dietatu to vela da, neboj nic, je to prinos, aj ked sa handrkuju... v konecnom dosledku sa navyse zboznuju... a ked nieco pototo, tak sa drzia jeden druheho ako kliest a pomahaju si. Vtedy su zohrana dvojka.

Malu som uz par krat nacapala vecer u neho v izbe, ze si k nemu lahla, lebo nechcela, aby on spal sam (rozumej, nechcela spat sama) a ze je krasny, ked spinka... a ked mu niekto robi zle na ihrisku, tak ho hned ochranuje, neda si ho, je to JEJ brat.

Veru je to prirodzene a u nich je to fakt malo, a ako ohen vzblkne, tak je zasa klud. Len ked hryzie, bije, to proste netolerujem, to sa u nas doma nerobi a musi to pochopit, nech je maly ako chce.

@maminuska obidve píšeme o tom istom, lebo to vlastne spolu súvisí. Pravidlom som myslela konkrétne to, že sa jedlo konzumuje pri stole, nikdy som nepraktizovala žiadne lietanie za dieťaťom s lyžicou po dome, ty si zrejme myslela na také pravidlá, ako si opisovala - veci v komínkoch, joj, keby sa syn nenahneval, dala by som tu jeho komínky - po demolácii 😀

@mia258 ja si myslim,ze je fajn, ze sa o vychovu zaujimas, ze zistujes info, to svedci o tom,ze sa o dieta naozaj zaujimas a chces z neho vychovat dobreho cloveka. Ja si myslim,ze vo vychove neexistuju rovnake pravidla na kazde dieta, pretoze aj kazde dieta je ine a ku kazdemu treba pristupovat individualne, aj vramci jednej rodiny podla mna. Takisto aj kazdy rodic je iny a ma ine metody. Dolezite je dietatu sa venovat, davat mu vela lasky. Aj ked niekedy nedopadne vsetko podla nasich predstav a dieta si zrejme niekedy urobi aj po svojom a nam sa to nebude pacit, aj tak si myslim,ze nikdy nezabudne na lasku, ktoru sme mu prejavili a cas, ktory sme s nim stravili.

mne a tvoj pristup paci. sama praktizujem nieco podobne, najma co sa tyka jedla. jeme za stolom, ked zacne vymyslat, dojedla. rovnako dojedla, ked odmietne to, co ma na tanieri. na 99% si to rozmysli a k jedlu sa vrati 🙂
prisna som co sa tyka sladkosti, upratovania hraciek atd....
dost casto bojujem najma s mojou mamou, jtora tvrdim ze som prisna. ale ja si trvam na svojom a ma to svoj efekt