Druhé dieťa
Je podľa vás naozaj to najlepšie čo môžeme dieťaťu dať súrodenec? My sme s mužom obaja jedináčikovia a on tvrdí, že by chcel zažiť takú tú súrodenecku lásku a chcel by ju dopriať aj nášmu synovi. Ja to tak nemám, nejak po tomto type lásky neprahnem a ani mi nepríde také dôležité aby ju ľudia v živote mali. Sú tu teda dva zaujaté pohľady a zaujímalo by ma ako ste to vnímali vy. Ja nemám túžbu mať druhé dieťa, už vôbec nemám túžbu to odnosiť, odrodiť a odkojiť. Keby sa tak rozhodnem je to čisto kvôli mužovi a jeho potrebám. Tiež nemám veľmi predstavu ako sa s dvomi funguje. Už jedného mi príde že je niekedy veľa, neviem si predstaviť obstarávať deti dve. A to sa nechcem sťažovať, muž mi pomáha so všetkým (občas treba trošku viac postrčiť, ale nesťažujem sa), ale je to jednoducho rozdiel oproti bezdetnemu stavu.
tak ja mám dvoch súrodencov. So sestrou sme sa ešte ako tak zahrali, zabavili ale neskôr vzťahy ochladli a každý si žije svoj život. S bratom sme vôbec nenašli k sebe cestu. Takže som teraz ako jedináčik. Sú veci, ktoré človek neovplyvní. Dcéra je tiež jedináčik a jej súrodenec nechýba. Vidí aj na kamarátkach, že tie vzťahy medzi súrodencami sú všelijaké. Niektoré dobré a niektorí si ledva na meno prídu.
autorka - ak sa necítiš na materstvo, tak do toho nechoď. Druhé dieťa nezaručí tomu prvému šťastné detstvo ani budúcnosť.
ja som jedinacik, momentalne cakame druhe. No urcite to nebolo preto, ze trvam na tom, aby mal prvorodeny surodenca. Nemyslim si, ze je to to najlepsie. Ja som nikdy nemala potrebu mat surodenca, mam vsak velmi dobre kamaratky. Poznam zial viac ludi, ktori maju surodenca a su s nimi pohadani a vkuse na noze. Takze za mna - ak TY sa necitis na druhe dieta, nesla by som do toho. Muz chce nejaku krasnu ideu, ale nie je nikde zarucene, ze surodenec = najlepsi kamarat na cely zivot
Veľa ľudí ti povie, že aspoň sa ti zahrajú. No, neviem.
Mám dvoch synov. Rozdiel presne dva roky.
Teraz 2,5 a 4,5.
Ľúbia sa. Naozaj.
Ale denne sa bijú, vreštia, škrečia, berú si hračky, búrajú si veže, lego. Ak ich rozdelim aby sa hral každý inde, plaču, ze sa chcú hrať spolu. Spolu sa hrajú minútu a už je krik. Ak sú spolu, sú ako tornádo. Bez seba byt nechcú. Že by bol jeden u jednej babky a druhy u druhej. Ale spolu, to nehrozí.
Veľmi si to Premyslite. Je to naozaj zaberačka.
Ale ľúbia sa. Len tak nahlas 🤷🏼♀️
https://www.modrykonik.sk/blog/lajva/message/porada-5zs7uf/
Neviem či ti to pôjde otvoriť ale je to zlate.
Ja som chcela stále 2 detičky tak som to cítila a aj manžel súhlasil.
Ale keď chceš ostať pri jednom ako skludom. Tu je čistá odpoved 100ludi 100 chuti.
Niekomu rodičia pomáhajú z každej strany či už postrážia deti alebo aj finančne pomáhajú aj keď sa niečo rekonštruuje tak prídu pomoc. Niekde je to iba z jednej strany a niekde vôbec.
Ja mam surodencov viac, a je to paradne. Ale rovnako som sa v materstve doteraz nenasla(syn ma dva roky) a rovnako zvazujem, ci druhe dieta. Ja sa skor k tomu priklanam, lwbo viem, ake je to mat super surodencov, manzel ma napriklad ktastrofalny vztah so svojim bratom a taha sa to od detstva, cize nikto ti nezaruci, ze budu mat supwr vztahy
Ja som mala obdobie, kedy mi aj 1 dieťa bolo veľa a necítila som žiaden materský pud (27 r.). Potom som dozrela okolo 35 r. a cítila som výraznú potrebu mať druhé dieťa. Aj ho mám a mám asi až prehnaný materský pud 😁. Proste keď to má prísť tak to príde 😉
nebudem vsetko rozpisovat som jeinacik a mam dieta viem co je ot byt jedinacik k azdy den ked si spomenem cosa snazim potlacat n iekam v hlbke si vycitam preco som taka slaba a nemala dsom druhe...maly chce aj chcel...uz nemam nato v ek ani zdravie...ked som mohla tak som sa bala a to je proste nadlho...ale neivem civ ivote bude este nieco co si budem tak strasne vycitat ako toto moje zlyhanie s ktorym sa mi tazko zije a placem ked si spomenem
to najlepsie, co mozeme dietatu dat, je surodenec - moj nazor je taky, ze je to korunovana blbost. Ak chcem dve deti a podari sa, super. Ak chcem jedno dieta a podari sa, super. Ak chcem viac deti a podari sa, super. Deti sa snad nerobia preto, aby najstarsie mali silou mocou surodencov, lebo tak sa to patri. Vzdy je to otazka na dany par, kolko chcu mat deti, na kolko sa citia a kolko dokazu vychovat a zabezpecit do buducnosti. To je moj uhol pohladu.