Odkiaľ pochádza bohatstvo Rómov na Slovensku?
Sem-tam mi na Facebooku vyskočí plný album fotografií z nejakej rómskej svadby, oslavy, krstu alebo svätého prijímania. Som zvedavá, tak si tie fotografie prezerám. 😅
Nedá mi nevšimnúť si ten obrovský prepych, obrovské stoly plné luxusného jedla, honosne vyzdobené domy, autá a honosné šaty.
Čím sa títo Rómovia živia, že si toto všetko môžu dovoliť? Nie je to žiadny útok, len naozaj čistá zvedavosť. Ide o nejaké generačné bohatstvo?
Ja som zo západu Slovenska a takýto typ Rómov tu veľmi nežije.
Stručné zhrnutie
- V diskusii sa uvádza, že zdroje bohatstva u rómskych rodín zahŕňajú prácu v zahraničí (často Anglicko), úžerníctvo s vysokými úrokmi, predaj tovaru a nelegálne aktivity ako predaj drog (toluén), prostitúcia, obchodovanie s autami a šmelina cez hranice.
- Viaceré príspevky opisujú, že niektoré rodiny financujú honosné svadby, krsty a oslavy pomocou pôžičiek, úverov alebo systematického vyberania darov na podujatiach (uvádzané sú aj prípady hádzania 500 € do klobúčika a objednania drahých jedál, dekorácií a hudby).
- V diskusii sú zmienky o menšine riadne zarábajúcich rómskych osôb a podnikateľov (spomínaní sú Olašáci ako bohatšia skupina) a súčasne o praktíkách v zahraničí, kde sú uvádzané prípady zadržiavania veľkej časti mzdy (uvádzané číslo 75 %).
Najčastejšie otázky
Q: Aké hlavné zdroje príjmov sú v diskusii spomínané u finančne dobre zabezpečených rómskych rodín?
A: V diskusii sa spomínajú práca v zahraničí (priamo uvedené Anglicko, konkrétne príklad práce "smetiar"), úžerníctvo s úrokmi 100–200 %, predaj drog (toluén), prostitúcia, obchodovanie s autami, šmelina cez hranice a zdroje z EÚ.
Q: Ako sú podľa diskusie financované honosné svadby a oslavy?
A: Diskusia uvádza financovanie cez pôžičky a úvery, výbery peňazí a "minimálnu taxu" na pozvaných, vzájomné darovanie v rámci početných rodín a v jednom prípade bolo spomenuté hádzanie 500 € do klobúčika.
Q: Čo je v diskusii uvádzané o úžerníctve a jeho mechanizmoch?
A: V diskusii sa uvádza, že úžerníci požadujú úroky 100–200 % a často inkasujú dávky pošty; v zahraničí sa tvrdí, že sprostredkovatelia berú až 75 % mzdy pracujúcich Rómov.
Q: Sú podľa diskusie prípady poctivej práce medzi bohatšími Rómami?
A: Áno, diskusia uvádza, že niektorí Rómovia pracujú a podnikajú poctivo (niektorí zamestnaní v fabrikách, iní podnikajú), ale autori príspevkov to považujú za menšinu v porovnaní s inými spomínanými zdrojmi.
Q: Ako diskusia popisuje vzťah medzi osadami a bohatšími rómskymi skupinami?
A: V diskusii sa uvádza existencia kastového rozdelenia (spomínaní Olašáci), kde bohatšie skupiny niekedy odmietajú priznať väzbu na osadové komunity a v niektorých prípadoch profitujú z úžery voči chudobnejším.
Q: Aké kriminalizované aktivity sú v diskusii spomínané ako zdroj peňazí?
A: Diskusia menovala predaj drog (toluén), predaj zbraní, nútenú prostitúciu, krádeže a prepredaj kradnutého tovaru (napr. parfumy), ako aj organizované vydieranie cez pôžičky.
Závery z diskusie
Zhoda
- V diskusii panuje zhoda, že existujú bohaté aj chudobné rómske rodiny a že zdroje bohatstva sú rôznorodé (legálne i nelegálne).
- V diskusii sa opakovane spomína práca v zahraničí (najčastejšie Anglicko) ako významný zdroj príjmov pre niektoré rodiny.
- V diskusii je konzistentné tvrdenie o úžerníctve ako mechanizme, ktorý chudobných Rómov zadlžuje a obohacuje menšiu skupinu úžerníkov.
Sporné názory
- Jedna skupina diskutujúcich tvrdí, že bohatstvo vzniká prevažne poctivou prácou a podnikaním; druhá skupina tvrdí, že prevládajú úžera, podvody a nelegálne aktivity.
- Niektorí tvrdia, že ide o dedičné alebo kastové bohatstvo (Olašáci), zatiaľ čo iní pripisujú bohatstvo moderným aktivitám ako zahraničná práca a podnikanie.
Otvorené otázky
- Aký je skutočný podiel príjmov pochádzajúcich z legálnej práce oproti nelegálnym praktikám medzi ekonomicky úspešnými Rómami?
- Do akej miery sú obvinenia o úžerníctve a vykořisťovaní overiteľné oficiálnymi orgánmi?
- Aké efektívne právne a sociálne opatrenia sú dostupné proti úžerníctvu a medzinárodnému vykorisťovaniu?
Spomenuté značky a firmy
Mercedes,Ferrari,BMW,Pedagogická fakulta v Prešove,pošta,policajná stanica,EÚ
Spomenuté produkty a metódy
úžerníctvo,pôžičky s úrokmi 100–200 %,zadržanie mzdy 75 % v zahraničí,práca v Anglicku (smetiar),predaj toluénu,prostitúcia,predaj zbraní,šmelina cez hranice,obchod s autami,predaj kradnutého tovaru,organizované výbery na oslavách,hromadné svadby a objednané dekorácie,bankroty pre financovanie osláv,koruna zo zlata a drahokamov
Miesta a osoby
Slovensko,Anglicko,Prešov,Trnava,Lučenec,Dubaj,východné Slovensko,Olašáci
@anonym_autor Čo som videl fotky z ich akcií počul priamo od nich,tak to ide proste na dlh.Dom padá,na dvore výmoli a bordel ale stoličky s baldachýnom,troj poschodové torty,dve kapely na živo.Na 50 kach ,primaniach a pod.


Ak si niekto myslí, že poctivo zarobia prácou, je na omyle. Im chýba konštruktívne myslenie a nie sú schopní dobre pracovať iba ak pod neustálym dozorom a aj to iba najjednoduchšie práce, veľmi slabo platené. Vzdelanie nemajú, väčšinou končia v 5. - 6. ročníku ZŠ aj to s päťkami. Máloktorí sú schopní študovať. Tí, čo vyštudujú, k Rómom sa nehlásia. Problémom je nájsť učiteľov k rómskym deťom, ktoré nikoho a nič nerešpektujú, vyučovanie vážne narúšajú. Poznám 2 Rómov, muža aj ženu, ktorí vyštudovali Pedagogickú fakultu v Prešove - učiteľstvo 1. -4. roč. Keď som sa ich opýtala, prečo neučia na školách, kde sú aj rómske deti, odpoveď bola u oboch rovnaká: " Na rómske deti nemám nervy, zmlátil (a) by som ich a bol by z toho problém, radšej budem učiť biele deti" Jednoduchí až primitívni Rómovia bez vzdelania a pracovných návykov milionársku dieru do sveta neurobia . Ale dokonale ovládajú bohatnúť na podvodoch.