Ako žiť bez stresu?

@romea u psychológa som bola, pomohlo to na krátky čas a zase je to tam kde predtým. Aj u psychiatra som bola. Asi potrebujem niečo iné, nejako inak na, sebe zapracovať len neviem ako.

No k psychológovi aa chodí aj dva roky v kuse, ide o to aby si sa s tým riadne a plnohodnotné vysporiadala a dobre si to na trénovala vzila sa a tym, to je dlhodobý proces a môže trvať niekoľko rokov, pochybujem ze kniha napríklad o nejakom pozitívnom myslení pomôže keď nemáš takú povahu, ak áno tak na chvilku

Ahoj, skus knihu....Prestaňte premýšľať, začnite žiť (Richard Carlson)....Mozno ta nakopne....

Tak pokial ti psycholog ako taky nepomohol na dlhsie obdobie, neviem ci ti to precitanie knihy da viac. Jednoducho treba zacat od seba, pomalymi krocikmi, treba si pri kazdej situacii povedat, ktoru aktualne zazivas, ci je to to najlepsie co v tom danom momente mozes robit. Ak nie, treba odist a nestarat sa ak ano tak je to vlastne super 🙂

Netrpíš paničkou poruchou? Moja svokra to má a hrozne sa zoziera, všetko rieši popredu a ak sa nedajboh niečo stane tak si to dokáže odôvodniť že sa jej to snívalo alebo mala zlé tušenie. Upínat sa stále na myšlienku co ak sa, stane toto alebo hento nemá zmysel. Sú veci ktoré neovplyvníš. Mne osobne pomohlo do kolečka si pripomínať, že žijeme tu a, teraz a zbytočne sa upínať na minulosť ktorú neovplyvní už alebo na budúcnosť ktorá sa možno ani nestane nemá zmysel.

@viera ďakujem, knihu si určite pozriem

@dr_smajlik netuším, keď som bola u psychiatra tak mi nic také nediagnostikoval. Ja som skôr v neustálom strese, zle zvládam nepríjemné situácie, neustále sa trápim, keď sa pre niečo rozhodnem v zápätí to olutujem. Taky bludný kruh

toto aj ja som taka, ale snazim sa uvedomit si, precitnut tak ci na tom bude zalezat aj o pat rokov, lebo casto sa trapim alebo som pod tlakom ktory si aj ja sama vytvarat a toto uvedomenie mi tak pomaha 🙂

To znie ako uzkosti, je potrebne sa s nimi naucit pracovat, psycholog ti moze dat metody ako na to ale potrebujes ich pravidelne aplikovat.. Pripadne aj hladat priciny z kade to prameni..

Takto, v prvom rade úplne bez stresu sa žiť nedá. Stres v správnom množstve a v správnych momentoch je potrebný a dôležitý, i keď nepríjemný. Ak máš ale pocit, že to prekračuje u teba hranice zdravej miery, určite o tom diskutovať so psychológom, dať si odborne poradiť. 🙂 Držím palce!

z vlastnej skusenosti. vzdy som bola precitlivela, vsetko som prezivala, nonstop v strese, ktory som si viacmenej sama vytvarala, stale som sa o vsetkych strachovala, vytvarala najciernejsie scenare...aktualne som v situacii, ze ked to na mna pride, viem s tym dealovat, racionalne, nahlas si poviem, ze zas stresujem, a vedome zahanam myslienky. A to pracujem pod celkom slusnym stresom. Co pomohlo mne: 1. uprava stravy. znie to smiesne, ale napr. mi zistili histaminovu intoleranciu, a akonahle som vynechala "najhorsie" potraviny, je mi lepsie. Teraz, ak zjem nieco nevhodne (ani o tom neviem), pride neklud...v ramci preventivky sa vypytaj na potravinove testy 2. zacala som chodit skor do postele. Aj ked nie vzdy viem zaspat...dolezite je pustit myslienky, nech nejde ten film v hlave. ked to nejde, pustim si audioknihu (ale taku, co uz poznam, nech nie som napata z deja 🙂)...3. zacala som cvicit. Jogu - nikdy predtym som necvicila, pripadala som si uplne stratena na zaciatku, ale podda sa to. Naucis sa zazracne dychat. aj fitko som pridala. 4. psycholog - nie je to hanba. spravnymi otazkami ta navedie. Ja si chodievam iba tak pokecat. Kolkokrat mam problem o niecom hovorit s niekym znamym, blizkym. S nezainteresovanym je to lepsie. Niekedy len treba z hlavy vydolovat, co ta skutocne trapi, preco sa bojis. A co je dolezite, povedat tie veci nahlas. Naozaj, ked ich niekomu povies, zneju inak ako v tvojej hlave 🙂. A samozrejme, treba lubit seba samu, vazit si sa, odmenovat sa, mojkat (tu mam este co robit, ale dam to 🙂)

Súhlasím asi so všetkým, čo bolo napísané vyššie 🙂 teda... okrem prečítania tej knihy... ale to som ja, že ešte len počujem o nejakej psychologicko náučnej knihe alebo ako mám nazvať ten žáner a som nervóznejšia ako predtým 🙂
Tiež mám Histamínovú intoleranciu a má to u mňa za následok stavy úzkosti. Naučila som sa po pár rokoch, že keď mi je najhoršie a vidím všetko čierne, tak sa ukľudňujem tým, že si poviem, že mám úzkosť a že to zas bude dobré.
A čo sa týka permanentného stresu... ten mávam presne ako si opísala. A tiež je to preto, že všetko moc riešim, starám sa, aby boli všetci okolo mňa spokojní... a ako môj manžel vraví... potom to dopadne tak, že sú spokojní všetci okrem mňa... ale taká prosto som... neviem byť "mám v p.čista" (u nás sa to tak volá 🤷‍♀️😂). Ako niekto vyššie napísal, minulosť nezmeníš, budúcnosť netušíš... keď mi napadnú myšlienky, že čo som mohla spraviť inak alebo čo povie niekto alebo ako sa bude správať, tak sa to stále snažím nejako zahnať preč. Najprv cielene, postupom sa z toho naučeného stane niečo automatické. Snažím sa moc nestresovať a môj manžel mi v tom dosť pomáha, on je totiž hrozný "mám v p.čista", ale len na veci, ktoré ho nezaujímajú. Na druhej strane, moc mi nepomáha situácia v rodine ak sa kvôli niečomu stresujem...
Zájdi za psychológom. Ak nepomohol ten prvý, skúsiť nájsť iného 🙂 A chce to viac sedení 🙂

Mne pomohla len jedna vec … žiaden psychológ nie je lepší ako behanie …

Ja som presne taka ista 🙈 ja si z toho trosku robim aj srandu ze som hysterka tak... Co uz 😊

@mamkababkajanka velmi pekne si to nappisala a je fajn mat vedla seba cloveka kto vsetko odlahci potom aj to hystercenie.. To emocionalno sa rychlejsie zracionalni 😊

To si myslím, že sa treba len postupne naučiť. Niektorí ľudia to vedia majú to v sebe a iní sa stresujú viac.

Možno by pomohlo nájsť si partnera. Nebudeš mať potom pocit že si na všetko sama a bude ti veselšie keď budeš mať spoločnosť. Prídeš na iné myslienky.

Mne pomohol odchod do cudziny...všetko sa zrazu zmenilo k lepsiemu

Akoby som o sebe čítala 🙂 Napriek tomu, že sa o to roky pokúšam, ani zo mňa flegmatik nikdy nebude. To v sebe proste človek musí mať, že má veci na háku. Aj ja nervačím, stresujem, rozmýšlam, čo by bolo ak by som povedala (spravila) niečo iné. Podla mňa sa s tým človek musí naučiť žiť. Ja plánujem, keď deti podrastú a budem mať viac času, skúsiť jogu. 🙂 Môjmu šéfovi to neskutočne pomohlo. Je kludnejší, vyrovnanejší. Ja sa zatiaľ aspoň obklopujem motivačnými citátmi typu: "Nedovoľ, aby správanie iných zničilo tvoj vnútorný pokoj. " alebo "Nikdy sa necíť previnilo preto, že si urobil rozhodnutie, ktoré ostatných nahnevalo. Ty nie si zodpovedný za ich šťastie. Si však zodpovedný za to svoje."... každý rok si na začiatok diára prepíšem najobľúbenejšie citáty. Roky som tam mala aj: Život v napätí podporuje rozvoj celulitídy!!!😁

Ahoj. Ak ti smiem odporucit,mne velmi z takeho bludneho kruhu pomohlo cestovat po svete osamote a robit veci,ktore som predtym nerobila. Jednoducho prekrocit hranice vlastneho komfortu a pomaly si vybudovat novu osobnost,ktoru budes mat rada. Podla toho,co pises nie si spokojna s tou svojou "aktualnou osobnostou" a chces s tym nieco robit a ja verim,ze sa to da. Mne osobne v tomto velmi pomohlo vyssie spomenute. Uz je to niekolko rokov ,odvtedy sa vela veci zmenilo,ale k starym navykom som sa nevratila. V kazdom pripade je to maximalne v tebe, urcite to dokazes,ak budes velmi chciet. Zelam ti,nech si stastna,spokojna,vyrovnana😊

Z vlastneho zivota si myslim ze sklony k stresu si znacne nesieme s vychovou, z toho co sme odpozorovali od svojich rodicov. Moja mama mala stres aj z toho ked vodari prisli menit vodomer, a otec nebol doma ze ci mozu/nemozu, bez otcovho vedomia robila rozhodnutia tazko pretazko, lebo si nikdy nebola vedoma ci ho dana situacia nenasere, vlastne stale bola v strese. Zial vo svojom okoli som si vsimla ze takto to funguje vo vela rodinach, ze zeny maju obrovsky stres z kazdodennych beznych situacii, a ked to deti vidia, automaticky im to pride normal a stresove spravanie partak do zivota.

Ahoj. Mne na take stavy velmi pomohli Bachove kvapky. Su nenavykove, prirodne a liecia psychicke a dusevne problemy na bunkovej urovni. Doslova akokeby povedali tvojmu telu, ze sa nemusi citit zle, a telo tu informaciu prijme. Ja som sa zbavila chronickej uzkosti, panickych zachvatov, chorobnej ziarlivosti, naladovosti, hnevu, fobii z pavukov a zubarov, z prehnanej starostlivosti o druhych... Uz rok zijem uplne novy zivot bez sialenych vykyvov a paralyzujuceho strachu, s novou chutou do zivota. Ak chces, odporucim ti konkretnu zmes na tvoje trapenia, ulavi sa ti do par minut po prvom uziti. Stoja okolo 15-20 eur, flasticka vydrzi na cely mesiac, takze to nie je nejaka strasna investicia a vysledok je zazracny, doslova. Uziva sa 4 kvapky 4x denne.

@mamkababkajanka "tesim sa", ze ma niekto tiez uzkosti z histaminu 🙂. Mne sa chvilkami smiali, ze to iste. A uplne suhlasim s tym partnerom. Moj je tiez racionalny, skor flegmaticky. Vie rozlisit, kedy potrebujem podrzat a kedy mi len otvorit oci a "prefackat". Doplname sa, ucime sa navzajom. Ak by bol ako ja, asi by to bolo tazsie

@mamkababkajanka "tesim sa", ze ma niekto tiez uzkosti z histaminu 🙂. Mne sa chvilkami smiali, ze to iste. A uplne suhlasim s tym partnerom. Moj je tiez racionalny, skor flegmaticky. Vie rozlisit, kedy potrebujem podrzat a kedy mi len otvorit oci a "prefackat". Doplname sa, ucime sa navzajom. Ak by bol ako ja, asi by to bolo tazsie
@mamkababkajanka

Nájdi si dobrého spovedníka ak si veriaca

Si taký typ povahy určite to pôjde korigovať, ale zázraky necakaj.Pri každom väčšom probléme, strese to budeš prežívať viac ako človek flegmaticky, vyrovnaný...pre mňa je dobré motto, že treba riešiť až, keď to nastane🙂lebo ja riešim kombinujem dopredu a zbytočne.Ale život a rodina, dieta ma trocha okresali, ale aj tak mám zvýšenú citlivosť.mne povedala kolegyňa, ktorá je psychologicka, že treba sa prijať taká aká si🙂u nás to je tiež rodinné prekliatie mama a babka sú také.Ja som už len slabší odvar od nich.

hlásim sa do klubu, v jednom kuse niečo riešim, už mi je do plaču zo seba samej...teraz mám pocit, že po kovide sa mi to zhoršilo🙄

@evja ahoj mozes ja mne prezradit o aky zazrak ide? Dakujem