Je mimo planéty Zem aj ďalšia obývaná planéta?
myslíte že mimo planéty Zem je aj iná obývaná planéta, nejaké iné bytosti? Nemyslím človeka, možno nejakú inú formu.. že by tie bytosti boli tiež inteligentné, boli by tan tiež zvieratá atď. Možno len s iným vzhľadom ?
Stručné zhrnutie
- Vo viditeľnom vesmíre je podľa diskusie asi 100 miliárd galaxií a v každej približne 100 miliárd hviezd, čo vedie k veľmi vysokej pravdepodobnosti existencie nejakého života mimo Zeme.
- Hlavné prekážky detekcie alebo kontaktu sú veľké vzdialenosti, hranica rýchlosti svetla, časová nezhoda medzi civilizáciami a riziko sebazničenia civilizácií.
- Ako konkrétne miesta hľadať dôkazy diskusia uvádza zamrznuté mesiace so subsurface oceánmi (napr. Europa), kométy s organickými molekulami a štúdie o aminokyselinách; medzi zdroje sa v diskusii uvádza Scientific American a portál www.sme.sk.
Najčastejšie otázky
Q: Existuje vo vesmíre mimozemský život?
A: Diskusia uvádza, že vzhľadom na údajne ~100 mld galaxií a ~100 mld hviezd v každej je existencia života mimo Zeme považovaná za veľmi pravdepodobnú; zároveň niektoré príspevky zdôrazňujú, že inteligentný život môže byť zriedkavý.
Q: Prečo ešte neboli mimozemšťania kontaktovaní alebo objavení?
A: V diskusii sa ako dôvody uvádzajú veľké medzihviezdne vzdialenosti, limit rýchlosti svetla, časová nezhoda civilizácií a možnosť, že civilizácie sa sami zničia; jeden príspevok poukazuje na relatívne krátke obdobie ľudskej inteligencie (približne 2 000 rokov) oproti veku vesmíru.
Q: Kde v Slnečnej sústave hľadať život?
A: Diskutujúci spomínali mesiac Europa s podľadovým oceánom ako miesto s vysokým potenciálom pre mikrobiálny život a tiež kométy ako zdroj organických molekúl.
Q: Sú aminokyseliny vo vesmíre bežné a aké dôkazy existujú?
A: V diskusii sa uvádza názor, že aminokyseliny sú vo vesmíre relatívne bežné; jeden príspevok tvrdí, že aminokyseliny boli objavené vo vesmíre už v roku 1969, iný spomína údajný nález glycínu z „kométy 2004“ (tvrdenia sa medzi príspevkami líšia).
Q: Aké vedecké teórie alebo koncepty sú relevantné pri hľadaní mimozemského života?
A: V diskusii sa spomínajú teórie ako teória veľkého tresku, teória relativity, teória strún a konkrétne hypotézy o vzniku života (napr. formaldehydová teória), ďalej koncepty typu tmavá hmota a tmavá energia.
Q: Môžu byť mimozemské bytosti netradičnej formy života (iné chemické základy)?
A: Diskutujúci uvádzajú, že život vo vesmíre pravdepodobne stojí na uhlíku, hoci teoreticky sa spomínal aj kremík; zároveň sa v diskusii otvorene pripúšťa možnosť úplne iných foriem života, ktoré by sme nemuseli rozpoznať.
Závery z diskusie
Zhoda
- V diskusii prevládal názor, že mimozemský život je pravdepodobný vzhľadom na obrovský počet hviezd a planét.
- Hlavné prekážky pri kontakte sú veľké vzdialenosti, limit rýchlosti svetla a faktory časovej nezhody civilizácií.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že aminokyseliny a konkrétne glycin boli vo vesmíre nájdené (uvádzajú rok 1969 a „kométu 2004“), zatiaľ čo iní tieto tvrdenia kritizujú alebo požadujú overenie.
- Existuje rozpor medzi vedeckým prístupom (hľadanie dôkazov, fyzikálne zákony) a náboženskými/metafyzickými interpretáciami (anjeli, jinnovia) o tom, čo považovať za „bytosti“.
Otvorené otázky
- Ako reálne prekonať medzihviezdne vzdialenosti alebo obísť limit rýchlosti svetla pre medzihviezdne cestovanie?
- V akej forme a na akej úrovni vývoja by mohol existovať mimozemský život — len mikroorganizmy alebo aj inteligentné civilizácie?
- Sú mimozemské civilizácie aktívne a iba sa rozhodli nekomunikovať, alebo nikdy neexistovali v dostatočne súčasnom čase na kontakt?
Spomenuté značky a firmy
Urad vlady SR, Scientific American, www.sme.sk, Star Trek, Prometeus
Spomenuté produkty a metódy
formaldehydová teória, teória relativity, teória veľkého tresku, teória strún, magnetická rezonancia, aminokyseliny, glycin, vírus, RNA svet, DNA, Higgsov bozón, warp drive, tmavá hmota, tmavá energia
Miesta a osoby
Europa, Plejáďania, Arkturiáni, Annunaki, Kopernik, Galileo, Newton, Einstein, Mendelejev
urcite ano, ale pravdepodobne v dostatocnej vzdialenosti od Zeme a aj mimo nasho vedomia a moznosti skontaktovat sa
Nič nevylučuje to, že by mohli a existujú iné formy života vo vesmíre. Veď je obrovský a stále sa rozpína.
Už len existencia anjelov a jinnov je existencia bytosti odlišných od nás. Ktovie koľko ďalších civilizácií existuje vo vesmíre (ci už v našej D zóne alebo inej)
ja uz by som kludne brala aj mimozemstanov, ci jinnov (aj ked netusim, kto/co to je)
ak taka planeta je, dufam ze dostatocne daleko, aby sme ju nenasli a nevydrancovali ako tuto nasu Zem.
tiež som to svojho času riešila, a vraj sú v zásade 3 možné odpovede : 1. nie, mimozemšťania neexistujú 2. existujú, ale sú omnoho viac inteligentní a vyspelí než my a preto nás ani nemajú chuť a potrebu kontaktovať. a 3.možnosť, ku ktorej sa čím ďalej, tým viac osobne prikláňam - najmä keď čítam sem tam tieto koníkovské diskusie - že určite existujú a žijú už voľne medzi nami 😀
Konkretne v nasom solarnom systeme nie, ale vzhladom na pocet moznosti, ktore su skoro nekonecne je to viac nez pravdepodobne. Bolo to divne, keby sme v celom vesmire sami.
Ono, mimozemstania to nazyvaju preto, lebo nebyvaju na Zemi. My si automaticky predstavime zelenych muzickov, ale mimozemsky zivot sa mysli co i len bakterie. Napr. pod zamrznutymi mesiacmi planet, ako je napr. mesiac Europa, zistili, ze pod tym obovskym ladom je voda. A kde je voda, je zivot, bakterie... 😉
Vo viditeľnom vesmíre je asi 100mld galaxii a v každej asi 100mld hviezd. To je 10 na 18-tu hviezd. To sú pozorovane fakty. Vesmír je určite ešte oveľa väčší ale svetlo z väčšej diaľky k mám ešte neprišlo. Preto sa hovorí o pozorovateľňou viditeľnom vesmíre. Skutočný je podľa teórie inflácie až 150 kvadrilionov krát väčší.to už nie je dokázaný fakt ale je ti teória ktorá vychádza z pozorovaní vesmíru meraní a pokusov v urýchľovačoch. Väčšina doterajších teórii nakoniec bola potvrdená. Ak je to tak tak by vo vesmíre bolo hviezd tak veľa že by to bolo číslo 15 so 43 nulami. Ak by v každej galaxii bola len jedna planéta s inteligentným životom tak by tu bolo 15 krát desať na 34 civilizácii čo je znovu nepredstaviteľne množstvo. Ale je tu veľa faktorov ktoré toto číslo redukujú. Vznik života v takej forme ako vznikol tu je veľmi malo pravdepodobný. Voda je síce prostredie do ktorého život vznikol ale na počiatku bola voda skôr nicitelom prvého života. Bola to iná latka. Vyzerá to tak že život vznikol pri dopadoch asteroidov na našu zem v čase veľkého bombardovania. Potreboval najprv vysokú teplotu. Udržal sa v mlákach a plytčinách vďaka prílivu a odlivu vznikol prvý metabolizmus. Proste veľmi veľa veľa náhodných krokov. No pokusov v tomto laboratóriu bolo veľmi veľa a trvalo to milióny rokov. Život vznikol len na jednom mieste. Skoro 4 miliardy rokov bol život len v jednobunkovej forme. A mnohobunkové organizmy vznikli len pred 400 miliónmi rokov. Okrem toho tu bolo veľa vymieraní. Jedno práve prebieha. Život sa už udrží. Inteligentný život je znovu veľká náhoda a revolúcia. Pravdepodobnosť že sa civilizácie zídu v čase je veľmi mala. Niekde som písal že 5 miliard rokov je akoby 5 miliard milimetrov čiže 5 tisíc kilometrov. A my sme tu inteligentní dajme tomu 2000 rokov čo je 2000 milimetrov a to sú len 2 metre. No stretnúť sa v čase na takej veľkej stupnici je veľmi nepravdepodobne. Ďalši problém sú vzdialenosti. Hmotný objekt sa nemôže pohybovať rýchlejšie ako svetlo. To je vo vesmíre veľmi mala rýchlosť. A ešte je tu riziko že civilizácia sa sama zničí alebo spotrebuje zdroje. Na druhej strane naša Zem nie je úplne vhodná pre vznik a udržanie života. Je malá. Väčšie šance majú planéty 2-5 krát väčšie. Take sú pri hviezdach valmi časté. Naša Zem je stabilná a má mesiac. Len jeden. Ten ju drží v stabilnej polohe. Veľa náhod ale náhody sú v takom počte pokusov časté. Voda je vo vesmíre bežná. Aminokyseliny tiež. Osobne si myslím že život je vo vesmíre bežný. Veľmi veľa fyzikálnych javov ho podporuje. Od kvazarov, čiernych dier supernov až po pády asteroidov a gravitačného pôsobenia mesiacov. Ak sú vo vesmíre všade rovnaké fyzikálne zákony a aspoň jedna planéta má Život, tak ich môžu byt aj bilióny. Osobne si myslím že život je vo vesmíre veľmi bežný. Inteligentný je zriedkavý ale tiež sú ho miliardy planét. Ale stretnúť sa s nimi nie je v našich silách. Minieme sa v čase aj v priestore.
Ja osobne som skalopevne presvedčená, že áno a že dokonca vo veľmi mnohých prípadoch.
@snowflake07 a autorka
otázka znela .... myslíte si že...
moja odpoveď, ... nie...ozaj si to nemyslím pretože som doteraz nečítala žiadnu štúdiu k téme...
Tak prečo ten konský miech?????
Áno a dokonca cely starý zákon píše do návštevách z vesmíru a židia vždy komunikovali z mimozemšťanmi napríklad cez archu zmluvy 😅 a sú vyvolení aby vládli v područí návštevníkov z vesmiru
Suhlasim s vysvetlenim vyssie slovakboyom.. Ja len dodam, ze na Slovensku sa rozvadza kazdy druhy, neviem vychadzat so svokrami, matkami, dcerami , partnerami, ucitelmi, sefmi ..... Staty vedu non stop vojny napriec nasou dlhou historiou.... My ludia nevieme zit a byt spokojny ani so sebou samym, s inými ludmi , nieto este mimozemstanmi ... Ak nas objavili , vsimli si to tiez .... Do petriho misky k bakteriam sa asi nebudu trepat - priovnavam nase iq,eq s moznymi navstevnikmi z kozmu ... Mozno raz o niekolko nul....
@chrumka120 relatívne bežné. Nie tak ako voda samozrejme ale ľahko vznikajú. No samotné aminokyseliny na vznik života nestačia. Sú len nutnou podmienkou. Vznik polymérov alebo uhľovodíky ešte nezaručia život. Vznikne asfalt a bude ho celá planéta ale nie je to život.
@slovakboy hm no neviem o tom že by niekto dokázal aminokyseliny vo vesmíre a nikto zatiaľ s istotou nevie ako mohol vzniknúť život tu na Zemi, sú len teórie
Myslím, že je to možné. Môže byť vo Vesmíre vzhľadom na to aký je obrovský život aj na iných planétach ako na Zemi. Dokonca aj cirkev túto možnosť už dnes nezavrhuje. Len v akej forme? Iba jednoduché mikroorganizmy alebo aj zložitejšie či dokonca inteligentné. Potom sa môžeme pýtať na akom stupni vývoja sú. Mohli už aj zaniknúť nejaké formy života alebo sa práve vyvinuť prípadne vzniknú v budúcnosti. Tých otázok a možných odpovedí by mohlo byť nekonečné veľa ako je prakticky nekonečný Vesmír.
@chrumka120 no vidíš. A ja viem že aminokyseliny objavili vo vesmíre už v 1969 tom roku. Uhľovodíky aj v medzihviezdnom prachu. Vedci predsa netvrdia že vedia s istotou ako vznikol život. Ale formaldehydova teória je zatiaľ najpravdepodobnejšia.
@slovakboy no akurát som sa zbežne dočitala, lebo už spím, že z tej kométy 2004 myslím glycin, čo je teda dosť zaujímavé, keď budem mat čas, isto si o tom prečítam viac 🙂
Zakládá otázka - čo znamená "život" alebo "forma života"? Zhluk buniek vyformovaných do najekej bytosti, ktorá sa vyvíja? Človek v rámci svojich možností vychádza len z toho, čo pozná, čo pomenoval, čo dokáže vnímať svojimi zmyslami, čo preskúmal a zaradil do niektorej z teórii. A to je veľmi úzke spektrum poznania. Nepoznáme a nevieme pracovať anilen so svojou vlastnou energiou, natož ešte aby sme poznali tie ďalšie. Forma života nemusí existovať len taká, ako ju poznáme a vnímame my. Chemické prvky (ktoré si mimochodom chemickými prvkami nazval a označil človek) poznáme len tie, s ktorými sme sa stretli, dokázali ich vnímať svojimi zmyslami a zaradiť do našej periodickej sústavy. Život a jeho formy nemusia existovať len v takej podobe, akú poznáme a sme schopní vnímať my ľudia. To je ale ťažká téma na rozhovor.🤔
@slovakboy s Tebou by som si rada pokecala (myslím to úprimne a vážne).😉
Nepredpokladám že by sme boli jediná výnimka vo vesmíre. Že to nikdy neoveríme je oproti tomu vysoko pravdepodobné.