Kariéra a potom deti alebo naopak?

najskor kariera, potom deti, som spokojna - to je tak najblizsie k mojej situacii, ale v podstate to ide subezne..
Ale myslim,ze pod tou karierou aj tak mysli kazdy nieco ine a v inom casovom intervale..ide mozno skor o to sa predom zabezpecit, ci uz pracovne, tak aj financne, byvanim a podobne a potom mat deticky, alebo v opacnom poradi..ja som vzdy chcela byt nezavisla od rodicov a od manzela a byt zabezpecena a mat vlastnu 'karieru" kedze u mna predstava niekde zacinat robit v 30tke a musiet superit s mladymi absolventami, ktori budu vediet uz toho hodne viac ako ja a budu mat aj prednost pri zamestnani, nebola teda nic moc..tak som pracovala 7 rokov po VS a cas na dietatko prisiel vtedy, ked som mala slusnu poziciu, slusny plat, byvanie a slusne vybudovane zazemie..vdaka tomu, na com som karierne 7 rokov pracovala som aj zo strany zamestnavatela dostale vela vyhod a vzajomne sme sa dohodli a tak pracujem z domu, s oteckom na rodicovskej a je to pre mna skvele..V praci pokracujem dalej, malicky si ma uzije tiez pozehnane a ja sa nebudem musiet vracat do prace po par rokoch s tym, ze neviem kde skoncim...Vsetko ma svoje vyhody aj nevyhody, zalezi od konkretnej situacie danej maminky, ako je zabezpecena, ake ma vyhliadky, zdravotne problemy a v prvom rade aj priority...pisali tu maminky, ktore bavi byt domacou panou, ine potrebuju sebarealizaciu medzi ludmi...je pravda tiez tu spominane, ze nikto nie je nenahraditelny a ze sa narobime este dost, ale prave preto, kedze zial ma caka este dalsich aspon 30 rokov prace, ja osobne zas musim mat pocit, ze aj to ma bude naplnat..kazdy sme iny🙂

takže u mna to bola praca,praca,praca

bohužial som nemala podmienky na to íst sa dalej vzdelávat a budovat si kariéru takže žiadna kariéra ale pracovat som pracovala už popri škole ....v nasej firme moc na vyber nebolo zo začiatku áno no po 5r. danových prázdnin naša spoločnost zo slovenského trhu odišla obchod prevzala iná firma názov zostal a kariérny postup na managera bol za trest a nie odmenu takže mi vyhovovalo to že som si odpracovala svoju dobu a nemala starosti než manažeri boli nonstop v práci volno skoro žiadne a nadčasy mali zahrnuté vo fixnom plate.... kedže od svojich 18r. som si musela platit bývanie,stravu a všetko ostatne bola som rada ze som mala prácu a už aj zviknutá nie som typ čo by menil často zamestnania no nemala som problém robit 2-3naraz po 10r. prace mame dcérku nemenila by som to:o)no do terajšej prace sa vrátim ak si inú nenájdem no najradšej by som šla pracovat inde na jednosmennú prevádzku aby som mala dostatok času na malú....

Ak ma baba u nas deti tak moze celkovo na karieru zabudnut.

ja by som to takto nestavala, cela otazka riesi len karieru a deti....ludia predsa nerobia karieru, ale zarabaju na zivobytie. ked niekto ma rodicov, ku ktorym sa moze nastahovat aj s dietatom, tak moze mat dieta v 20tke a potom riesit pracu. ked niekto nema kam ist, lebo doma je plny byt, tak hold musi ist makat.... a ked bude zarabat dost na to aby mu banka dala hypoteku, tak si ju vezme, spocita si ci ju utiahne a kolko este musi robit aby nasetril na vybavicku a potom ma dieta...planovanie aby sa prezilo ked nie je kam ist, to nie je karierizmus...
tiez som rodila po 30tke a keby mi niekto tvrdil, ze som robila karieru, tak ho poslem do r..., lebo si ma uvedomit, ze ked dam vsetky prachy na najom, stravu, mhd a stavebko, tak nemozem mat dieta. na drahy slusny podnajom nebolo a do plesnivych kupelni a obstaroznych hnijucich kuchyn, ako casto podnajom vyzera, nebudem rodit dieta.... ak by som otehotnela, ok, prezili by sme a pretlkli sa, ale naco to viac komplikovat???
ano, rada by som mala dieta ovela skor, nech do toho ide kazda, ktora moze, mlada ma viac energie a ked dieta podrastie, je z nej stale mlada kocka...
ale prosim vas nehovorte o kariere, ked ide o fachcenie od rana do vecera, je to proste nahananie sa aby clovek zarobil viac a viac, aby uz konecne mal popri hypoteke aj na zivot...nie je nic zle na tom, ked clovek chce mat pocit istoty, ze nebude o par mesiacov vyrevovat, ze musi zit s dietatom u svokry a ake to je strasne...
karieristky som stretla za zivot dve, karieristka tvrdi, ze deti nechce, musi mat firemne auto a mobil uz ked ma 25, musia jej medzirocne zvysovat plat takmer o 500 eur a pod, samozrejme vedie tim ludi a hra sa na sefku, to je kariera.... zarabanie na stravu a byvanie je nudza.
takze nie je to tak o tom ako si kto zmysli, ale ako ho okolnosti donutia....rodicovstvo prisposobujeme nasim podmienkam, kazdy zijeme inak a mame ine zdroje.
nam nemal kto co dat, ani 10 korun, sami sme dreli a mame slusne platy a vyhody, ale nie preto, ze sme chceli karieru, ale preto, ze sme museli driet, aby sme zarabali hodne, lebo sa s nami inak banky nechceli bavit o byvani....a vysledkom je, ze sme v kategorii karieristi podla ludi, co im rodicia prispeli polovicou sumy na byvanie a teda sa mohli hrnut do dietata mladucki a teraz sa tvaria ako su oni rodinne zalozeni a my vypocitavi s jedinacikom....mna nazor takych ludi netrapi, skor len nechapem, ze nevedia pocitat a to co im rodicia nastrkali do vrecak mali radsej stratit aby pochopili...

@mamutka, ty si to super vystihla 😀 keď tak kukám, tak žasnem, koľko tu je karieristiek 😀 Ja sa teda medzi ne nerátam, nikdy som nemala nejaké ambície robiť kariéru, pre mňa je to jednoducho práca aby som si zarobila na život a aby som nebola len nejaký darmožráč, ale že by som túžila robiť nejakú kariéru, to niééé 😀 A síce som pred otehu pracovala 17 rokov, ale to hlavne z dôvodu, že sa mi nedarilo otehu a až tak neskoro sa zadarilo, inak by som to brala hocikedy. Čiže ja napíšem postup takto:
práca, dieťa, nie som spokojná, radšej by som dieťa skôr, narobím sa do dôchodku tak či tak ešte dosť, práca neutečie, zato už budem možno stará koza keď sa moja dcérka bude vydávať 😅 😀

Hmm - zaujimava otazka. Este pred par rokmi by som odpovedala kariera - dieta. Ked som bola tehotna, poradie by som zmenila a dnes mam chut napisat, ze zivot aj tak nenaplanujeme :D A ako tu uz bola napisane, zaujimava je definicia kariery. Ak hovorime o kariere, kt. si predstavujem ja, zena sa jej musi odovzdat cela. No vypracovat sa k dobrej praci z profesionalneho i financneho hladiska sa da i s dietatom ci uz pred, po alebo pocas ;)

Najskor skola, praca, kariera, rodina + deti. Naopak to uz pojde tazsie. 😉 Len potom aby clovek nezistil, ze kariera mu pohltila cely zivot a najlepsie roky venoval napr. biznisu a nie rodine a detom, niekedy moze byt bohuzial uz neskoro, lebo karieristi nemaju cas na rodinu a svoj zivot zasvajucu praci, ani sa nenazdaju a su z nich workoholici 😖 Tak treba vsetko pekne naplanovat a sklbit 😉

Ja mám subežne deti aj karieru . Moje povolanie je časovo náročne , ale prvu dcéru som mala na výške, syn sa mi narodil po roku práce ( prax som získala ) , a potom som si urobila skušky pri dvoch detoch a ostatné oprávnenia.
Kariera sa dá budovat aj pri detoch , len si to treba zadeliť, využit pomoc opatrovateliek občas. Ja pracujem hlavne večer a v noci a potom polovičku mesiaca.
takže u mňa to išlo subežne.

ja osobne mam najskor deti a potom karieru. ale ono je to asi o tom, kto co chce. niekto potrebuje byt niekde cinny, uspesny- nevravim, ze je karierista, ale potrebuje sa nejako angazovat. ja chcem v prvom rade byt mamou. mne po tomto srdce pisti. byt mamou a mat deti.

niekto argumentuje, ze najskor kariera a potom deti, lebo treba zabezpecit. my sme cakali dietatko, ked sme to zistili, zrazu sme zacali vybavovat, zariadovat, riesit. teraz byvame vo vlastnom, mame aj peniaze, tolko kolko nam treba a hlavne mame krasne tri deti. a hlavne zdrave. pre mna je dolezite toto. pracovala som pri starsich z domu, tiez ma to velmi tesilo, bavilo. trosku to robim aj teraz, ale po urcitych udalostiach sa moje priority zmenili. radsej mat menej hmotnych statkov, zit skromnejsie a byt matkou na plny uvazok a nepremeskat to krasne, co nam deti davaju ako mat peniaze, vela materialnych veci a zrazu sa otocit a zbadat, ze moje deti su dospele a ja mam uzasnu karieru.... to eeee.

ja chcem a som mamou na plny uvazok. a som nou velmi rada.

Najskôr deti, potom kariéra. Som spokojná.
Ja som hneď po škole odišla do zahraničia, potom som sa vrátila na Slovensko a pracovala som, kde sa dalo. Našla som si terajšieho manžela, kôly ktorému som nechala dobrú prácu v Ba. Ja som z východu. Vzali sme sa a ja som nastúpila na VŠ. Samozrejme som aj pracovala. Do prvého ročníka som išla už tehotná. No a samozrejme materská. Od 2 rokov mojej malej som nastúpila ako učiteľka do škôlky. Teraz som prvý rok doma. Tiež som riešila dilemu: štátnice a práca, alebo štátnice a bábo? Rozhodla som sa pre to druhé. Nakoľko mám 29, zdalo sa mi nelogické ísť pracovať a potom otehotnieť. Radšej chcem druhé bábo a po zhruba 2 rokoch sa naplno začať venovať práci. Dúfam, že už ako učiteľka 🙂 Dokonca aj štátnice som si preložila na druhý termín.
Takže deti určite víťazia. 😵 😵 😵

najskor deti, a kariera ziadna. teda nie som typ na robenie kariery. pred svadbou sme si jasne zadefinovali, ake mame ocakavania a nase ocakavania sa zhodovali. karieru robi muz, lebo je v tomto smere ambiciozny a potrebuje viac sebarealizacie. mame rovnaku skolu, ale ja karieru nerobim, som zamestnana, spokojna, so slusnym prijmom, s casom na rodinu. takto mi to vyhovuje a nechcem sa splhat po kariernom rebricku smerom hore (aj ked mi to bolo ponukane).

Myslím, že najprv tá kariera. Na dieťa treba veľa peňazí. Tie umelé mliečka, kašičky... sú veľmi drahé, taqkže najskôr by som zarobila penieze a až poto mdetičky.

najskor deti, potom kariera, som spokojna 🙂 kariéra sa dá budovať, aj v 50, 60, o deti starať, to už nie... teda starať o deti by sa aj dalo, no nie už s takým elánom a s takým prívalom energie, ako teraz, zamlada 🙂

vyšla som zo školy s tým, že fakt neviem, čo budem robiť ani či a čo chcem študovať.. nepochádzam z rodiny, kde mi ocinko kúpi nový bavorák, či mercedes lebo som zmaturovala.. (ani len škodovku obyčajnú starú..) takže prácu som si našla skôr z nutnosti, ako že by ma to bavilo, tak som aj odišla po roku, potom zase niečo len tak.. a nejak sa to stalo a ostala som tehotná, veľmi som váhala, lebo bývať v 2i byte s malinkým bábom a 4 dospelými, nebola podľa mojich snov.. nemali sme nič, teraz sme v podnájme, pričom partner ťahá všetko, viac menej s odretými ušami.. som rada, že mám drobca, neviem si predstaviť život bez neho, ale neviem si ani vôbec predstaviť, čo bude, keď pôjde do škôlky... a pritom chcem, aby sa mal lepšie ako ja, len potrebujem asi "nakopnúť" na štarte..mám obavy a zároveň sa teším.. celý život máme pred sebou, nikdy nevieme, čo nás stretne a s čím budeme musieť bojovať, či o čom sa rozhodovať..
každý človek je iný, niekto cieľavedomý a niekto je možno aj ako ja... ťažko povedať, čo by bolo, keby ....

ja najskor kariera, potom deti a potom urad prace .... lebo som si dovolila mat v tejto dnesnej uzasnej dobe dieta...a som mama ... a uz rok hladam pracu, ale mama s dietatom v dnesnej dobe znamena neziaducu osobu pre zamestnavatela. tak dufam, ze kariera potom pojde dalej ,ak si najdem pracu.....

u mna poradie vyska, par rokov praca, potom deti, som spokojna a nemenila by som..karierou by som moju pracu nenazvala..pod pojmom kariera si predstavujem neustaly rast..postup na vyssiu a zodpovednejsiu funkciu, pravidelne zvysovanie platu..v mojej profesii je karierou napr. publikacna a prednaskova cinnost, ucast na zahranicnych kongresoch, najlepsie aktivna, neustale vzdelavanie sa-ale viac nez len to, co kazdy ma povinne vo svojom odbore, akademicke tituly-vsetky dalsie okrem toho prveho, co mame vsetci absolventi mojej skoly, vedecka praca-ucast na roznych vyskumoch, ktorych zavery su prinosom pre nieco, kariera znamena pre mna to, ze ked sa povie moje meno, dost vela ludom z mojho odboru bude jasne, kto som..toto je kariera..ja teda po navrate do prace karieru znova robit nebudem..🙂budem pracovat, praca ma bavi a budem za to dostavat plat..no uz nikdy v zivote nebude pre mna nic dolezitejsie nez moja rodina..

no ja som to riesila skor takto:
najskor vlastne byvanie, "trosku" nasporit potom dieta a som maximalne spokojna

nikdy som nemienila cakat na nejaky urcity cas kedy budem mat nejaky penazny strop nasporeny a ani som necakala kym si vybuduje karieru. dokona som sa pre tuzbu mat babo a stavat domcek vzdala tuzby ist na vysku.
jednoducho tuzba po babatku bola silnejsia... dva roky sme cakali ,kym sa podarilo.. neviem si predstavit, ze by som so snazenim cakala do napr 26 rokov + nejake tie dva roky na dobru pracu. a v 30 tke by som zistila ze otehotniet bude veeeelmi tazke.
jendoducho mna premohlo viac materstvo a rodinka a vlastne byvanie. a som stastna

Tak toto je veeeeľmi ťažká otázka 😀 a väčšinou to dopadne úplne inak, ako si to človek naplánuje. U mňa to bolo tak trochu na striedačku. Po vyške som mala prvé dieťa, po 2 rokoch som nastúpila do práce, urobila som si advkátske skúšky, potom som mala po 6 rokoch druhé dieťa a teraz má malý 2 roky a získala som super miesto v prosperujúcej zahraničnej firme a mám veľké ambície, tak dúfam, že mi to vyjde 🙂 Ja som s týmto vývojom veľmi spokojná, ale vôbec som to nemala naplánované, veď to sa ani naplánovať nedá.

Najprv stredna skola, potom dieta sucasne s vysokou skolou (denne individualne studium), potom kariera a teraz v tridsiatke mam jedno dieta velke a druhe na ceste. Najlepsie je podla mna dobre si nastartovat karieru tak, aby si mohla ciastocne predat kompetencie v praci na niekoho spolahliveho a ciastocne pokracovat v praci aj popri materskej. Tie opakujuce sa kazdodenne ritualy a kecy mamiciek na pieskovisku o hovienku su strasne ubijajuce, kto toto dokaze vydrzat tri roky? Najlepsie je podla mna nevypadnut z toho, co ta bavi do nejakeho obmedzeneho materskeho sveta, treba sa vyvijat, stále na sebe pracovat, sledovat co sa deje v oblasti v ktorej sa profesne realizujes.

akurat som niekam na net chcela nieco podobne napisat - ja som po vysokej skole isla pracovat a v 27 som sa vydala, v 30 som rodila. mala som dobre miesto - veduca pozicia, velmi mi na tom zalezalo. teraz som sa mala vratit nazad a vraj uz pre mna nie je miesto, prepusta sa...takze som odisla dohodou. zakony sa neustale upravuju v prospech matiek, ale prax je ina. ta matka ktora nemusi po navrate z RD zacinat odznova karieru a nenukaju jej minimalnu mzdu, ta musi mat velke stastie. druhe dieta? a ostat doma dalsie 3 roky, kto ma po 6rocnej pauze zamestna, ked mam problem sa zamestnat po 3rocnej pauze... s dietatom ma nikam nechcu - rataju ze budem vela na OCRke, ak nepoviem ze mam dieta, tak ocakavaju ze sa coskoro dam na matersku...
co je lepsie - neviem. kazdopadne jedine co lutujem je, ze ked som mala normalnu vyplatu, skoro nic som si neodkladala. ak este niekedy budem mat podobny plat, odlozim si omnoho viac na horsie casy..
sorac, som dost zdeptana, neviem ako vsetko zaplatim - uver a pod. vsetkym matkam zelam aby si nasli este lepsie miesto nez pred MD a RD...

No to je naozaj tazke, pretoze clovek mieni a zivot meni!!! My sme prve dietatko mali tiez po vysokej skole, trosku sme sa vytrapili, ale nakoniec "prislo". Mala som 28 rokov. Potom bolo obdobie "kariery" u nas oboch, atestacie, kongresy a vselico mozne! No a druhe dietatko uz nie a nie prist. A ked sa podarilo, potratila som. Takze vsetko je to relativne a na zvazenie. Ja teraz uprimne zavidim mojim kolegynkam a priatelkam, ktore mali 2-3 deticky po sebe a karieru robili az potom, pretoze my uz zjavne ostaneme pri jednom a to mi je dost luto ☹ ! Tak drzim palceky pri spravnom rozhodovani 🙂 !

Najskor kariera, potom deti, zmenila by som to .
Určite to má svoje pre aj proti. Výhodu vidím v tom, že sme zabezpečený a deti budú mať všetko čo potrebujú, bez pomoci iných ( rodiny ) Splnila som si sen o vysokej škole a o krásnom zamestnaní, ktoré milujem. Napriek tomu niekedy ľutujem, že som detičky nemala skôr. Teraz som tesne pred 30-tkou a veľká rodina sa konať nebude ☹
Škoda že až tak neskoro som pochopila, že najkrajšia pozícia na svete je MAMA. 🙂

najskor vzdelanie, potom par rokov (6) praxe, potom dieta, nie som spokojna
moje otehotnenie nebolo jednoduche, ale mala som z pekla stastie, ze stacila jedna operacia, lekari tvrdili, ze to nebude jednoduche, hovorili, co vsetko ma este bude cakat, ale stal sa zazrak a otehotnela som. keby som vedela skor, ze budem mat problem otehotniet, riesila by som ho hned, nie uz takmer na "stare kolena 😉 "
co sa tyka kariery, ja postupovat vyssie v oblasti, v ktorej pracujem nechcem, chcem byt dobra v tom, co robim teraz 🙂
prax mi pri hladani prace asi trochu pomoze, ale aj tak... najskor by som riesila zdravie a deti a potom pracu

najskor kariera, potom deti, zmenila by som to, joj keby sa to dalo...........
clovek mieni, osud to zariadil inak........vzdy som chcela deti, hadam od mojich 6 rokov, ale ako roky plynuli, na deti som nenachadzala toho spravneho chlapa, ktory by bol dobrym otcom, tak som si budovala karieru. No karieru 😀 , permanentne som bola v robote, obetovala som jej dost rokov a casu z mojho zivota. Uz nie som najmladsia a kym budem na materskej, dovrsim 40 a potom podme znova od zaciatku, nakolko som opustila zivnost a prestahovala sa, tak zacnem pekne od podlahy......
akurat, ze som pocestovala a videla kus sveta, hmmmm ale ci je to to prave stastie?

u mňa najprv vysoká škola, hneď nato deti a potom kariéra - na výške nás aj tak na prácu nepripravili, takže aspoň nemám z čoho vypadnúť a po dvoch detičkách by som chcela na také 3-4 roky ísť pracovať a potom ďalšie dve deti by som ešte chcela. Páči sa mi mať väčšiu rodinu a preto som nechcela s prvým dieťatkom čakať dlho (aj tak sa mi to už zdalo dosť dlho, zvažovala som dieťatko už na VŠ,len keby to bol iný odbor, pri tom mojom by to bolo veľmi náročné - medicína). A rozhodne by som zatiaľ nemenila, ale uvidím po nástupe do práce🙂 možno ma to tak odradí, že sa budem opäť snažiť otehotnieť, mne je totiž s mojimi drobčekmi strašne dobre...a tiež výchovu detí považujem za veľmi dôležitú prácu. Na druhej strane škola ma veľmi bavila, medicíny sa nevzdám ani keby sa čo dialo, to som rozhodnutá. Len jej nepodriadim svoj život a rodinu.

neda mi , nezapojit sa do tejto temy. Zarazil ma nazor : aha, kolko tu je karieristiek. Podla mna je uplne normalne, ze zena chce mat svoju pracu a zaluby. A ked je v niecom dobra a dari sa jej, hned ju nazyvate karieristkou? Samozrejme, ze aj rodina je dolezita a urcite aj u mna je na prvom mieste, ale preco si nestrazit svoju osobnu slobodu a nerobit aj ine cinnosti (okrem celodenneho vyvarania, prania, zehlenia a starania sa o deti), aby boli vsetci spokojni ? Podla mna toto je cely problem zien, ktore sa tu stazuju, ako ich muzi maju milenky alebo nechcu s nimi sexovat kazdy vecer. Je jasne, ze ak ste na muzoch zavisle - on zivi celu rodinu, tak potom si k vam mozu dovolovat, co chcu. Je cas sa nad tym zamysliet.

No, u mňa to išlo dosť komplikovane.......práca a zároveň diaľkovo vysoká škola (nebol to žiadny med lízať.......dovolenky padli na školu a skúšky, žiadne voľno, nič), popri tom v 27 svadba, v 29 som prišla o bábo, nasledoval rozvod, konečne vysnívaná práca (žiadna záááávratná kariéra, ale konečne to, o čo som sa celé tie roky snažila, a bez praxe nebolo možné miesto získať), v 33 malá bambulka, a po pol roku materskej znovu práca, a určite nie z kariérnych, ale v dnešnej dobe z existenčných dovodov. Takže....v mojom prípade najskor práca (určite nie závratná kariéra), a aké také finančné zabezpečenie a potom dieťa......vzhľadom na to, ako je dnes všetko drahé, neľutujem.

Neviem, co presne znamena kariera, pre mna je to mat dobru pracu a postupovat, vediet sa tam realizovat, na to nemusim mat post generalneho riaditela, ze ano.

Ja som pracovala, chodila na vysku, do toho budm tehu, no na vyber som nemala, ked uz bolo mimi v brusku, vysku som dokoncila, ked mala Saska vyse dva roky sla som do prace, nastastie som zohnala skvelu, vlastne som si vtedy taku ani nezasluzila, ako slepe kura k zrnu 🤐 Par mesiacov som sa pasovala a teraz mam kvalifikaciu, ze sa o mna napriek dvom detom bili tri firmy... od septembra nastupujem. Praca je to zodpovedna, narocna, ale mna uspokojuje, clovek slavi kazdy den take male uspechy 🙂

Som rada, ze uz deticky mam, mozem sa teraz koncentrovat na robotu, isteze je tazsie zvladat a sklbit jedno aj druhe, ale je to uzasny pocit, ked po robote vojdem do skolky a vyruti sa na mna taka mala osobka a krici mamiiiii a blboce mi celou cestou domov, co robila, co papali, co hovorila ucitelka, maximalny relax... a ked pozeram do jej postielky - nemenila by som za nic na svete.