Máte pozitívne spomienky zo škôlky?

Ano, mala dedinska skolka, mama tam robila kucharku, chodila som k nej do kuchyne, kostovala dobroty a hrala som sa s vytacacim telefonom a von sne mali perfektny kolotoc a kovove preliezky, ktore by v tejto dobe nesplnali ziadne bezpecnostne predpisy a naj bolo pieskovisko a dolamany, ale pouzitelny preosievac na piesok, to bol zivot 😃.

Moja dcérka chodila celé 3 roky do škôlky, doteraz s láskou na to spomína. Škôlku milovala od prvého dňa. Bola veľmi spoločenská. Bolo to jej najkrajšie obdobie, milovala tie učiteľky, ktoré boli úžasné. Má krásne spomienky a to už má 11 rokov a hocikedy si na škôlku spomenie, aj na spolužiakov.
Ja osobne mám na svoju škôlku neutrálne spomienky a zopár zlých. Ale to patrí k tomu. Škôlka viac dáva, ako berie.

To že ty si sa v škôlke trápila, neznamená, že aj tvoje dieťa sa bude. Prinajhoršom skúsite a keď to nepôjde, nechas si ho doma. Môj syn nastúpil ako 2,5 ročný a miluje to tam, stále sa pýta do škôlky, žiaľ, je viac chorý doma ako tam, čo má mrzí. Vieš, máš matky, ktoré by si nechali doma pri sukni dieťa do 18ky a také, ktoré socializuju deti aj skôr ako v 3 rokoch, lebo vidia, že to dieťa chce a aj potrebuje. Riad sa dieťaťom a nie svojimi traumami a mamičkami na MK.

Z jasli mam traumu, musela som si ju riesit v terapiach. Aj mama mi potvrdila, ze sme tam mali par hroznych uciek, ktore ma bili..ani sa tym netajili.. Na skolku mam zmiesane spomienky, aj dobre, aj zle. Mali sme aj skvele ucitelky, ktore som zboznovala a mali sme aj taku, z ktorej som mala tiez traumu, aj som zvracala koli nej, ked som vedela, ze ju budeme mat v ten den. Dodnes si pamatam, ako som lezala na lehatku bez pohnutia, bala som sa aj ruku vystrcit spod periny, pretoze ona po nas ziapala,a tiez bila deti, ked sa niekto pohol. Vstavala som totalne spotena z nervov aj z toho, ze som sa sustredila na to, aby som sa nepohla, plus horuco pod perinou, proste des, dodnes viem detaily tej situacie, aj co mavala ta ucka na sebe.. No a skola, to bolo tiez velmi zmiesane, strasne som sa bala nieco nevediet, bala som sa vysmechu, zlych znamok a pod.. Plus niektore ucky vedeli byt pekne nespravodlive, to som velmi tazko predychavala, tu nespravodlivost. A mala som aj par skvelych uciek, dodnes na ne rada spominam, jednej z nich som sa nedavno opytala, ze ci ti ucitelia, ktorych sme sa bali, ze ci si boli toho vedomi..A ona mi na to povedala, ze niektori sa v tom priam vyzivali, ze sa ich bojime.. Takze tak..

Ja si zo škôlky pamätam iba jedinu vec že som musela jest paradajkovu polievku z ktorej som vracala a tak sa mi zhnusila že od vtedy ju nedam do ust 🙉

Áno mam... Pamätám si sklad s hračkami ktoré sme si bravali keď sme boli vonku.. Boli tam kočíky.. A sme kočíkovali okolo skolky😁.. Vystúpenie v škôlke si pamätám.. Mikuláša.. Veľmi dobrá p. Učiteľku ktorá každé ráno píla kakao a grahamovy rohlík.. Len tak nenatrety... Ako sme chodili späť.. Obliečky sme mali lietadlove... A ešte si pamätám chuť mliečnej drobkovej polievky(tu som nemala rada... A potom si pamätám obrovské parené buchty na tanierik s makom.. Ale možno ani neboli obrovské len ja som bola malá... A potom keď niekto oslavoval a doniesol sladkosti alebo keď som oslavovala ja a rozdávala som ich... (boli také mini čokoládky s dievčatkom..

Ja som milovala škôlku čo sa týka detí a aktivít ale vždy sa našla zakomplexovaná vychovávateľka čo ma doslova šikanovala a veľmi dobre si to pamätám. Cez letné mesiace bola každý rok otvorená len jedna škôlka takže som ich vystriedala 3 v meste a v jednej nás celé dni šikanovali vychovávateľky. Bolo to hrozné dokonca sme si spravili pri plote tunela prehrabali na druhú stranu plotu a ušli sme. Až potom nám rodičia uverili že sa tam niečo deje.. ale dúfam že tieto časy už neexistujú že sa vychovávateľka fakt špatné správa k deťom ale inak na 90% mám len príjemné spomienky.

Milovala som chodit do skolky. Pamatam si, ako som plakala, ked som sa rano zobudila a povedali mi, ze dnes ma nechaju doma (uz odisiel dedinsky autobus). Museli ma poobliekat a odviest autom 😃 pamatam si, ze som mala postielku pri jednom chlapcekovi, ktory bol z Ukrajiny a ten mi sepkal do ucha cokolvek, az som zaspala 😁 super casy. Aj moja mala zboznuje skolku.

Mna dali do jasličiek keď som mal 1,5 roka. Nepamätám veľa ale vraj som kazde rano plakal a hovoril že “ne do lasiček” pravdepodobne najhoršie bolo lúčenie s otcom alebo mamou. Keď už som tam bol tak to šlo. Neskôr keď už som mal 4 roly tak som zažil aj veľa vtipných a pekných situácii a aj jednu učiteľku som mal rad. Ale aj veľa nepekných veci tam bolo ako bitky medzi deťmi, zahanbovanie učiteľkami to bolo na každodennom poriadku buď mňa alebo iné deti. Bodovali nám spravanie na takej tabuli a ukazovali to vždy rodičom. Červene body za dobre spravanie a čierne za zle spravanie. Preteky v obliekaní som vždy prehral, bitky o lopatky v piesku som vždy prehral. Na druhej strane škôlka ma naučila prispôsobiť sa režimu a kolektívu.

Do škôlky som chodila dva týždne, len do predškolskej.. bolo to v 89tom.. vlastne ma potom asi vylúčili (nemám sa koho spýtať ako to bolo pretože rodičia už nežijú) ale.z tých dvoch týždňov si pamätám že som neskutocne a veľmi plakala.. veľmi som sa bála, učiteľky na mňa hrozne kričali a nútili má sedieť v kute.. na chvíľu som sa ukludnila na prechádzke, keď sa ma jeden chlapec snažil zaujať a rozprával mi o nejakom psovi za plotom.. to je jediná pozitívna spomienka na škôlku.. plakavala som do druhej triedy, keď ma pod krídla zobrala úžasná pani vychovávateľka, ktorá bola veľmi milá.. jednoducho áno, bola som náročné dieťa od malička a mala som evidentne nejaký problém, ktorý všetci chceli riešiť tým že musím si zvyknúť.. potom som prepravovala školou s obrovskými problémami, ktoré mám vlastne v inej podobe dodnes..

Keď šli moje deti do škôlok celkom som sa obávala ako to zvládnu.. každé šlo v 4rokoch lebo som mala deti po sebe a bola som doma.. avšak na škôlku všetci traja spomínajú radi.. plakaval len najstarší, ale to asi tak 2m keď si naozaj zvykol.. bolo to aj preto lebo najmladší syn sa narodil na prvý školský deň, keď on šiel úplne prvý krát do škôlky.. ja som bola vtedy v nemocnici dlhšie, syn mal náročné obdobie a tak sa to odzrkadlilo v tom ako tam ráno chodil.. ale škôlku mal rád.. tak ak ostatní, škôlku milovali.. vždy tam boli milé učiteľky, mali sme na také stastie.. sú už školáci a škôlku hodnotia veľmi pozitívne, všetci by sa tam radi vrátili ..

Takže za mňa - netreba sa toho obávať hoci my starší máme zle spomienky.. vtedy nikto neriešil pocity dieťaťa a nesnažil sa s nimi pracovať.. teraz myslím že mnoho uciteliek sa naozaj snaží k deťom pristupovať empaticky čo im škôlku pomôže zvládať super..