Naučili ste sa šoférovať i napriek strachu?

Mňa to čaká od septembra. Ideme kupovať malé lacné auto. Problém je , ze budem v ňom voziť deti do škôlky, školy. Predpos....a som až až. Kondične jazdy mi bude dávať otec a muž. Vodicak mam 6 rokov :( cestu mame úplne blbu , úzku, jarok s každej strany a cyklista na kazdom kroku.

@anonym_autor ano, je to take ze vsetko naraz... Ale chce zo len nabrat odvahu a vela jazdit, jazdit, jazdit a pojde to, ver mi 😉😎

@cecilia29 aké máte vyhliadnute?

@larinka552 dakujem

@anonym_autor nz 😉 postupne sa do toho dostanes, ze nebudes musiet pozerat na paku, ani nikde v aute. Budes radit automaticky, pedale, spojku stlacat automaticky. Ruky, nohy budu sami vediet co maju robit a ty sa budes sustredit len na premavku. Chce to len odhodlanie a cvik, vela cviku, soferovat a soferovat a bude to ok, uvidis 🚗🍀

@larinka552 💗

Ja som začala jazdiť asi 7 r po získaní vodičáku. Motivácia bolo dieťa, chcela som s ním chodiť na krúžky.
Muž mi kúpil auto v dobrej výbave a začala som. Priznám sa že bez toho autíčka by som nejazdila do teraz. Ale na začiatku som sa naňho mohla spoľahnúť ( má udržiavanie pruhov, pri prekážky na ceste samé zabrzdí, kamery a senzory pri parkovaní, automat). Najprv som chodila iba 1 cestou, potom som začala jazdiť k rodičom. A teraz už všade 🙂

@mikadooo presne aj ja , po BA jazdím už dajme tomu rok a stále som v strese keď idem sama 😁 častokrát príde niečo nečakané..a to mám automat a to chodím trasy čo poznám... Ja neviem kedy to príde že pôjdem sama hocikde bez stresu 🤷

@mia2906 mám to úplne rovnako, len teda ja jazdím po Košiciach. 😀 V meste som celkom v pohode, ale neviem pozbierať odvahu a ísť si len tak v pohodičke mimo KE napr. na nejaký výlet aj s deťmi. Neviem, kedy to príde a či vôbec, resp. ako sa dostať do toho stavu.

@anonym_autor ja odporúčam iba automat. Nejako si naň našetriť. Predtým sme mali manuál a aj napriek kondičnym jazdam aj jazdam s mužom som sa nikdy neodvážila ísť niekam sama. Ale ja som veľký streser. 😁 Jazdím až teraz s automatom a je to teda dlhá cesta, aspoň u mna. Keď idem niečo neznáme väčšinou Google street view.. križovatky si plánujem dopredu lebo tiez niekedy neviem kto kde má prednosť. Ale v BA sú väčšinou semafory. Niekedy aj spravím nejakú chybicku a snažím sa z toho poucit. Aj dnes napr. po roku šoférovania som sa nevedela zaradiť na hlavnú cestu doľava, zavadzala som, vytrubil ma bus, skoro som zinfarktovala, mám dnes veľmi blbý pocit zo seba 😁 ale inak jazdím s automatom rada , skôr cesty či poznám, alebo obce, medzi obcami atď 😁 veď kľudne mi napíš, pred rokom som riešila to isté čo ty, šoférovanie po 10 rokoch... pokecame

Život je najlepší učiteľ...v 18 vodičák nesoferovala som ,lebo som sa mega bála plus môj otec hneď ako som dostala vodičák má stresoval hneď takže som sa nato vykašlala ...vydala som sa a odsťahovala 20km mimo mesta,kde som robila odchádzala som busom s malou denno denne 2 prestupy busom bolo to o držku ....doteraz nechápem ,prečo som si takto znepríjemnila niečo som som mala v rukách a mohla sadnúť do auta a ísť ...prešlo niekoľko rokov takto raz sme sa pohádali s mužom (to sme už spolu robili a dochádzali spolu do mesta ) a že on na mňa kašle a nech si idem sama tam mám auto aj s malou...ok viac mi nebolo treba (nesoferovala som od 18 do 26? ) nevedela jak sa poriadne zaradí ,kedy mám preradiť len to hučalo a ledva som z brány vycúvala no odišla som ....od toho dňa som už nikdy viac muža na nic nepotrebovala ...áno aj som sa rozviedla ..a teraz milujem svoje malé auto konečne vlastne a nedám milujem šoférovanie 🩷čiže sadnúť nalepiť Z poprípade na auto a ísť ísť a ísť ....

Prvý vodičák som robila na traktor (na strednej škole sme ho mali povinný), v osemnástke na motorku.
Učili nás cúvať traktorom s vlečkou, tam sa volant točí opačným smerom ako bez vlečky. A to bol kameň úrazu v mojej vodičského budúcnosti. Lebo nie a nie si zvyknúť točiť naopak. Keď som si rozširovala vodičák na auto, inštruktora z môjho cuvania triafal šľak
Takže šoférovať som sa bála a bola som rozhodnutá, že to robiť nebudem. Lenže škôlku som mala po ceste do práce, takže čo mi ostávalo? Šoférovala som dlhé roky, aj dlhé cesty keď som začala podnikať, ale otravovalo ma to tak, že som zamestnala vodiča a vozil má. Odkedy je manžel na dôchodku vozí má on.
Skrátka to nemám v krvi.

@anonym_autor ja som tiež bola úplne ľavá ..na trenažéry som to nebola schopná udržať na ceste a keď som vyšla na normálnu cestu zo všetkého som bola vyklepana a po Tom ako som urobila vodičák v 18 tich som nesoferovala asi 10 rokov vôbec..... . ak nerátam dva tri chabé pokúsi kedy som ešte šuchla princuvani druhé auto.. .. potom som začala môj nový priateľ terajší manžel má posadil za volant vždy keď sme niekde išli a on mi radil mal so mnou veľkú trpezlivosť...čerstvo čalúnený 😂 bolo to super lebo som bola fakt nemožná ešte že je dosť flegmos...po pár jazdách si dovolil aj zaspať... Už ubehlo 15 rokov a veľmi sa mi zišlo že som vtedy opäť začala...ale fakt som mala pocit že príšerné dlho mi to trvalo kým som si zvykla robiť všetko naraz... Jednoducho niektoré veci časom už budeš robiť podvedomo...

Uz som velakrat pisala rozne moje zazitky zo soferovania, resp zo zaciatkov... mna muz nutil soferovat od zaciatku a rovno dialnicu, velke auto... si pamatam, ked mi raz vynadal, lebo som nevedela zapnut dialkove. No v autoskole mi to nebolo treba. Tam som ani stierace nepotrebovala zapnut. Potom bolo vela dalsich chyb. Chvilu som nejazdila, lebo som mala auto aj sofera, ale potom som si povedala ze musim. Prva jazda bola do vedlajsieho okresneho mesta. Kto sa bude trepat po okreskach, ked moze po dialnici. Rano ma skoro slahlo, lebo v noci nasnezilo. Ked som zaparkovala, tak som si zatlieskala a neskutocne som sa zo seba tesila... najviac mi pomohlo, ked som nasrupila do prace a musela dochadzat - 60 km jedna strana po dialnici. Aktualne zase jazdim denne, len od januara mam okolo 19000km. Uprimne poviem, ze nemam absolutne problem sadnut a ist niekam. Este lred 2 rokmi som mala respekt pred viednou, minule som si uvedomila, ze aj to je len mesto ako kazde ine... soferujem vsak s navigaciou - po velkych mestach predovsetkym kvoli orientacii, na dlhe trasy kvoli radarom, pracach na cestach, vidim charakter cesty - viem, kedy budu zakruty a aka to bude a hlavne kvoli nehodam a odklonu trasy. Je pravda, ze s navigaciou "vypinam" svoje orientacne schopnosti a nevnimam az tak cestu. Situacie ako zdochne auto sa stavaju aj muzom. Nastartujem, zasmejem sa na sebe a idem dalej. Kto trubi, ma problem sam so sebou...

Vela stastnych km prajem

Ale inak tiež má to stále otravuje aj keď sa dokážem zaviesť hocikam na dovolenku k moru autom by ma nik nedostal...Max. Som bola dva krát v prahe...ale ani to už nerobím ostávam vo svojom kraji a ďalej idem vlakom...nieje to skrátka moja obľúbená činnosť...stále si uvedomujem tu zodpovednosť a možnosť nejakého zlyhania môjho ..

@lalala94 a ako dlho už sama jazdis? Ja na výlety jazdím mimo BA ale vždy sedí vedľa moj muž 😁 sama neviem či by som nabrala odvahu ale možno cesty čo poznám áno, neznáme to vôbec nie. Dnes som len šla neznámu trasu s mužom vedľa do Petržalky a stres panika, veľa áut, proste večný začiatočník mám pocit 🤣

@zuzanka2588 wau klobúk dole... Že aj bez kondičných jázd a akéhokoľvek dozoru si to dala po toľkých rokoch. Fakt super.

@oskvarka no presne, ja tiež ani ma trenažéri som nevedela ísť po ceste 🤣🤭🙃

Ďakujem žienky za skúsenosti a povzbudenia. Ste všetky super 💗

@anonym_autor
ahoj ja som robila vodicak v 18 a jazdit som zacala v 37 lebo sa mi narodil syn a nechcela som byt odkazana na manzela
nemala som automat klasika manual prevodovka mensie auto starsie
zacala som na na slepej ulici unnas na dedine kde nechodia auta dopredu cuvat dopredu cuvat
par dni len to aby som sa naucila pracovat so spojkou
a potom kratke jazdy naucene trasy
preslo 7 rokov a hovorim si ako som mohla byt bez auta
oravda zo zaciatku som sedela na wcku pred kazdou jazdou ale postupne cvikom to bolo lepsie
takze len jazdit jazdit drzin prsty

@mia2906 rok a pol. 🙂 Ja som s manželom bola cielene len prvé tri-štyri jazdy, inak šoférujem sama, resp. s deťmi a asi v tom je ten problém. Ja cítim, že ak by som bola v aute sama, odhodlala by som sa ísť aj inam, ale s deťmi mám väčší rešpekt. Tiež sa cítim ako večný začiatočník aj ked šoférujem aktívne. 😀 No nič, snáď raz nás to prejde. 🙂

@anonym_autor Ak máš veľký strach, tak najskôr psychológ alebo si pozri český profil Vyjezdi se, je to taká kombinácia psychológie a šoférovania. Mne pomohli kondičné jazdy, ak si z Ba, napíš súkromné, môžem odporučiť skvelého inštruktora, potom komentované videá na YouTube z autoškôl, opakovanie križovatiek, jazdenie s mužom a sledovanie premávky a jeho reakcií, keď jazdí on. A veľmi pomohol automat.

Šoférovanie nie je činnosť, na ktorú potrebujete talent.
Stačí prax a základná slušnosť.

Každý má stres, keď začína jazdiť.

Tak si prestaňte komplikovať život takýmito "hysterickými" scénkami a proste začnite opatrne jazdiť.

@anonym_autor mne pomáha keď neviem v rýchlosti riešiť križovatku sadnúť si doma na prdel a celú trasu aj s križovatkami, značkami, prednosťami atď si prejsť na Google Street View.

@lalala94 poznáme 😁 ja radšej idem po cestách ako cyklista🤭

@anonym_autor auto je lepšie ako umývačka a pracka, si neskutočne slobodná, voľna . Určite určite začni. Kondične sú super a určite treba aj auto kuoit. Kľudne staršie a automat ako píšeš. A skúšať , sama , okolo domu, do prvého obchodu a postupne pridávať . Zvládneš určite .

Áno . Auto mam teraz jak bike :D

@anonym_autor ja som si robila vodičák tiež veľmi mladá a nejazdila som hneď, potom prišli deti, bývame na dedine, tak keď som s nimi chcela chodiť na rôzne aktivity, prinútila som sa, čiže príležitostne jazdím už cca 15r, nie je to moje hobby, vždy pred jazdou mám strach, neviem čo ma tak paralyzuje a jazdím len po okolí, na neznáme miesta nie a mám problém s parkovaním, vždy si vytipujem veľké parkovisko, kde je voľné a radšej sa prejdem.

Ahoj 2 roky som nejazdil a mal som strach z šoférovania kvoli tomu že ako spolujazdec som mal už pár nehôd ale kvôli práci som si musel kúpiť auto a donútiť sa šoférovať najlepšie je večer keď neni veľa aut vtedy si odviknes na strach z toho vždy som mal niekoho pri sebe aby mi radil ako ma zareagovať po mesiaci som už začal jazdiť aj cez deň s nejakým doprovodom a postupne už som začal aj sam teraz to je už pol roka a jazdim sam v pohode už nemám strach. Pre mňa riadny motivátor bol keď som si kúpil auto jasne že automat na tom sa dobre učí potom to už aj cez ten strach slo je to sila vôle musíš akoby premôcť sama seba.