Nemám chuť k životu
Dievčatá, trochu depresívna zpoveď, dúfam, že ma nebudete súdiť, viem, že najlepšie by bolo ísť k psychológovi.
Celý môj život je jedno veľké nešťastie. V detstve som sa necítila milovaná, už v škôlke som sa stránila ostatných detí, nie preto, že by som s nimi nechcela kamarátiť, ale preto, lebo som nevedela ako sa zoznámiť, spriateliť. Približne v tom veku, myslím 6-8 som bola sexuálne zneužívaná, nedošlo k styku, ale k orálnemu sexu. Nikomu som to nikdy nepovedala. Vždy som bola mĺkva, tichá, neskôr aj s škole, kde ma šikanovalo jedno dievča, myslela som, že sa to zmení na strednej, ale houby, bolo to rovnaké. A to isté neskôr v práci, skrátka nedokážem nadviazať kontakt s ľuďmi, neviem ako na to. Priateľov som si vždy našla aboslútnych blbcov, jeden ma využíval, hlavne kvôli peniazom, stratila som s ním 4 roky života, milovala som ho, ale on mňa nie, kvôli nemu som dokonca kradla. Zničilo ma to. Neskôr som si našla chlapca, ktorý bol navonok super, ale fajčil trávu, pil a keď bol opitý bol agresívny. Hovoril mi škaredé veci, nikdy ma neudrel, ten prvý priateľ áno. Čo sa rodičov týka, otec bol chladný, je to pre mňa cudzí človek, matka ma vždy len kritizovala, buzerovala, kontrolovala. Nikdy jej nebolo nič dosť dobré. Ako tínedžerka som utekala z domu, preč od matky, živila som sa prostitúciou istý čas. Našťastie som nikdy nemala problém s alkoholom ani s drogami či cigaretami. Ja si ani nespomínam kedy som bola naposledy šťastná. Z rodičmi už nie som skoro rok v kontakte, mám partnera, žijeme spolu, budú to dva roky a 7 mesiacov. Miluje ma, obskakuje ma, viem, že by mi dal všetko. Ale nie som šťastná. Nič mi nerobí radosť, som len doma, v posteli. Ráno sa zobudím a som rovnako unavená, ako som bola večer a som unavená aj počas dňa. Som 4 mesiace bez práce, nedávala som to, pracovala som vo fabrike, lebo na nič iné nemám. Prácu si hľadám, keďže potrebujeme peniaze, neviem vôbec ako to zvládnem. Mám pocit, že ma nikto nezamestná, že som nula, neschopná, čo nič nevie. V živote som nedokázala absolútne nič, ani len to, byť šťastná. Pred mesiacom som oslávila 29 rokov. Najradšej by som tu už nebola, ukončila to, veď len trápenie mám na tomto svete. Poviete si, že som plačko a hlúpa, že ostatní sa majú horšie. To áno. S tým súhlasím, ale myslím, že duševná bolesť by sa nemala porovnávať takýmto spôsobom, kto viac trpí.
Stručné zhrnutie
- Dlhodobá neliečená depresia po traumách môže viesť k strate záujmu, chronickej únave a myšlienkam na samovraždu, pričom prvou odporúčanou pomocou je odborná starostlivosť (psychológ, psychiatra).
- Pre okamžitú anonymnú podporu bola v diskusii uvedená linka DÔVERY NEZÁBUDKA s tel. číslom 0800 800 566 ako konkrétny zdroj krízovej pomoci.
- Praktické kroky odporúčané v diskusii zahŕňajú hľadanie dočasnej práce cez agentúry alebo v obchodoch (Kaufland, Lidl, Tesco), žiadosť o rekvalifikačný kurz na úrade práce a použitie krátkodobých cieľov, večerného štúdia alebo domáceho zvieraťa (pes, morča) ako copingových stratégií.
Najčastejšie otázky
Q: Ako získať krízovú pomoc pri samovražedných myšlienkach?
A: Zavolajte na linku DÔVERY NEZÁBUDKA 0800 800 566 alebo vyhľadajte psychiatra; linka v diskusii bola uvedená ako anonymný kontaktný bod pre okamžitú podporu.
Q: Čo robiť ako prvé pri podozrení na ťažkú depresiu?
A: Navštíviť psychiatra, ktorý môže indikovať psychiatrickú medikáciu, a súčasne začať psychoterapiu u psychológa; v diskusii viacero ľudí odporúčalo kombináciu psychiater + psychológ.
Q: Kde požiadať o rekvalifikáciu alebo pomoc pri hľadaní zamestnania?
A: Požiadať Úrad práce o rekvalifikačný kurz, prehliadať ponuky v obchodoch (Kaufland, Lidl, Tesco) a sledovať pracovné ponuky na úrade a v trafike; v diskusii sa odporúčalo tiež večerné štúdium a aktívne upravovať CV a motivačné listy.
Q: Môže cestovanie pomôcť pri psychickej kríze?
A: Jeden príspevok popisuje, že žena si vybavila pôžičku, pol roka cestovala a vrátila sa „plná života“, čo bolo uvedené ako anekdotická skúsenosť, nie ako univerzálne riešenie.
Q: Pomôže mať domáce zviera pri depresii?
A: V diskusii sa odporúčalo kúpiť psa kvôli núteniu chodiť na prechádzky; iný príspevok spomínal morča ako zdroj radosti, takže niektorí diskutujúci vnímali zviera ako užitočnú podporu.
Q: Má zmysel ohlásiť staré sexuálne zneužitie trestnoprávne?
A: V diskusii sa názory líšili: niektorí navrhovali riešiť to aj trestnoprávne, iní písali, že „je už neskoro“ a otváranie starých rán je zbytočné; rozhodnutie v takom prípade závisí od individuálnych okolností a právnych možností.
Závery z diskusie
Zhoda
- Pri ťažkých depresiách väčšina účastníkov odporúča vyhľadať odbornú pomoc u psychiatra alebo psychológa.
- Pre krízovú anonymnú pomoc bol konkrétne uvedený kontakt DÔVERY NEZÁBUDKA 0800 800 566.
- Praktické kroky k zlepšeniu situácie zahŕňajú hľadanie práce (aj dočasnej), žiadosť o rekvalifikáciu na úrade práce a stanovenie krátkodobých cieľov.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci tvrdia, že psychiatrická medikácia a liečba uľahčila zlepšenie stavu, zatiaľ čo iní uvádzajú, že psychiatri predpisovali veľa liekov bez zlepšenia a liečba im nepomohla.
Otvorené otázky
- Má uprednostniť človek s dlhodobo neliečenou depresiou psychiatrickú medikáciu alebo najprv dlhodobú psychoterapiu?
- Do akej miery môže zmena zamestnania alebo vycestovanie zmeniť priebeh depresie u osoby bez kvalifikácie?
- Má alebo nemá zmysel trestnoprávne riešiť staré sexuálne zneužitie v konkrétnych prípadoch?
Spomenuté značky a firmy
DÔVERY NEZÁBUDKA, Úrad práce, Kaufland, Lidl, Tesco
Spomenuté produkty a metódy
rekvalifikačný kurz, večerné štúdium, psychoterapia, psychiatrická medikácia (lieky na depresiu), kniha Dale Carnegie, pôžička a cestovanie, domáce zviera (pes, morča), hľadanie práce cez agentúry, krátkodobé ciele, úprava životopisu a motivačného listu
Miesta a osoby
Kremnica
Fuu tak toto je ťažký príbeh. Treba navštíviť psychológa a s ním sa porozprávať. Ja som síce nikdy v takej situácii nebola ale tiež som mávala obdobia, kedy som nebola šťastná a vždy som si našla nejaký koníček alebo cieľ. Stanoviť si nejaký cieľ a niečo preco chcete žiť. Ja som si vždy dávala krátkodobé ciele, potom som mala pocit, že život ide rýchlejšie a posuvam sa k môjmu cieľu rýchlejšie. Napríklad našla som si prácu a chodila som tam preto aby som išla na dovolenku. Neskôr som si kúpila psa a tešila som sa nato ako s ním pojdem do prírody sa poprechádzať. Cestovala som, nakupovala som si oblečenie, a zveladovala dom aby som sa cítila prijemne aspoň doma. 🙂
@bibg Aj mňa napadlo to s tými krátkodobými cieľmi, v lete chceme na dovolenku a potrebujeme peniaze, tak ma napadlo, že prácu budem brať len ako dočasnú, ako prostriedok získania peňazí na dovolenku. Odjakživa som mala k chodeniu do práce odpor, nie kvôli práci ako takej, ale kvôli ľuďom. V práci je vždy veľa ľudí a ľudia sú všelijaký aj veľmi nepríjemní. Oblečenie si kupujem pre radosť, mám z neho radosť chvíľku a na druhý deň už zapadne prachom alebo som si objednala jednu kabelku, fakt krásna, veľmi som ju chcela, prišla, rozbalím ju a.. krásna, ale žiadna intenzívna radosť sa nedostavila.
Keby si nebola s tým priateľom, dokázala by si existovať sama? Máš kde bývať, uživila by si sa, keby si mala prácu? Pretože u teba asi veľa robí podvedomie, že si nútená byť na niekom existenčne závislá a tým pádom nemáš žiadnu slobodu a musíš sa prispôsobovať. Tým pádom si asi nevážiš samu seba,zdá sa ti, že si nič nedokázala a máš z toho depresie. Začni niečo s tým robiť, hoci krôčik po krôčiku. V prvom rade práce akíkoľvek, nejaký príjem a potom, keď si mladá a zdravá si vybuduješ svoj vlastný svet a aby si s niekym bola preto, že to chceš a nie preto, že musíš.
@katkati Dokázala by som existovať aj bez priateľa, vždy som sa o seba vedela postarať, nemám muža preto, aby ma živil.
Určite vyhľadaj odbornú pomoc , liečenie .....
Nájdi seba ... držím veľmi palce .
Ja mám jednu známu a ta mala podobne problemy. A spravila vec ktorou šokovala asi každého dokonca aj samu seba. Bola si vybaviť pôžičku a pól roka cestovala po svete. Vrátila sa úplne iná, plna života. Cestovanie je liek 🙂
Nenasla si este samu seba a ini ludia a veci ta stastnou urobit nemozu. Ten pocit stastia musis najst sama v sebe. Najprv musis vsak odpustit rodicom, ludom, ktori ti ublizili, sebe. Oslobodit sa dusevne a potom sa naucit plnohodnotne zit.
Mas ucebnicovu depresiu a musis ist okamzite k psychiatrovi!!! Skore uzdravenie
urcite vyhladaj odbornu pomoc. ale inak s tou fabrikou mi to nejak nesedi, ze na nic ine nemas. pravdepodobne mas nejake vzdelanie, tvoj pravopis je az prilis dobry. kvoli tomu by som kludne verila, ze je to vymyslena tema. a este by ma celkom zaujimalo, kto ta zneuzival... asi by som to riesila (nie len u psychologa ale aj trestnopravne)
@kiwi3 Na to je už neskoro, bolo to dávno, zbytočne otvárať staré rany. Bol to syn babkinej susedy a dobrej kamarátky, bývali hneď oproti babkinho domu. Čo Ti nesedí na fabrike? Mám iba stredoškolské vzdelanie s maturitou, nemám prax ani skúsenosti aby som mohla robiť niečo iné. Vo fabrike pracujú aj ľudia s VŠ alebo takí, ktorí sa neuplatnili.
aj ja som unavena zo zivota, ale nemozem si dovolit zlahnut v posteli.
Ak mas depku, ries si ju u psychologa/psychiatra alebo sa zmobilizuj a zacni fungovat, pocity stastia mozno potom pridu same
@0silvia0 Chápem, ale u mňa by práca nič nevyriešila, práve preto som z nej odišla. Lebo som nevládala, nevládala som pracovať, chodiť medzi ľudí. Ale musím sa premôcť, bohužiaľ, peniaze na strome nerastú a nie som dcérou ropného magnáta. Bojím sa, aby som sa v práci nerozplakala, lebo tam budem za blázna. Navyše ani v hľadaní sa mi nedarí, všetko práce do fabriky cez agentúry.
Kúp si psíka. Uvidíš zmení ti pohľad na svet. Budeš nútená chodiť na prechádzky a ešte ti dá aj veľa lásky, ktorú potrebuješ cítiť.
V tvojom postoje sa dokážem totálne stotožniť...aj ja som bola v kolotoči s pocitmi že ma práca a ľudia v nej desia charakterom ...mne dokážu ľudia smrdieť charakterom už po pár slovách...a žial zažila som si svoje tiež lebo keby som chcela robiť to čo som vyučená nezoberú ma lebo nemám prax a zohnať prax v dnešnej dobe kde panujú na trhu imigrantsky podnikatelia rovná sa lotérii...to isté aj stou nulou...dakam sa človek hlási, príde na pohovor je milý a hups človek ktorý robí pohovor ti šplechne do xichtu že napísal 3 knihy, predával autá, kseftáril s nehnuteľnosťami a takto ti povie že si hovno. ....keď si zažila peklo v mladosti je to smutné že ešte ďalšie musíš zažívať v kontakte s ľudmi
@judar ak by sa ma niekto snažil presvedčiť o tom, že ja som hovno, tak by som si presne to iste povedala ja o ňom.. - zagratulovala by som mu, pomyslela si, ze ma problém so sebavedomím, keď si vynucuje uznanie.
Co sa autorky témy týka. Skus loviť v pre Teba neprebadanych vodách. Vylúč fabriky a pozeraj po inej práci, kde by ta mohli prijať. Načas hoci aj pomocnícka v kuchyni - to dávam ako príklad. Skus ísť pracovať do prostredia, v ktorom si ešte nepracovala. Never to ako konečnú stanicu, povedz si, že sa učíš, stretáva s ľudí, zažíva situácie, ktoré ťa niejam smerujú.
Návštevu odborníka odporúčam tiež.
@medulienka81 Mám morča, je rozkošná, aspoň pri nej sa usmievam. Inak je to hrôza.
@dankanka Skúšala som aj obchody, ale aj tam vezmú radšej skúsenú alebo vyučenú predavačku. Tiež som posielala žiadosti na poštu, ale celkom bez odozvy. Iba z fabrík sa ozývajú.
@judar A pre toto som mala vždy problém s prácou - kvôli ľuďom. Ani zviera nedokáže byť tak zlé ako človek k človeku.
@dankanka Z Kauflandu mi odpísali, že sa rozhodli uprednostniť iných uchádzačov. Teda nič iné ako fabrika mi nezostáva.
@judar mne raz na pohovor povedali len: viete kde sú dvere? - normálne som z toho mala depky.. Cítila som sa ako nič.. A potom som si uvedomila, že je to len skúsenosť, že ma ti ľudia nepoznajú a ze ta práca nebola pre mňa. Dá sa to aplikovať na každý náš neúspech v živote. Ak nedostaneme niečo, po čom veľmi túžime nebolo to pre nás. Neznamená to však, že sa máme prestať snažiť, to nie je ale ta konkrétna vec, práca, vzťah, príležitosť, v tom čase a na tom mieste pre nás neboli.
@anonym neprestáva posielať životopisy, raz to musí vyjsť. Je škoda ze si si nehľadal pravú počas chodenia do prace, nemala by si toľko času premýšľať o svojich neúspechoch. Skus zaviezt poriadok do svojho života. Nespí veľa. Každý deň vstaň v ten istý čas, najedz sa, chod sa prejsť, alebo si prejdi pracovné ponuky, posli CV. Najlepšie by bolo ku každej pozícii adekvátne ku nej upraviť CV a motivačný list. Nehovorím o klamstve, len o tom, aby to už na prvý pohľad vyzeralo, že Ty si ten človek, ktorého volajú. Keď Ti zavolaju, snaž sa znieť veselo a bud milá s zdvorila, rozpráva s úsmevom, na konci rozhovoru sa podakuj a zazelaj pekný deň.
Želám veľa šťastia!
Tak ešte máme lidl, jednody, rôzne vyvarovne.. Môžeš požiadať na úrade práce o dajaký rekvalifikačný kurz.. Chodca prehst po meste, veľa ponúk majú vycapenych na dverách - minule som si všimla na trafike ze hľadali predavačku. Bojuj trosku! Ber hľadanie práce ako pracu samotnú..
Veru tak...poniektorym je v dnesnej dobe cloveka aj poriadne zaucit otravou...zaucanie beru ako pritaz preto beru skor skusenejsich lebo s tymi je "menej narocno" ......ja ked som sa hlasila na dany pohovor plus bolo ze som vyucena v danom odbore plus mam za roky nabrany siroky rozhlad avsak somar ma vyradil len zato ze hladal cloveka ktory sa da zmanipulovat a bude slovom otrok a otrok ktory bude naucenymi slovami "znasilnovat obchodne" zakaznikov- dolovat od nich informacie a huckat im tovar z pultu......inak ak vies jazyk tak odporucam ti skus vypadnut z tejto sialenej krajiny a pozret sa za hranice cloveka to po psychickej stranke dokaze aj zmenit co moze byt aj dobry liek na dusu
@judar tak môžeš byť rada ze Ťa neprijali.. No nie? Mňa sa raz jeden Nemec spýtal, či neviem aj po čínsky náhodou.. Na pohovore na Slovensku. Potom mi ponúkol dákych šesťsto euro, ja som sa usmiala a odmietla som. Na druhý deň mi volal znova, už som ani nedvíha, jeden arogantný hlupák.. Nie len oni vyberajú človeka, aj vy si vyberáte pracu.
@judar V zahraničí som žila a rozmýšľam, že sa tam vrátim, tu je to pre nekvalifikovaného človeka ťažké.
Ak mas dusevnu bolest, tak zbehni za odbornikom ten ti pomoze viac ako tu zeny na MK aj ked su strasne zlate a podporia. Ja nechapem ze priste vies, ze mas problem, vies ze kam mas ist a aj tak tam nejdes...