Ospravedlňuje niečo manžela, keď vám vulgárne nadáva?
Velmi som sa zamilovala do svojho manzela. Kratko po svadbe vsak zacal pouzivat vulgarny slovnik, hlavne, ked soferuje - vsetci jazdia zle, len on je ten super-macher. Netrvalo dlho a aj mna pri nasich hadkach nazval vulgarne, ze to ani nechcem reprodukovat. Samozrejme ho to dalsi den mrzelo, ale podla neho mam na tom aj ja svoj podiel viny, ze vyprovokuvam hadku, ze som panovacna a hadava. Podotykam, nasa hadka vznika z uplne banalnych dovodov ako: umyjem spinavy tanier, ktory si on nezelal, aby som ho umyla, neodsoferujem jeho auto vtedy, ked mal vypite, poznamenam, ze by mi mohol viac pomahat, alebo ze za 2 hod mohol toho spravit viac....Ja dopredu neviem, co ho moze vyprovokovat a preto by som asi najlepsie mala byt vkuse ticho. Mna vychovali tak, ze zenu ani kvetinou chlap neudrie. V takomto vztahu si na to zvykam a zistujem, ze podobne su na tom aj niektore moje kamaratky, ktorych partner castuje slovami ako spina, zumpa....Ked mi povie krava alebo svina, uz sa nad tym ani nepozastavujem. Je to dovod na opustenie partnera?
@jaja72 napisem to asi natvrdo, je smutne, ze ti ide najma o to, ako pozerali na teba ostatni. Prepac, ale ponizila si svojho partnera velmi neprijemnym sposobom (bolo by to neprijemne i medzi 4 ocami, nie este pred spolocnymi znamymi), ktory by som ja v zivote nechcela zazit od nikoho, nie to este od niekoho blizkeho. Nezaujima ta viac, co citil on taky ponizeny? Nikto si nezasluzi nieco take, je mozne ze coskoro uz budes len jeho ex, pretoze s takymito zalezitostami sa vyrovnava tazko...no a tvoji znami si myslia o tebe asi nieco v tomto duchu...nie je to nic, s cim sa neda zit, oni casom zabudnu. Dobra na tom je jedna vec, po takejto skusenosi uz asi v buducnosti nebudes mat velmi chut niekomu nadavat...doma ci na verejnosti.. tak vela stastia.. 😉
@dadis Ďakujem ti zo odpoveď - pomohlo mi to! To máš pravdu, že už nemám chuť nikomu nadávať! Hlavne nie jemu, lebo aj v minulosti som mu párkrát takto povedala. Stávalo sa to vtedy, keď ma dosť naštval a ja som výbušný človek, ktorý v stave nahnevanosti hovorí veci, ktoré tak nemyslí a potom to ľutuje! Ale žiaľ, vrátiť späť sa to nedá! Vymklo sa mi to z rúk, ale po tejto skúsenosti mu takto hrešiť už naozaj nechcem, lebo som si urobila veľkú hanbu sama a čo je horšie aj jemu! Táto moja skúsenosť bola aj na niečo dobrá - konečne mi to otvorilo oči, že takéto slová do partnerského života nepatria v žiadnej situácii!
Ahojte, mam presne s tymto problem o com sa tu pisalo manzel my nadava dost casto a hlavne za malichernosti veci ktore by sa mali riesit neriesi. Som pre neho chudera najodpornejsia zena na svete lutuje ze si ma zobral. Kedysi som velmi plakala teraz uz nie. Potom sa my na dalsi den ospravedlnuje a takto dookola. Raz po mne hodil papucu teraz my tvrdi ze on ju nehadzal mojim smerom. To som mala stastie lebo som sa uhla. Pri tomto vsetkom tvrdi pokazde ze som ho vyprovokovala. Teraz som v stave nekomunikujem teda neprovokujem. Chcem sa rozviest cele som si to uvedomila ked bol s dcerou 4roc. v detskej izbe dcera plakala a kricala na mna a on drzal dvere a nechcel ma k nej pustit. Je to strasne uz dalej nevladzem. Ked som mu povedala ze sa chcem rozviest tak my tvrdi ze si to zle vysvetlujem ze ma ma rad. Co by ste robili v mojim pripade? Cez vianoce a silvestra sme boli ja s malou najprv u mojich rodicov a on u svojich potom chcel byt s maolu tak som mu ju dala a 4 dni my ju nechcel vratit bola som pre nu a nebola u svokrovcov teda 4 dni som ju nevidela.
Ahoj, nechcem mudrovat ale ak ti mozem poradit, odid od neho. Ja viem, ze sa to lahko povie ale nejde len o teba. Mas krasnu malu dcerku, ktora musi znasat spravanie otca. Prepac, ale je to buran a to prvotriedny 😠 Ide na teba psychicky, vie, ze ked ti zoberie dceru, budes nahrata a vydiera ta. Je dost mozne, ze narozprava svojim rodicom ako ho provokujes a ze radsej dceru od teba zoberie lebo bohvie co by si jej urobila 😠 A jeho rodicia si synacika samozrejme zastanu. Laska sa prejavuje inak a nie, ze po tebe slahne papucu a potom ti povie, ze to z "lasky". Tvoja dcera uz nie je hlupa, vidi co sa deje a na jej malej dusicke to moze nechat nezmazatelne stopy. Neboj sa, chod k rodicom, alebo oslov nejake organizacie, ktore pomahaju zenam s detmi. Hlavne hlavu hore, musis byt psychicky silna.
vendulka a mata dakujem vam velmi za prispevky. odist chcem len rodicia byvaju 600km od nas ja musim chodit do prace. Aj to je problem. Teraz byvame v byte ktory sme si kupili s tym ze my moji rodicia na nho dali 50tisic. zvysok splacame. Manzelovi som vysvetlovala aby sa odstahoval ze pre nasu dceru bude lepsie ked zostane v byte lebo tu ma skolku teraz je uz aj do skoly nahlasena atd. Na to my povedal ze sa mam odstahovat ja ked s nim nie som ochotna zostat byvat. Jeden den sa my podarilo odist kamaratke ktora ma volny byt. Napisala som mu listok ze som sa odstahovala na to my hned telefonoval vyhrazal sa ze skoci pod vlak ked mu nepoviem kde je dcera potom ze zavola policiu. Krical tak ze to musela pocut cela bytovka nakoniec som zmakla a povedala som mu kde som. Hned tam prisiel. Do jedenej v noci sme sa hadali s tym ze chcel zobrat spiacu dceru naspat domov vonku bolo vtedy -5. to som nedovolila ale ten byt neopustil a zostal tam az do rana. A odvtedy som s tymito pokusmi skoncila. Uz som apaticka jednoducho nevladzem neviem co mam robit. Ako ho mam donutit sa odstahovat? Stale my po takychto akciach tvrdi to ze to robi preto ze ma ma rad. Asi zachvilu z toho skoncim na psychiatrii. V noci spavame s dcerou tak ze sme zamknute v izbe. Nehovorim ze by som mala strach o zivot ale mam nejaky blby pocit. A za tymi zamknutymi dverami mam aspon trochu pocit istoty.
Na psychiatriu nepatris ty ale tvoj muz! On si to nikdy neuvedomi, je to psychicky despota. Neviem ako nanho reaguje tvoja dcerka, skus ist aj za svokrovcami a vykric im, ako sa k tebe sprava. Hlavne nebud ticho a nedaj si kydat na hlavu. Povedz to aj rodicom, nenic si zivot. A co sa tyka prace, ja viem, ze je to tazke. Skus si hladat potichucky nejake zamestnanie v bydlisku rodicov alebo v okoli, urcite tam mas aj nejake kamaratky, mozno ti pomozu. Rozhod siete a hlavne nebud kopka nestastia ucupena v kute a cakajuca na cvoknuteho muza. Nie je nic horsie ako tyranie blizkej osoby "z lasky". Vyhrazal sa ti, ze sa hodi pod vlak,. No a? Nech ide, neboj sa on sa ma velmi rad a neurobi to. Jeho sebalaska je silnejsia. A ked ti este raz povie, ze sa zabije, len mu odvrkni, ze "chod" a pleskni telefon. Nedaj sa citovo vydierat, bud na neho tvrda, nech ma pocit, ze si vies zivot zariadit bez neho.
ahojte...noo ja som vydata 2 roky a po pol roku sme sa zacali dost hadat...manzel pracuje v zahranici,ale vzdy chodi domov na vikend...a taktiez mi nadava...trošku chyti za nieco nervy a som hned jebnuta svina,hovado..a hovori mi,ze som obycajna nula,co nic nema...a uz do mna aj nejedn krat strčil a padla som...bojim sa,ze tiez pride k tomu ze ma zacne bit..co si o tom myslite vy??
@darozu1 každý má hranice inde. Ale keď ma expriateľ chytil 1x pod krk a vykrútil mi ruky, aj keď som si to nepripúšťala, láska išla ta - tam... neostalo z nej nič. Teraz sa tolerujeme, ale to je všetko. Rozišli sme sa krátko na to, ako to spravil 1x, potom sa to ešte niekoľkokrát opakovalo. Tým chcem povedať len to, že pokiaľ sa ti to nepáči (čo by sa mne určite nepáčilo) tak to manželovi poviem, ak nebude reagovať a nebude chcieť napr. navštíviť manželskú poradňu, tak by som to riešila rozchodom.
Podľa mňa medzi dvomi partnermi vo vzťahu je určitá hranica (každý ju ale máme niekde inde), ktorá by sa nemala nikdy prekročiť. Zo mňa dokážu vypadnúť veľmi škaredé slová, ktoré ma veľmi mrzia (aj nadávky) ,ale rozprávame sa o tom.. ale fyzické násilie (ani z mojej ani z priateľovej strany) by som neakceptovala nikdy. Pre mňa je to zneužitie toho, čo ten druhý nemá = fyzickej sily...
no ja sa s nim o tom rozpravam...ale trapi ma to,lebo najprv mi nadava krici po mne...a o 10 min sa tvari,ze sa nic nestalo...on mal hrozne tazke detstvo..jeho rodicia sa stale hadali a bili...k nim stale policajti chodili...tak sa bojim,ze to teraz bude robit mne...som mu navrhla nech sa ide vyrozpravat psychologicke...no uvidime,co bude dalej...dakujem baby za vase vyjadrenia....on neni taky zly....velakrat by som ho natrela na chlieb...no ked chyti nervy sa vobec nevie ovladat...bojim sa toho, ze by mi vedel dat facku a to by som mu urcite neodpustila
@darozu1 ak sa clovek stretne s psychickym tlakom a stresom, ktory nie je rieseny - napr. negativne zazitky z detstva, smrt partnera, trauma a pod., moze to mat dozvuky neskor...len to jeho spravanie v podstate neospravedlnuje, ak Ta slovne ponizuje, resp. fyzicky napada strkanim a pod. a Ty si mu dala jasne najavo, ze toto Ty nebudes respektovat, tak by som este pockala ako sa to vyvinie, ak to pochopi, tak OK, ale svojich hranic sa treba drzat, ak to nepochopi a v podstate sa jeho spravanie nezmeni, tak je cas na dve veci - bud na riesenie v poradni a teda odbornu pomoc alebo na odchod, kym je cas... nadavanie a slovne ponizovanie partnerky moze viest k psychickemu tyraniu, ktore Ta moze znicit...ak mate k tomu este aj deticky a su svedkami nadavok a fyzickeho tlaku, kazite im detstvo a robite velke zlo pre ich cely buduci zivot. Su zeny, ktore to nepochopia, ospravedlnuju partnera tym, ze ma nieco za sebou, ze ho miluju a potom sa zamotaju do situacii, ktore vazne ohrozia ich zivot, treba tomu predist, ak nema partner zaujem zmenit svoje spravanie, vyhladat odbornu pomoc, je na svete x muzov, ktori si prave Teba, taku aka si budu vazit ovela viac, a aj keby sa ziaden uplne nahodou nenasiel, ber to tak, ze si dala sancu svojmu stastnemu zivotu...tlaky, v ktorych zijes Ta mozu velmi poznacit a poznacia aj Tvoje zdravie a aj Tvoju psychiku... dolezite je pochopit, ze ak sa spravanie partnera nemeni, nemôzes sa donekonecna krutit v tom istom kolotoci, pretoze vzdy sa z neho vystupuje lahsie na zaciatku zlej cesty...teraz musi Tvoje racionalne JA mat prevahu nad Tvojim srdcom, ver mi, ze Ti chcem dobre...podla mna sa clovek s pomocou odbornikov moze zmenit, ale to musi chciet on, to, co ho poznacilo v detstve mu mozno spôsobilo diagnozu, ktora ho dnes ovplyvnuje, ale ak sa riesit nebude, mozes prave Ty skoncit velmi zle, nechcem Ta strasit...Tvoje tvrdenie, ze nie je zly sa k jeho spravaniu nehodi, ak raz nie je zly, tak Ti predsa nemôze nadavat a dospely clovek, ktory je psychicky v poriadku sa dokaze spravat v medziach normy, aj ked je nervozny...ak Ta parkrat sotil, nadaval Ti, mas zaruku, ze raz po Tebe nechodi predmet, ktory Ti moze ublizit? mas zaruku, ze Ti nespôsobi nejake poranenie? tak ako tvrdni mamavera, partnersky vztah ma byt pre Teba miestom istoty, bezpecia, lasky a podpory, toto je jeho funkciou, ak to tak nie je, tak je tam nieco patologicke...
@moncikg
dakujem,dost mi pomohlo to co som si precitala...no ved sme sa uz rozpravali povedal,ze ho to mrzi...mame 2rocneho chlapčeka a taktiez nechcem aby mal taky život ako jeho otec....tiez som mu to povedala,ze ma nejaku traumu z detstva a nemoze sa z toho dostat,ze by mal ist k psychologovi a povedal,ze urobi vsetko preto aby sa zmenil a ak sa nieco take este zopakuje,tak začne chodit na nejake sedenia....nehadame sa hrozne casto,ale dost sa bojim toho ked sa rozuri....lebo vtedy je ako nepricetny....jeho rodicia vela pili a velmi sa bili...jeho otec zomrel ked chodil na zakladnu skolu...tak si myslim,ze to na nom zanechalo nejake stopy...noo nechcem aby sa nieco take dialo u nas....naozaj dakujem za tvoj nazor...urcite to nenacham len tak .... 🙂
ahojte, ja mam tiez problem s mojim priatelom...on sice nadava aj mne - je dost vybusny..to by mi az tak nevadilo, ale co mi vadi, je to, ze nadava detom..synovi (7r) do debilov a psychopatov a pod a najnovsie uz aj dcere (1,5r). Som z toho dost nestastna ☹ a neviem ako dalej..
@veroveronika Jaký měl dětství? Co rodiče? Kdyby můj manžel něco takovýho řekl o mě tak chytne druhou o zeď (to přeháním, zas takovou sílu nemám, ale rozhodně by si to zkusil jednou a naposled). A určitě by tím hodně klesl na ceně ☹
@veroveronika detom nadava preto, lebo tebe nevadi, ze nadava tebe! Preco by sa mal k nim spravat inak? Ty si osoba, ktora je dospela a mohla by sa nadavaniu branit, ale kedze to tolerujes, tak jasne, ze bude nadavat aj detom, ktore sa branit nevedia. Vsetko zavisi od teba a od toho ako sa k tomuto problemu postavis. Je to v tvojich rukach.
@hradnapani nie, ja to netolerujem...ja len nereagujem rovnako ako on a snazim sa ostat kludna, ked on vybuchne,,to je rozdiel..
@veroveronika ale ja nehovorim, ze mu mas tiez nadavat 😉 Je vela inych, slusnych sposobov, ako si vyprosit slusne spravanie voci sebe. Sama pises "on sice nadava aj mne - je dost vybusny..to by mi az tak nevadilo" - Ja to za toleranciu povazujem (ze ti nadavanie voci sebe az tak nevadi a ze voci sebe to tolerujes).
@hradnapani ved to prave..by som potrebovala zistit, ako ho prinutit , aby s tym prestal.
@veroveronika
je to hrozne, ako sa sprava, ale mas jednu velmi velku vyhodu oprot autorke temy a to, ze si slobodna a je to len tvoj frajer.
Na co teda cakas? kopni ho do zadku.... nenic si nim zivot a uz vobec s nim nevstupuj do manzelstva.
Ty to urobit este mozes. Vas vztah je na takej urovni, ze rano sa mozes zbalit a odist. Nezabudaj, ty si slobodna kočka! Odid hned!
@veroveronika myslim, ze prinutit (v zmysle silou nutit) sa v takomto pripade neda. Ale co sa da, tak jednoznacne, bez strachu z jeho reakcie, pevne a rozhodne povedat, ze si nadavky neprajes, ze si to vyprosis... Ze ak s tym neprestane tak,... (dopln si sama... ). A ak by islo o moje deti a lietali by taketo nadavky na ich adresu, tak by som bola neoblomna aj v pripade, ze by ma to stalo rozchod. Lebo v opacnom pripade by som bola ja sama zodpovedna za to, ze maju mizerny zivot a ziadne sebavedomie, ktore v nich tie nadavky ubijaju.
Vies, ja si myslim, ze takito muzi, ktorym je vlastna vybusnost a sproste slova, si velmi radi vyhladavaju zeny, ktorych reakcie su velmi kludne, tiche atd. Oni tej kludnosti (castokrat spojenej so strachom a podriadenostou) vobec nerozumeju a reaguju vybusnostou, lebo im nic "vybusne" nestoji v ceste.
Tvoj priatel pomyselnu hranicu prekrocil uz davno... bude tazke "zahnat" ho spat, ale netreba sa dat. Aj vybusnost sa da korigovat terapiami, ale to by musel byt ochotny to pre vas urobit... ak vas miluje, tak by mal byt pristupny zmene.
@hradnapani krasne napisane, dakujem..takto to aj ja citim, len som to asi potrebovala pocut-citat od niekoho ineho..dakujem
to nie je chlap .... asi toľko ..... 😠
@veroveronika nemas za co! Budes potrebovat vela sily a pevneho odhodlania, tak ti prajem, aby sa ti to podarilo zmenit a mala si s detmi pokojny zivot.
@hradnapani 🙂 dakujem, snad sa mi to podari
takze dievcataaaa.. 🙂 , po rozchode s partnerom a po prestahovani sa..sa moj zivot zmenil k ovela, ovela, ovela lepsiemu.. 😎 ..dokonca perlicka, mam priatela, s ktorým si rozumieme a fakt citit rozdiel. Takze drzim palce vsetkym nestastnym maminam, hlavu hore , vsetko ide, ked clovek naozaj chce, ako sa hovori, kde je vola, tam je cesta 🙂
Tiež mám takúto nepríjemnú skúsenosť, ale s tým rozdielom, že ja som svojho priateľa nazvala kokot na jednej oslave pred všetkými prítomnými. Teraz ma to hrozne mrzí, hlavne kvôli partnerovi, lebo sa musel za mňa hanbiť, ale aj kvôli tomu, že ostatní si teraz musia o mne myslieť len tie najhoršie veci! Som z toho nešťastná, lebo neviem ako sa mám teraz zachovať, aby som si u nich napravila mienku o sebe! Viete mi niektorá poradiť? Ďakujem.